Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114240394
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114240394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu : Home
Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom: Teplická 7434/147, Piešťany, práv. zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234
679, proti žalovanému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, Ž.W., o zaplatenie 1.762,88 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.213,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 12.07.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.762,88 eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške
382,52 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.762,88 eur od 09.12.2014 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca dňa 05.09.2011 uzatvoril ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
úverovú zmluvu č. 4109011596. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur, ktorý

sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 66,17 eur. Žalovaný si neplnil povinnosť riadne
a včas splácať úver a preto žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 25.06.2012 k splateniu celého
zostatku úveru v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Výška žalovanej pohľadávky predstavuje sumu
1.762,88 eur, ktorá suma pozostáva z istiny 84,64 eur, úrokov 221,41 eur, zosplatnenej istiny 1.372,03
eur, poplatkov za upomienky 60,- eur, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,50 eur a poistenia bill
protection 23,30 eur. Žalobca si ďalej uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.762,88
eur od 12.07.2012 do 08.12.2014 vyčíslené na 382,52 eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 1.762,88 eur od 09.12.2014 do zaplatenia.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.12.2016, na ktoré sa dostavil žalovaný. Žalobca svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 09.12.2016, pričom poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 zn. C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená ako
jeden dokument, ale všetky náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, a

podľa ktorého, smernica 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy spotrebiteľovi
umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Rovnako tak poukázal žalobca na to, žev zmysle uvedeného rozsudku, nemusí zmluva o úvere obsahovať v podobe amortizačnej tabuľky to,
aká časť každej splátky sa má započítavať na vrátanie istiny úveru. Preto podľa žalobcu nie je dôvod,
aby súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinným dôkaznými
prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý, že
si zobral úver vo výške 1.500 Eur a splatil ho len čiastočne. Nestalo sa to tým, že by žalovaný nechcel
plniť svoje povinnosti, ale mal už exekúciu a túto prednostne riešil tak, že si zobral tento úver, aby

vyplatil exekútora. Následne stratil predmetnú úverovú zmluvu, ktorú doposiaľ nemôže nájsť, pričom si
je vedomý svojho dlhu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z úverovej zmluvy č. 4109011596 zo dňa 05.09.2011 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca ako
veriteľ so žalovaným ako dlžníkom. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 48 mesačných splátkach po 66,17 eur, ktorých splatnosť bola
určená tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti
druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Konečná splatnosť je 48 mesiacov po
poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úroková sadzba bola určená na 36,97 % ročne,

RPMN bola označená v rozmedzí od 44,50 % do 47,40 % (v závislosti na dni poskytnutia úveru s tým,
že presná výška RPMN má byť dlžníkovi oznámená po poskytnutí úveru), priemerná hodnota RPMN
bola 45,11 %. Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky žalobcu.
7. Podľa platobnej histórie žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- eur, ktorý bol čerpaný
dňa 05.09.2011. Z predloženej platobnej histórie súd zistil, že žalovaný uhradil sumu celkom 1.500 eur.

Uvedené skutočnosti žalovaný nerozporoval, teda sporné neboli. Žalovaný zaplatil celkovo sumu 286,68
eur.
8. Písomnosťou zo dňa 25.06.2012 vyzval žalobca žalovaného na splatenie celého nezaplateného
zostatku čerpaného úveru, ktorý bol vyčíslený na sumu 1.762,88 eur. Žalovaného vyzval, aby dlžnú
sumu uhradil do 15 dní od odoslania výzvy na označený bankový účet. K listu doložil žalobca poštový

podací hárok ( č.l. 30), z ktorého vyplýva, že oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru bolo
žalovanému doručované dňa 27.06.2012.
9. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o

úvere), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

10. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté
mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.09.2011. Žalovaný zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový

vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 05.09.2011 je
vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.
11. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.09.2011 č. 4109011596 možno
ustáliť, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- eur. Uvedenú sumu mal žalovaný splácať v 48 mesačných

splátkach po66,17eur.Žalovaný ztitulusplátokuhradilsumu286,68eur,čovyplývazplatobnejhistórie.

12. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr
zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z..

13. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti:

- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov :
V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje splatiť úver v 48 splátkach vo výške po 66,17 eur. Prvá

splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.deň v
kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa

nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých
splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať
splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie
je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito
a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy

nemožno prihliadať.

14. S tým súvisí i nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenia
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti
je 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Ustanovenie zmluvy, ktoré

stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a mesiacov od uzavretia zmluvy a počet
splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej
forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne
vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj

však uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť
presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú
náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 48. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí
dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť.
15. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a

termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Nemôžetakbyťžiadnejpochybnostiotom,žepovinnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo tiež
uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana)potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku
každejztamuvedenýchzložiekspotrebiteľskéhoúverumajúcehosavkonečnomdôsledkuzaplatiť,teda

akokistine,takikúrokomatiežkprípadnýminýmpoplatkom.Naplneniuuvedenéhoúčelupretonemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na
úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v
zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala
byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia

súdutovšakvdanomprípadetakneboloapožiadavkanapresnosťvyžadovanáuvedenýmustanovením
splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na
splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal
možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto
náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je,
nakoľkonímuhrádzanésplátkysapoužívajú(beztoho,abymaldlžníkmožnosťsiuvedenéskontrolovať)

v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len
vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na
úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené dlžníkom
započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.

16. Okrem toho v zmluve chýba aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona, a to ročná percentuálnu
miera nákladov. V zmluve je uvedené RPMN v rozmedzí od 44,50 % do 47,40 %, pričom v poznámke
pod čiarou sa uvádza, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a presnú výšku RPMN
veriteľ oznámi dlžníkovi po poskytnutí úveru. Súd je toho názoru, že už pri samotnom uzatvorení
zmluvy musí byť dlžníkovi presne zrejmé, aká je výška RPMN pre ním využitý úver a musí byť stanovená

presná hodnota RPMN tak, aby si mohol porovnať priemernú RPMN a RPMN vyplývajúcu zo zmluvy za
účelom svojho rozhodnutia, či využije služby žalobcu alebo iného poskytovateľa úverov. Nie je prípustné,
aby žalovanému ako dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby bola známa
už pri uzatvorení zmluvu a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie uzavrieť či neuzavrieť zmluvu, bola
oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa žalovaný - spotrebiteľ dozvedá

podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy a potom nemá
viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. V konaní
nebolo preukázané či vôbec, kedy a akým spôsobom žalovanému uvedenú presnú hodnotu RPMN
žalobca oznámil. Naviac, ani zákon č. 129/2010 Z.z. vo svojich ustanoveniach nepripúšťa, aby bola
RPMN určená v zmluve rozmedzím, ale vyžaduje sa celkom jednoznačné uvedenie presnej hodnoty, čo

v danom prípade nebolo splnené, a preto súd konštatuje nedostatok tejto náležitosti.

17. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver považuje z
dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je úver bezúročný a
bez poplatkov, je možné žalobcovi priznať len rozdiel medzi vyčerpanou istinou a zaplatenou sumou

(bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov). Žalovaný podľa predloženej platobnej histórie vyčerpal sumu
1.500,- eur a uhradil sumu 286,68 eur, a teda zostatok dlžnej istiny predstavuje 1.213,32 eur. Súd
preto priznal žalobcovi len sumu 1.213,32 eur, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný túto sumu
uhradil a vo zvyšku istiny žalobu zamietol. Keďže je úver bezúročný súd zamietol žalobu aj v časti
o zaplatenie úrokov 221,41 eur a vzhľadom na bezpoplatkovosť úveru súd žalobu zamietol aj v časti

o zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 60,- eur a poplatkov za možnosť zmeny splátky. Čo
sa týka poistenia Bill protection uplatneného v sume 23,30 eur, aj v tejto časti súd žalobu zamietol.
Podľa úverovej zmluvy malo byť dohodnuté aj poistenie „Balíček Premium“ pre prípad dlhodobej PN,
straty pravidelného zdroja príjmu, invalidity a smrti následkom úrazu, celkovo vo výške úhrady 4,66 eur
mesačne. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vo formulárovej

zmluve je síce pod bodom 52 dojednané poistenie „balíček Premium“, avšak poistenie predstavuje
vedľajšiu službu, ktorú sa žalobca zaviazal zabezpečiť uzatvorením poistnej zmluvy s poisťovateľom.
Takúto skutočnosť (uzatvorenie poistnej zmluvy) však žalobca v konaní nepreukázal, a preto súd žalobu
v tejto časti zamietol.

18. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujúspotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (s uvedeným názorom celkom
zrejme súvisí potreba ne/uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou
poslednej splátky úveru) a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala

rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice
a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako
konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom implementácie
tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v

sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí
skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010 Z.z. vykladať
eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny,
pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra
legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To
znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať
zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem.
Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku
Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a

nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods.
2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.

129/2010 Z.z. (rozdelenie splátok na istinu, úroky, poplatky) a písm. f/ tohto zákona (konečná splatnosť
úveru) nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neurčité uvedenie výšky RPMN (ako
v prejednávanej veci - rozmedzím), by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to
aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a
72 prakticky konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte

smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto
veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä
náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov (táto v prejednávanej veci nebola jednoznačne
a určito uvedená), resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá
svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Čiže aj keby

súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná splatnosť úveru
nemusí byť uvedená v zmluve, stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov.

19.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

22. Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 1.762,88 eur, a to za obdobie od
12.07.2012 do 08.12.2014 a od 09.12.2014 do zaplatenia. Keď uvedené spojíme, uplatnil si úroky
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.762,88 eur od 12.07.2012 do zaplatenia. Súd úroky
z omeškania priznal len z priznanej istiny. Súd zistil, že k zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa

25.06.2012, pričom lehota na plnenie bola 15 dní od odoslania tejto písomnosti, tj. počítajúc 27.06.2012
+ 15 dní, lehota na plnenie uplynula dňa 11.07.2012, a preto dňa 12.07.2012, od ktorého si žalobca
uplatnil úroky z omeškania, žalovaný bol prvý deň v omeškaní. Sadzba priznaných úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne je v súlade s ust. § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia 87/1995 Z.z..23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.762,88 eur, úrokov z omeškania 382,52 eur a úrokov
z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.762,88 eur od 09.12.2014 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku
je to 319,92 eur). Spolu 100%-ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 2.465,32 eur. Žalobcovi
súd priznal len sumu 1.213,32 eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.213,32 eur od 12.07.2012
do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku je to 483,46 eur). Úspech žalobcu je teda 1.696,78 eur,

čo predstavuje 68,83 %. Vo zvyšku (31,17%) bol úspešný žalovaný. Čistý úspech žalobcu (úspech -
neúspech) je 37,66%. Žalobca má preto proti žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 37,66%. O
výške trov rozhodne po právoplatnosti vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.