Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/488/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204636
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816204636.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky (matky): K. Z., bytom S. B. XX, zastúpenej JUDr.
Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6 proti otcovi: Y. V., bytom V., R. XXX/
XX, adresa na doručovanie: J. pod B., K. W. XX/XX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností
k mal. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Prievidzi, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.

septembra 2016, č. k. 17C/35/2016-64, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o nároku na náhradu trov konania, p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Y. V. je otcom Y. Z., nar. XX.XX.XXXX v O.,
ktorý sa narodil K. Z. a ktorého narodenie je zapísané v matrike matričného úradu O., vo zv. 61, ročník
2015, strana 131, poradové číslo 275. Maloletého Y. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky K. Z.
a otcovi mal. Y. V. uložil povinnosť prispievať na výživu mal. sumu 150 eur mesačne, od októbra 2016
vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Zročné výživné
za obdobie od 28.05.2015 do konca septembra 2016 v sume 2 069,35 eur súd uložil otcovi dieťaťa

zaplatiť matke dieťaťa do 1 mesiaca od doručenia rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o
povinnosti otca dieťaťa nahradiť navrhovateľke trovy konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo od narodenia mal.
menej ako 180 a viac ako 300 dní súložil s navrhovateľkou, pričom z dokazovania nevyplynuli žiadne
závažné okolnosti, ktoré by vylučovali jeho otcovstvo. Preto súd podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine
určil, že je otcom maloletého. Od narodenia zabezpečuje starostlivosť o mal. navrhovateľka (matka

mal.), v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky , preto súd v zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona
o rodine zveril mal. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pri určení výšky výživného na mal. Y. súd
vychádzal z príjmu navrhovateľky vo forme rodičovského príspevku v sume 226,70 eur a u otca zo
sumy viac ako 1 000 eur ( po zaplatení daní, odvodov a nákladov na dochádzanie do Nemecka za
prácou) , pričom je ešte vlastníkom auta a bytu. Výšku výživného v sume 1 50 eur mesačne od narodenia
dieťaťa súd považoval za primeranú nielen schopnostiam otca dieťaťa, ale aj potrebám mal. dieťaťa,

keď starostlivosť o základné potreby mal. bola finančne náročná, spojená so zakupovaním ošatenia,
kočíka a iných potrieb novonarodeného dieťaťa. Zročné výživné za obdobie od 28.05.2015 do konca
mesiaca septembra 2016 súd určil v sume 2 069,35 eur ( 16 mes. x 150 eur, t.j. 2 400 eur, za časť
mesiaca máj 2015 suma 19,35 eur mínus zaplatená suma domnelým otcom 350 eur). Súd vyjadril
aj predbežnú vykonateľnosť tejto časti rozsudku priamo vo výroku, preto už zročné výživné zaviazal
otca zaplatiť do troch dní od doručenia rozsudku. Vychádzal z toho, že navrhovateľka musela potreby

mal. hradiť za pomoci svojich rodičov, pričom pri príjme otca dieťaťa možno dôvodne predpokladať, že
má vytvorené úspory vo výške už zročného výživného, keď čiastka zročného výživného predstavujepribližne dvojnásobok jeho mesačného príjmu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 53
a § 55 Civilného mimosporového poriadku (CMP). Trovy konania vznikli navrhovateľke v súvislosti s jej
právnym zastúpením. Súd mal za to, že od otca dieťaťa túto náhradu možno spravodlivo žiadať, keďže

mal dostatok možností na to, aby svoje otcovstvo, aj po jeho prípadnom preverení genetickou skúškou
uznal pred začatím konania a rovnako mal dosť možností na to, aby na mal. prispieval aj bez súdneho
rozhodnutia.

2.Protitomutorozsudku,dovýrokuonáhradetrovkonaniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie

otec dieťaťa. Uviedol, že súhlasí s celým súdnym konaním, aj s výškou výživného a zročného výživného
na maloletého, avšak nesúhlasí s tým, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke plnú
náhradu trov konania. Namietal, že nevie prečo navrhovateľka ako slobodná matka, ktorá má nárok
na bezplatného právneho zástupcu, oslovila právneho zástupcu, ktorý je spoplatnený. Požiadal právnu
zástupkyňu navrhovateľky o zaslanie vyčíslených trov za zastupovanie navrhovateľky, pričom s týmto
vyčíslením nesúhlasí a zaplatenie týchto trov je nad jeho finančné možnosti, keďže má ešte vyživovaciu

povinnosť na ďalšie dieťa. Navrhol, aby náhradu trov konania znášali s navrhovateľkou každý v polovici.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu otca dieťaťa nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 CMP bez

nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

6. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

7. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

8. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v

mimosporovom procese tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Z ustanovenia § 53 CMP vyplýva výnimka z uvedenej zásady a v konaní vo veciach určenia
rodičovstva ponecháva na zváženie súdu, či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré
predchádzali konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné

uložiť povinnosť procesne neúspešnému účastníkovi znášať trovy procesne úspešného účastníka.

10. V danej veci súd prvej inštancie videl dôvody, pre ktoré je možné spravodlivo požadovať od
procesne neúspešného účastníka v konaní -otca dieťaťa, aby zaplatil procesne úspešnej účastníčke -
navrhovateľke (matke maloletého dieťaťa) náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli (titulom trov

právneho zastúpenia) v postoji otca dieťaťa, ktorý mal dostatok možností na to, aby uznal otcovstvo k
maloletému, aj po jeho prípadnom preverení genetickou skúškou, pred začatím konania a taktiež, mal
dostatok možností na to, aby prispieval na výživu maloletého aj bez súdneho rozhodnutia. Odvolací súd
sa stotožňuje s týmito závermi súdu prvej inštancie, ktorý dané okolnosti považoval za okolnosti, v
dôsledku ktorých možno spravodlivo požadovať od muža, ktorého otcovstvo k maloletému bolo určené,

aby nahradil procesne úspešnej navrhovateľke trovy konania.

11. Odvolací súd nepovažuje odvolacie námietky otca dieťaťa za dôvodné. Je potrebné uviesť, že
otec dieťaťa nesprávne namieta, že navrhovateľka nepožiadala Centrum právnej pomoci o ustanovenie
bezplatného právneho zástupcu v predmetnej veci, hoci má ako slobodná matka (zrejme myslené ako

osoba v materiálnej núdzi) na takéhoto zástupcu nárok. Ako vyplýva z obsahu spisu, už návrh vo
veci samej podávala právna zástupkyňa navrhovateľky JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom v
Prievidzi, keď rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom zo dňa 23.03.2016,
sp. zn. 2N 3832/2016-KaZH bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci aurčená advokátka JUDr. Jana Bezáková na jej zastupovanie v konaní o určenie otcovstva a úpravu
práv a povinností k mal. dieťaťu do právoplatného skončenia veci. V súlade so zákonom č. 327/2005
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi bola potom ustanovená advokátka

navrhovateľky oprávnená uplatňovať náhradu trov konania, ktorá v zmysle ust. § 12 ods. 4 citovaného
zákona patrí právnej zástupkyni podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Bezplatnosť právneho zastúpenia v danej veci sa týka iba
navrhovateľky, teda, že tejto je poskytovaná právna pomoc bez jej finančnej účasti ( § 6 zákona č.
327/2005 Z.z.) a nie, že by „zbavovala“ neúspešného účastníka povinnosti nahradiť trovy konania ako

sa otec dieťaťa domnieva. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o
náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP
ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 53 CMP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).