Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/1040/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112235676
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1112235676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej

a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci žalobkyne Doc. Mgr.
art. B.G., ArtD., bývajúcej v W., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Fraňa Kráľa č. 31, IČO: 36817163, proti žalovaným 1/ Vysokej škole múzických
umení v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Ventúrska č. 3, IČO: 00397431, 2/ Divadelnej fakulte Vysokej
školy múzických umení v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Zochova č. 1, o nahradenie prejavu vôle
na uzavretie pracovnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 Cpr 9/2012, o
dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2015 sp. zn. 8 CoPr 9/2014,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. apríla 2014 č.k. 10 Cpr 9/2012-207 nahradil vyhlásenie
vôle žalovanej 1/, ktorým žalovaná 1/ uzatvára so žalobkyňou pracovnú zmluvu v znení uvedenom vo
výroku rozsudku a zamietol alternatívny petit žalobkyne, ktorým žiadala, aby súd nahradil prejav vôle za
žalovanú 2/. Mzdové nároky žalobkyne vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“); zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že po uplynutí dňa 31. augusta 2012, do ktorého trval pracovný pomer medzi účastníkmi konania
založený pracovnou zmluvou z 20. marca 2008, vzniklo žalobkyni právo na uzavretie pracovnej zmluvy
so žalovanou 1/, zastúpenou žalovanou 2/, na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto
funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov podľa § 77 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. o
vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z.z.“), keďže

žalobkyňa bola ako docentka vysokoškolskou učiteľkou tretí raz a celkový čas jej pôsobenia v týchto
funkciách dosiahol 9 rokov a 5 mesiacov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dodatkom z 28. februára
1997 k pracovnej zmluve zo dňa 1. októbra 1990 bola dohodnutá zmena trvania pracovného pomeru z
doby určitej na čas neurčitý, pretože žalobkyňa bola v tom čase už menovaná za docentku a podľa §
27 ods. 9 pôvodného zákona o vysokých školách č. 172/1990 Zb. (ďalej len „zákon č. 172/1990 Zb.“)
pracovnýpomersdocentomsamoholdohodnúťlennaneurčitýčas.Pozmenevysokoškolskéhozákona
boli medzi účastníkmi uzavreté dve pracovné zmluvy, v zmysle ktorých bol pracovný pomer medzi

účastníkmi konania založený na dobu určitú a pracovný pomer bol uzavretý na miesto vysokoškolského
učiteľa vo funkcii docent. Uviedol, že by bolo na ujmu žalobkyne, ak by do doby trvania pracovného
pomeru vysokoškolskej učiteľky vo funkcii docent nebola započítaná aj doba trvania tohto pracovného
pomeru v zmysle dodatku z 28. februára 1997, keďže pracovný pomer vysokoškolského učiteľa bynemohol byť založený na čas neurčitý, ak by nešlo o docenta. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
konštatoval,žežalobkyňasanadbytočnezúčastnilavýberovéhokonaniadňa1.júna2012,keďžalovaná
1/, zastúpená žalovanou 2/, bola povinná podľa § 77 zákona č. 131/2002 Z.z. uzavrieť s ňou pracovnú

zmluvu na miesto vysokoškolského učiteľa a s jej zaradením do tejto funkcie na dobu určitú až do
dosiahnutia 70 rokov. Zároveň zamietol alternatívny petit žalobkyne s odôvodnením, že žalovaná 2/ vo
svojom mene nie je oprávnená uzatvárať so zamestnancami pôsobiacimi na fakulte pracovnoprávne
vzťahy. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 31. marca 2015 sp. zn. 8 CoPr
9/2014 napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že
súd prvej inštancie založil svoje právne závery na nesprávnom právnom posúdení veci. V odôvodnení
poukázal na zákonom stanovené predpoklady vzniku práva vysokoškolského učiteľa na uzatvorenie
pracovnej zmluvy so zaradením do funkcie docenta na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov,
ktorou je podľa § 77 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. okrem iného aj skutočnosť, že musí tretí raz

obsadiť na základe výberového konania funkciu docenta, a zároveň musí spĺňať podmienku, že celkový
čas jeho pôsobenia v tejto funkcii dosiahol aspoň 9 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu vyložil súd
prvej inštancie tieto podmienky nesprávne, keď žalobkyni započítal do doby trvania pracovného pomeru
vysokoškolskej učiteľky vo funkcii docent aj dobu trvania jej pracovného pomeru na základe dodatku
pracovnej zmluvy z 28. februára 1997, čím mal preukázanú podmienku obsadenia funkcie docenta

žalobkyňou - ako vysokoškolským učiteľom - tretí raz. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie,
dospel k záveru, že žalobkyni nebolo možné započítať do vykonávania funkcie podľa § 77 ods. 4 zákona
č. 131/2002 Z.z. prácu vysokoškolského učiteľa, ktorú vykonávala od 1. marca 1997 na základe dodatku
o zmene pracovnej zmluvy z 28. februára 1997, a to z dôvodu, že touto zmenou pôvodnej pracovnej
zmluvy zo dňa 1. októbra 1990 bol zmenený jej pracovný pomer na dobu neurčitú, čím nebol splnený

predpoklad obsadenia funkcie docenta na základe jedného výberového konania najviac na 5 rokov (na
dobu určitú). Táto zmena pracovnej zmluvy bola so žalobkyňou uzatvorená podľa § 27 ods. 8 zákona
č. 172/1990 Zb. z dôvodu, že pracovný pomer s docentom bolo možné dohodnúť len na neurčitý čas.
Uvedeným dodatkom o zmene pracovnej zmluvy teda nedošlo k jej zaradeniu do funkcie docenta. Za
účinnosti zákona č. 172/1990 Zb. totiž žalobkyňa ani nemohla na základe výberového konania obsadiť

funkciu docenta, nakoľko tento zákon funkčné miesto docenta nepoznal. S pojmom „docent“ operoval
len v súvislosti so získaním vedecko/umelecko-pedagogického titulu. Zároveň odvolací súd vyslovil, že
o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

3.Protitomutorozsudkupodalažalobkyňadovolanie,prípustnosťktoréhoodôvodnila§238ods.1O.s.p.

a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že odvolací súd zvolil reštriktívny výklad zákona vo
vzťahu k splneniu podmienok na uzatvorenie pracovnej zmluvy do dosiahnutia veku 70 rokov, ktorý
na žalobkyňu kladie neprimerané požiadavky. Nestotožnila sa so záverom odvolacieho súdu, že dobu
vykonávania práce vysokoškolského učiteľa od 1. marca 1997 do 31. marca 2003 jej nemožno započítať

do funkcie docenta z dôvodu nesplnenia podmienky obsadenia funkcie prostredníctvom výberového
konania, nakoľko túto požiadavku zaviedol až zákon č. 131/2002 Z.z. Podľa predpisu platného a
účinného v čase, kedy žalobkyňa zastávala predmetnú funkciu, bolo podmienkou vymenovania do
funkcie docenta vypracovanie habilitačnej práce a uzatvorenie pracovného pomeru na dobu neurčitú,
ktoré splnila. Ďalej uviedla, že z dikcie ustanovenia § 77 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. nevyplýva,

že jediným predpokladom získania funkcie docenta je tretie výberové konanie, ale obsadenie tejto
funkcie trikrát. Tiež poukázala, že skutočnosť, že pracovná zmluva bola uzatvorená so žalobkyňou ako
vysokoškolskou učiteľkou nevylučuje, že túto pracovnú činnosť vykonávala vo funkcii docent, pričom
jazykové vyjadrenie zachytené v zmluve je potrebné vykladať podľa skutočnej vôle strán v okamihu
uzatvárania zmluvy. Na základe uvedeného navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,

že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že tvrdenia žalobkyne sú účelové a v rozpore so
zákonom č. 172/1990 Zb., nakoľko v žiadnom z jeho ustanovení sa neuvádza funkcia „docent“,
ani spôsob jej nadobudnutia. Uvedený zákon pozná pojem „docent“ len v súvislosti s vedecko/

umelecko-pedagogickým titulom, pričom žalobkyňa spĺňala len podmienky na získanie titulu „docent“,
čo nemalo vplyv na pracovné zaradenie vysokoškolského učiteľa. Naproti tomu zákon č. 131/2002
Z.z. rozlišuje aj funkciu „docent“, a to ako pracovnú pozíciu spolu s pracovnými povinnosťami, ktoré
z nej vyplývajú, a spôsobom jej obsadenia. Žalobkyňa teda nesplnila požiadavky ustanovenia § 77ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z., ktoré sú nevyhnutným predpokladom na uzatvorenie pracovnej zmluvy,
ktorej sa žalobkyňa dožaduje. Vzhľadom k uvedenému žalovaná 1/ navrhla, aby dovolací súd dovolaniu
žalobkyne „nevyhovel“.

5. Dovolanie žalobkyne bolo podané 17. júna 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzajúc z vyššie uvedeného ako
súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana
zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443

CSP).

7. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať
účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho
dovolacieho prieskumu.

7.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol
daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky
dovolaciehokonania(§241ods.1vetadruháO.s.p.)]anipreodmietnutiedovolania[zniektoréhodôvodu
vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad
preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok

prípustný)] vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť
meritórny dovolací prieskum.
7.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy
daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok
nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).

7.3. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode
7.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že
ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade

týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými
dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach
podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní
strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k
nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie
bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám

uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p.
8.1. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1
O.s.p.
8.2. Dovolanie žalobkyne smerujúce proti zmeňujúcemu rozsudku, vyvolalo v danom prípade účinok,
ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP) - dovolateľkou napadnuté rozhodnutie

bolo preto možné (a tiež potrebné) podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu.

9. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (viď ustanovenie
§ 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných
vád, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia išlo

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovikonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
9.1. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nenamietala a ich existencia ani

nevyšla v dovolacom konaní najavo.

10. Žalobkyňa tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/O.s.p.).
10.1. Právnym posúdením je pritom činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10.2. Na vysokých školách pôsobia ako učitelia vykonávajúci vedeckú, umeleckú a pedagogickú
činnosť profesori, docenti, hosťujúci profesori, hosťujúci docenti, odborní asistenti, asistenti; ako učitelia

vykonávajúci pedagogickú činnosť pôsobia na vysokých školách lektori. Na vysokých školách môžu
pôsobiť aj vedeckí pracovníci a umeleckí pracovníci (§ 27 ods. 1 zákona 172/1990 Zb.). Podmienkou
získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" je úspešná
habilitácia na základe habilitačnej práce. Habilitačné konanie sa začne podaním žiadosti a predložením
habilitačnej práce (§ 27 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb.). Miesta učiteľov a vedeckých pracovníkov

vysokých škôl a fakúlt sa obsadzujú výberovým konaním. Spôsob výberového konania určí poriadok
vysokej školy alebo fakulty o výberovom konaní (§ 27 ods. 7 zákona č. 172/1990 Zb.). Pracovný pomer
s profesorom, docentom, vedeckým pracovníkom s priznaným vedeckým kvalifikačným stupňom I a IIa
sa môže dohodnúť len na neurčitý čas (§ 27 ods. 8 zákona č. 172/1990 Zb.).
10.3. Zákon č. 172/1990 Zb. bolo zrušený zákonom č. 131/2002 Z.z. Podľa § 75 ods. 1 zákona č.

131/2002 Z.z. vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný
asistent, asistent a lektor. Podľa § 75 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. funkcia profesora a funkcia docenta
saviažunaštudijnýodbor,vktoromsaudeľujúvedecko-pedagogickétitulyaleboumelecko-pedagogické
tituly "profesor" a "docent" (§ 76 ods. 2).
10.4. Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej zákona č. 131/2002 Z.z. obsadzovanie pracovných miest

vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým
konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie
docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa.
Podľa § 77 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo
profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ

obsadil funkciu docenta alebo profesora tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách
dosiahol aspoň deväť rokov, a má, ak ide o funkciu docenta, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-
pedagogickýtitul"docent"alebo"profesor",aakideofunkciuprofesora,vedecko-pedagogickýtitulalebo
umelecko-pedagogický titul "profesor", získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na
miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku

70 rokov.

11. Dovolateľka vyslovila presvedčenie, že odvolací súd nesprávne právne posúdil splnenie podmienok
na uzatvorenie pracovnej zmluvy so žalobkyňou v zmysle § 77 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z.
11.1. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že s vysokoškolským učiteľom je možné uzatvoriť pracovný

pomer so zaradením do funkcie docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania
len na dobu určitú, a to najviac na päť rokov. Okrem toho upravuje predpoklady pre vznik práva
vysokoškolského učiteľa na uzatvorenie pracovnej zmluvy s vysokou školou na zaradenie do funkcie
docenta alebo profesora na dobu určitú až do dosiahnutia 70 rokov. Týmito predpokladmi sú skutočnosť,
že vysokoškolský učiteľ musí mať vedecko-pedagogický titul „docent“ alebo „profesor“ a musí tretí raz

obsadiť na základe výberového konania funkciu docenta alebo profesora, pričom celkový čas jeho
pôsobenia v takejto funkcii dosiahol v momente posledného výberového konania aspoň 9 rokov.
11.2. V preskúmavanej veci je spornou skutočnosť, či dovolateľka vykonávala funkciu docenta v čase
od 1. marca 1997 až do 31. marca 2003. Dovolateľka vyjadrila presvedčenie, že vzhľadom na to, že
bola vymenovaná dekrétom č. 70 podľa § 13 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. za docentku a následne

podpísala dňa 28. februára 1997 dodatok o zmene pracovnej zmluvy, ktorým bola jej pracovná zmluva
predĺžená na dobu neurčitú v zmysle § 27 ods. 8 zákona č. 172/1990 Zb., fakticky vykonávala pracovnú
činnosť pre zamestnávateľa vo funkcii docenta.11.3. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať vedecko/umelecko-
pedagogický titul „docent“ od funkcie docenta, ktorú začal používať až zákon č. 131/2002 Z.z. Pôvodný
zákon č. 172/1990 Zb., účinný aj v čase zmeny pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.

marca 1997, používal pojem „docent“ iba v kontexte vedecko/umelecko-pedagogického titulu, preto sa
nemožno stotožniť s názorom dovolateľky, že splnila podmienky vymenovania do funkcie docenta na
základe habilitačnej práce a uzatvorením pracovného pomeru na dobu neurčitú, čo boli predpoklady len
na získanie vedecko/umelecko-pedagogického titulu „docent“. Zákon č. 131/2002 Z.z. dôsledne rozlišuje
uvedené pojmy v § 75, a zároveň v ustanoveniach § 76 a § 77 osobitne upravuje podmienky získania

vedecko/umelecko-pedagogického titulu „docent“ a obsadzovanie funkcie docenta. V nadväznosti na
takto rozlíšené pojmy potom v § 77 ods. 4 pripúšťa výnimočnú situáciu, kedy vysokoškolský učiteľ po
viacnásobnom obsadení funkcie docenta za splnenia ďalších podmienok (okrem iného dosiahnutia titulu
„docent“ alebo „profesor“) nadobúda právo na uzatvorenie pracovnej zmluvy mimoriadne na obdobie do
dosiahnutia veku 70 rokov. Bolo by v rozpore s účelom tohto zákona a predmetného ustanovenia, ak
by bolo možné započítať do trvania pôsobenia vo funkcii docenta aj obdobie spred účinnosti zákona

pripúšťajúceho takúto výnimočnú možnosť, navyše, ak išlo „len“ o funkciu vysokoškolského učiteľa
s titulom „docent“. Je nutné poukázať na to, že za účinnosti zákona č. 172/1990 Zb. nebolo možné
na základe výberového konania obsadiť funkciu docenta, keďže tento zákon funkčné miesto docenta
nepoznal, a teda dovolateľka ani nemohla splniť podmienku na nadobudnutie predmetného práva na
uzatvorenie pracovnej zmluvy uvedenú v prvej vete § 77 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. Odvolací

súd správne poznamenal, že na základe dodatku o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28. februára
1997 bol zmenený pracovný pomer na dobu neurčitú len z dôvodu, že podľa § 27 ods. 8 zákona
č. 172/1990 Zb. pracovný pomer s docentom (v zmysle vedecko/umelecko-pedagogického titulu -
poznámka dovolacieho súdu) bolo možné dohodnúť len na neurčitý čas. Dovolateľka si tento akt mylne
vyložila ako obsadenie funkcie docenta, čo zákon č. 172/1990 Zb. nepripúšťal, a teda i naďalej ostala

zaradená vo funkcii učiteľa vysokej školy.
11.4. Z vyššie uvedených dôvodov možno konštatovať, že dovolateľka pracovala vo funkcii docenta v
obdobiach od 1. apríla 2003 do 31. marca 2008 a od 1. apríla 2008 do 31. augusta 2012. Dovolateľka
sa síce zúčastnila v poradí tretieho výberového konania na obsadenie funkcie docenta dňa 1. júna
2012, avšak neuspela, v dôsledku čoho nesplnila zákonom stanovené predpoklady v zmysle § 77 ods. 4

zákona č. 131/2002 Z.z. na vznik práva na uzatvorenie pracovnej zmluvy s vysokou školou so zaradením
do funkcie docenta na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov.

12. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa nepodložene uplatnila dovolací
dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Vzhľadom na to dovolanie žalobkyne zamietol ako

neopodstatnené (§ 448 CSP).

13. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. Žalovaní boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im
nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa

ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.