Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 16, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209576
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816209576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: H. G., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom J., V. XXXX/XX, t.č. bytom P. nad J., Dr. K. XXX/X, o zaplatenie 1.066,03 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 320,86 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 41,67 eur od 17.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 41,67 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, zo
sumy 41,67 eur od 21.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 41,67 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, s 8,25%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 41,67 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 41,67 eur

od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 41,67 eur od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 29,17 eur od
21.2.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30,- eur vždy do posledného dňa v kalendárnom
mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia,
pod následkom straty výhody splátok.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Právnypredchodcažalobcusažaloboupodanouprotižalovanémudomáhalzaplateniasumy1.066,03
eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa
27.1.2012, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu 2.430,- eur. Žalovaný sa zaviazal
splácať pôžičku v 60 pravidelných mesačných splátkach po 41,67 eur. Žalovaný do podania žaloby
uhradil sumu 588,38 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 7.8.2013 ho vyzval k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

2. Žalovaný v konaní potvrdil, že uzatvoril zmluvu s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Consumer Finance Holding a.s., a tiež to, že na základe tejto zmluvy mu bola poskytnutá suma 1.000,-
eur, z ktorej doposiaľ uhradil 588,38 eur. Uviedol, že pred podpisom zmluvy nebol oboznámený so
všeobecnými obchodnými podmienkami a vyhlásenie v čl. VIII. Zmluvy nečítal, pretože je to napísané
takým malým písmom, že by to ani nevidel. Situácia pri uzatváraní zmluvy bola taká, že iba podpisoval,
čo mu predkladali na podpis s tým, že ak chce, aby mu pôžička prešla, musí všetko podpísať. Podľa

jeho názoru suma, ktorú od neho žalobca žiada, je privysoká. Uviedol, že dlžnú sumu, ktorú mu súd
uloží zaplatiť, môže uhradiť len v splátkach, nakoľko žije s matkou, ktorá poberá len čiastočný invalidný
dôchodok vo výške niečo cez 100,- eur a on ju vyživuje. Okrem toho má vykonávané exekučné zrážky
zo mzdy.3. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti a vykonal
dokazovanie výpoveďou žalovaného, oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky

zo dňa 27.1.2012, Všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“), predžalobnej
upomienky zo dňa 7.8.2013, prehľadu splátok a úhrad, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu,
oznámenia o postúpení pohľadávky z 21.10.2016, uznesenia zo dňa 19.12.2016, ako aj oboznámením
obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku,
a žalovaný uzavreli dňa 27.1.2012 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 60
mesačných splátkach po 41,67 eur (vrátane poistenia, splátka bez poistenia predstavuje 40,50 eur).
Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 52%, RPMN vo výške 52%, priemerná hodnota
RPMN vo výške 45,66%. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume 2.430,- eur, celkové

náklady spotrebiteľa v sume 1.430,- eur, termín konečnej splatnosti je uvedený ako mesiac 1/2017.
Sadzbu poistenia si účastníci dohodli vo výške 2,9% a mesačnú výšku poistenia 1,17 eura. Súčasťou
zmluvy boli Všeobecné podmienky. V bode 6.2 všeobecných podmienok splátky boli splatné k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je uvedené inak. Z
prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 588,38 eur, ďalšie splátky

už neuhradil. Žalobca preto listom zo dňa 7.8.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a
žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. Žalovaný oznámenie o predčasnej splatnosti úveru
a výzvu na jednorazovú úhradu dlhu prevzal dňa 13.8.2013. V lehote uvedenej žalobcom dlžnú sumu
neuhradil. Žalobca si voči žalovanému vyúčtoval aj náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo
výške 0,60 eur. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 1.066,03

eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 1.065,43 eur a nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 0,60 eur.

5. V priebehu konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. ako postupníkom, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Navrhol, aby súd pripustil

zmenu žaloby tak, že do konania na strane žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
Uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu
Consumer Finance Holding a.s.. Uznesením zo dňa 19.12.2016 č.k. 5Csp/12/2016-31 súd pripustil, aby
na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila nová strana sporu, a to: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v

najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) a i) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmsadzbamispotrebiteľského

úveru na účely jeho splatenia.
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. V predmetnej veci má súd preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu (resp.
jeho právneho predchodcu) o pôžičku a na základe tejto žiadosti mu žalobca (jeho právny predchodca)
poskytol bezúčelový úver. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku
zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy

o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako
fyzická osoba spotrebiteľ.

17. Súd preto skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o termíne

splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo Všeobecných
podmienkach žalobcu, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi
oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase
dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o
právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované menším písmom ako sú základné

ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko
možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s
týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Z výpovede
žalovaného vyplynulo, že s týmto vyhlásením sa riadne neoboznámil, pretože je písané takým drobným
písmom, že ho ani nevidel prečítať. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie

podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas
so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a
neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné
podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky. Uvedená zmluva potom nemá

všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho v zmluve je dohodnutá úroková sadzba vo výške 52% ročne,
čo súd považuje za neprimerane vysoký úrok a dojednanie o ročnej úrokovej sadzby v takejto výške jev rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o úrokovej sadzbe je teda
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že v zmluve nie je uvedená
ani ďalšia obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Pokiaľ teda žalovaný obdržal pôžičku 1.000,- eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
a, keďže žalovaný preukázateľne uhradil žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) sumu 588,38 eur, bol
by povinný žalobcovi zaplatiť sumu 411,62 eur a dojednané poistné.

19. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať
premlčanie nároku navrhovateľa podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku navrhovateľa
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

20. Bolo zistené, že splácanie úveru bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté v pravidelných
mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok. Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istinu. Istina 1.000,- eur pri výške

dojednanej splátky 40,50 eur mesačne (bez poistenia) bola splatná v 24 celých splátkach a 25. splátka
predstavovala sumu 28,- eur. K splátke istiny treba pripočítať ešte sumu 1,17 eur z titulu poistného.
Zvyšné dojednané splátky (zvyšok 25. splátky a 26. až 60. splátka) by boli započítané na úroky, avšak
vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, na úhradu týchto splátok žalobca nemá nárok.
Žalobca tvrdil, že splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a 1. splátka mala byť splatná 20.2.2012.

Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na
zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich)
splátok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 15.7.2016, teda po uplynutí premlčacej doby prvých 17 splátok
(splatnosť 17. splátky mala byť dňa 20.6.2013). Nepremlčanou je až v poradí 18. splátka (splatná dňa
20.7.2013) a ostatné nasledujúce splátky. Nárok žalobcu je teda premlčaný v časti prvých 17 splátok,

v časti týkajúcich sa splátok č. 18 až 24 a časti splátky č. 25. premlčaný nie je.

21. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom
žalobcu žalovanému na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru, k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo,
nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože sporové strany

možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v zmluve (ale ani v Obchodných podmienkach)
dohodnuté. Žalobca si preto môže uplatňovať iba nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala
ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, žaloba na súd bola podaná dňa 15.7.2016, z čoho
vyplýva, že žalobca si mohol uplatňovať voči žalovanému nárok na zaplatenie splátky č. 18 až 24 po
41,67 eur a splátky č. 25 v sume 29,17 eur. Celkom ide o sumu 320,86 eur (7 splátok po 41,67 eur +

jedna splátka v sume 29,17 eur). Keďže túto sumu žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi
aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z uvedených splátok
až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. V tejto časti
považoval súd nárok žalobcu za dôvodný. Rozhodol teda tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 320,86 eur, spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých mesačných splátok tak, ako

je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Úrok z omeškania zo splátky č. 18 súd žalobcovi priznal až od
17.8.2013, hoci jej splatnosť nastala už skôr, a to z dôvodu, že žalobca si nárok na úrok z omeškania
v žalobe uplatnil až od 17.8.2013.

22. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval zaplatenie sumy 1.066,03 eur s 8,5% ročným úrokom z

omeškaniaod17.8.2013dozaplateniaAkobolouvedenévyššie,súdpovažovalzadôvodnýibanárokna
zaplatenie sumy 320,86 eur s prísl., a preto žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V
konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.066,03 eur, priznaná mu bola suma 320,86 eur.

Žalobca mal v konaní úspech vo výške 30,1%, žalovaný mal úspech v rozsahu 69,9%. Celkový úspech
v konaní mal teda žalovaný a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 39,8%. V tomto rozsahu potom
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. V konaní však žalovanému žiadne trovy nevznikli,
preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).