Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 12P/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216205160
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6216205160.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v právnej veci navrhovateľky H. H., rod. W.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX P. W., t. č. P. Č.. XX/XXX, XXX XX P. W., proti druhému
manželovi Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX P. W., o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletému X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako T.,
zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. W. ako opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky H. H., rod. W. a druhého manžela Q. H. uzavreté dňa XX. XX. XXXX
pred T. Ú. T. P.Ý. W.
r o z v á d z a .

Maloletý X. H., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti T.,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva na výživu
maloletého X. H., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 40,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol
jej manželstvo s manželom Q. H., nar. XX.XX.XXXX, maloletého X. H., nar. XX.XX.XXXX na čas po

rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a aby uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na
výživu maloletého X. sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám
matky.Stykotcasmaloletýmnavrhla,abynebolupravený.Návrhodôvodnilatým,žemanželstvouzavreli
v roku XXXX po polročnej známosti. V roku XXXX manželstvo bolo vo veľkej kríze, kedy podala návrh
na rozvod manželstva v dôsledku manželovej známosti. V súčasnosti je manželstvo nefungujúce pre
neustále hádky a manželove agresívne správanie v stave opitosti, časté vyhrážky ako napr. zabijem
ťa, spravím ti zo života peklo. Pred tromi rokmi manžel vyhodil staršiu dcéru zo spoločného bytu, čo

mu nevie dones odpustiť. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka pridržiavala
svojho písomného návrhu. Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe žijú v spoločnej domácnosti, spoločne
hospodária, pričom ona platí účty za bývanie, varí, perie, žehlí. Poslednou udalosťou, ktorá ju viedla k
podaniu návrhu na rozvod manželstva bola skutočnosť, ktorá sa odohrala v lete roku XXXX, kedy prišlaku nim na návštevu jej sestra s deťmi, pričom manžel bol pod vplyvom alkoholu a začal si búchať z
ničoho nič hlavu o stenu pričom rozbil aj skriňu. Naposledy sa s manželom intímne stýkali asi pred 5
mesiacmi. K manželovi už nič necíti, neľúbi ho. V súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti L. U..G..C.., P.

W. s príjmom okolo 500,- Eur v čistom. Maloletý X. navštevuje X. ročník Z. Š. W. vo P. W.. Maloletý sa vo
voľnomčasevenujefloorbalu,basketbalu,pričomtietokrúžkysúhradenézostranyškoly.Zdravotnýstav
maloletého je dobrý. Nemá žiadne, úvery, exekúcie ani pôžičky. Je bezpodielovou spoluvlastníčkou X. a
spoluvlastníčkouG.J.vobciČ.okr.W.,vpodiele1..Ďalejuviedla,žepokonzultáciisopsychologičkousa
najejnázorerozviesťsasdruhýmmanželomničnezmenilo.NapojednávaníkonanomdňaXX.XX.XXXX

navrhovateľka zotrvala vo svojom stanovisku rozviesť sa s druhým manželom pričom uviedla, že sa od
XX.XX.XXXX odsťahovala do prenájmu do Y. bytu za ktorý mesačne platí nájomné vo výške 200,- Eur
mesačne. Ďalej uviedla, že spoločnosti druhého manžela sa už snaží vyhýbať.

2. Druhý manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril, pričom na pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, nevie čo je príčinou rozvratu

manželstva. Poukázal na to, že ešte pred dvomi mesiaci pracoval v dvojtýždňových intervaloch u
zamestnávateľa v U., pričom počas tohto obdobia si s manželkou telefonovali každý deň. Pracovný
pomer po uplynutí skúšobnej doby mu nebol predĺžený a potom ako sa vrátil, tak s manželkou boli aj
na spoločnej večeri. Pripustil, že z času na čas si vypije, hlavne vtedy keď manželka opúšťala spoločnú
domácnosť, pričom nevedel uviesť z akého dôvodu tak robila. Vtedy situáciu psychicky nezvládol a

je pravdou, že aj naposledy búchal hlavou o stenu, skriňu nerozbil len po nej buchol. Priznal, že bol
vtedy agresívny. Pokiaľ manželka tvrdí tú skutočnosť, že sa jej vyhrážal zabitím, tak to je vytrhnuté
z kontextu, nakoľko otázku položil tak, keď sa vrátila domov, „že mám ťa zabiť“? Je pravdou, že
manželke bol neverný asi pred XX rokmi. Bolo to ešte pred rozvodovým konaním v roku XXXX potom už
žiadnu mimomanželskú známosť nemal. Je pravdou, že staršiu dcéru poslal z bytu preč z ich spoločnej

domácnosti, avšak ju fyzicky nenapadol. Dôvodom bola skutočnosť, že sa starala do vecí do ktorých
jej nič nebolo. Občas hráva na automatoch, avšak neprehráva tam všetky peniaze, len malé sumy.
Poukázal na to, že aj manželka ho nahovárala, aby si spolu išli zahrať na automatoch. Jeho zdravotný
stav je dobrý. Je vyučený ako C. W., má dosiahnuté D. P. s T.. Je na neho vedená exekúcia zo
strany Z. L. pre nezaplatené poistné XXX,- Eur. Iné úvery, exekúcie, pôžičky nemá. Je bezpodielovým

spoluvlastníkom bytu spolu s navrhovateľkou. Myslí si, že konzultácia u psychologičky mu pomohla,
nakoľko mu vysvetlila, že musí zlepšiť komunikáciu s manželkou. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
ďalej uviedol, že v mesiaci november a december XXXX pracoval v B., pričom keď sa počas vianočných
sviatkov vrátil, tak manželka už bola odsťahovaná zo spoločnej domácnosti. Snažil sa jej telefonovať,
mal záujem sa s ňou stretnúť, vydiskutovať problémy. Asi dvakrát sa stretli na káve. Myslí si, že je ešte

možnosť obnoviť ich manželské spolužitie, avšak záleží to viac menej na navrhovateľke. V B. pracoval
ako robotník. Za túto prácu mal sľúbenú odmenu 8,- Eur na hodinu. Odpracoval 240 hodín, avšak
zamestnávateľ mu mzdu do dnešného dňa nevyplatil. Toho času u tohto zamestnávateľa už nepracuje.

3. Maloletý X. pri svojom výsluchu uviedol, že má lepší vzťah k mamine. Chcel by na čas po rozvode

byť zverený do jej osobnej starostlivosti. S ocinom tiež v podstate dobre vychádzal, nemali vážnejšie
konflikty. Rodičia sa nehádali stále, len sem tam. Je pravdou, že ocino si vypil, vtedy kričal. Nebolo to
pravidlom. Rodičia ho informovali o tomto rozvode asi len pred týždňom.

4. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla, aby súd pre prípad rozvodu manželstva účastníkov

konania maloletého X. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom výšku výživného ponechala na
zvážení súdu.

5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX. Súd vykonal dokazovanie
výsluchomúčastníkovkonania,výsluchommaloletéhoX.,návrhomnazačatiekonania,sobášnymlistom

účastníkov konania, rodným listom maloletého X., potvrdením o výške príjmu navrhovateľky, správou
o povesti účastníkov konania, správou s konzultácie s účastníkmi konania, správou Z. Š. W. P. W.,
nájomnou zmluvou.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že u navrhovateľky ako aj u druhého

manžela ide o prvé manželstvo. Toto manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pred T. Ú. T. P. W.. Z tohto
manželstva pochádzajú dve deti, už plnoletá J. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletý X. H., nar. XX.XX.XXXX.
Toho času spolu nežijú, spolu nezabezpečujú potreby maloletého syna, nehospodária spolu, ani spolu
intímne nežijú. Navrhovateľka sa dňa XX.XX.XXXX presťahovala do prenajatého Y. bytu na ul. P. Č..X, P. W. za ktorý platí nájomné vo výške 200,- Eur mesačne. Spolu s ňou tam býva aj maloletý X..
Navrhovateľka je toho času zamestnaná u zamestnávateľa L. U..G..C.., T. X,P. W. s priemerným čistým
mesačným príjmom vo výške 462,06 Eur. Druhý manžel toho času býva v byte, ktorý je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov na ul. P. XX, P. W.. Toho času je nezamestnaný, naposledy pracoval v
mesiacoch november, december XXXX v B. ako robotník za dohodnutú odmenu 8,- Eur za hodinu.
Odpracoval 240 hodín, pričom mzda mu do dnešného dňa zo strany zamestnávateľa vyplatená nebola.
Maloletý X. toho času navštevuje X. ročník Z. Š. W. P. P.Ľ. W.. Škola vyčíslila výdavky spojené so štúdiom
v školskom roku XXXX/XXXX vo výške 223,- Eur, čo je 23,30 na mesiac (poplatok ZRPŠ 7,- Eur, výlety,

exkurzie 100,- Eur, pracovné zošity 4,- Eur, poistenie 2,- Eur, koncerty, programy v škole + iné poplatky
10,- Eur, výdavky súvisiace so začiatkom školského roka cca 100,- Eur). Zo správy referátu poradensko-
psychologických služieb Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny P. W. vyplýva, že navrhovateľka je
aktuálne pevne rozhodnutá trvať na rozvode. Na začiatku manželstva sa cítila byť sklamaná správaním
manžela a väčšinu času sa v manželstve cítila bez podstatnej podpory až osamotená na zodpovednosti
za chod domácnosti, výchovu detí. Doteraz vždy prevládali iné priority. Teraz je nastavená nenechať sa

ovplyvniť sa potrebami alebo názormi svojho okolia. Svoj vzťah s deťmi vníma ako dôverný, manželov
ako plný nedorozumení. Manžel uviedol, že konanie manželky ho osobne prekvapilo, zaskočilo. Nie si je
vedomý žiadnej podstatnej nespokojnosti, výčitiek alebo výhrad voči svojej osobe z jej strany. Svoj vzťah
s deťmi považuje za uspokojivý. Počínanie manželky považuje za tvrdohlavé, momentálne rozpoloženie,
ktoré časom dozrie a ich spolužitie bude pokračovať ako doteraz. Záverom sa v správe konštatuje, že

navrhovateľka je aktuálne rozhodnutá trvať na rozvode. Druhý manžel rozvod absolútne odmieta. Jeden
ani druhý neprezentuje nastavenie hľadať kompromisné riešenia alebo aspoň snahu pochopiť druhú
stranu a vychádzať jej v ústrety. Za týchto podmienok aktuálne nie je možné poradenskými prostriedkami
pracovať na obnovení partnerského spolužitia.

7. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

9. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje

príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom

dokazovanídospelkzáveru,žesúsplnenéhmotno-právnepodmienkynarozvodmanželstvaúčastníkov
konania. Manželstvo účastníkov konania si v podstate neplní ani jednu z funkcií, manželia aktuálne
spolu nežijú od decembra XXXX, spoločne nehospodária ani spoločne nezabezpečujú starostlivosť o
maloletého X. pochádzajúceho z manželstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku
povahových, názorových rozdielov dochádzalo medzi účastníkmi k nedorozumeniam pričom správanie

sa druhého manžela k navrhovateľke ovplyvnilo ich vzájomné vzťahy najmä citové ochladenie
navrhovateľkykdruhémumanželovi.Pretopotomkeďžesimanželstvoneplníanijednuzosvojichfunkcií
a zároveň ani nie je možné očakávať od nich obnovenie manželského spolužitia, najmä s prihliadnutím
na postoj a trvanie navrhovateľky, ako aj s prihliadnutím na to, že rozvod manželstva nebude ani v
rozpore so záujmom maloletého X., keďže je v jeho záujme, aby vyrastal v zdravom, nekonfliktnom

rodinnom prostredí, preto potom súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. V tejto súvislosti súd
tiež poukazuje na ustanovenie § 18 Zákona o rodine z ktorého vyplýva povinnosť manželov vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, vytvárať zdravé rodinné prostredie,
byť si verní. Bolo preukázané, že druhý manžel sa správal voči navrhovateľke agresívne, keď bol
pod vplyvom alkoholu, čo v podstate aj sám potvrdil. Bola to reakcia na jej časté opúšťanie spoločnej

domácnosti. Je potrebné, aby manželia sa vzájomne rešpektovali, rešpektovali svoje práva a povinnosti,
aby sa voči sebe správali ohľaduplne a taktne, aby mali porozumenie, potreby a osobitné záujmy, aby
vzájomnérozporyktorévznikajúvpriebehuspolužitiapodvplyvomrôznychokolnostísnažilisapreklenúť
vzájomnou dohodou, odpustením, to je aby sa vo všeobecnosti usilovali vytvoriť zdravé podmienkypre realizáciu všetkých členov rodiny. V uvedenej domácnosti tieto podmienky absentovali, preto súd
manželstvo účastníkov rozviedol.

11.Podľaustanovenia§24ods.1Zákonaorodine,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičov
maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku
s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Súd pri svojom rozhodovaní o otázke ktorému z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti.
Prihliadol v danom prípade v prejednávanej veci na záujem maloletého a to najmä na jeho vývinové
potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd mal preukázané z vykonaného dokazovania, či už
z výsluchu účastníkov konania, výsluchu maloletého X., vyjadrenia opatrovníka maloletého, že za

súčasného stavu sa aktuálne javí pre maloletého najvhodnejším riešením úprava práv a povinností
tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka sa aktuálne celý
čas stará o maloletého, má vytvorené vhodné bytové podmienky, má stabilný príjem. Maloletý sám na
pojednávaní prezentoval svoj záujem, aby bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky
sktoroumálepšívzťah.Prirozhodovaníotomktorémuzrodičovmásúdmaloletédieťazveriťdoosobnej

starostlivosti, súd skúma to u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj pre jeho
výchovu a celkovú starostlivosť, pritom nejde len o hmotné zabezpečenie maloletého ale o jeho celkový
úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálne, kultúrnej a pod.. Súd pri tom prihliadol aj na tú
skutočnosť, že otec v súčasnosti nemá stabilné zamestnanie. Je predpoklad, že v blízkej budúcnosti
si bude hľadať prácu možno aj mimo okresu P. W., resp. mimo územia U. republiky. Pokiaľ sa týka

úpravy styku, keďže navrhovateľka nežiadala styk otca s maloletým upraviť, nakoľko sa s otcom vedia
na tomto styku s maloletým dohodnúť kedykoľvek, preto potom súd aj s prihliadnutím na vyjadrenia otca
maloletého v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine styk otca s maloletým neupravil.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pre inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona a uložil otcovi
maloletého povinnosť počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu
maloletého X. H. sumou 40,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo
zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal jednak
z odôvodnených potrieb maloletého ako aj zo schopností a možností otca maloletého. Pokiaľ sa

týka maloletého, súd skúmal skutočne odôvodnené potreby maloletého, pričom v tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že oprávnené potreby v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie maloletého ale sú
dané aj širšie a to jednak potrebami bytovými, odevnými a kultúrnymi. Potreby maloletého sú spojené
s jeho vekom (15 rokov) a návštevou Z. školy. Pričom je nesporné, že v súvislosti s návštevou Z. školy
má navrhovateľka zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zakupovaním školských potrieb, oblečenia

a obuvi. Zároveň pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je rozhodujúce aj to aké sú reálne
zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi schopnosťami ale aj objektívneho charakteru. Súd pri rozhodovaní o výživnom o jeho
výške prihliadol i na to ktorý z rodičov sa v akej miere stará o maloletého. V prejednávanej veci bolopreukázané, že navrhovateľka si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní výkonom svojej osobnej
starostlivosti. Otec maloletého na výživu neprispieva žiadnou sumou. Navrhovateľka toho času má
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 462,06 Eur. Otec maloletého je toho času nezamestnaný.

V mesiacoch november, december pracoval v B., pričom mu doposiaľ nebola vyplatená mzda. Na
pojednávaní deklaroval, že je schopný si na fuškách privyrobiť 100 až 200 Eur mesačne. Jeho zdravotný
stav je dobrý. Súd preto pri určovaní výšky výživného musel prihliadnuť na zásadu potencionality, ktorá
má v konaní o výživnom prednosť pred zásadou fakticity. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je
vyživovaťsvojedetiahociajnavlastnýúkor,keďževýživadieťaťapredchádzaakékoľvekďalšievýdavky

rodiča. Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že v možnostiach a schopnostiach otca je plniť si
vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému vo výške 40,- Eur mesačne. Takáto suma výživného síce
nezabezpečuje dostatočne potreby maloletého, avšak je primeraná možnostiam a schopnostiam otca.
Súd zároveň poukazuje na ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine v zmysle ktorého každý z rodičov
má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa až následne potom má právo má
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (62 ods.2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.