Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211628
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113211628.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX/XX, XXX XX A., občan

SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom B. XXX,
XXX XX U. O., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 942,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/276/2013-142 zo dňa 24.11.2015 v spojení s
opravným uznesením č.k. 5C/276/2013-188 zo dňa 24.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/276/2013-142 zo dňa 24.11.2015 v spojení s
opravným uznesením č.k. 5C/276/2013-188 zo dňa 24.05.2016 z r u š u j e a v r a c i

a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov konania vo výške 4,90 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,88
Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť právnej zástupkyne žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.03.2013

sa žalobca, prostredníctvom zástupcu, domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú
sumu 942,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 06.04.2010 do zaplatenia,
6 % ročný úrok z dlžnej sumy od 15.06.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,14 Eur (1/3
% zmenkovej sumy) a nahradiť trovy konania. Žalobca poukázal na to, že pohľadávku voči žalovanému
si uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Žalobca

žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 25.09.2009 na zmenkovú sumu 942,13 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 06.04.2010. Zmenka bola vystavená dňa 25.09.2009 na sumu 942,13
Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 06.04.2010. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez
protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Okresný súd Tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, že v
opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol
k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj

položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť výšku, dátum, právny
dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy. V podanídoručenom okresnému súdu dňa 22.10.2013, žalobca, prostredníctvom zástupcu, uviedol, že poskytol
okresnému súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená
na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky,

zmenkové informácie preniesol presne do žaloby na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho
strany čo doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z
pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v žalobe uvedených okresnému
súdu oznámiť alebo predložiť.

3. Okresný súd v ďalšom postupe podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia doručil žalovanému Tlačivo C na
odpoveď, na ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Okresný súd uviedol, že v súlade s čl. 5
ods. 1 Nariadenia nenariadil pojednávanie, keďže predmetom konania je vec s nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia. Okresný súd vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/81/2011 a zistil, že dňa 25.09.2009 v Podturni žalovaný

vystavil zmenku na sumu 942,13 Eur, ktorou sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 942,13 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 06.04.2010. Údaj o zročnosti na zmenke bol vyznačený: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube
zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku

previedol na žalobcu. V pravej hornej časti zmenky je uvedený údaj č. zmluvy 500300032. Okresný súd
poukázal na obsah pripojeného spisu sp. zn. 6Er/81/2011, zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13Cob/14/2015-123 zo dňa 17.06.2015, ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. a), § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl.
6 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS s tým, že v čase od zrušenia veci odvolacím súdom dňa 28.5.2015

do dňa vyhlásenia rozsudku okresným súdom, t.j. do dňa 24.11.2015 došlo k zmene právneho stavu
v dôsledku prijatia Stanoviska č. 93 Najvyššieho súdu SR dňa 20.10.2015, z ktorého dôvodu okresný
súd vo veci postupoval a rozhodoval v ďalšom konaní v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho
súdu SR. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a žalovaný uzatvorili dňa 25.09.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 400 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť
spolu s poplatkom 392 Eur, t.j. celkovú sumu 792 Eur v mesačných splátkach vo výške 66 Eur, v
počte splátok 12. Záväzkový vzťah bol zabezpečený zmenkou, ktorú vystavil žalovaný podľa bodu
14 všeobecných podmienok poskytovania úveru. Záväzkový vzťah medzi pôvodným veriteľom spĺňal
všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto na tento vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva. Či medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ide o spotrebiteľský
vzťah, okresný súd skúmal v súlade s prijatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR.

4.Okresnýsúdvďalšomzistil,žezmluvaoúvereneobsahovalavšetkypodstatnénáležitostivyžadované
v ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere, neobsahovala dohodu o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej
miere nákladov, priemernej hodnote RPMN, konečnú splatnosť úveru, preto v zmysle tohto zákona sa
predmetnýúverpovažovalzaposkytnutýbezúročneabezpoplatkov.Indosovaniezmenky,ktorémaloza
následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového
vzťahu. V tejto veci zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

Z európskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa,
vyplýva súdom povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa majú kogentnú povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami
napríklad obchodného práva, či zákona o zmenkách a o šekoch a inými právnymi normami. Nebolo
možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah od vzťahu spotrebiteľského. Vzájomný vzťah je vyjadrený aj

v samotnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ustanovení § 4 ods.
6. Toto ustanovenie rieši nielen vzájomný vzťah zmenky a záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej
zmluvy, ale súčasne vyjadruje limity, podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
zabezpečiť zmenkou. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platný v čase vystavenia
zmenky v § 4 ods. 6 umožňoval zabezpečiť úver zmenkou, avšak za podmienok, že veriteľ mohol prijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľskéhoúveru.Vprejednávanejveciistinaposkytnutéhoúverupredstavovalasumu400Eur,zmenkubolomožné
vystaviť na sumu 120 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 942,13 Eur. Okresný súd naviac
zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Bolo zrejmé, že primárnym cieľom
uzatvorenia uvedenej dohody je obchádzať ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky bola v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o vyplnení zmenky umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy,pričomzmenkovúsumuvyplníveriteľvrozsahuvšetkýchjeho

peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Toto
zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu bolo neprijateľné, a tým aj neplatné podľa § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Takýto výkon práva zo strany žalobcu bol v rozpore aj s ust. § 3 Občianskeho
zákonníka o dobrých mravoch. Z týchto záverov preto okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p.. Vo veci bol

úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania vo výške 4,90 Eur, pozostávajúca
zo zaplatenia vyhotovenia kópií zo spisu, ktoré preukázal príjmovým pokladničným dokladom a ďalej
bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej
služby po 51,45 Eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej zo dňa
30.4.2014,spolu102,90Eur,2xrežijnýpaušálpo16,08Eur,celkompriznanétrovyprávnehozastúpenia

zodpovedali sume 123,88 Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť žalovanému na účet právnej zástupkyne
žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako odvolacie dôvody poukázal
na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Žalobca uviedol, že ak okresný súd ho vyzval v zmysle čl. 4

ods. 4 Nariadenia o doplnenie skutkových tvrdení na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe
ktorých bola zmenka vystavená, na základe akého právneho titulu, tak tento postup nebol správny,
pretoženiejeprípustné,abyokresnýsúdvyzývalžalobcunadoplnenie,čiopravunávrhu,ktorániejepre
prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňovať ďalší svoj postup v konaní. Žalobca
nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca

nesúhlasil ani s postupom okresného súdu, ktorý z úradnej povinnosti skúmal, či ide o spotrebiteľský
vzťah. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným
vôbec netvrdil, preto nebol nositeľom dôkazného bremena. V zmysle ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. je
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a žalovaný potom je nositeľom dôkazného bremena na preukázanie

svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba zobral okresný súd. Podľa názoru
žalobcu okresný súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p. s poukazom aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Predpokladom vydania
rozsudku v danom konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky ako cenného papiera, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia

mal možnosť vzniesť námietky voči zmenke, ak to neurobil, všetky jeho námietky musia byť odmietnuté,
a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom žalobca ani žalovaný takéto dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. V danej veci súd mal rozhodnúť len na základe predloženej
zmenky a ak okresný súd postupoval inak, tak tento svoj postup nezdôvodnil. V ďalšej časti odvolania
žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm/10/2013, sp. zn. 43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014 - uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici, v ktorých rozhodnutiach sa zdôrazňuje zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo
znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov,
ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie, preto okresný súd nebol oprávnený
vyzývať žalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií
z dôvodu preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý vznikol medzi pôvodným

majiteľom zmenky a žalovaným, pretože tieto dôkazy neboli pre posúdenie žalobcom uplatneného
nároku, pokiaľ žalovaný ako dlžník nevzniesol voči majiteľovi zmenky relevantné námietky, ktorými by
mohla byť prelomená zásada stanovená v § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový,nevyhnutné. Žalobca žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený a žalobe vyhovené s priznaním
trov súdneho konania.

7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.
Považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, preskúmateľné a zrozumiteľné. Žalovaný sa
v priebehu konania ako spotrebiteľ bránil a využil všetky prostriedky a argumenty v konaní, ktoré mohol
uplatniť, s poukazom na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. s tým, že je potrebné upriamiť pozornosť
na to, že Najvyšší súd SR vydal dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia

Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka
postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa. Preto okresný súd správne postupoval, keď rozhodol aj v zhode so spoločným
stanoviskom a zohľadnil všetky skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci. Podľa žalovaného zmenka
bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že

zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným a pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. neobsahovala
všetky podstatné zákonné náležitosti, a tým bolo možné považovať úver za poskytnutý bezúročne a bez
poplatkov. Žalovaný poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-19/2011, sp. zn.
C-76/10, z ktorej judikatúry vyplýva povinnosť súdu v každom štádiu konania, v každom druhu konania
z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej - ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a

teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia
ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť
aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. Zmluva o úvere bola spotrebiteľskou zmluvou,
išlo o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah, pričom zmluva bola koncipovaná tak, že hrubým spôsobom bola narušená rovnováha medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán a celá zmluva, aj podľa jej obsahu sa priečila dobrým mravom,
a preto vzhľadom aj k dôkazom, ktoré boli vykonané zo spisu sp. zn. 6Er/81/2011, bol vecne správny
postup okresného súdu, ak žalobu žalobcu zamietol. Zmluva o úvere sa priečila dobrým mravom.
Uvedené spôsobilo jej absolútnu neplatnosť, z ktorého dôvodu potom nemohlo právnemu predchodcovi
žalobcu - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzavretej úverovej zmluvy vzniknúť právo

na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho logicky
vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek
práv(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRzodňa6.5.2008sp.zn.4Obo161/2007).Vdôsledkuneplatnosti
zmluvy nevzniklo veriteľovi právo vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ
nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva a povinnosti zo zmenky, a tým nemohol práva zo

žalovanej zmenky previesť na žalobcu, pretože ich sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I.
ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010). Aj v prípade, ak by žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že
zmenka je neplatná (čo však žalovaný namietal), súd skúma jej platnosť, pretože je potrebné poukázať
na princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým), aj na to, že v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V tejto

súvislostižalovanýpoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa16.januára2013sp.zn.6MCdo
9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 61/2012). Žalovaný preto navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne
správne, s priznaním trov odvolacieho konania.
8. K vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 10.03.2016 zaslal odpoveď žalobca v podaní zo dňa

22.3.2016. V tejto odpovedi žalobca opätovne zotrval na charaktere zmenky ako abstraktného cenného
papiera, keď s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže
robiť sám súd. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, kto je oprávnený vznášať kauzálne

námietky, avšak potom je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal, čím dôkazné bremeno
spočíva na žalovanom (povinnom) a nie na žalobcovi (oprávnenom). Žalobca poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ust. § 120 ods. 1 O.s.p.
a za prihliadnutia zmenky ako cenného papiera, podľa ktorej boli uplatnené nároky, mal okresný súd
žalobe žalobcu vyhovieť.

9. Odpoveď žalobcu prostredníctvom zástupcu obsiahnutá v podaní zo dňa 22.3.2016 bola podľa úpravy
Krajského súdu v Žiline prípisom zo dňa 04.08.2016 doručená žalovanému prostredníctvom právnej
zástupkyne, ku ktorej odpovedi žalobcu zaslal žalovaný vyjadrenie v podaní zo dňa 17.08.2016 (č.l.195 - 196 spisu). V tomto vyjadrení zo dňa 17.08.2016 žalovaný zotrval na svojej právnej argumentácii
s návrhom na potvrdenie rozhodnutia okresného súdu s tým, že apeloval na Spoločné stanovisko
občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR

č. 93 zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 8/2015, ktoré sa týka postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Žalovaný mal za to, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP") prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa
ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. Primárne krajský súd uvádza, že v čase svojho konania a rozhodovania vychádzal zo zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), keďže podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť od
01. júla 2016, z ktorého dôvodu v zmysle aj ust. § 470 ods. 1 CSP bolo nevyhnutné postupovať podľa
tohto zákona, pretože ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podstatou odvolania žalobcu bola jeho námietka viažuca sa na postup konania pred okresným
súdom, pokiaľ tento ex offo a bez tvrdení, resp. námietok žalovaného prihliadol na skutočnosti a dôkazy
z iných konaní, ktoré sa nemohli stať a ani sa nestali predmetom dokazovania pred okresným súdom,
ako aj, že ak neboli niektorou zo sporových strán poskytnuté tvrdenia, označené iné dôkazy, než tie,

ktoré vyjadril žalobca v podanom návrhu, a to doloženie zmenky, tak potom v zmysle názoru žalobcu
mohlo byť konané len na základe Nariadenia a podľa zákona č. 191/1950 Zb., t.j. návrhu žalobcu malo
byť rozsudkom vyhovené.

13. Z dôvodu, že žalobca v odvolaní namietal postup a závery okresného súdu, t.j. odvolacie dôvody

boli tak procesno-právneho charakteru, ako aj hmotno-právneho charakteru, keď neboli aplikované
ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred okresným
súdom od momentu doručenia žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 28.03.2013. Okrem
doručenia Tlačiva B žalobcovi bolo doručované aj Tlačivo C na odpoveď žalovanému, pri doručení
ktorého žalovaný v požadovanej lehote nezaslal odpoveď. Na č.l. 34 rub spisu je úradný záznam

o pripojení spisu sp. zn. 6Er/81/2011, ktorý spis bol pripojený dňa 29.01.2014. Z tohto pripojeného
spisu sp. zn. 6Er/81/2011 boli vykonávané dôkazy okresným súdom, k vykonaniu ktorých nedošlo
na nariadenom pojednávaní, keďže vo veci boli len verejné vyhlásenia rozhodnutí. Okresný súd v
napadnutom rozsudku uviedol, že vo veci nenariadil pojednávanie, avšak vykonal dôkazy z pripojeného
spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6Er/81/2011, a to žiadosťou súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave proti povinnému N. N., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie sumy 942,13
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 06.04.2010 do zaplatenia, zákonného
úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 15.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, rozsudkom

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09857/10 zo dňa 21.10.2010, Zmluvou o úvere uzavretou
dňa 25.09.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom N. N., nar. XX.XX.XXXX, č. zmluvy
500300032, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 24.05.2011, č.k. 6Er/81/2011-17, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca v odvolaní okrem iného namietal, že v takomto

rozsahuokresnýsúdvykonaldokazovanie,kvykonaniuktoréhonemalsplnenépodmienky,keďžetakéto
dokazovanie nenavrhla ani jedna zo sporových strán. Naviac krajský súd zistil, že tieto dôkazy neboli
vykonané na nariadenom pojednávaní, s možnosťou sporových strán vyjadriť sa k týmto dôkazom.

14. Účelom práva sporovej strany je vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové

zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita sporovej strany pri využívaní tohto práva
je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení,
ktorýchvyvodenieznichmožnoočakávaťamierypresvedčeniasúduovplyvetýchtozistenínaunesenie
dôkazného bremena danej sporovej strany. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámilvýlučne sám s dôkazmi, ktoré vyplývali z exekučného spisu sp. zn. 6Er/81/2011 bez toho, aby tieto
dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom
bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadol na ochranu žalovaného
ako spotrebiteľa ex offo. V rámci nového konania pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie
bude preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného dokazovania a rovnako aj práva
žalovaného ako druhej sporovej strany.

15. Pokiaľ aj žalovaný nedoručil odpoveď do 30-tich dní od doručenia Tlačiva C na odpoveď, ale až v
neskoršom štádiu súdneho konania prostredníctvom vyjadrení namietal žalobcov nárok a okresný súd
sa ex offo zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovaným, tak tento postup, ktorý
zvolil okresný súd, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov za vzatia
do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu

súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa,publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod č. 93.

16.Vzmysletohtospoločnéhostanoviskavyplýva...„Aknavrhovateľakodôkazosvedčeniauplatneného

nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v

rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na

strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje."

17. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných

pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v
kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy
stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať
z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje
prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

18. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnostispotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,

ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný." „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť

uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať

prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR".

19. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov, bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní bude postupovať v

zmysle právneho názoru krajského súdu a vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na
nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných
súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo

vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

20. Z dôvodu zrušenia rozsudku okresného súdu potom okresný súd v rámci nového konania sa bude
zaoberať aj s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom v podaní zo dňa 17.12.2015 (č.l. 138 spisu).

21. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.