Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616205278
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616205278.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne Secapital S.á.r.L., so

sídlom 2 Avenue, Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, v zast. Marínou Gallovou, prokuristkou
proti žalovanej R. L., V.. XX.XX.XXXX, B. P. V. V. S. XX, N. T. v konaní o zaplatenie 638,15 Eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 02.05.2016 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia

sumy 638,15 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi jej právnym predchodcom
Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovanou bola
dňa 11.10.2007 uzatvorená zmluva č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobkyne
poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 663,88 Eur (20 000,-Sk). Žalovaná sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 48 splátkach vo výške 21,48 Eur mesačne. Tento
svoj záväzok nedodržala a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku
zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 07.12.2012 podľa § 524 a nasl. Občianskeho

zákonníka medzi Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok ako postupcom
a spoločnosťou Secapital S.á.r.L., Luxemburské veľkovojvodstvo ako postupníkom a ktorou postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva. Žalobkyňa listom zo dňa 09.04.2013 vyzvala
žalovanú k úhrade dlžnej sumy a touto listinou jej zároveň oznámila postúpenie pohľadávok.

2. Žalobkyňa v návrhu ďalej poukázala nato, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 26.03.2013 právny
dokument "Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu v splátkach", ktorou žalovaná uznala svoj dlh čo do

dôvodu a výšky, v ktorej dohode je uvedená okrem výšky dlhu aj jej špecifikácia. Žalovaná sa zaviazala
zaplatiť sumu 638,15 Eur s dohodnutými úrokmi 7% ročne z dlžnej čiastky v pravidelných 35 mesačných
splátkach po 20,-Eur s tým, že výška poslednej splátky bude 23,94 Eur. Spolu mala žalovaná uhradiť
703,94 Eur. Podľa bodu 7 vyššie uvedenej dohody sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník
ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalobca
ako dôkaz predložil Uznanie dlhu a dohodu o zaplatení dlhu v splátkach. Žalovaná však porušila aj túto
svoju povinnosť a do omeškania sa dostala s úhradou splátky splatnej 25.04.2013. Na základe tohto jej

žalobkyňa listom zo dňa 21.03.2016 poslala listinu označenú ako upozornenie na možnosť zosplatnenia
dlhu, v ktorej poskytla dodatočnú 15-dňovú lehotu na plnenie. Keďže žalovaná dlžnú sumu neuhradila,
žalobkyňa pristúpila k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 07.04.2016. Celkový dlh žalovanej predstavujesumu 638,15 Eur. Preto žalobkyňa žiada zaviazať žalovanú na túto sumu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 28.05.2013 do zaplatenia.

3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) z dôvodu § 297 písm. b) CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, výpisom z obchodného
registra žalobkyne, zmluvou o poskytnutí pôžičky, uznaním dlhu a dohodou o zosplatnení dlhu, výzvou

k úhrade dlhu, upozornením na možnosť zosplatnenia, zosplatnením dlhu, dokladom o doručovaní a
zmluvou o postúpení pohľadávok.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou zapísanou v
obchodnom registri vedenom registrovým súdom v Luxemburku v oddiele B vo vložke 108305 so
sídlom v Luxemburku. Právna predchodkyňa žalobkyne spoločnosť Consumer Finance Holding a. s.

Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 uzavrela dňa 11.10.2007 zmluvu o poskytnutí pôžičky
žalovanej Márii Virágovej. Predmetom pôžičky bola suma 663,88 Eur (20 000,-Sk) s dohodnutou výškou
mesačnej splátky 21,47 Eur (647,-Sk) s počtom mesačných splátok 48. RPMN bol dohodnutý vo výške
26,26%. Právna predchodkyňa žalobkyne uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 07.12.2012,
ktorou bola postúpená pohľadávka žalovanej na žalobkyňu, ktorá listom zo dňa 09.04.2013 vyzvala

žalovanú k úhrade dlžnej sumy. Žalobkyňa a žalovaná následne uzavreli dňa 26.03.2013 dohodu o
uznaní dlhu a zaplatení dlhu v splátkach. Z dohody vyplýva, že žalovaná uznáva dlh čo do sumy 627,70
Eur s úrokom z omeškania vo výške 10,45 Eur. Súčasťou dohody bolo aj uplatnenie veriteľa na nárok
na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 20% z dlžnej splátky v prípade omeškania dlžníka s úhradou
ktorejkoľvek splátky po dobu viac ako 30 dní. Žalobkyňa dojednala so žalovanou poplatok 13,-Eur za

odoslanie akejkoľvek upomienky a poplatok 35,-Eur za odoslanie predžalobnej upomienky. Zmluvné
strany dojednali, že v zmysle § 401 Obchodného zákonníka sa predlžuje premlčacia doba žalobcu na
uplatnenie záväzku voči žalovaného na dobu 10 rokov. Keďže žalovaná svoj dlh nezaplatila, podala
žalobkyňa na súd návrh na zaplatenie sumy 638,15 Eur s prísl. po zosplatnení splátok.

6. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, naposledy
zákonom č. 214/2008 Z. z., ako aj zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinné ku dňu
11.10.2007.

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

8. Podľa ods. 2, 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

9.Podľa§53ods.1 vetaprváOZspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

10. Podľa § 53 ods. 3 veta prvá OZ a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a. má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b. dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c. vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d. vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e. umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f. umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g. oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h.prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i. umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j. určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

11. Podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13.Podľaods.2 vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľa
priaznivejší.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady v znení zmien a doplnkov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. V danej veci vzhľadom na zistené okolnosti súd zistil, že sporové strany (právna predchodkyňa
žalobkyne a žalovaná) dňa 11.10.2007 uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorej ustanovenia sa spravujú
predpismi občianskeho práva. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške

sumy 663,88 Eur (20 000,-Sk). Žalovaná mala uhradiť uvedené finančné prostriedky v 48. splátkach
mesačných splátkach po 21,47 Eur (647,-Sk), pričom konkrétny deň zaplatenia splátky v tom ktorom
príslušnom mesiaci v zmluve uvedený nie je. Súd je preto toho názoru, že žalovaná bola povinná
poslednú splátku úveru zaplatiť vždy v posledný deň v mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že prvá splátka
mala byť zaplatená 31.10.2007 a posledná splátka bola splatná 31.10.2010. Právna predchodkyňa

žalobkyne neučinila žiadne kroky k uplatneniu pohľadávky súdnou cestou ani formou uznania dlhu,
aspoň prevedeným dokazovania žiadna takáto skutočnosť nebola preukázaná. Z uvedeného vyplýva,
že došlo k premlčaniu pohľadávky v trojročnej premlčacej dobe, pričom k premlčaniu poslednej splátky
došlo 31.10.2013. Na premlčanie pohľadávky žalobkyne súd pritom prihliada zo zákona (§ 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady v znení zmien a

doplnkov) a to aj vtedy, keď žalovaná ako spotrebiteľka premlčanie pohľadávky nenamietla. Z uvedených
dôvodov má súd za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná z dôvodu premlčania, preto ju súd v plnom
rozsahu zamietol.19. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že po postúpení pohľadávky na žalobkyňu medzi žalobkyňou
v zastúpení spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. Praha a žalovanou došlo dňa
10.04.2013 k uzavretiu dohody o uznaní dlhu a zaplatení pohľadávky, čím malo dôjsť k predĺženiu

premlčacej lehoty v zmysle § 558 OZ, súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je neplatným právnym
úkonom (§ 39 OZ), pretože sa prieči § 585 ods. 1 OZ a je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Je
nepochybné, že dohoda o urovnaní bola pripravená a vopred naformulovaná žalobkyňou ako právnym
nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej z titulu zmluvy uzavretej dňa 11.10.2007. V časti preambuly
sa konštatuje, že dlžník dlží veriteľovi sumu vo výške 638,15 Eur. Dlh sa má skladať z istiny 627,70

Eur a úrokov z omeškania 10,45 Eur. Dlžník prehlasuje, že svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky
a zmluvné strany sa dohodli na úročení splátok vo výške 7% ročne. V zmysle dohody, pokiaľ sa
dlžník ocitne v omeškaní viac ako 30 dní s úhradou akejkoľvek splátky, má veriteľ nárok na úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 20% z dlžnej splátky. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s ktoroukoľvek
splátkou, stane sa celý dlh okamžite splatným spolu so zmluvným penále a úrokmi z omeškania. Týmto
nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu škody. Náhradou škody sa rozumejú najmä po a/ všetky

náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym, či mimosúdnym vymáhaním, po b/ poplatok
13,-Eur za odoslanie akejkoľvek upomienky, pokiaľ bude dlžník v omeškaní, po c/ poplatok 35,-Eur
za odoslanie predžalobnej upomienky. Dlžník veriteľovi prehlasuje, že v zmysle § 401 Obchodného
zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť dlh na 10 rokov. V tejto súvislosti v prvom
rade súd uvádza, že v konaní nebola vôbec preukázaná existencia výšky záväzku žalovanej v čase

uzavretia dohody o uznaní a zaplatení dlhu. Je evidentné, že žalobkyňa si dohodou o urovnaní chcela
zabezpečiť uzatvorením akoby nového záväzku svoju pozíciu vo vzťahu k žalovanej, keď jej navonok
poskytovala výhodu v nových splátkach. O zjavnom nekalom úmysle žalobkyne svedčí to, že žalobkyňa
"urovnala"predchádzajúcizáväzokžalovanejniekoľkomesiacovpreduplynutímpremlčacejdobycelého
záväzku, kedy je zjavné, že podstatná časť dlhu, väčšina splátok zročná v prvých rokoch po uzavretí

zmluvy z roku 2007, už boa premlčaná, pričom žalovaná pri uzatváraní uvedeného urovnania ako bežný
spotrebiteľ zrejme o inštitúte premlčania a lehotách s tým spojených nemala vedomosť. Okrem toho
žalobkyňa si v texte dohody vopred predformulovala text dohody, kde sa uvádza, že dlžník týmto nový
záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť dohodnutým spôsobom, ktorý je ale
v jej neprospech, pretože žalobkyňa dojednala podmienky pre žalovanú nevýhodné ako napr. zmluvná

pokuta vo výške 20% z dlžnej splátky, náhrada škody, poplatok 13,-Eur za odoslanie upomienky a 35,-
Eur za odoslanie predžalobnej upomienky. Aj dojednanie v zmysle § 401 Obchodného zákonníka je
v rozpore s Občianskym zákonníkom, kedy platí, že spotrebiteľské zmluvy sa od 15.01.2009 môžu
dojednať len v súlade s Občianskym zákonníkom, čo je pre spotrebiteľa výhodnejšie ako Obchodný
zákonník. I týmto postupom konala žalobkyňa v neprospech žalovanej. Uvedené konanie žalobkyne

nemôžepožívaťprávnuochranu,pretožežalovanáevidentnevpôvodnomzáväzkusConsumerFinance
Holding a. s. na základe žiadosti a následne uzatvorenej zmluvy mala postavenie spotrebiteľa. Toto
postavenie jej zostalo zachované i po postúpení pohľadávky na žalobkyňu a aj v momente, keď mala
uzatvárať dohodu o urovnaní. Žalobkyňa preto konala v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore
s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými

tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Keďže žalobkyňa podľa názoru súdu konala v rozpore s dobrými mravmi tým, že podsunula
dohodu o urovnaní žalovanej, čím jej ako spotrebiteľke privodila ujmu, pretože dohoda ju zaväzovala
na plnenie zjavne (aspoň z veľkej časti) premlčaného a neprimerane navýšeného zmluvného záväzku
z predchádzajúceho obdobia, žalobkyňa nekonala dobromyseľne, čestne, využila výraznú nerovnosť
zmluvných strán, keď kontaktovaním žalovanej pod rúškom snahy jej pomôcť ju prinútila uzavrieť nový

záväzok, ktorý bol na prospech len žalobkyni.

21. Podľa § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež
považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného
prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od

kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé
opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným,
viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, aleboneoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého
opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

22. Aj s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona podľa názoru súdu možno označiť
praktiku žalobkyne pri uzatváraní dohody o urovnaní ako klamlivú, pretože žalobkyňa nejasným a
nezrozumiteľným a pre spotrebiteľa poškodzujúcim spôsobom dáva podnet na uzatvorenie nového
zmluvného záväzku, ktorým spotrebiteľ stráca spotrebiteľskú právnu ochranu, keď na dohodu o urovnaní
ako nový záväzok sa zjavne už zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.

23. Súd preto i z hore uvedených dôvodov považuje dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon pre
rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami, ktorý nemôže požívať ochranu. Z neplatného úkonu
nemôže žalobkyňa požadovať zmluvné plnenie, preto súd návrh žalobkyne zamietol predovšetkým
z tohto dôvodu, že žalobkyňa do skončenia konania uplatňovala svoj nárok výlučne len z dohody o
urovnaní. Súd tiež konštatuje, že k zmluve o postúpení pohľadávky nebola pripojená príloha, ktorá by

identifikovala postupovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky ako aj výšku dlhu žalovanej a prehľadu jej
platieb. Žalobkyňa preto ničím nepreukázala, že by v čase uzavretia dohody o urovnaní dlh žalovanej
existoval, v akej výške a najmä, či nebol premlčaný.

24. V zmysle hore uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne v celosti zamietol.

25. Súd záverom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že sa javí ako zjavne neprípustné a rozporné
predovšetkým s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady v znení zmien a doplnkov samotné postúpenie pohľadávky voči žalovanej
z právneho predchodcu žalobkyne na žalobkyňu. Postúpením pohľadávky sa žalovaná dostala do

zhoršeného postavenia pre prípad, že by sa svojich práv chcela domáhať od žalobkyne so sídlom v
zahraničí a nie od pôvodného veriteľa so sídlom v Slovenskej republike. V danom prípade je totiž zrejmé,
že keby žalovaná uhradila žalobkyni viac než mala, pričom z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že
žalobkyňa disponuje úverovými zmluvami s ďalšími spotrebiteľmi v právnych sporoch, ktoré vykazujú
vady, tak v prípade vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie by žalovaná v konaní so žalobkyňou, ktorá

sídli v Luxemburskom veľkovojvodstve, t.j. mimo krajiny spotrebiteľa, tak samotná táto skutočnosť by
priemerného spotrebiteľa odradila od súdneho konania, minimálne by došlo k zhoršeniu jeho postavenia
pri uplatnení jeho práv proti takejto spoločnosti, pričom otázna je aj v prípade súdom potvrdenej
pohľadávky spotrebiteľa voči žalobcovi samotná vymáhateľnosť voči spoločnosti pôsobiacej v zahraničí.
Takýto postup podľa súdu značne diskriminuje žalovanú ako aj ostatných spotrebiteľov s ktorými právny

predchodca žalobkyne uzatvoril úverové zmluvy a ktoré boli postúpené na žalobkyňu, keďže došlo
k sťaženiu možnosti spotrebiteľa domáhať sa svojich práv. Súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/277/2012 a predchádzajúce rozhodnutia Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 6C/69/201-66 Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/199/2011 v obdobnej právnej veci, kde
prvostupňový a druhostupňový súd posúdil obdobnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú z rovnakých

dôvodov a najvyšší súd odmietol dovolanie vo veci. Na vyššie uvedené však súd poukazuje len
podporne, keďže dôvody zamietnutia žaloby vyplývajú zo skutočností uvedených v bodoch 18 - 24.

26.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V prejednanej veci mala plný úspech žalovaná, ktorej však trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.