Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 13, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614212899
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614212899.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci J. I., E.. XX.XX.XXXX,
bytomumatky,dieťarodičov:matkyA.I.,E..XX.XX.XXXX,I.S.E.K.,L.D.XaotcaI.I.,E..XX.XX.XXXX,
adresa na doručovanie : D. B. XXX, XXX XX A., Č. X., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11P/315/06-52 zo dňa 13.9.2007, a to
tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na J. I., E.. XX.XX.XXXX, zo sumy 2.200,- Kč za obdobie od

17.7.2014 do 29.2.2016 na sumu 100,- eur mesačne a za obdobie od 1.3.2016 do budúcna na sumu
120,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám J. I., E.. XX.XX.XXXX, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na syna J. I., E.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 17.7.2014 do 31.12.2016
v celkovej výške 747,81 eur je otec povinný uhradiť k rukám tohto syna v mesačných splátkach po 21,-

eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia
čo i len jednej z nich.

Súd návrh v prevyšujúcej časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.7.2014 domáhala, aby súd zvýšil výživné

zo strany otca na maloletého J. zo sumy 2.200,--Kč na sumu 200,--EUR počnúc od podania návrhu.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 11P/315/06 zo
dňa 13.9.2007 bolo zvýšené výživne pre mal. J. zo strany otca na sumu 2.200,--Kč . Od uvedenej doby
sa pomery na strane syna podstatne zmenili . Syn navštevuje osemročné gymnázium . V čase podania
návrhu ukončil kvartu. V rámci školy má zvýšené výdavky a to so zakupovaním školských potrieb,

pomôcok, rôznych poplatkov a pod. Zúčastnil sa školského výletu, kde poplatok bol 40,--EUR. Venuje sa
športu-florbalu.Zakúpilamuhokejku,botasky ašportovéoblečenie.Vškolesavenujepočítaču,nakoľko
má odbor informatiku. Má zdravotný problém, je alergik. Za lieky aj dopláca štvrťročne 30,--EUR. Ona v
čase podania návrhu bola zamestnaná a spolu so synom bývala v dvojizbovom byte . V domácnosti s
nimibývaajjejmatka.Poplatkyspojenésbývanímmesačneuhrádzavovýške200,--EUR.Ďalejuhrádza
internet vo výške 16,60 EUR. Synovi dobíja telefón vo výške 6,--EUR. Otec sa o syna vôbec nezaujíma.

Syn otca nepozná. Výživné mala uhrádzané prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu
deti v Bratislave.

3. Otec vo svojich písomných vyjadreniach a to zo dňa 3.7.2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa
9.7.2015 a zo dňa 15.3.2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.3.2016 nesúhlasil so zvýšením
výživného. Poukázal na to, že matka syna doložila len obyčajné výdaje na syna, ktoré podľa jeho názoru

dostatočne pokrývajú ním uhrádzané čiastočné náklady na neho. Poukázal nato, že od narodenia syna
má dôvodné podozrenie, že on nie je jeho syn. Od samotného začiatku mu matka bránila v stretnutí sosynom, napriek tomu výživné platí a bol donútený uhradiť aj údajný dlh na výživnom, ktorý mu nebol
riadne a ničím doložený.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v
Českej republike, oboznámením s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav :

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11P 315/06-52 zo dňa 13.9.2007 súd zmenil rozsudok tunajšieho
súdu 7C 289/02-24, zo dňa 2.9.2002 a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca na v tom čase mal.

J.W., E.. XX.XX.XXXX zo sumy 1.500,- Kč na sumu 2.200,- Kč, počnúc od 1.9.2006, pričom výživné bol
otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň rozhodol o dlžnom
výživnom zo strany otca na mal. Tomáša za obdobie od 1.9.2006 do 31.8.2007 v sume 8.400,-Kč, a síce
tak, že otcovi povolil toto splácať v mesačných splátkach po 300,-Kč, spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

6.Zodôvodneniauvedenéhorozsudkuvyplynulo,žetakrozhodolpotom,čomalzapreukázané,žetento
syn v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku navštevoval 3. ročník základnej školy, pričom navštevoval
triedu pre mimoriadne nadané deti a týmto sa podstatne zvýšili náklady na jeho potreby. Zároveň
však maloletý trpel zdravotnými problémami- bol alergikom, takže matka na neho mala už v tom čase
zvýšenénákladysúvisiacesnávštevoulekárov,doplatkamizalieky,ktoréčinili250,-Skštvrťročne.Podľa

uvedeného odôvodnenia zo správy od základnej školy vyplynulo, že náklady mal. J. v r. 2006/2007
činili 4.540,-Sk, v r. 2007/2008 činili 4.570,-Sk. Zo správy od zamestnávateľov oboch rodičov mal súd
preukázané, že príjem matky v tom čase za posledných 12 mesiacov predstavoval sumu 10.072,- Sk a
príjem otca 16.134,- Kč. Otec maloleté v tom čase žil v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá podľa
názoru súdu mala taktiež povinnosť podieľať sa na všetkých nákladoch, na ktoré otec poukazoval , a

to v jednej polovici.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov , matka je zamestnaná v spoločnosti A. T. ,S..X..F.., S. E. K. ,
kde za obdobie od januára do decembra 2014 dosiahla celkovú čistú mzdu vo výške 5.387,37 EUR,
čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 448,95 EUR, za obdobie od januára do decembra 2015

dosiahla celkovú čistú mzdu vo výške 5.402,95 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 450,25
EUR a za obdobie od januára do októbra 2016 dosiahla celkovú čistú mzdu vo výške 3.769,21 EUR,
čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 376,92 EUR.

8. Otec v období od roku 2007 do januára 2010 bol zamestnaný v spoločnosti P. Č. X., S..X..F.., z

ktorej bol podľa jeho účastníckej výpovede prepustený na základe výpovede zo strany zamestnávateľa
pre nadbytočnosť, nakoľko uvedená spoločnosť rušila svoju pobočku v Kutnej Hore. Podľa výpisu z
internetového Obchodního rejstříku České republiky bola dňa 4.11.2014 vymazaná. Následne v období
od januára 2010 do marca 2010 bol vedený Úrade práce ČR , Kutná Hora Od 1.4. 2010 do 20.5. 2012
bol zamestnaný v spoločnosti J. Z. T. W. T., s.r.o., Kolín , kde mu skončil pracovný pomer uplynutím

doby. V období od júna 2012 do novembra 2012 bol vedený Úrade práce ČR , Český Brod. V období
od 22.10.2012 do 22.7.2013 bol zamestnaný v spoločnosti T. Z., S..X..F.. na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 22.10.2012 na dobu neurčitú na hlavný pracovný pomer, ktorý bol s ním ukončený výpoveďou
pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Za dobu trvania uvedeného pracovného pomeru za obdobie
od januára 2013 do júla 2013 vrátane dosiahol celkovú čistú mzdu vo výške 69.065,--Kč, čo v priemere

na mesiac predstavovalo sumu 9.866,43 Kč. V období od 1.8. 2013 do 31.12.2013 bol zamestnaný v
uvedenej spoločnosti T. Z., S..X..F.. na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 1.8.2013, podľa ktorej
mal dojednanú odmenu 60,--Kč na hodinu a za uvedené obdobie mu bola vyplatená odmena a to za
mesiac august 2013 vo výške 3.120,--Kč, za mesiace september 2013, október 2013 a december 2013
vo výše 3.000,--Kč mesačne a za mesiac november 2013 vo výške. Podľa jeho účastníckej výpovede

na základe takejto dohody pracoval u tohto zamestnávateľa až do júla 2014. Zároveň bol od 25.11.2013
do 3.8.2014 vedený aj na Úrade práce ČR. Z uvedeného úradu mu bola vyplatená sociálna dávka a to
za mesiac január 2014 vo výške 1.402,--Kč, za mesiac február 2014 vo výške 1.402,--Kč, za mesiac
marec 2014 vo výške 408,--Kč, za mesiac , za mesiac apríl 2014 vo výške 1.495,--Kč, za mesiac
máj 2014 vo výške 1.289,--Kč, za mesiac jún 2014 vo výške 1.402,--Kč, za mesiac júl 2014 vo

výške 1.730,--Kč a za mesiac august 2014 vo výške 1.671,--Kč. V období od 4.8.2014 do 29.2.2016 bol
opätovne zamestnaný v spoločnosti T. Z., S..X..F.. na hlavný pracovný pomer, a to na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 4.8.2014 na dobu neurčitú. Pracovný pomer v tejto spoločnosti ukončil na vlastný podnet
výpoveďou. Za obdobie od augusta 2014 do decembra 2014 vrátane dosiahol celkovú čistú mzdu vovýške 38.180,--Kč, čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu 7.636,-- Kč, za obdobie od januára
2015 do mája 2015 vo výške 40.664,--Kč, čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu 8.132,80 Kč a
za obdobie od februára 2015 do januára 2016 vo výške 110.981,--Kč pričom podľa rozpisu vykonaného

týmto samotným zamestnávateľom v priemere na mesiac za uvedené obdobie mu bola vyplatená mzda
vo výške 9.621,-- Kč. V období od 1.3.2016 do dňa rozhodovania súdu bol zamestnaný v spoločnosti
W..J..U., S..X..F.. , Praha na hlavný pracovný pomer na dobu neurčitú, u ktorého dosahoval priemernú
čistú mzdu vo výške 12.405,--Kč.

9. Podľa jeho účastníckej výpovede nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok . Cez týždeň
býva v aute a firme a na víkendy cestuje za priateľkou do Mukařova. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá. Má podľa jeho výpovede veľa dlhov . kedy dlží v ČSOB Banke asi 200.000,--Kč, spoločnosti P.,
S..X..F.. asi 70.000,--Kč a ,á ešte niekoľko menších dlhov. Musel si tiež vziať pôžičku na zaplatenie jeho
dlhu na výživnom v sume 37.403,--Kč. Každý mesiac je mu exekučne strhávaná čiastka na výživnom
pre syna Tomáša v sume 2.200,--Kč.

10. Otec v mieste svojho trvalého pobytu na území Slovenska nemá vedené žiadne motorové vozidlo.

11. Syn J. B. XX.XX.XXXX dovŕšil plnoletosť. Podľa správ Úradu práce ,sociálnych veci a rodiny je
študentom osemročného Gymnázia, v čase vyhlasovania tohto rozsudku navštevuje už 3. ročník. Je

evidovaný v alergologickej ambulancii , kde sa zúčastňuje polročných kontrol . Spolu s matkou bývajú v
dvojizbovom byte, ktorého výlučnou vlastníčkou jej jeho matka. V ich domácnosti s nimi bývaj aj stará
matka, ktorá je dôchodkyňa a ktorá prispieva do domácnosti sumou 100,--EUR. Matka uhrádza poplatky
spojené s bývaním a to vo výške cca 200,--EUR mesačne, z ktorých SIPO poplatky sa pohybujú v
sumách vovýške185,49EUR,resp.186,69EUR.Ďalejinternetuhrádzavovýške16,60EURmesačne,

spláca pôžičku v sume 43,--EUR mesačne , ktorú použila na zakúpenie práčky, a uhrádza poplatok za
telefón v sume 6,--EUR pre syna a 10,--EUR pre ňu samotnú. . Platí daň z nehnuteľnosti a to za rok 2014
vo výške 11,97 EUR ročne a poplatok za komunálny odpad za rok 2014 vo výške 40,05 EUR ročne.
Matka synovi zakúpila notebook v sume 500,--EUR. V mesiaci január 2016 sa zúčastnil školského plesu
a tak mu tiež zakúpila oblek, košeľu a topánky v hodnote 140,--EUR. Vstupné na ples pre oboch stálo

56,--EUR. Tiež mu zakúpila knihy z cudzieho jazyka v hodnote 42,--EUR. V rámci školy sa syn aktívne
venuje floorbalu , kde mu matka zakupuje športové oblečenie , halovú obuv a hokejku.

12. Otec ku dňu rozhodovania súdu mal uhradené dosiaľ stanovené výživné v sume 2.200,--Kč.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

18. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

22. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

28. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“),
rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

32. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

33. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky, ktorý si syn, ktorý v priebehu
konania sa stal plnoletým osvojil, je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to bolo pôvodne
žiadané.

34. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z

ktorých vychádzal tunajší súd pri určovaní poslednej výšky výživného v rozsudku sp.zn. 11P 315/06-52
zo dňa 13.9.2007. Táto podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa.

35. Syn Tomáš bol v čase rozhodovania tunajšieho súdu vyššie uvedeným rozsudkom žiakom prvého
stupňa základnej školy. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj v čase kedy súd o
tomto návrhu v súčasnosti rozhodoval už bol žiakom osemročného gymnázia , pričom v čase podania

návrhu ukončil kvartu uvedenej školy a teda začal navštevovať ročníky tejto školy, ktoré zodpovedajú
vzdelávaciemu systému strednej školy. V prípade tohto syna teda išlo o nástup na ďalší stupeň
vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne
spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska
biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom

dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo
so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje , že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

36. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery

inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by
aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o
zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť
požiadavky na zvýšenie výživného pre syna .

37. K zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane matky a táto spočívala v
miernom náraste jej príjmov , kedy pri poslednej úprava dosahovala príjem vo výške 10,072,--Sk, čo
pri kurze 1,--EURO = 30,126 Sk predstavovalo sumu 334,33 EUR mesačne. V priebehu rokov 2014 až
2016 sa jej priemerný mesačný príjem pohyboval v sumách 448,95 EUR ( rok 2014), 450,25 EUR ( v

roku 2015) , resp. 376,92 EUR ( v období január až október 2016). Matka však naďalej zabezpečuje
osobnú starostlivosť o syna v plnom rozsahu sama.

38. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie
len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených

potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

39. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred

princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodinevšak zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti

a tiež situáciu na trhu práce.

40. Pokiaľ ide o otca syna , tento ri poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 16.134,- Kč. Toho času tento príjem za obdobie od augusta 2014 do decembra 2014
dosahoval v priemere vo výške 7.636,-- Kč, od februára 2015 do januára 2016 dosahoval v priemere

vo výške 9.621,-- Kč a od 1.3.2016 vo výške 12.405,--Kč, čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa
11.1.2017 , ktorý je 1,--EURO = 27,021 CZK predstavuje sumy cca 282,60 EUR, 356,06 EUR, resp.
459,09 EUR.

41. Je to nižšia suma, než z ktorej vychádzal tunajší súd, na druhej strane však otec neprezentoval
žiadne výrazné výdavky, okrem dlhov. Sám uvádzal, že cez týždeň prespáva u zamestnávateľa a nemá

ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Dlhy ktoré uvádzal nemajú prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou
k nezaopatrenému dieťaťu , ktorým syn Tomáš bezpochyby je tým , že naďalej študuje

42. V tejto súvislosti súd ako už bolo vyššie uvedené konštatuje, že žiadny účinný zákon v Slovenskej
republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore,

v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine)., to dieťa, ktoré zatiaľ vzhľadom na svoj vek si nevie zabezpečiť svoju
výživu samo. Pokiaľ povinný rodič - v tomto prípade otec neprejavuje absolútne žiaden záujem o dieťa,
a celková výlučná starostlivosť je len na rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza,
potom povinný rodič musí rátať s tým, že táto absencia vo výchove dieťaťa, musí byť kompenzovaná

aspoň primeraným finančným plnením .

43. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby syna Tomáša
prihliadajúc na skutočnosť, že tento je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa tomuto synovi takto nedostáva zo strany otca,

musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného na syna Tomáša
za obdobie od 17.7.2014 do 29.2.2016 na sumu 100,- eur, a potom, čo otec zmenil zamestnanie a príjem
samuzvýšil,t.j.1.3.2016dobudúcnanasumu120,-eurmesačne,avprevyšujúcejčastinávrhzamietol.

44. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume EURO, aby táto čiastka bola stabilná, a nepodliehala

prípadným kurzovým výkyvom medzi menou Česká koruna a menou EURO.

45. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 17.0.2014, t.j. odo dňa, kedy matka podala návrh
na zvýšenie výživného na syna , postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom

podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby
návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú
o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o
zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä

zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky
trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

46. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie zvýšeného výživného
prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase , kedy podala predmetný návrh už relevantné zmeny

pomerov na strane syna nastali , takže bolo možné rozhodovať o tomto navrhnutom zvýšení výživného.

47. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na syna J. za obdobie od od 17.7.2014
do 29.2.2016 na sumu 100,- eur mesačne a za obdobie od 1.3.2016 do budúcna na sumu 120,- eur
mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené

obdobie a to vo výške 747,81 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 21,- eur
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.48. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace august
2014 až február 2016 vrátane v sume 100,--EUR mesačne , za mesiace marec 2016 až december
2016 v sume 120,--EUR mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac júl 2014

zodpovedajúcej 15 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 17.7.2014 do 31.7.2014), čo
predstavovalo čiastku 48,39 EUR (t.j. 100,-- EUR / 31 dní x 15 dní). Celkové zaostalé výživné tak
predstavovalo vyššie uvedenú čiastku 3.148,39 EUR.

49. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu uhradil na výživu syna za každý mesiac

obdobia od 1.7.2014 do 31.12.2016 sumu 81,42 EUR, čo zodpovedalo sume 2.200,--Kč prepočte na
menu EURO pri kurze dňa 11.1.2017 , ktorý je 1,--EURO = 27,021 CZK , čo spolu predstavovalo sumu
2.441,60 EUR ( 81,42 EUR x 30 mesiacov)

50. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal sumu 42,02 EUR ako pomernú čiastku pôvodne
určeného výživného 81,42 EUR ( t.j. pôvodných 2,200,--Kč) zodpovedajúceho 16 dňom z mesiaca

júl 2014 ( t.j. do dňa predchádzajúceho dňu , kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet
uvedenej sumy je : 81,42 EUR/ 31 dní x 16 dní ) a výslednú sumu následne odrátal vyššie určenej
čiastky zaostalého výživného. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého
výživného zo strany otca za uvedené obdobie (t.j. 3.148,39 EUR - /2.441,60 EUR -42,02 EUR / =
747,81 EUR).

51. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať k rukám dospelého syna v mesačných splátkach po
21,--EUR berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca
na syna a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť , aby
splácanie tohto dlhu otca na výživu syna nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania

splátkového kalendára mohlo byť k rukám syna uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v
tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené
dlžné výživné uhradiť naraz.

52. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.12.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých

opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac január 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

53. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

55. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

56. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP) .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.