Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316895230
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316895230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 904,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súde dňa 04.07.2016 žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou
navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 904,07 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo
sumy 904,07 eur od 22.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil

tým, že uzatvoril so žalovanou v súlade s ust. § 269 ods.2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet. Podľa
zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom
žalovaná sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojim podpisom.
Podľa zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného
účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať

na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok
úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.

Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet
žalovanej o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pre zatvorením účtu vykonal dňa 21.10.2013 internú účtovnú transakciu

(prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom
ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany klienta (žalovanej). V zmysle bodu 3.12 VOP: „Pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečrpaniu bežného účtu. Nepovolené prečrpanie je automaticky prijaté prečrpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečrpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného

odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečrpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“V súlade s citovaným ustanovením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
904,07 eur (nepovolené prečrpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a. (úroková sadzba platná
od 01.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalovaná s podanou žalobou súhlasila a vzhľadom na jej majetkové pomery požiadala, aby jej súd
umožnil dlžnú sumu splatiť mesačnými splátkami vo výške 30,- eur až 50,- eur.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými

žalobcom, najmä so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 16.5.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom
poplatkov žalobcu, výpisom číslo 4 z účtu žalovanej za obdobie 01.10.2013 - 21.10.2013 (čl. 12),
písomnýmvyjadrenímžalobcuzodňa17.8.2016(čl.20),výpismizúčtužalovanejzaobdobie01.01.2012
do 21.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobca ako banka a žalovaná ako klient uzavreli dňa 16.05.2005 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb podľa § 269 ods. 2, § 708 a nsl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v súlade s
obchodnými podmienkami k platobným kartám banky, obchodnými podmienkami pre príslušné služby
elektronického bankovníctva banky, podmienkami vedenia termínovaných vkladov v banke, ďalšími

obchodnými podmienkami banky pre príslušný produkt/službu banky a všeobecnými obchodnými
podmienkami.

Predmetom zmluvy bola Zmluva o zriadení účtu a návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní
a používaní platobnej karty. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú

účet č. XXXXXXXXXX a poskytnúť jej platobnú kartu s denným limitom 10 000,- Sk. Zároveň sa
zaviazal žalovanej štvrťročne zasielať výpisy z účtu. Súčasťou zmluvy nebol produkt žalobcu - povolené
prečrpanie na účte.

5. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu žalovanej mal súd za preukázané, že žalovaná sa dostala

na účte do nepovoleného prečerpania a preto žalobca dňa 21.10.2013 pristúpil k zatvoreniu účtu.

6. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s., bolo povinnosťou
žalovanej v prípade vzniku nepovoleného prečrpania toto bez zbytočného odkladu vyrovnať. Žalobca si
nárok v konaní uplatňuje titulom poskytnutej služby žalovanej - povolené prečrpanie na účte.

7. Z predložených výpisov z predmetného účtu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná realizovala
výbery z účtu vo výške 6 944,94 eur a v prospech žalobcu uhradila 6 607,91 eur. Rovnako mal súd z
predložených výpisov z účtu žalovanej za preukázané, že posledný výber z účtu žalovaná realizovala
dňa 22.5.2013 a poslednú kreditnú operáciu realizovala dňa 18.6.2013. Z výpisu z účtu číslo 2 za

obdobie 29.3.2013 - 28.6.2013 súd zistil, že ku dňu 28.6.2013 bol debetný zostatok na účte žalovanej
-770,63 eur. Ďalej mal súd za preukázané, že k 21.10.2013, t.j. ku dňu uzatvorenia účtu žalobcom bol
debetný zostatok na účte žalovanej v sume 904,07 eur. Výpisu z jej účtu boli vystavené dňa 31.12.2011,
30.03.2012, 29.06.2012, 28.09.2012, 31.12.2012, 28.03.2013, 28.06.2013, 30.09.2013.

8. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že predmetnú zmluvu s právnym predchodcom uzavrela,
podpísala ju a na jej základe aj čerpala finančné prostriedky a to vo výške, ako uvádza žalobca a tieto
aj čiastočne žalobcovi splatila. Zmluvu so žalobcom uzatvorila z dôvodu, že súrne potreboval finančné
prostriedky na preklenutie platobnej neschopnosti v rodine. Má štyri nezaopatrené deti, z toho jedno
choré na DMO a jej výdavky prevyšujú jej príjmy, takže takýmto spôsobom si finančne vypomáhala.

Na účet zriadený u žalobcu jej boli poukazované finančné prostriedky z úradu práce, ako aj finančné
prostriedky patriace jej druhovi. Z týchto prostriedkov sa splácal dlh voči žalobcovi. Došlo však k zmene
banky, finančné prostriedky boli presmerované do novej banky a dlh voči žalobcovi sa prestal splácať.
Ona si je vedomá, že je povinná žalobcovi dlžnú sumu splatiť, vzhľadom na jej príjmy a majetkové
pomery žiadala o možnosť splatiť dlh v splátkach.

9. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) 3ákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy oúvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na

bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709

účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.11. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa §4ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia

vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

14. V danej právnej veci žalobca a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu

o bežnom účte. Podľa tvrdenia žalobcu medzi ním a žalovanou mala byť uzatvorená aj zmluva
o povolenom prečerpaní bežného z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovaného v zmysle § 710
Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovanej nemal dostatok finančných
prostriedkov.

Uzatvorením zmluvy o bežnom účte vznikol formálne absolútny obchodný vzťahom ktorý sa spravuje
ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je
absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento

právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona.

15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v

prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda
žalovanej ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom od 1.4.2004, ako zmlúv spotrebiteľských, je iba demonštratívny17. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal teda súd za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy
o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, žalobca viedol pre žalovanú účet na jej meno a v
jej prospech. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom dojednania povoleného prečerpania

na účte. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver
spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou.

Súd nemal za preukázané, žeby takáto zmluva o povolenom prečerpaní bola medzi stranami sporu

uzatvorené. Priamo zo zmluvy o bežnom účte a to z bodu 4. vyplýva, že žalovaná ani nemala v úmysle
takúto zmluvu uzatvoriť. Žalovaná v zmluve nezaškrtla políčko ,,áno“ pre daný produkt, teda nepodala
vo vzťahu k žalobcovi ani návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb - povolené prečerpanie
na účte. V zmysle uvedeného bodu zmluvy, prijatím takéhoto návrhu dôjde povolením prečerpania
peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o
poskytovaní služby PP. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu

z technického systému banky. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že uvedený úkon vo vzťahu k
žalovanej vykonal. Žalobca bol zo strany súdu vyzvaný na špecifikáciu žalovanej sumy a predloženie
dôkazov na potvrdenie skutočností ním uvádzaných. Z jeho strany boli súdu síce určité listinné doklady
zaslané - cenník služieb, výpisy z bežného účtu žalovanie, sadzobník úrokových sadzieb, avšak týmito
listinami nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní medzi stranami sporu. V tejto

časti zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

Zmluva o bežnom účte zo dňa 16.05.2005 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
žalobcom, v ktorej sú naformulované ním stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako spotrebiteľ
nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať. Súd ako už uviedol

vyššie je toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z.z., zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Súd teda nemal ani za preukázané dojednanie podstatných náležitostí úverovej zmluvy, výšku úveru -

povoleného prečerpania, výšku zmluvného úroku, výšku poplatkov a podobne. Neexistuje teda určitá
a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie
žalovanou) v písomnej forme. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný
dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné
dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovanej je neplatné. Z neplatného právneho

úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v
obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp.zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014.

18. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych zistení teda súd dospel k záveru, že plnenie
poskytnuté žalobcom, podľa jeho tvrdenia titulom poskytnutého povoleného prečrpania, je plnením

z neplatného právneho úkonu. Žalobca preto nemá nárok uplatňovať si od žalovanej zaplatenie
zmluvnýchúrokovapoplatkov.Podľanázorusúdužalobcovivznikolibanároknavydaniebezdôvodného
obohatenia.

19. Nakoľko medzi stranami sporu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd v zmysle ust. § 5b zák. č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej

praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný
z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd
povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia

sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako
aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva, že
žalovaná posledný výber z účtu realizovala dňa 22.05.2013. Dňa 28.06.2016 bol žalobcom v súlade so
zmluvnými dojednaniami vystavený výpis z účtu žalovanej a teda najneskôr k tomuto dňu bola žalobcovi
známa celková výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Dňa 29.06.2013 začala teda
žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku súdnou cestou,
ktorá uplynula dňa 29.06.2015, ako aj objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 29.06.2016.

Nakoľko žaloba bola na súde podaná až dňa 11.07.2016, súd žalobcovi nemohol priznať premlčaný
nárok a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a teda žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Nakoľko

žalovanej v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli súd o trovách konania rozhodol tak, že
je náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.