Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223455
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115223455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.MartinaHoličavovecistarostlivostiomaloletédeti:H.F.,nar.X.D.XXXX
a M. F., nar. X. M. XXXX, obidvaja bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, matky: PhDr. B. F., nar. XX. P. XXXX, bytom F. č. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr.
LuciaZvolenská,Trnava,Kollárova17aotca:Ing.R.F.,nar.XX.M.XXXX,bytomF.č.XXX,zastúpeného
advokátkou: Mgr. Jana Petrášová Laiferová, Piešťany, Royova 9, o návrhu matky na zvýšenie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. januára 2016 č. k. 16P/73/2015-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného na maloletú H. zo sumy 110
eur mesačne na sumu 170 eur mesačne a na maloletého M. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 140 eur
mesačne, od 1. októbra 2015, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. decembra
2009 č. k. 20P/135/2009-67, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 25. mája 2010 č. k.
9CoP/10/2010-108 v časti výživného. Zročné výživné za obdobie od 1. októbra 2015 do 28. januára
2016 vo výške 440 eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 50 eur, spolu s bežným

výživným pod stratou výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 ZoR
(zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil podstatnou zmenou
pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, u ktorých objektívne vzrástli potreby v súvislosti s
ich vekom, vývojom, s čím sú spojené zvýšené náklady na oblečenie, stravu, školské, mimoškolské
aktivity a záujmy. Od ostatnej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako 5 rokov, čím sa objektívne
zvýšili výdavky oprávnených osôb (maloletá H. navštevovala tretí ročník základnej školy a maloletý

M. prvú triedu základnej školy, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletá H. navštevovala
osemročné gymnázium štvrtý ročník a maloletý M. siedmy ročník základnej školy). Zmenou stupňa
školského vzdelávania sa zvýšili i náklady na školské pomôcky, podujatia organizované školou (výlety,
exkurzie, škola v prírode, lyžiarske zájazdy a pod.). Maloletá H. má výdavky spojené aj s výukou
dvoch cudzích jazykov (francúzsky jazyk 15 eur mesačne, anglický jazyk 10 eur mesačne), navštevuje
základnú umeleckú školu, s čím je spojený výdavok 15 eur mesačne, absolvuje rehabilitačné cvičenia
a masáže, výdavky sú vynakladané na stravu, mobilný telefón, poistenie. Maloletý M. sa venuje futbalu

(výdavky s členstvom predstavujú 80 eur mesačne), má tiež výdavky s výukou anglického jazyka 40
eur, s hrou na gitare 20 eur, venuje sa rybárstvu (s čím súvisia náklady na náradie, odev). Vzhľadom na
vek detí bolo potrebné zohľadniť aj výdavky na kultúrny život, náklady na cestovné, pričom vznikajú aj
nepravidelné výdavky (v súvislosti s lekárskym ošetrením, liekmi). Posúdenie nákladov detí z hľadiskaštandardnosti (mobil, počítač) nebolo rozhodujúce, prihliadajúc na objektívne zvýšenie ich nákladov za
uplynulú dobu. Zmenu pomerov konštatoval súd prvej inštancie aj na strane otca ako povinnej osoby,
pretože došlo k zvýšeniu jeho príjmu. V čase posledného rozhodnutia o výživnom príjem otca činil

884 eur mesačne, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku príjem otca predstavoval sumu 1.240 eur
mesačne. Preto bol daný dôvod na zvýšenie výživného, i keď na strane otca pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, maloletý V. F., nar. XX. V. XXXX, ktorý začal navštevovať predškolské zariadenie. Partnerka
otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, bude dosahovať, vzhľadom na vek maloletého, vyšší príjem
ako je rodičovský príspevok (188,84 eur) a finančná situácia otca sa zlepši o príjem jeho partnerky.

Súd prvej inštancie zdôraznil prioritu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom pred inými
povinnosťami (prispievaním na výživu partnerke). Na strane matky bolo prihliadané na jej výlučnú
osobnú starostlivosť o maloleté deti, na ktoré otec nad rámec určeného výživného neprispieva. V čase
posledného rozhodnutia o výživnom matka mala príjem 1.224 eur, pričom celkový jej príjem spolu s
jednorazovými nepravidelnými príjmami predstavoval približne 1.500 eur mesačne. Matka splácala úver
na byt vo výške 369,95 eur mesačne. Otec býval v dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ktoré nebolo vyporiadané. Matka žije v domácnosti s deťmi vekovo staršími, u ktorých sú
náklady nepochybne vyššie, v porovnaní s maloletými V. (tretím dieťaťom otca). Pri rozhodovaní o
zvýšení výživného bolo potrebné prihliadať aj na použitie valorizačnej klauzuly. Doposiaľ určené výživné
objektívne nie je spôsobilé pokryť zvýšené náklady maloletých detí, i s poukazom na ustálenú súdnu
prax určenia výživného v rozpätí 25 - 30% z príjmu povinnej osoby. Súd prvej inštancie potom určil

zvýšené výživné s prihliadnutím na tri vyživovacie povinnosti otca, rozlišujúc u najmladšieho dieťaťa
otca jeho podstatne nižšie potreby, vzhľadom na jeho vek, v porovnaní so staršími súrodencami. S
poukazom na možnosti a schopnosti otca, návrhu matky na zvýšenie výživného v navrhovanej výške
nebolo možné vyhovieť. Výživné bolo zvýšené od nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu matky a
zročné výživné bolo povolené otcovi splácať mesačnými splátkami. Rozhodnutie o náhrade trov konania

odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. (Občiansky súdny
poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v prípade konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu
(teda i v prípade konania vo veci starostlivosti o maloleté deti).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec s návrhom na jeho zmenu, korigovaním výšky
zvýšeného výživného na sumu 150 eur mesačne na maloletú H. a na sumu 130 eur mesačne
na maloletého M.. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Na potreby
najmladšieho dieťaťa otca maloletého V. nebolo náležite prihliadané. Bol nedostatočne zistený skutkový
stav vo vzťahu k príjmu matky i príjmu partnerky otca zo zamestnania, ktoré nakoniec nezískala. Otec

poukázal i na dôvody, pre ktoré nemôže realizovať styk s deťmi a osobne sa tak podieľať na nákladoch
na stravu v jeho priebehu. S poukazom na zvýšenie svojho príjmu o 40%, bol ochotný dohodnúť sa
na zvýšení výživného v ním navrhovanej výške. Zdôraznil, že jeho partnerka poberá len rodičovský
príspevok 188,84 eur mesačne, preto on v prevažnej miere finančne zabezpečuje potreby maloletého
V.. Súčasne musí vynakladať finančné prostriedky aj na krytie základných potrieb svojej partnerky. V

porovnaní s ňou, za predpokladu prispievania na výživu maloletých detí zo strany matky v rovnakej
výške, je príjem detí vyšší (na maloletého V. pritom zostáva suma 60 eur mesačne na pokrytie jeho
životných potrieb). Takto vyčlenená suma výživného nepokrýva ani mesačné náklady na maloletého
V. (na kurz plávania a jeho poistku, vo výške 45 eur a 35,97 eur, pričom len náklady na stravu sú
minimálne vo výške 60 eur, bez zohľadnenia výdavkov na stravné a poplatky v predškolskom zariadení,

ošatenie, hygienické potreby a pod.). Súd prvej inštancie nebral do úvahy násobok životného mimina, z
ktorého vyplýva, že životná úroveň rodiny otca je nižšia ako životná úroveň matky, pričom hoci je rodina
otca trojčlenná, otec má oproti matke tri vyživovacie povinnosti. Otec zdôraznil, že nie je schopný plniť
nadštandardné vyživovacie povinnosti. Ak rodičia dosahujú vysokú (nadštandardnú úroveň), aj dieťa
má právo podieľať sa na nej, V opačnom prípade sa to musí prejaviť aj v nižšom rozsahu určeného

výživného. Otec namietal nesúlad v tvrdeniach matky, vzhľadom na výšku jej mesačných príjmov a
vynakladaných nákladov (pri matkou deklarovanom mesačnom zárobku jej „chýba“ 291,17 eur). Od 1.
februára 2016 má matka ďalší príjem, z práce vykonávanej v neštátnom W. W. N. G.. Je predpoklad,
že dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho bude otec nútený
zobrať si úver a kúpiť novú nehnuteľnosť alebo prevziať úver na úhradu vyplatenia navrhovateľky,

z polovice hodnoty rodinného domu. Na dve staršie deti si otec nemôže uplatňovať daňový bonus,
je však na škodu matky detí, že si ona zákonom stanovený bonus neuplatňuje. Deti pod vplyvom
výchovného prostredia matky majú negatívny až animózny vzťah k otcovi. Uvedené však súd prvej
inštancie neskúmal, hoci opakovane konštatoval nestretávanie sa otca s deťmi. Úroveň vzťahov s deťmiotca mrzí. Deti majú vybudovaný odmietavý postoj nielen voči nemu, ale aj voči starej mame a celej
rodine otca. Nad rámec bežného výživného otec prispieval sumou 20 eur mesačne, dobrovoľne do
septembra 2014.

Opatrovníkmaloletýchdetínavrholnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiť.
Od ostatnej úpravy výživného uplynula značná doba (takmer šesť rokov), v priebehu ktorej sa zmenili
pomery detí, ktoré sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie. Obidve deti sa venujú aj mimoškolským
aktivitám. Na strane otca tiež došlo k zmene pomerov, narodením maloletého syna V., avšak súčasne

došlo k zvýšeniu jeho príjmu o 40%. V rodinnom dome nežije sám, náklady spojené s jeho užívaním
znáša i partnerka otca. Matka žije s maloletými deťmi sama. Otec sa s deťmi pravidelne nestretáva a
nad rámec výživného iným spôsobom neprispieva.

Otec v písomnom vyjadrení poukázal na favorizovanie matky opatrovníkom detí a zaujatosť v
neprospech otca. Bolo dôležité rešpektovať v konaní rovnaké postavenie všetkých troch maloletých

detí otca, ktorých životná úroveň by mala byť rovnaká. Otec znáša náklady na výživu maloletého V.
vo zvýšenej miere sám a musí prispievať aj svojej partnerke na životné potreby. Životná úroveň dvoch
starších detí je vyššia, v porovnaní so životnou úrovňou otca, výživné ktorých nemá byť stanovené vo
výške, aby deti žili nad pomery otca. Opatrovník sa nezaoberal tým, aký príjem dosahuje matka, ktorá
opomína uviesť všetky príjmy. Z registra zamestnancov vysokých škôl bolo zistené, že je zamestnaná

ako vysokoškolská učiteľka mimo pracovného pomeru od 16. februára 2016 na Slovenskej technickej
univerzite. Otec by sa rád podieľal na výchove všetkých svojich detí, avšak dôvod nestretávania sa otca
s deťmi spočíva v negatívnom postoji detí k nemu. Uvedené nesvedčí o správnom výchovnom pôsobení
matky.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie. Od ostatnej úpravy výživného
uplynulo dlhé obdobie, v dôsledku čoho na strane maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov,
ktoré sú vekovo staršie. Partnerka otca je schopná sa sama živiť a vzhľadom na vek maloletého V.
môže v súčasnosti pracovať. Trh práce ponúka mnoho pracovných príležitostí, zodpovedajúcich výške

jej vzdelania a doterajších prác. V konaní uviedla a preukázala svoje príjmy z pracovných úväzkov
na X. Z.. Y. a O. v H., v Y. n. o. G. a R. S. F.. Jej priemerný mesačný príjem z týchto úväzkov
predstavoval 1.224,67 eur. Okrem toho má nepravidelné príjmy z jednorazových dohôd o vykonaní
práce, či dohôd o dielo, zohľadnené v ročnom zúčtovaní. Poberá prídavky na deti vo výške 23,52 eur
mesačne (na každé). Daňový bonus si v minulosti neuplatňovala. Pribudol jej pracovnoprávny pomer,

tak ako to uvádzal otec v odvolaní, avšak práca v F. W. W. n. o. v N. G. je náhradná práca oproti Y. n.
o. G., kde pracovnoprávny pomer bol ukončený. Vzhľadom na finančnú situáciu i náklady na pokrytie
životných potrieb, je nútená mať viac pracovných pomerov. Otec sa s deťmi nestretáva pravidelne podľa
stanoveného harmonogramu. Deti postupne odmietali k nemu chodiť. Nie je pravdou, že by ich voči
otcovi negatívne ovplyvňovala. Nikdy styku nebránila, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v konaní

sp. zn. 20P/135/2009. Otec sa stal blogerom na SME, kde prispieva svojimi článkami, týkajúcimi sa
ich života. Vzhľadom na vek detí (13 a 15 rokov) verejné články sa k nim pravidelne dostávajú, čoho
dôsledkom je marenie ich možného vzájomného styku.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že za obdobie od októbra 2015 do decembra 2016

jeho priemerná čistá mzda predstavovala sumu 1.353,80 eur (36.581,07 CZK). Z prehľadu výplat
rodičovského príspevku Úradom práce Českej republiky - Krajská pobočka v Ostrave za obdobie od
októbra 2015 do novembra 2016 bola zistená mesačná výška rodičovského príspevku partnerky otca
U. G. 5.200 CZK, t. j. 192,44 eur. Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany bolo
preukázané poberanie doplatku rodičovského príspevku U. G. za obdobie október až december 2015,

vo výške 11,28 eur mesačne, od januára do marca 2016 vo výške 11,36 eur mesačne a za obdobie od
apríla 2016 do júna 2016 vo výške 10,80 eur mesačne, za mesiac júl a august 2016 vo výške 10,83
eur mesačne.

Zpísomnýchsprávsubjektov,nazákladelustrácievsociálnejpoisťovni,odktorýchmalamatkavyplatený

príjem za obdobie od októbra 2015 do decembra 2016 bolo zistené, že čistý príjem matky za obdobie
od októbra 2015 do decembra 2016 vyplatený X. Z.. Y. a O. v H. predstavoval 9.811,31 eur, OZ „S.“,
G. za obdobie od októbra 2016 do novembra 2016 čistý príjem 1.356,08 eur, Z. v N., O. T. v H., na
základe dohôd o vykonaní práce, za obdobie od 16.2.2016 do 21.5.2016, od 2.5.2016 do 30.6.2016, od22.6.2016 do 23.6.2016, čistý príjem predstavoval 719,37 eur, Y. Y. n. o. N. za obdobie od októbra 2015
do januára 2016 čistý príjem 1.199,06 eur, G. Z. v H. za obdobie od septembra 2016 do decembra 2016
čistý príjem 2.210,35 eur, P. F. za obdobie od 22.8.2016 do 26.8.2016 čistý príjem 72,09 eur, Y. A. O. P.

W. a O. za obdobie od februára 2016 do decembra 2016 čistý príjem 154,72 eur, F. W. W. n. o. N. G.
za obdobie od februára 2016 do decembra 2016 čistý príjem 4.967 eur, R. S. s O.G. F. za obdobie od
októbra 2015 do decembra 2016 čistý príjem 2.278,05 eur.

Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, uzavretej dňa 12.

októbra 2016 bolo zistené, že rodičia maloletých detí sa dohodli na vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že pokiaľ ide o nehnuteľné veci, rodinný dom nadobudla do výlučného
vlastníctva matka detí. Titulom celkového vyrovnania podielov zo zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa matka zaviazala vyplatiť otcovi celkovú sumu 71.500 eur (prvú časť vo
výške 11.500 eur do 12. októbra 2016 a druhú časť vo výške 60.000 eur po obdržaní finančných
prostriedkov z P. N. Z., a.s., pričom došlo k zriadeniu záložného práva na rodinný dom, na zabezpečenie

pohľadávky banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere). Rodičia detí vyhlásili, že po splnení záväzkov
z dohody svoje majetkové práva a právne vzťahy majú vyporiadané a nemajú voči sebe žiadne iné
záväzky ani pohľadávky.

Matka vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že maloletá H. je už študentkou 1. ročníka gymnázia

a maloletý M. je žiakom 8. triedy základnej školy. S otcom detí uzavreli dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho matke pribudla ďalšia nehnuteľnosť,
ktorá je opäť zaťažená hypotekárnym úverom, za účelom jeho vyplatenia. Potvrdila ponuku predaja
uvedenej nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie. V rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bol dom ohodnotený sumou 172.000 eur. V súčasnej dobe je matka

zamestnaná na plný pracovný pomer v F. W. W. v N. G., v G. Z., na X. Z.. Y. a O. má polovičný úväzok a
na R. S. v F. má pracovný úväzok v rozsahu 20%. Príjem z O. H. bol na základy dohody o vykonaní práce
(ako jednorazový príjem), vyplatený na jej účet 7. novembra 2016 vo výške 261,17 eur a 6. decembra
2016 vo výške 140,30 eur. Daňový bonus poberá od jesene 2016. Otec sa s deťmi nestretáva a neplatí
nad rámec výživného. Platby výživného 200 eur mesačne boli za rozhodné obdobie plnené. Zvýšené

výživné bolo doplatené formou troch čiastkových plnení. Matka spláca dva hypotekárne úvery vo výške
342,22 eur mesačne a 312,90 eur mesačne. Má dlh aj vo vzťahu k rodinným známym vo výške 11.000
eur (z dôvodu nemožnosti prevzatia úveru nad 60.000 eur), ktorý spláca podľa finančných možností do
júna 2017. V dome má otec ešte trvalý pobyt, nie je predpoklad, že by sa predal za sumu, ktorá bola
navrhovaná, hoci v inzertnej ponuke nie je žiadna suma.

Otecvovýpovedipredodvolacímsúdomuviedol,žedošlokzmenejehobytovýchpomerov.Spartnerkou
bývajú v prenajatom podkroví rodinného domu (veľkosť 3 + 1), s čím je spojená mesačná platba
nájomného 250 eur a poplatky za energie. Partnerka otca je naďalej na rodičovskej dovolenke (zákon jej
to umožňuje po dobu štyroch rokov). Hľadá si však prácu. Predajňu, kde mala pracovať, zrušili. Jediným

jej príjmom je rodičovský príspevok. Otec si uplatňuje daňový bonus na najmladšie dieťa. Potvrdil, že
podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s matkou detí mu bola vyplatená
z jej strany suma 71.500 eur. Maloletý V. navštevuje predškolské zariadenie. Výživné vo výške 200 eur
mesačne riadne platil, na základe odporúčania právnej zástupkyne doplatil zvýšené výživné a preto
nemá v tomto smere žiadnu podlžnosť. Od roku 2011 sa nestretáva s deťmi, vzhľadom na rozhodnutie

detí, ktoré odmietajú aj jeho rodinu. Elektronická komunikácia preukazuje, že otec deti kontaktoval, tie
však nemajú záujem. Od makléra nadobudol informáciu, že dom je ponúkaný na predaj zo strany matky
v hodnote 230.000 eur, či sa za takúto cenu predá, nevie posúdiť. Žiadne pôžičky nemali. Partnerka otca
nepravidelne chodí ľuďom vypomáhať upratovaním, nie však za finančnú odmenu. Je to za protislužbu,
napr. chodí upratovať k osobe, ktorá je jazykárka, alebo urobí protislužbu kozmetičke, príp. osobe, ktorá

má fitness centrum. Otec deťom veci nekupuje z dôvodu, že keď si ich prevzali domov, museli ich vrátiť
späť.

Odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.) a § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.

1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie
(§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §380 CSP), po vykonaní doplnenia dokazovania na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,

ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, kedy došlo k zmene pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a vecne správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami otca v odvolaní, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) určovalo, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. O. s. p. však umožňovalo zmenu rozsudku, odsudzujúceho na
plnenie v budúcnosti zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou
toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých
súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším

spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na
strane oprávnenej osoby alebo povinnej, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných
nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov
došlo.

Súd prvej inštancie správne konštatoval preukázanie kvalifikovanej (podstatnej) zmeny pomerov na
strane maloletých detí, ako oprávnených osôb, ale i na strane otca ako povinnej osoby, od posledného
rozhodnutia o výživnom pred takmer siedmimi rokmi. U detí objektívne vzrástli výdavky súvisiace s ich
celkovým vývinom a dospievaním, predovšetkým zmenou stupňa vzdelávania v školských zariadeniach
(mal. H. bola žiačkou 3. triedy základnej školy a aktuálne je študentkou gymnázia, mal. M. bol žiakom

1. triedy základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje 8. triedu základnej školy). Uplynulé obdobie
bolo obdobím intenzívneho rastu a vývoja školopovinných detí, v dôsledku čoho nevyhnutne došlo k
výraznému nárastu výdavkov vynakladaných už na základné existenčné potreby detí (strava, ošatenie,
obuv), výdavkov spojených s ich školskými aktivitami (školské pomôcky, podujatia organizované
školou) a záujmovými aktivitami (výučba cudzích jazykov, v základnej umeleckej škole, u mladšieho

dieťaťa športové aktivity futbal a rybárstvo), cestovných nákladov s tým súvisiacich. Staršie dieťa
kvôli zdravotným problémom absolvuje rehabilitačné cvičenia a masáže. S prihliadnutím na výraznú
vývojovú zmenu u obidvoch detí a s tým spojený rast životných nákladov, zvýšenie výživného o 60
eur mesačne na staršie dieťa a o 50 eur mesačne na mladšie dieťa predstavuje minimálnu mieru
zvýšenia výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa zahŕňajú aj alikvotnú časť nákladov na bývanie, ako

i nepravidelné výdavky, vrátane výdavkov súvisiacich so zdravotným stavom dieťaťa.

Aj na strane otca maloletých detí došlo k pozitívnej zmene pomerov, ktorému sa podstatne zvýšil
príjem (v čase posledného rozhodnutia o výživnom príjem predstavoval 884 eur mesačne, ktorý vzrástol
na sumu 1.353,80 eur mesačne). Zvýšenie čistého príjmu otca o 469,80 eur mesačne jednoznačne

preukazuje jeho schopnosť a možnosť platiť vyššie výživné v celkovej výške 110 eur, i napriek tomu, že
mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Určenie výšky zvýšeného výživného, s prihliadnutím na spotrebované náklady dieťaťa, nie je
bezhraničné, preto rozhodovacia prax odvolacieho súdu vymedzila hranice stanovením rozpätia, v rámci

ktorého by sa výživné výživou povinného rodiča malo pohybovať, a to od 25 do 30% jeho priemerného
čistého mesačného príjmu. V danom prípade zvýšené výživné spadá do tohto vymedzeného rozpätia, aj
s prihliadnutím na tretiu vyživovaciu povinnosť otca. Vychádzajúc z vyššie uvedených dvoch základných
zákonných kritérií posudzovania výšky výživného (odôvodnené potreby oprávnených osôb a schopnostia možnosti povinnej osoby), ich podstatnú zmenu, ako i počet vyživovacích povinností a dĺžku doby
uplynulej od poslednej úpravy výživného, je dôvodné konštatovať potrebu zvýšenia na hornej hranici
intervalu a teda vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Cieľom právnej úpravy

vyživovacej povinnosti rodičov je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom a zvýšené výživné reflektuje preukázanú zmenu pomerov a nie je nad rozsah možností otca.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou v odvolaní o nutnosti korekcie zvýšeného výživného
(znížením o sumu 20 eur mesačne na staršie dieťa a o 10 eur mesačne na mladšie dieťa).

Možno prisvedčiť otcovi, že dôvodné bolo náležite zohľadniť aj jeho vyživovaciu povinnosť k tretiemu
najmladšiemu dieťaťu. Odôvodnené potreby každého dieťaťa však prirodzene závisia predovšetkým
od jeho veku, zdravotného stavu, absolvovania aktuálneho stupňa vzdelávacej sústavy, prípravy na
budúce povolanie štúdiom, ako i od jeho záujmov a nadania. V danom prípade obidve staršie deti otca
majú podstatne vyššie výdavky v porovnaní s najmladším, ktorý je ešte v útlom veku. Pri rozčlenení
príslušného percentuálneho rozpätia výšky výživného na tri vyživovacie povinnosti otca, je dôvodné

konštatovať i adekvátnosť zostávajúcej sumy výživného na najmladšie dieťa otca vo výške 96,14 eur,
ktoré je vo veku 3 rokov, v porovnaní s výživným na 14-ročného syna vo výške 140 eur a 16-ročnú dcéru
vovýške170eur.Námietkaotcaonedostatočnomzohľadnenípotriebnajmladšiehodieťaťapretonebola
dôvodná, keďže prihliadať na potreby mal. V. bolo možné adekvátne jeho nízkemu veku, zdravotnému
stavuapočtujehostaršíchsúrodencov,ktorýchpotrebysúvýraznevyššie.Ikeďnanajmladšiedieťaotca

matematicky zostáva najnižšia časť výživného, žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý sa prirodzene
podieľa aj na jeho osobnej starostlivosti, na rozdiel od starších detí otca.

Vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomjezaloženánaprincípesolidarity,tedazdieľaniarovnakejživotnej
úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou povinného (rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na

životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR), ako na to otec správne poukázal. Výživné
však neslúži na vyrovnávanie životnej úrovne domácností bývalých manželov. Zásada rovnakej životnej
úrovne dieťaťa a rodiča má za cieľ garantovať zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa odlúčených
rodičov tak, aby neutrpelo aj výraznú materiálnu ujmu, v porovnaní so stavom keď by žili rodičia spolu,
pričom sa predpokladá ich zodpovedné preberanie ďalších záväzkov. Potreby každého dieťaťa sú

ovplyvňované pomermi jeho obidvoch rodičov a ak sú pomery druhého rodiča u jednotlivých detí odlišné,
vplýva tento faktor aj na celkovú životnú úroveň rodín. Hoci odôvodnené potreby i najmladšieho dieťaťa,
opísané otcom v odvolaní, sú vyššie, tieto sú prirodzene korigované schopnosťami a možnosťami otca
ako povinnej osoby, ktorý má tri vyživovacie povinnosti, z toho dve podstatne staršie (aj vo vzťahu k nim
je výživné opäť limitované).

Aktuálne je matka dvoch starších detí otca zárobkovo činná, na rozdiel od matky najmladšieho dieťaťa,
ktorá je na rodičovskej dovolenke, a preto je možná i odlišná životná úroveň v obidvoch rodinách.
Na jej vyrovnávanie však neslúži výživné. V kontexte vyššie uvedeného bolo bez právneho významu
posudzovanie celkových príjmov dvoch domácností, vrátane prepočtov životného minima, v odvolaní

otca.

Súd prvej inštancie správne poukázal na prioritu platenia výživného na maloleté deti, ktoré má prednosť
pred inými výdavkami rodiča, ktorý má najskôr zabezpečiť výživu detí, až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie jeho ďalších záväzkov.

Hoci súd prvej inštancie vyslovil predpoklad zlepšenia finančnej situácie otca do budúcna, zvýšením
príjmu jeho partnerky, uvedený záver nebol žiadnym spôsobom kvantifikovaný, na rozdiel od
rodičovského príspevku vyjadreného konkrétnou sumou a tento záver nemal rozhodujúci vplyv na výšku
zvýšeného výživného. V odvolacom konaní bolo preukázané, že partnerka otca naďalej poberá len

rodičovský príspevok (i po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie).
Uvedená skutočnosť nemala vplyv na výšku zvýšeného výživného, vzhľadom na vyššie uvedené
posúdenie odôvodnených potrieb maloletých detí, schopností a možností otca ako povinnej osoby, ako
aj neexistenciu prekážky, ktorá by partnerke otca bránila sa zamestnať (otec potvrdil, že partnerka si
prácu hľadá).

K argumentácii otca o nespôsobilosti plniť nadštandardné vyživovacie povinnosti je potrebné uviesť, že
zvýšené výživné v určenej výške (170 eur a 140 eur) nepredstavuje nadštandardnú výšku výživného,
ktorú by zo sumy 1.353,80 eur mesačne otec nebol schopný pravidelne platiť. Obdobne je potrebnéhodnotiť výšku výživného aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám detí, ktoré zahŕňa výrazne zvýšené
výdavky v súvislosti s ich intenzívnym vývojom a dospievaním, školskými a mimoškolskými aktivitami,
ktoré sú v ich záujme a nepochybne nepostačuje na úhradu komplexných odôvodnených potrieb detí,

bez finančného prispievania matky. Výška výživného (po prepočte na jeden deň 5,8 eur a 4,6 eur) nie
je ani spôsobilá kryť nadštandardné výdavky.

Správnosť vyššie uvedených záverov nemôže ovplyvniť ani príjem matky, v súvislosti s ktorým odvolací
súd doplnil dokazovanie, za účelom objektivizácie jej príjmu v rozhodnom období (od októbra 2015

do decembra 2016), preukázaný správami o čistom príjme matky za uvedené rozhodné obdobie,
priemerne mesačne 1.544,63 eur netto (spolu s dvoma platbami vyplatenými Mestom Trnava). Rovnako
na uvedené závery nemá vplyv deklarovaný príjem matky za obdobie od októbra 2015 do januára
2017 (v jej písomnom vyčíslení) vo výške 1.626,45 eur. V odvolacom konaní bol rovnako preukázaný
aj zvýšený príjem otca, v porovnaní s jeho príjmom v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Podľa
§ 62 ods. 4 veta prvá ZoR bol súd povinný pri určení rozsahu zvýšeného výživného prihliadať aj na

osobnú starostlivosť matky o deti, pretože vyživovacia povinnosť má viacero foriem a jednou z nich
je práve osobná starostlivosť o deti. Matka, ktorá sa o deti sama osobne stará, plní si vyživovaciu
povinnosť prevažne zabezpečovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákupy, zaistenie zdravotnej
starostlivosti, doprava a pod.) a osobnou starostlivosťou, ktorá predstavuje určitú kompenzáciu plnenia
výživného finančnými platbami. Otec ako rodič, ktorý sa o tieto deti osobne nestará, prispieva na ich

výživu výživným. Vzhľadom na odôvodnené potreby detí, ktorých náklady v období intenzívneho vývinu
sú vysoké a venujú sa viacerým mimoškolských aktivitách, na ich zabezpečenie matka nevyhnutne
prispieva i finančne, inak by zabezpečené neboli (primárne vychádzajúc z výšky výživného a z cenových
relácií, najmä ošatenia, obuvi, nákladov na bývanie a pod.).

Preto i keď je príjem matky o niečo vyšší v porovnaní s príjmom otca, neznamená to zníženie vyživovacej
povinnosti otca, ktorého povinnosťou je, ako spoluzodpovedného druhého rodiča pri zabezpečení výživy
a riadneho vývinu maloletých detí, podieľať sa finančne aj na zvýšených odôvodnených potrebách detí,
ktoré narástli v období od ostatnej úpravy výživného, adekvátne svojmu príjmu. Zvýšené výdavky otca
vyplývali zo založenia novej domácnosti, v ktorej žije otec s ďalšou plnoletou osobou a dieťaťom v útlom

veku (na rozdiel od matky žijúcej s dvoma dospievajúcimi deťmi).

V priebehu odvolacieho konania sa rodičia dohodli o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na základe ktorého matka nadobudla nehnuteľnosť, ktorú zaťažila hypotekárnym úverom, za
účelom vyplatenia dohodnutého vyrovnávacieho podielu otcovi detí, ktorý záväzok splnila. Vzhľadom

na rozdelenie majetkového substrátu, každý z rodičov získal majetkovú hodnotu. Matka prevzala
záväzok splácať ďalší hypotekárny úver a otec sa presťahoval zo spoločného domu do prenajatých
priestorov. Prevzaté záväzky teda súvisia s usporiadaním majetkových vzťahov, ktoré si rodičia dohodli.
Argumentácia otca o inzertnej ponuke predaja domu matkou, prostredníctvom realitnej kancelárie, bola
bez právneho významu, keďže okolnosti týkajúce sa speňaženia nehnuteľnosti, ktorú matka spláca,

predstavujú skutočnosť, ktorá môže nastať v budúcnosti a preto aktuálne nemohlo byť na ňu prihliadané
(vrátane reálnej ceny za predaj domu).

K argumentácii otca o absencii osobného kontaktu s deťmi a odmietaní stretávania s ním, je potrebné
uviesť, že v prípade maloletých detí má rozhodujúcu úlohu vždy rodič, ktorý nesie zodpovednosť za

úroveň i rozvíjanie tohto vzťahu (ako plnoletá a zrelá osoba), využívajúc možnosti spolupráce s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, psychologické poradenstvo, súdnu ochranu, prípadne iné alternatívy,
smerujúce k ozdraveniu vzťahu a obnoveniu citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom.

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie, že zvýšené výživné reflektuje

zmenené pomery maloletých detí, s cieľom zabezpečiť ich odôvodnené potreby z hľadiska ich
aktuálneho vývoja, pričom zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca.

Počiatok zvýšenia výživného od 1. októbra 2015 bol určený od nasledujúceho mesiaca po podaní
návrhu. Zročné výživné za obdobie od 1. októbra 2015 bolo podľa tvrdenia rodičov uhradené (matka

nenamietala tvrdenie otca o úhrade zvýšeného výživného, doplatením troch platieb za rozhodné
obdobie).Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže bolo správne aplikované ustanovenie
§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

ak konanie mohlo začať i bez návrhu a práve o takýto prípad sa jednalo.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady
trov konania v nesporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ako i odvolacieho konania (návrh na náhradu trov konania vznesený nebol).

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).