Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 3C/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716201656
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3716201656.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore Ž. T.. M. K., G.. XX.XX.XXXX,

K.O.XXX,95638Pochabany,protižalovanémuŠ.O.,G..XX.XX.XXXX,K.O.,XXXXXO.,ozaplatenie
6.339,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.339,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 6.339,- eur od 16.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a
účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia 6339,- eur z dôvodu, že žalovaný

dňa 12. 10. 2015 písomne uznal voči žalobkyni svoj dlh v žalovanej výške. Žalovaný do podania žaloby
dlh neuhradil, a to ani čiastočne. Poukázala na ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka /
ďalej len „OZ“/, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. K žalobe pripojila listinu - uznanie dlhu podľa
§ 558 OZ z 12. 10. 2015.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 3C/50/2016-10, zo dňa 11. 04. 2016, proti ktorému podal
žalovaný odpor. V danom odpore uviedol, že žalobkyňa si uvedenú sumu vyberala z jeho účtu, ku

ktorému mala vydanú platobnú kartu. Uznanie dlhu ho žalobkyňa donútila podpísať a pri tom vedela,
že si svoje financie z účtu vybrala už skôr.

3. Žalobkyňa k podanému odporu v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2016 uviedla, že žalovaný dlh
písomne uznal s účinkami podľa § 558 OZ, toto spĺňa všetky požiadavky pre platné uznanie dlhu ako
prejavu vôle dlžníka uznať určitý záväzok. Uznanie je písomné, úradne overené, s vymedzením záväzku
nezameniteľným spôsobom. Je určité a zrozumiteľné, vykonané slobodne a vážne. Tvrdenia žalovaného

v odpore sú len účelové.

4. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich vyjadreniach, žalobe žiadala vyhovieť. Žalovaný na
pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu , že ho žalobkyňa donútila podpísať uznanie dlhu, v
období od 1/2015 do 04.06.2015 platil všetky výdavky v hotovosti. Preto bola vydaná platobná karta
žalobkyni, aby mohli platiť kartou aj v zahraničí. Ak by nepodpísal uznanie dlhu, bola by ho žalobkyňa
zažalovala na úhradu celej sumy, ktorá bola poukázaná na jeho účet. Ak by nepodpísal uznanie dlhu,

nemohol by žalovaný podľa jeho vyjadrenia preukázať sumu , ktorá je uvedená v čestnom vyhlásení.
Uznal, že čestné prehlásenie podpísal, no v tom čase nevedel, koľko peňazí do toho času žalobkyňa
z účtu vybrala.5. Na preukázanie svojich tvrdení strany sporu označili nasledovné dôkazy : žalobkyňa- výpis z
bankového účtu žalobkyne za obdobie od 31. 12. 2014 do 31. 10. 2015, pracovná zmluva zo dňa
29. 12. 2014, žalovaný - žiadosť o zrušenie platobnej karty zo dňa 12. 10. 2015, detaily pohybov na

účte žalovaného, čestné vyhlásenie žalobkyne, potvrdenka Mesta K. G. K., dve potvrdenia písané v
nemeckom jazyku.

6. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu, vrátane ich výsluchu a zistil
nasledovný skutkový stav :

7. Z pracovnej zmluvy zo dňa 29. 12. 2014 bolo preukázané, že žalobkyňa uzatvorila ako zamestnanec
danúpracovnúzmluvusozamestnávateľom-spoločnosťouFERCAMSlovakias.r.o.Bratislava,sdňom
nástupu do práce 29. 12. 2014.

8. Z výpisu z bankového účtu žalobkyne za obdobie od 31. 12. 2014 do 31. 10. 2015 mal súd

za preukázané, že žalobkyňa z uvedeného účtu platila rôzne poplatky súvisiace s vedením účtu,
uskutočňovala výbery z daného účtu v minimálnej výške, napr. dňa 08.06.2015 - 50,- eur, dňa
29.07.2015- 100,- eur, resp. uskutočňovala rôzne platby prostredníctvom platobnej karty u konkrétnych
obchodníkov. V dňoch 24.09.2015 jej prišla na účet výplata od zamestnávateľa vo výške 715,- eur a dňa
05.10.2015 vo výške 240,- eur, dňa 09.10.2015 vo výške 380,09 eur.

9. Z detailov pohybu na čísle účtu IBAN SK85 1100 0000 0029 1886 5744, ktorý účet podľa tvrdenia
žalovaného patrí jemu, uskutočnila žalobkyňa formou výberov v hotovosti, resp. platieb platobnou kartou
u obchodníkov, výbery, resp. platby v celkovej výške 6.717,49 eur.

10. Zo žiadosti o zrušenie platobnej karty zo dňa 12. 10. 2015 bolo preukázané zrušenie platobnej karty
vydanej žalobkyni k bežnému účtu vedeného na majiteľa - žalovaného - č. účtu 2918865744, vedeného
v Tatra banke, a.s..

11. Dňa 12. 10. 2015 podpísal žalovaný ako dlžník listinu - Uznanie dlhu podľa § 558 OZ, v ktorej

potvrdil a uznal, že ako dlžník je povinný zaplatiť sumu 6.339,- eur žalobkyni na základe toho, že jej bola
na žalovaného bankový účet č. 2915917676/1100 ( účet, ktorý žalobkyni zadal za účelom vyplácania
mzdy ), posielaná mzda počas celého trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa Y. A., s. r. o.. V
čl. II. žalovaný vyhlásil, že uvedený dlh slobodne a vážne uznáva čo do dôvodu a výšky, čo potvrdzuje
svojim vlastnoručným podpisom a zároveň sa ho zaviazal zaplatiť žalobkyni v plnej výške, najneskôr

do troch dní od podpisu.

12. Dňa 12. 10.2015 podpísala žalobkyňa pred M. K. G. K. listinu -Čestné vyhlásenie zo dňa
09.10.2015, v ktorom čestne vyhlásila, že netrvá na tom, aby jej žalovaný ako dlžník uhradil sumu 3.860,-
eur, ktorá predstavuje výdavky pracovných ciest uskutočnených počas trvania pracovného pomeru u

zamestnávateľa žalobkyne.

13. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že k podpísaniu čestného vyhlásenia a uznania dlhu došlo
dobrovoľne a bez nátlaku pred pracovníčkou Mestského úradu K. G. K.. Žalovaný mal vedomosť o
pohyboch na svojom účte, keďže mal zavedený internet banking a zároveň dostával SMS -správy o

pohyboch na účte. Potvrdila, že jej bola vydaná platobná karta k účtu žalobcu, touto platobnou kartou
však hotovosť na Slovensku nevyberala. V čase, keď spolu so žalovaným pracovali v zahraničí, touto
kartou platili spolu bežné nákupy. Kartu používala tak žalobkyňa, ako aj žalovaný. Uviedla, že spolu
so žalovaným boli partnermi aj v osobnom živote. Suma, ktorá je uvedená v čestnom prehlásení,
predstavuje sumu výdavkov, na ktorej sa so žalovaným dohodli, že si nebude nárokovať. Tvrdenia

žalovaného o tom, že bola bez finančných prostriedkov, nie je pravdivé, keďže mala financie aj na
svojom vlastnom účte a tiež platievala aj hotovosťou, ktorú mala doma. Uviedla, že nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že v období 1-6/2015 nemala žiaden príjem, keďže pracovala ako vodič kamiónu
u spoločnosti FERCAM Slovakia s. r. o.. V súvislosti so sumou 300,- eur zo dňa 06.11.2014 žalobkyňa
uviedla, že tento výdavok je započítaný v sume 3860,-eur , ktorú sumu od žalovaného nežiada. Tiež

uviedla, že platobnú kartu vrátila banke 12.10.2015 a v ten istý deň došlo k podpisu uznania dlhu.

14. Žalovaný vypovedal, že žalovaná danú platobnú kartu využívala výlučne pre seba a on z nej
nevyberal. Žalobkyňa od januára 2015 až do júna 2015 nemala žiaden príjem, bol to on, ktorý jufinancoval z vlastných peňazí. Následne opravil svoje vyjadrenie v tom zmysle, že nepopiera obdobie,
v ktorom bola žalobkyňa zamestnaná v danej spoločnosti, avšak predtým bola nezamestnaná od
septembra 2014 až do 29. 12. 2014 a teda spočiatku v období od 29. 12. 2014 do 05. 06. 2015 jej všetky

výdavky v sume 3.860,- eur hradil on. Suma 3.860,- eur predstavuje sumu všetkých výdavkov v tomto
období, ktoré žalovaný vynaložil na žalobkyňu. Dňa 06.11.2014 zaslal žalobkyni 300,- eur, z ktorých
si mala vybaviť profi kartu vodiča a tachografovú kartu s tým, že tento výdavok do sumy 3860,- eur
započítanýnebol.Detailyvýpisovzúčtusúzosobnéhoúčtužalovaného,kuktorémumalSMSnotifikáciu
a rovnako k tomuto účtu mala žalobkyňa vydanú platobnú kartu na jej meno. Výplata žalovaného aj

žalobkyne bola zasielaná zamestnávateľom na účet dcéry žalovaného, ktorý účet spravuje žalovaný,
má k nemu zriadený internet banking a žalobkyňa k tomuto účtu prístup nemala.

15. Podľa § 558 OZ , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok , len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Uznanie dlhu je zabezpečovacím prostriedkom, ktoré má ( okrem iných ) i taký významný dôsledok
spočívajúci v tom, že dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, čo znamená,
že v prípade súdneho konania zaťažuje dlžníka dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že v čase uznania dlhu tento netrval. Inak povedané, v prípade neexistencie platného uznania dlhu by
povinnosť preukázať existenciu dlhu v súdnom konaní mala žalobkyňa ako veriteľ; ak však dlžník platne

uzná dlh, zakladá sa tým vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase uznania existoval, ergo - produkovanie
dôkazov ohľadne toho, že dlh vôbec neexistoval, resp. je nižší, je na dlžníkovi ( žalovanom ).

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný ako dlžník dňa 12.10.2015
platne uznal dlh v zmysle § 558 OZ. Toto uznanie dlhu má všetky formálne obsahové náležitosti, ktoré

má podľa zákona spĺňať, t. j. má písomnú formu, obsahuje označenie veriteľa a dlžníka, určenie dôvodu
dlhu / právny titul /, uvedenie výšky dlhu a skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť ( pripravenosť plniť )
dlžníka o svojej povinnosti. Žalovaným tvrdená skutočnosť o nátlaku zo strany žalobkyne nebola v
konaní preukázaná, preto daný právny úkon súd považuje za platný.

19. Ako už bolo uvedené vyššie, bolo na žalovanom preukázať neexistenciu dlhu v žalovanej výške. Ako
vyplývazvykonanéhodokazovania,žalobkyňabolauspoločnostiFERCAMSlovakia,s.r.o.,zamestnaná
od 29.12.2014, so žalovaným boli nielen partnermi v osobnom živote, ale zároveň spolu aj pracovali ako
vodiči kamiónu. Výplata žalobkyne bola zasielaná na účet, ktorý patril dcére žalovaného, a ku ktorému

nemala žalobkyňa prístup žiadnym spôsobom, a teda nemohla z neho vyberať žiadne peňažné sumy.
Žalovaný tvrdil, že platobnú kartu, ktorá bola vydaná k bankovému účtu vedeného v Tatra banke, a.s.,
na žalovaného, bola vydaná z dôvodu, aby mohli žalobkyňa a žalovaný vyberať v zahraničí peniaze
platobnou kartou. V konaní nebolo preukázané, že suma 3860,- eur, o ktorej žalovaná sa zmieňuje
v čestnom prehlásení, je sumou, ktorú žalovaný vynaložil na úhradu potrieb žalobkyne do času, kým

sa zamestnala v spoločnosti FERCAM Slovakia, s.r.o.. Len detaily k účtu vedeného na žalovaného
nepreukazujú skutočnú čiastku, ktorú žalobkyňa minula výlučne pre svoje potreby, hoci je z nich zrejmé,
že výbery, resp. platby boli realizované práve z platobnej karty vystavenej na meno žalobkyne. Súd
uveril tvrdeniam žalobkyne, že prostredníctvom tejto karty si ona a žalovaný platili bežné nákupy v
zahraničí, keďže bolo preukázané, že strany sporu boli v tom čase partnermi a zároveň spolu jazdili na

kamióne.Okreminého,samotnýžalovanýpriznal,žemalSMSnotifikáciukúčtu,kuktorémumalaprístup
žalobkyňa formou platobnej karty, pričom už dlhú dobu je bežné, že klient banky má zároveň možnosť
využívať i internet banking, preto žalovaný musel mať počas celej doby, čo bola používaná platobná
karta vystavená na meno žalobkyne ako držiteľky, t. j. do 12.10.2015, všetky informácie o vykonaných
výberoch, resp. platbách prostredníctvom tejto karty. Taktiež žalovaný sám uviedol, že spravoval účet

svojej dcéry, ku ktorému má tiež internet banking, a na ktorý bola zasielaná výplata žalobkyne jej
zamestnávateľom, teda musel mať jednoznačne vedomosť aj o celkovej výške peňažných prostriedkov,
ktoré zamestnávateľ zasielal žalobkyni titulom výplaty. Je teda zrejmé, že v čase podpísania uznania
dlhu, t. j. k 12.10.2015, mal žalovaný k dispozícii všetky informácie a ak suma, ktorá je uvedená v uznanídlhu, nebola pravdivá, žalovaný nemal taký právny úkon učiniť. Keďže je uznanie dlhu platným právnym
úkonom a žalovaný nepreukázal, že dlh v čase uznania neexistoval, súd z takého právneho úkonu
vychádzal, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 6339,- eur.

20. Keďže žalovaný sa v uznaní dlhu zaviazal zaplatiť žalovanú čiastku do 3 dní od podpisu, t. j. do
15.10.2015, avšak ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo preukázané, že žalovaný plnil žalobkyni čo i len
čiastočne, súd zaviazal žalovaného zároveň k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
žalovanej sumy od 16.10.2015, keďže od tohto dňa je žalovaný v omeškaní so zaplatením danej sumy

( § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z .z. ) Ku dňu 16.10.2015 bola základná
úroková sadzba ECB 0,05%, po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda výška úroku z omeškania
k 16.10.2015 5,05% ročne.

21. Z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať

návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ), v prípade výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.