Rozsudok – Majetok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/82/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010535

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1315010535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 09.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. Š., nar. XX.XX.XXXX v U. R. U., okres J., trvale bytom U. XXX/XX, U. R. U., ženatý,
netrestaný

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom čase dňa 04.09.2011 odcudzil z novostavby rodinného domu v obci X., parc. č.
XXX/XX, elektrocentrálu značky Honda - Europower, typ ER 2 CAT, výrobného čísla: Y., model P., čím
spôsobil poškodenému Z.. J. J., bytom R. - D. Č.. XXX škodu vo výške 860,50 €

teda

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona

k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody voči poškodenému Z.. J. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - D. XXX, okres R. U. vo výške 860,50 €. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodeného a svedka. Súd sa ďalej oboznámením s listinnými dôkazmi

zadokumentovanými v spisovom materiáli, prečítaním výpovede z prípravného konania, a s celým
spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný a prokurátor nemali záujem o

uzavretie dohody o vine a treste.

Poškodený Z.. J. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že škodu, ktorá mu vznikla si uplatňuje a to vo
výške 860,50 €.

Obžalovaný H. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení o možnosti urobiť vyhlásenie, učinil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a prehlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaného
skutku.

K otázke škody obžalovaný uviedol, túto škodu nie je ochotný nahradiť, ktorú uplatňuje poškodený,

pretože žiadny skutok nespáchal a škodu poškodenému nespôsobil.

K samotnému skutku obžalovaný vypovedal, že čo sa týka elektrocentrály túto zo stavby nezobral. V
tom čase vykonával práce na stavbe v Zlíne. U poškodeného na stavbe ostalo jeho lešenie, ktoré zo
stavby zmizlo. Poškodeného spoznal na základe inzerátu, ktorý uverejnila jeho účtovníčka. Na stavbe

vykonával práce týkajúce sa zateplenia domu a fasády, nakoľko dostal prácu v Zlíne, tak vykonal iba
zateplenie. Následne zo stavby odišiel a fasádu dokončila iná spoločnosť. V Zlíne pracoval nepretržite
aj cez víkendy až do decembra 2011. Disponoval kľúčom od rodinného domu, tento poškodenému vrátil
neskôr po skutku, presný deň si nepamätal. Čo sa týka elektrocentrály, tá sa na stavbe nachádzala,
túto pri svoje práci využívali. Elektrocentrála cez týždeň ostávala v rodinnom dome, cez víkend si ju

poškodený brával domov. V Zlíne sme vykonávali práce od mája do konca decembra 2011. Čo sa týka
práce vykonávaných na stavbe v Zlíne tieto boli realizované aj počas víkendu aj keď o tom nie je záznam
v stavebnom denníku, pretože stavbyvedúci tam bol iba cez týždeň. Nakoľko na zákazke pracovali aj
iné firmy tak ich čas súril a museli pracovať nepretržite. Čo sa týka údajov uvádzaných v zmluve o dielo
z ktorej vyplýva, že k zahájeniu prác malo dôjsť 07.07.2011 a k ukončeniu najneskôr do 30.09.2011,

obžalovaný uviedol, že si presne dátumy nepamätá, je možné že mal nastúpiť v máji ale nastúpili neskôr,
ale pracovali určite až do 20.12.2011. Počas výkonu prác v Českej republike sa obžalovaný nepravidelne
cez víkend vracal na Slovensko, pretože aj niektorí z robotníkov boli z iných častí Slovenska potrebovali
si vymeniť resp. vybaviť veci. Poškodený ho ohľadom krádeže elektrocentrály, telefonicky nekontaktoval.
AžnáslednesaunehozastavilajsJ.,ktorýmuukázalkdebýva.Totostretnutieprebiehalotak,žesvedok

J. stál obďaleč, nemohol počuť o čom sa bavia, poškodenému obžalovaný uviedol, že vzhľadom na to
akí ľudia pracovali na stavbe, niet divu, že sa elektrocentrála stratila. Po dokončení prác na rodinnom
dome sa na predmetnú stavbu už nevrátil, nakoľko jediné čo tam ostalo, bolo lešenie. Obžalovaného
syn, ktorý to tam bol skontrolovať, po určitom čase zistil, že lešenie sa už na stavbe nenachádza. O
vrátenie lešenia obžalovaný poškodeného žiadal, avšak tento mu povedal, že sa stratilo. Na stave okrem

obžalovaného na stave pracovali ešte ďalší dvaja až traja, ľudia a jedným z nich bol aj J. J., ktorý najprv
pracoval pre neho, potom zostal pracovať pre poškodeného J.. Okrem toho tam pracovali ďalší dvaja
robotníci z U. R. U., pričom na ich mená si spomenúť nevedel. Skutočnosť, o tom kto ďalší mal, kľúče
od domu nevedel uviesť ale on kľúče mal určite, tieto dostal od poškodeného pána J., a pokiaľ pracoval
na stavbe on so svojimi ľuďmi, tieto kľúče mal iba on. Keď po nich prišli elektrikári bol tam on, takže

im ja otváral stavbu svojimi kľúčmi, či niekto chodil na stavbu a mal kľúče v čase, keď tam on nebol,
o tom vedomosť nemal.

S predmetnou elektrocentrálou sa nakladalo tak, že túto na stavbu používali oni, t. j. obžalovaný a jeho
partia, ale aj tí elektrikári, keď tam boli v čase, keď tam boli aj oni. Poškodený si elektrocentrálu, keď sa

práce skončili väčšinou brával domov. V prípade, že elektrocentrálu poškodený domov neniesol, ukladalju oni do domu, kde ju uložili a prikryli a tam ostala uzamknutá. Kľúče zo stavby nikomu inému nedával,
disponoval nimi len on.

K výpovedi svedka- poškodeného obžalovaný uviedol, že poškodený aj s pánom J. boli u neho nie v
piatok ale bolo to v nedeľu, pričom sa ohlásili telefonicky a čo sa týka uvedenej nahrávky, na tej nahrávke
nie je nič rozumieť, túto nahrávku mu prehrávali na polícii v Senci.

Svedok - poškodený Z.. J. J., na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovediach z prípravného konania a

ďalej uviedol, že po príchode na stavbu bol dom riadne uzamknutý. Všetky otvory boli pozatvárané, nič
nebolo poškodené, nakoľko od stavby existovali tri kľúče z ktorých jedným disponoval budúci majiteľ,
ktorý v tom čase pracoval vo Švajčiarsku, druhým svedok a tretím obžalovaný, ako jediný možný
páchateľ prichádza do úvahy pán obžalovaný. Čo sa týka spôsobu akým spoznal obžalovaného, bolo
to na základe inzerátu, ktorý zadala jeho manželka, na ktorý sa obžalovaný ozval, vykonával práce
na fasáde domu. Obžalovaný práce na fasáde nedokončil, nakoľko sa vyhováral, že má inú zákazku

v Čechách. Pokiaľ mal vedomosť na stavbe jeho veci vo vnútri neostali. Svedkove veci si riadne
zabezpečil. Po skončení prác obžalovaný neodovzdal poškodenému kľúče od stavby aj keď ho o to
žiadal. Pán J. ho v priebehu dvoch týždňov mal opakovane kontaktovať, pričom obžalovaný mu kľúče
odmietal vydať avšak toto vedel iba z tvrdenia pána J.. Po krádeži elektrocentrály poškodený kontaktoval
obžalovaného viackrát, sa mu snažil telefonicky dovolať, nepamätal si či sa mu dovolal, následne sa

s pánom J. vybral za obžalovaným, kde si zapol nahrávanie na mobile, ktoré predložil aj policajtom
v Senci, obžalovaný mu povedal, že ak mu zaplatím 1.300 € resp. aj menej tak mu elektrocentrálu
vráti, uviedol že ju má na schodoch za domom. Svedok J. sedel v tom čase na múriku asi 3 metre od
nich, takže počul ich rozhovor. Manželka obžalovaného následne na poškodeného kričala, aby odišli,
že obžalovaný doma nič nemá, z čoho on usúdil, že asi o niečom vie, pretože oni dopredu neavizovali,

že obžalovaného navštívia. Po ukončení prác na stavbe sa obžalovaný ešte za ním zastavil, avšak až
po skutku, pričom si bol odniesť nejaké veci. Čo sa týka elektrocentrály, táto ostávala uskladnená na
mieste v technickej miestnosti. Elektrocentrála v piatok pred dátumom 04.09.2011 ostala na mieste v
rodinnom dome, tento zamkli a odišli. Po príchode v pondelok zistili, že elektrocentrála sa na mieste
nenachádza. Obžalovaný prišiel pracovať na stavbu, s pánom J. a ešte občas tam býval jeden ďalší

muž. Kľúče od stavby nepožičiaval nikomu, pričom od celej novostavby existovali len tri kľúče, pričom
jeden z tých kľúčov bol u majiteľa, ktorý bol s ním vo Švajčiarsku, druhý kľúč bol u poškodeného, pričom
on ho nedal nikomu ani nepožičal, a tretí kľúč bol u obžalovaného. Svedok si bol určite istý na 100%
že elektrocentrálu v piatok, keď skončili bolo to pred 04.09.2011 riadne uzamkli v dome, pamätal si že
tam bol prítomný pán J., s ktorým tú centrálu dával dovnútra, či tam v tom momente bol obžalovaný,

to si už nepamätal. Dom teda riadne uzamkli a keď následne po 04.09.2011 prišli na stavbu, dvere,
okná, nič nebolo poškodené, avšak elektrocentrála v dome nebola. Predmetný rozhovor medzi ním a
obžalovaným sa mal u neho doma v Brezovej pod Bradlom odohrať ešte buď v ten týždeň v piatok, keď
zistili, že elektrocentrála bola odcudzená alebo to bolo na ďalší týždeň v piatok, pričom presný dátum
sa nachádza na tom rozhovore, ktorý si nahral na diktafón a nahrávku poskytol polícii.

Svedok J. J., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na novostavbe v obci Kaplna v rolku 2011 pracoval
pre obžalovaného Š., pričom tieto práce boli vykonávané pre pána J.. K zmiznutiu elektrocentrály
uviedol, že sa nediví, že táto elektrocentrála odtiaľ zmizla, dá sa povedať, že na dennom poriadku tam
prichádzali policajti, nakoľko boli dvere opakovane vylomené. Dokonca aj jemu z novostavby zmizlo

niekoľko vecí. Taktiež uviedol, že ku krádeží jeho vecí z predmetnej novostavby musí existovať aj
záznam polície, nakoľko ich vtedy volal a boli aj na stavbe následne prítomní. Ohľadom stretnutia po
zmiznutí elektrocentrály a navštívenia obžalovaného, uviedol, že si nepamätá presný čas, ale boli to
minimálne dva mesiace kedy s poškodeným navštívili obžalovaného. Nebol prítomný a ani nepočul
obsah rozhovoru medzi poškodeným a obžalovaným, a na mieste sa nachádzal len z dôvodu, že išli za

obžalovaným len z dôvodu zmiznutia elektrocentrály. Navyše chcel uviesť, že s pánom obžalovaný ako
aj pánom poškodeným nechce mať už nič spoločné, z dôvodu vykonávania prác pre poškodeného je
skôr škodový. Nemal vedomosť o tom, či bola medzi poškodeným a obžalovaným vyhotovená nejaká
nahrávka.

Po skončení prác s elektrocentrálou toho konkrétneho dňa, sa táto preniesla do budovy novostavby a
tam sa uzamkla. Pred krádežou s elektrocentrálou pracoval s ňou on sám. Toho času pracoval už pre
poškodenéhoJ.,niejeobžalovanéhoŠ..Nevedeluviesťpresnýdátumanideň,aleelektrocentráluriadne
uzamkol do budovy novostavby. Následne po príchode na stavbu aj s pánom J. zistil, že elektrocentrálasatamnenachádza,pričomsvedokuviedol,žeodpredmetnejnovostavbymalajonkľúče.Kuvedenému
doplnil, že na predmetnú stavbu išiel vždy iba s pánom J., aj keď týmito kľúčmi disponoval. Nevedel
uviesť či aj iné osoby mali od novostavby kľúče. V čase zmiznutia elektrocentrály tam pán Š. už

nepracoval.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka, bola na návrh prokurátora v súlade s § 264 ods. 1,
ods. 2 Tr. poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, a následne bol svedok vyzvaný na
vyjadrenie k predmetným rozporom, najmä k tomu čo mal počuť, keď bol spoločne s Z.. J. navštíviť

obžalovaného, svedok uviedol: že je to pravda, že sa nachádzal v určitej vzdialenosti od pána J. a pána
Š., počul Š. kričať na J., že mu má vyplatiť nejaké peniaze, že mu je dlžný, ešte sa tam spomínalo, že mu
má vrátiť nejaké lešenie. Pred tým než išli s J. za Š., J. mu povedal, že ide za Š. kvôli vráteniu tej centrály.

Na otázku, aby svedok sa vyjadril ku svojej výpovedi z prípravného konania, kde uvádzal, že
elektrocentrálu musel odcudziť len ten kto mal kľúče od stavby, vedel že tá elektrocentrála sa tam

nachádza, svedok uviedol, že si pamätá na to, že on kľúč od stavby dostal od pána J. až potom čo
ho vrátil pán Š. a teda pán Š. mal kľúč od stavby, o čom jednoznačne vedel, pretože tam spolu na tej
stavbe robili.

Tu elektrocentrálu s ktorou robil aj on v prítomnosti pána J. vložil do stavby, dovnútra za dvere. Spomínal

si, že v tom čase ešte kľúče od stavby nemal, pretože ak sa dobre pamätal, tak stavbu zamykal pán J.
a odišli preč. Svedok nechodil každý deň na stavbu, avšak keď prišiel možno po týždni, bol v sprievode
pána J.. Pán J. odomkol stavbu a následne zistili, že elektrocentrála sa vo vnútri v stavbe nenachádza.
Dvere ani okná na stavbe porušené neboli, preto aj vo svojej výpovedi uviedol, že elektrocentrálu
odcudzil iba ten, kto o nej vedel a mal kľúče od stavby.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítaná
výpoveď svedka H. U. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovaný je jeho strýko /je to manžel
sestry jeho matky/. Svedok vystavil čestné prehlásenie o prítomnosti obžalovaného na stavbe Vedecko-
technického parku ICT, Univerzity Tomáše Bati ve Zlíne, ktoré potvrdenie chcel od neho obžalovaný,

ktorý tam aj bol, a pracoval pre nich ako subdodávateľ so svojimi ľuďmi a robil tam stavebné práce.
Skutočnosť, či sa obžalovaný skutočne nachádzal dňa 04.09.2011 na predmetnej stavbe sa dá overiť
zrejme len zo stavebného denníka, kde sa uvádza mimo iných aj druh činnosti, ktoré sa v ten deň na
stavbe vykonali a vzhľadom k tomu, že on bol ich vedúci, a pokiaľ by vykonávali tie práce, tak by tam
musel byt. Stavebný denník môže doložiť. Či obžalovaného v ten deň on sám videl na stavbe svedok

uviedol, že on je konateľ spoločnosti a stavbu navštevuje v určitých intervaloch, ako napríklad kontrolné
dni, pričom o tom sú záznamy keď na stave je prítomný. Nie je tam ale prítomný denne od toho je
personál. V prípade potreby bol ochotný uviesť zoznam spolubývajúcich, ktorí majú povinnosť trvale
byť prítomný na stavbe. Obžalovaný mu predmetnú elektrocentrálu neponúkal na predaj a ani nemal
vedomosť o jej krádeži.

Popredloženístavebnýchdenníkovsvedokvypovedal,žezodňa04.09.2011niejevstavebnomdenníku
žiaden záznam o vykonaní prác na stavbe, bola to nedeľa a on nemá povinnosť urobiť záznam do
stavebného denníku v deň, kedy sa na stavbe nepracovalo a z toho dôvodu nemohol potvrdiť fyzickú
prítomnosťobžalovanéhonatejtostavbevdeň04.09.2011.Podľastavebnéhodenníkusadalodohľadať,

kedy bol na stavbe prítomný a to dňa 02.09.2011 a potom 05.09.2011. Následne odvolal svoje čestné
prehlásenie o tom, že obžalovaný bol v deň 04.09.2011 na stavbe v Zlíne.

Na záver sa súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora oboznámil s nasledovnými listinnými
dôkazmi: odpis registra trestov, správou o povesti, CD nosičom s nahrávkou, odborným vyjadrením,

fotokópiou stavebného denníka.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
tak, ako má na mysli § 2 ods. 12 Trestného zákona súd dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
k jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného v zmysle podanej obžaloby je preukázaná, pričom súd

má za to, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal tak, ako je uvedené a že tento skutok spáchal
obžalovaný.Napriektomu,žeobžalovanývpriebehuceléhotrestnéhokonaniapopieralspáchanieskutkutak,akomu
bolo kladené za vinu, súd sa nemohol stotožniť s jeho verziou okolností ohľadne spáchaného trestného
činu.

Obžalovaný pred súdom poprel spáchanie skutku a spôsobenie akejkoľvek škody poškodenému.
Obžalovaný uviedol, že elektrocentrálu nevzal. Sám obžalovaný na druhej strane potvrdil, že mal
kľúče od stavby a nikomu ich nedal. Priebehu skutkového deja tak, ako je opísaný vo výroku tohto
rozsudku, zodpovedá výpoveď poškodeného ako aj svedka J.. Poškodený jednoznačne vypovedal, že

kľúče od stavby mal len on budúci majiteľ rodinného domu a obžalovaný. Svedok J., rovnako potvrdil
skutočnosť,žeboliuobžalovanéhodomaapočulakonasebapoškodenýsobžalovanýmkričaliohľadom
vyplatenia nejakých peňazí a vrátenia lešenia. Z výpovede svedka H. U. podporenej záznamom zo
stavebného denníka bolo zistené, že obžalovaný sa nachádzal na stavbe dňa 02.09.2011 /piatok/a
potom 05.09.2011 /pondelok/, pričom skutok sa mal stať dňa 04.09.2011 v nedeľu, čomu zodpovedá aj tá
skutočnosť, že sám obžalovaný vypovedal, že chodieval na víkendy domov na Slovensko. Na podklade

oboznámenia sa so záznamami zo stavebného denníka svedok U. následne pred dožiadaným orgánom
činným v trestnom konaní odvolal svoje čestné prehlásenie o účasti obžalovaného v deň 04.09.2011
na stavbe v Českej republike. Obrana obžalovaného teda vyznieva iba ako snaha vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, pričom súd dodáva, že jeho motiváciou pre uvedené konanie mohlo byť nezaplatenie
peňazí a stratené lešenie vo vlastníctve obžalovaného.

Súd teda z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil priebeh skutkového deja tak, ako je popísaný vo
výroku tohto rozsudku, pri absencii akýchkoľvek pochybností o inej jeho alternatíve.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bola v

konaní zistená a preukázaná časová aj príčinná súvislosť okolností súvisiacich so spáchaným trestným
činom, rovnako aj motív páchateľa, plynúci z nezaplatenia peňazí a strateného lešenia vo vlastníctve
obžalovaného. Súd v konaní nezistil žiadne odôvodnené skutočnosti, ktoré by spochybňovali zavinenie
obžalovaného, naopak celkovú výpoveď obžalovaného hodnotí súd vzhľadom na jednoznačne zistený a
ustálený priebeh skutkového deja v celom rozsahu ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti

za skutok, ktorý mu je kladený za vinu.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného stotožnil
s právnou kvalifikáciou obžaloby a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim zavineným

úmyselným protiprávnym konaním naplnil obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty tohto trestného
činu tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Zuvedenýchskutočnostíjednoznačnevyplýva,žeobžalovanýsvojímkonanímnaplnilskutkovúpodstatu
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko si prisvojil cudziu vec /elektrocentrálu/

tým, že sa jej zmocnil a spôsobil malú škodu tak ako má na mysli ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu ako
konanie v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie
vo forme priameho úmyslu a jeho mieru, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd taktiež prihliadol na to, že u obžalovaného je prítomná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j)

Trestného zákona, priťažujúca okolnosť u obžalovaného prítomná nie je.

Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, najmä pre
uvedomenie si závažnosti následkov, ktoré môžu vzniknúť jeho protiprávnym konaním, v rámci
individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti,

s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyri) mesiace, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Pri
určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou bolo vedenie riadneho
života pred spáchaním skutku. Nakoľko priťažujúca okolnosť v prípade obžalovaného nebola prítomná,u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, a preto sa podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona znižovala horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Takýto trest, spojený s hrozbou jeho premeny na nepodmienečný trest odňatia slobody, podľa názoru
súdu splní najmä svoj výchovný účel a bude motivovať obžalovaného, aby sa v priebehu skúšobnej doby
vyhýbal akémukoľvek protispoločenskému konaniu.

Nakoľko obžalovaný spôsobil svojim protiprávnym konaním škodu poškodenému Z.. J. J., súd zaviazal

obžalovaného k náhrade škody voči poškodenému vo výške 860,50 eur. Predmetná suma predstavuje
zostatkovú hodnotu predmetu odcudzenia stanovenú znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov,
odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov spol. JHS s.r.o.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny k okolnostiam predmetnej veci
a splní svoj účel tak ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.