Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813209045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členovsenátuJUDr.AmáliePaulerovejaJUDr.RóbertaUrbana,vprávnejvecižalobcu:Československá
obchodníbanka,a.s.,Praha5,Radlická333/150,IČ0:00001350,Českárepublika,právnezastúpeného
Mgr. Petrom Olejárom, advokátom so sídlom K., M. XX, proti žalovaným: 1/ O. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, toho času bytom A. XXX/XX, O. X - J., XXX XX, Česká republika, 2/ U. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y.. Q. XXX, I., XXX XX, Česká republika, toho času bytom A. XXX/XX, O. X - J.,
XXX XX, Česká republika, o zaplatenie 165 879,38 Kč s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/32/2013-136 zo dňa 25. novembra 2015 v znení

opravného uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/32/2013-151 zo dňa 3.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o n e ch á v a n e d o t k n u t ývo výroku (I.) o uložení povinnosti
žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi istinu 86 659,04 Kč vrátane príslušenstva a lehoty splatnosti.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti (výroky II. a III.)p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi istinu 86.659,04 Kč, spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 4.342,94 Kč, úrokom
z omeškania 220,40 Kč a 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 86.659,04 Kč od 11.2.2010 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Východiskovo ustálil právomoc súdu
Slovenskej republiky na rozhodovanie danej veci a rozhodné právo v zmysle príslušnej komunitárnej
úpravy.

2. Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 19.2.2009 v súlade s § 497

ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka Českej republiky zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovaným úver vo výške 100.000 Kč. Žalovaní poskytnutý úver nesplácali v dohodnutých 48
mesačných splátkach po 2.763 Kč, splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, a to ani na výzvu žalobcu
uskutočnenú listom z 8.1.2010. Na základe toho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade čl.
9 Obchodných podmienok ku dňu 10.2.2010, ktorú skutočnosť žalovaným oznámil listom z 11.2.2010,
pričom žalovaných vyzval k úhrade splatnej pohľadávky v lehote do 20.2.2010. Žalovaní splatnú
pohľadávku neuhradili ani v dodatočne poskytnutej lehote a dostali sa tak do omeškania s plnením

peňažnéhozáväzku,ktorýkudňuzosplatneniaúverupredstavovalsúdompriznanúistinu,kapitalizovaný
úrok a úroky z omeškania z nezaplatených splátok odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.3. Vo zvyšnej časti - čo do úroku po zosplatnení - okresný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú,
vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98), v zmysle ktorej
dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, v opačnom prípade by na ťarchu žalovaných ako
spotrebiteľov dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru a ostatných
úrokov a poplatkov, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Na to nič nemení ani úprava zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, resp.
Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové

obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Ide totiž o situáciu, keď dlžník, resp.
spotrebiteľ svoj dlh riadne spláca a zákon len vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má
dlžník povinnosť platiť úroky. Pokiaľ však veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, potom
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie (už) úrokov z úveru.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a v prevažnej miere

úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 192,50 eur a trov právneho zastúpenia 308,96 eur, ktoré podrobne špecifikoval.

5. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalobca a domáhal sa
zrušenia napadnutého rozhodnutia (v dotknutej časti) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na §

502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je za obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov
dlžník povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. V danej spojitosti zdôraznil, že v tomto ustanovení je upravené od kedy
je dlžník povinný platiť úroky z úveru, chýba v ňom však vyslovene ustanovenie, ktoré by určovalo,
dokedy táto povinnosť dlžníka trvá. Podľa odvolateľa niet pochybnosti o tom, že táto doba môže

byť dohodnutá v zmluve o úvere. Úrok z úveru je vlastne cena odplaty za používanie poskytnutých
peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do
doby skutočného vrátenia úverového dlhu. Rozhodujúcim je teda dojednanie v úverovej zmluve, pričom
z posudzovanej úverovej zmluvy vyslovene vyplýva, že splátky istiny budú po lehote splatnosti úročené
úrokovou sadzbou a k nej navyše sadzbou úrokov z omeškania. Zmluvné strany sa teda nedohodli, že

dlžníci budú platiť úroky len do dohodnutej doby splatnosti, ale až do skutočného vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/83/2012). Odvolateľ dodal,
že v predmetnom prípade ide o ustanovenia zmluvy čl. I.5. a I.7., v zmysle ktorých budú splátky istiny
po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v čl. I.5. zmluvy a k tomu naviac
sadzbou úroku z omeškania.

6.Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala neúspešná strana sporu
(§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v

ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o povinnosti
žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 86 659,04 Kč vrátane príslušenstva
a lehoty splatnosti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8.Zásadná odvolacia námietka žalobcu nie je opodstatnená. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného
pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k
zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ
v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Výklad prezentovaný odvolateľom by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa/dlžníka.

Odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS
476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol
sťažnosť smerujúcu proti záverom (identickým ako v posudzovanej veci) všeobecných súdov, v zmysle
ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za
predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého

úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“ (pozri tiež R
59/1998, z právnej vety ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba
úroky z omeškania).9.Pokiaľ ide o možnosť zmluvného dojednania úročenia istiny aj v čase po termíne splatnosti,
uvedené je vo všeobecnosti prípustné, nakoľko to zodpovedá princípu zmluvnej voľnosti. V intenciách

súdenej veci však odvolateľ v plnej miere opomenul/prehliadol určujúci charakter daného záväzkové
vzťahu a to charakter spotrebiteľský, opodstatňujúci zvýšenú mieru protektivity zo strany súdu
(tak ako postupoval súd prvej inštancie). Odvolací súd tu pripomína (svoju) principiálnu viazanosť
dôvodmi vymedzenými odvolateľom v opravnom prostriedku, z ktorého dôvodu - pokiaľ odvolateľ
rezignovalnaprotiargumentáciuvočiuvedenémuzásadnémuaspektu-odvolacísúdnemôženapadnuté

rozhodnutie preskúmavať z iných, než odvolateľom vymedzených dôvodov. Možno preto uzavrieť,
že záver okresného súdu, v zmysle ktorého dvojité zaťaženie dlžníka nie je v prípade, resp. z
dôvodu spotrebiteľskej povahy poskytnutého úveru akceptovateľné/prípustné, je náležitý a zodpovedá
prevažujúcim záverom aplikačnej praxe.

10.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca nenamietal,

odvolací súd preto (v súlade s vyššie vymedzenou viazanosťou odvolacími dôvodmi), rozsudok v
napadnutej časti potvrdil. V postupe okresného súdu zároveň neboli zistené ani vady (§ 380 ods. 2 CSP),
na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej moci.
11.Nadväzne, ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania vyhodnotil i závislý
(odvolaním osobitne nenapadnutý) výrok o trovách prvoinštančného konania.

12.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP (plný procesný úspech žalovaných v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov, po ich
posúdení podľa § 251 CSP, rozhodne okresný súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.