Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211964
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814211964.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25 proti žalovanému S. Q. nar.
X.X.XXXX, bytom E. U. XXX/XX, Z., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/
A, Lučenec, do 30.6.2016 za osobitného subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO: 42 176 778 so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so
sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 1.219,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne od 10.8.2013 do zaplatenia takto

r o z h o d o l :

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.219,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne od 10.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalovanému, jeho právnemu zástupcovi a osobitnému subjektu Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom zo dňa 30.apríla 2015 v spojení s opravným uznesením zamietol žalobu
žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.219,85 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,50 % ročne od 10.8.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v
sume 531,26 eur na účet JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd v priebehu konania pripustil procesným uznesením vzájomnú žalobu žalovaného, ktorý žiadal
vrátiť od žalobcu sumu 1.219,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 10.8.2013

do zaplatenia s odôvodnením podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákona.
Žalovaný odôvodnil vzájomnú žalobu tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorá neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle vtedy platného a účinného z.
č. 258/2001 Z. z..
Úver bol poskytnutý na základe takto uzavretej zmluvy a vzhľadom na absenciu náležitosti podľa §
4 ods.2 písm. a/, d/ a j/ považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa podľa žalovaného
obohatil na úkor o sumu 1.219,85 eur, ktorú žalobca prijal od žalovaného plnenie bez právneho dôvodu

platbami žalovaného nad sumu čerpania úveru. Zdôvodnil, že o bezdôvodnom obohatení sa žalovaný
dozvedel poporadesprávnymzástupcomvnovembri2014, pričomobjektívnenemožno predpokladať,
že žalovaný ako právne neznalý spotrebiteľ by bol schopný vykladať relevantné právne predpisy a
bol by oboznámený s predmetnou judikatúrou sporu a mohol by sa tak dozvedieť o svojich nárokoch.Zdôraznil, že žalobca ako dodávateľ odborne znalý si musel byť vedomý, že sa na úkor žalovaného
bezdôvodne obohacuje a uvedené je potrebné považovať za úmyselné konanie zo strany žalobcu.
Preto poukázal na ustanovenie § 107 ods.2 Občianskeho zákona, v ktorom je upravená 10-ročná

premlčacia lehota. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011. Uplatňoval si sumu 1.219,85 eur od 23.1.2012 do 9.8.2013 a od
10.8.2013 si uplatňuje úrok z omeškania až do zaplatenia. Za obdobie od 23.1.2012 do 9.8.2013 boli
platby realizované žalovaným, ktoré žalobcovi nepatrili, preto súd rozhodol, že priznal žalovanému sumu
1.219,85 eur. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákona bežala premlčacia lehota 10 rokov. Súd rozhodol

o náhrade trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov konania právnemu
zástupcovi vo výške 531,26 eur.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a čo sa týka sumy 1.2109,85 eur s príslušenstvom v
odvolaní uviedol, že podanie vzájomného návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zo strany žalovaného
nie je dôvodné v prípade, ak žalobca žaluje plnenie z takejto zmluvy, pretože na takomto určení nie
je daný naliehavý právny záujem. Ďalej uviedol, že vzájomnou žalobou uplatnený nárok žalovaného

považuje za premlčaný v zmysle § 103 a § 107 Občianskeho zákona. Objektívna trojročná premlčacia
doba by mala byť podľa neho aplikovaná od 22.5.2010 ako dňa po tom, kedy došlo podľa názoru
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný tak mohol svoj
nárok uplatniť do 22.5.2013, ale vzájomnú žalobu podal až dňa 18.2.2015. Preto je jeho nárok
v celom rozsahu premlčaný. Žalobca namietal aj priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaného, aj priznanie nároku na náhradu trov konania v časti cestovného a náhrady za stratu
času pri ceste na pojednávanie dňa 30.4.2015, ktoré podľa žalobcu nie je možné žalovanému priznať,
keď tejto cesty sa nezúčastnil advokát, ale advokátsky koncipient. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil tak, že jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovie.

3. Odvolací súd, súd II. inštancie rozsudok okresného súdu v prvej časti, ktorým žalobu zamietol potvrdil
a v druhej časti výroku tohto rozsudku, ktorým súd určil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 1.219,85
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 10.8.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi

trovy konania v sume 531,26 eur, na účet JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/
A, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 389 ods.1 písm. c/ CSP zrušil a vec
v tejto časti vrátil podľa § 391 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu,
že aj keď odvolacie námietky žalobcu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
boli celkom nedôvodné, keď predmetom vzájomnej žaloby žalovaného bolo peňažné plnenie a nie

určenie,či tu právnyvzťah alebo právo jealebonieje, takžalobcavrámciodvolaniavzniesolnámietku
premlčania uplatneného nároku žalovaného. Keďže žalobca svoju námietku premlčania nezakladá na
žiadnych nových skutočnostiach, ktoré neboli zistené do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie
a táto jeho námietka nebola doposiaľ posudzovaná, je dôvodné, aby sa dôvodnosť uplatneného nároku
žalovaného posúdil aj vo svetle tejto námietky. Hoci sa zdá, že námietku premlčania vznesenú žalobcom

v odvolaní by mohol posúdiť aj odvolací súd, keďže nie je dôvod na potrebu vykonávať žiadne
ďalšie dokazovanie za účelom jej posúdenia a možno vychádzať zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie, takéto posúdenie v odvolacom konaní by odporovalo právu strán sporu na spravodlivý
proces. Obsahom tohto ústavom garantovaného práva (čl. 46 ods.1 Ústavy SR) i právo strany sporu,
aby sa jeho spor, ak to zákon pripúšťa prejednal v dvojinštančnom konaní. Ak by teda odvolací súd

novú, doposiaľ neuplatnenú a rozhodujúcu hmotnoprávnu námietku premlčania uplatneného nároku
žalovaného posúdil ako prvý z konajúcich súdov až v odvolacom konaní, odoprel by tým stranám sporu
právo naprejednanieichsporuvdvojinštančnomkonaní,čím byporušilichprávonaspravodlivýproces.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť
žalovanému sumu 1.219,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 10.8.2013 do

zaplatenia zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rovnako tak postupoval aj pokiaľ ide
o výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorý s ohľadom na spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu stratil svoje opodstatnenie vo výsledku konania.

4. Súd určil termín pojednávania na 13.decembra 2016, na ktorý sa žalobca nedostavil, predvolanie
vykázané mal dňa 30.11.2016, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom dňa 12.12.2016 s tým, že svoju
neúčasť ospravedlnil z kapacitných dôvodov. Navrhol pojednávať bez jeho prítomnosti a trval na podanej
žalobe. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie vykázané nemal, súdna zásielka sasúdu nevrátila ako neprevzatá. Žalovaného zastupoval Mgr. Milan Barkáč na základe substitučnej
plnej moci zo dňa 13.12.2016. Zároveň súdu uviedol, že so žalovaným telefonoval, tento sa nemohol
zúčastniť pojednávania, nakoľko pracuje v zahraničí, o termíne pojednávania vedel. Dal súhlas, aby súd

pojednával bez jeho prítomnosti, telefonicky ho informoval o termíne pojednávania právny zástupca
dňa 25.11.2016. Zástupca žalovaného pred začatím pojednávania uviedol, že zároveň predkladá
substitučnú plnú moc na zastupovanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
Prešov, ktoré združenie zastupuje JUDr. Andrej Cifra, ktorý ho splnomocnil na zastupovanie tohto
združenia na pojednávaní a navrhol súdu, aby bolo združenie pribraté do konanie na stranu žalovaného

ako osobitný subjekt podľa § 95 ods.1 CSP.

5. Súd pribral do konania na stranu žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako
osobitný subjekt podľa § 95 ods.1 CSP.

6.ZástupcažalovanéhoaosobitnéhosubjektuZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSuviedol
vo svojom prednese, že poukazuje na právnu argumentáciu uvedenú v stanovisku zo 4.11.2015,
pričom zo strany žalobcu došlo podľa neho k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, nakoľko ako
profesionál v oblasti poskytovania úverov (žalobca podniká od roku 2001) a teda musel vedieť, že

pri uzatvorení úverovej zmluvy zo dňa 16.7.2002 je povinný uviesť obligatórne náležitosti v podobe
ročnej úrokovej sadzby a údaje o RPMN. Súčasne si musel byť vedomý aj následkov neuvedenia týchto
náležitostí. Preto má za to, že z týchto skutočností možno vyvodiť minimálne jeho nepriamy úmysel a
teda je nevyhnutné na predmetnú vec aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu. Uviedol, že pokiaľ by sa
súd nestotožnil s názorom o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, má za to, že nárok žalovaného

na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.
V tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca prijímal čiastkové bezdôvodné obohatenia súvislé od
23.1.2012 do 9.8.2013, pričom až prijatím posledného čiastkového bezdôvodného obohatenia došlo k
ukončeniu procesu bezdôvodného obohatenia ako celku. Z uvedeného potom vyplýva, že objektívna
trojročná premlčacia doba začala plynúť až deň nasledujúci po ukončení procesu obohacovania sa.

V tejto súvislosti poukázal aj na komentáre k Občianskemu zákonníku a na podporu tohto právneho
názoru predložil aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1392/2014. Uviedol,
ak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť
až po skončení bezdôvodného obohatenia. K subjektívnej premlčacej lehote uviedol, že žalovaný sa
reálne dozvedel o nedostatkoch úverovej zmluvy a vzniku bezdôvodného obohatenia a o konkrétnom

subjekte, ktorý sa na jeho úkor obohatil až po porade s právnym zástupcom v mesiaci novembri 2014,
kedy súčasne podal aj odpor voči platobnému rozkazu. Podľa neho je nevyhnutné priznať žalovanému
plnenie, ktoré si uplatňuje vzájomnou žalobou vo výške 1.219,85 eur s príslušenstvom, nakoľko k
premlčaniu tohto nároku nedošlo ani v dvojročnej, ani v trojročnej premlčacej dobe, resp. 10-ročnej
premlčacej dobe. Žiadal vzájomnej žalobe vyhovieť a uplatnil i nárok na náhradu trov konania.

7. Súd prvej inštancie v intenciách odvolacieho súdu vzhľadom na jeho právnu argumentáciu vo veci
rozhodol, teda rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného tak, že vyhovel tejto žalobe a určil povinnosť
žalobcovi zaplatiť žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.219,85 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,50 % ročne od 10.8.2013 do zaplatenia a priznal žalovanému, jeho právnemu
zástupcovi a osobitnému subjektu Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 1.júla 2016 nadobudol účinnosť z. č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého súd prvej
inštancie v prejednávanej veci rozhodoval a posudzoval aj úkony vedľajšieho účastníka.

9.PostavenieZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľa HOOSakovedľajšiehoúčastníkado30.6.2016
upravoval § 93 OSP. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (§ 93 ods. 2 OSP) mal okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a povinnosti ako
účastník konania (§ 93 ods.4 OSP).S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 1.7.2016) inštitút
vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok zanikol.

10. Od 1.7.2016 je v § 95 ods.1 CSP upravený inštitút subjektu na ochranu práv strany.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania
pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd,
alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým

strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať súhlasí.

11. Podľa § 95 ods.2 cit. zákona, subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré
môže vykonať strana, ak nejde o úkony ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

12. Podľa § 95 ods.3 cit. zákona, ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany,
na ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému
usporiadaniu vzťahov.

13. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods.2 cit. zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Žalovaný si vzájomným návrhom uplatňuje sumu 1.219,85 eur za obdobie od 23.1.2012 do 9.8.2013
z dôvodu, že žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil tým, že prijímal jednotlivé splátky, pričom

o bezdôvodnom obohatení sa žalovaný dozvedel až po porade s právnym zástupcom v novembri
2014, žalovaný ďalej uviedol, že objektívne nemožno predpokladať, že žalovaný ako právne neznalý
spotrebiteľ by bol schopný vykladať relevantné právne predpisy a bol by oboznámený s predmetnou
judikatúrou sporu a mohol by sa tak dozvedieť o svojich nárokoch.
Žalobca namietal, že nárok žalovaného, ktorý si uplatňuje vzájomným návrhom titulom bezdôvodného

obohatenia je premlčaný a súd by mal aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu a to odo dňa
22.5.2010, deň po tom kedy došlo podľa názoru vedľajšieho účastníka žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu. Nárok mal uplatniť do 22.5.2013. Subjektívna premlčacia lehota nesmie byť dlhšia ako
objektívna, preto koniec subjektívnej lehoty bol najneskôr do 22.5.2013 a vzájomný návrh bol podaný
dňa 18.2.2015.

Súd k premlčaniu uvádza nasledovné:
Súd je toho názoru, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného, lebo prijímal splátky úveru
od žalovaného, pričom úver už žalovaný splatil. Nie je možné brať na zreteľ ani objektívnu trojročnú
ani dvojročnú premlčaciu dobu a takisto ani 10-ročnú premlčaciu dobu. V 10-ročnej premlčacej dobe sa
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané

úmyselne.Úmyselvšakmusísmerovaťkbezdôvodnémuobohateniuamusíexistovaťužvčasezískania
bezdôvodného obohatenia. Nestačí len neúmyselné obohatenie. Podmienky na 10-ročnú premlčaciu
dobu nie sú splnené, lebo úmysel žalobcu v konaní preukázaný nebol. Zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je zodpovednosťou objektívnou a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
žalobca mal úmysel bezdôvodne sa obohatiť vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere

medzi účastníkmikonaniaažebytentoúmysel existoval užvčasezískaniabezdôvodnéhoobohatenia.
Keďže je bezdôvodné obohatenie zodpovednosť objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného a ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že takýto stav vznikol a
teda, že sa niekto obohatil. Keďže k premlčaniu práva žalobcu nedošlo v 10-ročnej premlčacej lehote,
nedošlo k premlčaniu práva v subjektívnej dvojročnej objektívnej dobe a ani v trojročnej premlčacej

dobe.
Súd považuje za podstatné k premlčaciu uviesť, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky (subjektívna lehota) odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydaniebezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky (objektívna doba) odo dňa, keď k nemu došlo. Keďže
poslednéčiastkovéplneniebolo doaugusta 2013,pričomprijatímtejtoposlednejčiastkybezdôvodného
obohatenia došlo k ukončeniu celého procesu bezdôvodného obohatenia ako celku a keďže objektívna

trojročná premlčacia doba začala plynúť až deň nasledujúci po ukončení tohto procesu, t. j. 10.8.2013
(lebo posledná splátka bola 9.8.2013), nárok v trojročnej premlčacej dobe premlčaný nie je. Čo sa
týka subjektívnej premlčacej doby až po porade s právnym zástupcom v novembri 2014 sa dozvedel
žalovaný, že sa žalobca bezdôvodne obohatil, keďže žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa
30.6.2014, nárok nie je premlčaný ani v dvojročnej subjektívnej dobe.

Na základe vyššie uvedeného zdôvodnenia súd vzájomnej žalobe vyhovel.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v troch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.