Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313234011
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2313234011.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti žalovanému: P. X., nar. X.XX.XXXX, bytom Š.Ľ., O. XXXX/XX, o zaplatenie 842,42 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd dňa 23.12.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 842,42 euro s príslušenstvom a k náhrade trov

konania vzhľadom na to, že mu bol poskytnutý úver, ktorý však nebol riadne splácaný na základe čoho
došlo k zosplatneniu celého úveru a žalovaná suma činí nezaplatený zosplatnený úver. V priebehu
konania žalobca žalobu v sume 175 euro vzal späť a v tejto časti žiadal, aby súd konanie zastavil,
čomu súd vyhovel a v tejto časti konanie zastavil. 11.6.2014 právny zástupca žalobcu doručil súdu
návrh na zmenu petitu. Súd uznesením zo dňa 21.6.2016 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 667,42 euro, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 106,80
euro, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 667,42 euro od 28.5.2014 ,do zaplatenia,

trovy právneho zastúpenia vo výške 213,61 euro vrátane DPH a trovy konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 50,50 euro, v mesačných splátkach vo výške 25 euro splatných k poslednému dňu v
príslušnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pričom pri omeškaní
ktorejkoľvek mesačnej splátky stráca žalovaný výhodu splátok a zvyšná časť záväzku sa stáva splatná
v celom rozsahu.
2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou, nakoľko pôžičku spláca. Inak rozhodnutie
ponechával na úvahe súdu. Žalovaný poukázal aj na svoje majetkové a sociálne pomery. Z listiny

predloženej žalovaným vyplýva, že je starobným dôchodcom ktorého dôchodok činí 513,10 euro. Z tohto
dôchodku titulom exekúcie vedenej exekútorom U.. X. N. č. kon. W. XX/XXXX sú mu stíhané sumy na
pohľadávku vo výške 41033,18 euro.
Súdna exekútorka L.. R. Y. v konaní W. XXXX/XX vedie proti žalovanému exekúciu na sumu 9256,65
euro.
Súdna exekútorka L.. W. P. v konaní W. XXX/XXXX vedie proti žalovanému exekúciu na sumu 400,78
euro.

Na základe exekúcií Sociálna poisťovňa vypláca žalovanému sumu 198,09 euro čo je 100% životného
minima na plnoletú fyzickú osobu.
Žalovaný žije so svojou manželkou v podnájme za ktorý platí 150 euro mesačne.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere, výsluchom žalovaného, správou
Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 19.7.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.020 euro. Poskytnutý úver spolu s
úrokom sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 54,65 euro v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli
na jednorázovom odklade splátky č. 14 a túto sa zaviazal žalovaný splatiť ako splátku č. 43. Žalovaný

zaplatil doposiaľ len sumu 1.452,88 euro. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3
mesiace a preto mu bolo doručené oznámenie o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania.
5. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože
priuzatváraníúverovejzmluvynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnosti.

Tento právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
zákon o ochrane spotrebiteľa).
6. Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným - 19.7.2010, súd na vec
aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.

7. Podľa ust. § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d), g), a i) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.020 euro pri úroku 70,01% ročne a RPMN
69,79% a žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť formou pravidelných mesačných splátok, pričom vpredmetnej zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to adresa predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečná splatnosť úveru a výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Okrem uvedeného súd dohodnutú výšku zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úročenie
úveru (bod 5.3. zmluvných dojednaní), považoval za v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa
priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska, bol pri
nových spotrebiteľských úveroch priemerný úrok 15,02% ročne. Zo zmluvy o revolvingovom úvere
vyplýva medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba 70,01%, čo predstavuje viac ako 4-násobok

priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá
výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, a preto je
zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri

poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
9. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre dané obdobie činila 76%. Podľa
zmluvy však odmena za spotrebiteľský úver činila 125%. Čo je v rozpore so zákonným ustanovením
Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.
10. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti

dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe
peňažných ústavov (1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010).
Podľa rozsudku NS ČR 21 Cdo 1484/2004 nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane
vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne

uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda ktorou boli pri peňažnej
pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je len taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia obvyklú. Iba konkrétne zistenia, či a koľkonásobne prevyšuje

dohodnutá výška úrokov hornú hranicu obvyklej úrokovej miery pri úveroch poskytovaných bankami,
dovoľuje urobiť záver, či výška úrokov presahuje obvyklú úrokovú mieru podstatným spôsobom. Až stav,
keď to tak je, odôvodňuje záver, že ide o dojednanie, ktoré je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
(viď 33 Odo 236/2005 NS ČR).
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
11. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 7 Cdo 201/2014
„ K zásadám právneho štátu, ktorými je sudca pri rozhodovaní viazaný, patrí aj princíp právnej
istoty. Súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od

princípu právnej istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých
podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou
princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým
spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom

ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za
diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS
87/1993, PL. ÚS 16/1995, II. ÚS 80/1999, II. ÚS 243/2005, IV. ÚS 14/2007).
Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní III. ÚS 300/06 zo dňa 4.1.2007

„ Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu
hlavného účelu princípu právnej istoty, ani v dôvere v spravodlivé súdne konanie ( obdobne napr. IV.

ÚS 49/06).

Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 2 Cdo 241/2009 zo dňa 29.4.2010„ Ak všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s
konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať takýto postup za arbitrárny. Takýto postup je
zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy (I.

ÚS 335/06).

Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatuje, že je v rozpore s princípom právnej
istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou najvyššieho súdu je
usmerňovať rozdielne rozhodnutia. Vychádzajúc z faktu, že princípy právneho štátu sú princípmi

ústavnými a preto je súd (sudca) nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a
zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa
obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom.
Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už
bola právoplatnej vyriešená, podstatnej odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so
skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy

a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“
Podľačlánku2ods.1,2CSPochranaohrozenýchaleboporušenýchprávaprávomchránenýchzáujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,

aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
12. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech súd zaviazal žalobcu aby mu nahradil 100% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.