Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/426/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227774
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115227774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený:
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej : T. V., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX X. XXX, o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške

8,05 % ročne z tejto sumy od 7.1.2016 do zaplatenia.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.9.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu:

- zostatok istiny úveru vo výške 200 eur
- úrok vo výške 32 % ročne zo sumy:
200,- eur od 23.12.2011 do zaplatenia
- poplatok vo výške 108,80 eur
- úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy:
- 308,80 eur od 27.04.2012 do zaplatenia

- trovy mediačného konania vo výške 141,81 eur
- poplatok za upomienky vo výške 20 eur
- trovy rozhodcovského konania vo výške 180,34 eur

2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.12.2011 uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere č.
503500021, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 200,- eur ktorý sa žalovaná
zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 160 eur a to v 9 mesačných splátkach po 40,- eur

počnúc od 21.01.2012. Žalobca sa so žalovanou dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a dve tretiny náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy so všetkou administratívou. Žalovaná
neplnila riadne a včas svoj záväzok, žalobca preto vyzval žalovanú na úhradu záväzku, žalovanej
odňal výhodu splátok. Žalovaná sa podľa VOP zaviazala platiť aj poplatky za upomienky vo výške
20,- eur. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci dohodli, že pred podaním
žaloby na začatie rozhodcovského konania využijú mediáciu ako mimosúdny inštitút riešenia sporov.

Žalovaná sa zaviazala nahradiť trovy mediačného konania. K urovnaniu mediáciou nedošlo. Žalobca
podal dňa 23.06.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. Zároveň poukázal na znenie § 73 ods.
6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Doba rozhodcovského konania sado plynutia premlčacej doby nezapočítava. Vzhľadom na to, že žalobca podal dňa 23.06.2014 návrh na
začatie rozhodcovského konania, vznikli mu trovy rozhodcovského konania v sume 180,34 eur ktoré si
uplatňujeakonákladyspojenésuplatnenímpohľadávky.Žalovanákudňuvyhotoveniažalobyneuhradila

ani jedno euro.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci žalobu mala doručenú do vlastných rúk, v konaní ostala
nečinná.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.12.2016, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca ospravedlnil

svojuneúčasťnapojednávaní,žiadal,abysúdrozhodolvjehoneprítomnosti.Žalovanámalapredvolanie
doručené do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnila ani nežiadala o odročenie pojednávania z
vážneho dôvodu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcim sa v spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere zo dňa 22.12.2011 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril
žalobca a žalovaná. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovanej úver vo výške
200,- eur. Žalovaná mala vrátiť sumu vo výške 200,- eur, ďalej poplatok vo výške 160,- eur, celkovo
teda mala zaplatiť 360,- eur a to v 9 mesačných splátkach po 40,- eur počnúc dňom 21.01.2012. RPMN

uvedená nebola (preškrtnuté políčko). Okrem toho je v zmluve zaškrtnuté, že žalovanej sú finančné
prostriedkyposkytovanénavýkonpovolania.SúčasťouzmluvyboliVšeobecnépodmienkyposkytovania
úveru. Výzvou zo dňa 14.12.2012 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy.
7. Z písomného prehlásenia mediátora zo dňa 31.12.2012 mal súd zistené, že bolo vedené mediačné
konanie na Mediačnom centre spol. Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp.zn. Mk 05449/12 pred

mediátorom Mgr. F. F., ktoré bolo skončené, nakoľko žalovaná na výzvu neposkytla súčinnosť,
nedostavila sa na výkon mediačnej činnosti, neospravedlnila svoju neúčasť a nepožiadala o náhradný
termín mediácie.
8. Súdu bolo predložené oznámenie o zastavení rozhodcovského konania, z ktorého vyplýva, že
rozhodcovské konanie bolo dňa 16.06.2015 s poukazom na § 73 ods. 6 zák.č. 355/2014 Z.z. o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zastavené.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. a), b). d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 pís. a/ ,b/ zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

16. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom
činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná zmluvu

uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu
súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 22.12.2011 je vzťahom
občianskoprávnym a vzťahom spotrebiteľským. Súd sa osobitne zaoberal postavením žalovanej,
teda tým, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľa, pričom dospel k záveru, že v danom prípade

žalovaná ako dlžník pri uzatváraní zmluvy o úvere konala ako spotrebiteľ. Z rozhodovacej činnosti
súdu je známe, že úverové zmluvy uzatvorené nebankovou inštitúciou POHOTOVOSŤ, s.r.o. často
odkazujú na výkon činnosti, povolania alebo zamestnania ako účel úveru, pričom v skutočnosti dlžníci
nemajú vlastný podnik a sú nezamestnaní, dôchodcovia alebo penzisti a podobne; alebo používajú
úver na súkromné účely. Cieľom týchto praktík je zrejme obísť uplatňovanie pravidiel na ochranu

spotrebiteľa. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani údaj na zmluve, podľa ktorého žalovanej mal
byť úver poskytnutý na výkon povolania. Bezpečným preukázaním výkonu povolania alebo podnikania
dlžníka nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania
alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či
predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Preto je potrebné pri rozhodovaní

v tejto veci vychádzať z definície spotrebiteľa uvedenej v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, z
ktorého vyplýva, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru
súdu,lenvtedy,akideopodnikanievykonávanévrežimeobdobnomobchodnejaleboinejpodnikateľskej
činnosti a aj o súvis uzavretia zmluvy či jej plnenia s takýmto podnikaním odberateľa (potenciálneho

spotrebiteľa), ide o vzťah nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.
V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti (musí byť preukázané,

aký konkrétny súvis s povolaním odberateľa vôbec uzavretie úverovej zmluvy má). Takúto povinnosť si
všakžalobca akoveriteľvprejednávanejvecinesplnil. Lenzosamotnéhovymedzeniaúčeluposkytnutia
úveru v konkrétnej veci „na výkon povolania“ nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že žalovaná konala
ako nespotrebiteľ a úver si brala v súvislosti s výkonom povolania, to všetko platí o to viac za stavu,
keď použitie prostriedkov na účely povolania ani nebolo preukázané. S poukazom na to súd vyhodnotil

žalovanú ako spotrebiteľa a úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú.

17. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená s žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje
sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky
povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, účinného v čase jej uzavretia. Po jej preskúmaní

súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, a to výšku,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9
ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd
konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaná je povinná zaplatiť 9 mesačných splátok
po 40,- eur, počnúc dňom 21.01.2012. Absentuje vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na

istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva
(ktorýmjezrozumiteľnosťprespotrebiteľaajehoochrana)potomzodpovedálentakývýkladustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj
vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každejtakejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluvách uvedená len celková výška
splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na
splatenievyčerpanejistiny,nasplatenieúrokovasplatenieprípadnýchpoplatkov,jepodľasúdupotrebné

i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov).
Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca úver, istina prakticky jeho
splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu
príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne
vymedzené,akáčasťsplátkysapoužijenaúhraduistinyaakáčasťnaúhradupríslušenstva,jevylúčené,

aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru
s príslušenstvom.

18.ĎalejchýbauvedenieRPMNtedanáležitostipodľa§9ods.2písm.j/zák.č.129/2010Z.z.-príslušné
políčko označené ako RPMN je vyčiarknuté, a teda údaj o výške RPMN nie je uvedený. Rovnako tak
absentuje aj údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y/ cit. zákona. Rovnako tak v
zmluve absentuje uvedenie ročnej úrokovej sadzby úveru podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z.
Rovnako tak v zmluve nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru - táto náležitosť vyžadovaná v § 9
ods. 2 písm. f/ cit. zákona tiež chýba.

19. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver, považuje z
dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov ( už len absencia hoci aj jedinej z
uvedených náležitostí spôsobuje daný následok), a preto možno žalobcovi priznať len čistú nesplatenú
istinu bez úrokov, poplatkov, po odčítaní žalovanou realizovaných platieb. Žalovaná čerpala úver vo
výške 200,- eur, z ktorého neuhradila nič. Dlžná istina tak predstavuje sumu 200,- eur, v ktorej časti súd

žalobe ako dôvodnej vyhovel, keďže nemal preukázané, že by žalovaná túto sumu uhradila.

20. Pokiaľ si žalobca uplatnil ďalej riadne úroky 32% ročne zo sumy 200,- eur od 23.12.2011 do
zaplatenia, vzhľadom na bezúročnosť úveru v tejto časti súd žalobu zamietol. Čo sa týka poplatku
vo výške 108,80 eur, keďže úver je bez poplatkov, aj v tejto časti súd žalobu zamietol . Navyše

súd dodáva, že takto uplatnený administratívny poplatok je podľa jeho názoru neprimerane vysoký,
keďže predstavuje viac než polovicu sumy, ktorá bola poskytnutá žalovanej z titulu úveru, a to navyše
za neurčité služby. Ustanovenie o tom, že tento poplatok má pokrývať administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a všetku administratívu, je vágne, vôbec nešpecifikuje, o aké
administratívne činnosti má ísť, náklady na aké činnosti sa majú týmto poplatkom vykryť, teda za akú

činnosť je táto suma protihodnotou.

21. Žalobca si ďalej uplatnil poplatky za upomienky v sume 20,- eur, avšak nijakým spôsobom
nepreukázal, že by žalovanej posielal akékoľvek upomienky, a teda že by mu výdavky v tejto sume vôbec
vznikli, preto žaloba je v tejto časti rovnako nedôvodná (čo sa týka priloženej upomienky z 14.12.2012

túto posielal právny zástupca žalobcu a nie žalobca a navyše ani nebolo preukázané, že by bola reálne
žalovanej táto upomienka zaslaná).

22. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 180,34
eur a náhradu trov mediačného konania vo výške 141,81 eur, pričom žalobca svoje právo

iniciovať rozhodcovské a mediačné konanie odvádza od čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd daný vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako
vzťah spotrebiteľský, je nutné naň aplikovať inštitút ochrany spotrebiteľa, predovšetkým posúdiť, či
rozhodcovská doložka a dohoda o mediácií vôbec boli riadne uzavreté a či svojim charakterom nie sú
neprijateľnou podmienkou.

23. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.24. Podľa §53 ods.2 Občianskeho zákonníka: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. V prvom rade súd konštatuje, že tak rozhodcovská doložka ako aj dohoda o mediácií nie sú
súčasťou úverovej zmluvy, ale sú obsiahnuté len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
ktoré boli súčasťou formulárovej úverovej zmluvy, neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neumožňujúc spotrebiteľovi zvoliť si spôsob

riešenia sporu zo zmluvy ale naopak nútia ho podvoliť sa rozhodcovskému konaniu, pokiaľ ho zaháji
dodávateľ. Vzťah medzi účastníkmi predmetnej úverovej zmluvy je preto nerovný, nevyvážený a v
neprospech spotrebiteľa. Individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nie sú také, ktorých obsah nie je
možné individuálne pred podpisom dojednať, či ich obsah dodatočne zmeniť, ak s obsahom uvedeného
dojednania spotrebiteľ nesúhlasí. Spotrebiteľ má v takomto prípade na výber len to, či predložený návrh

zmluvy ako celok podpíše alebo odmietne. Predmetná rozhodcovská doložka ako aj dohoda o mediácií,
obsiahnuté v čl. 14 Všeobecných podmienok úveru, neboli individuálne dojednané, nakoľko žalovaná
nemala reálnu možnosť zasiahnuť do znenia zmluvy. Zmluva jej bola predložená v predtlačenej podobe
vo forme tzv. formulárovej zmluvy a žalovaná mala len možnosť ju buď ako celok odmietnuť alebo ako
celok prijať. Žalobca súdu ani len nepreukázal to, či mala žalovaná reálnu možnosť oboznámiť sa s

obsahom Všeobecných podmienok úveru a už vôbec nie skutočnosť, či s ich obsahom prejavila svoj
súhlas. Navyše súd konštatuje, že pokiaľ ide o začatú mediáciu, súd takýto postup žalobcu považuje za
účelový, nakoľko ak dlžník nereagoval na výzvu veriteľa na splnenie dlhu, dalo sa predpokladať, že bude
nečinný aj v mediačnom konaní. Platí tiež, že nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu
vyjednaniu,aledodávateľazaťažujebremenopresvedčivopreukázaťindividuálnevyjednanieadôvodne

možno konštatovať, že žalobca dôkazne bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky a
dohody o mediácií neuniesol. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou
nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Nakoľko žalobca nepreukázal existenciu
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky a dohody o mediácií a nárokov z nich plynúcich súd

žalobcovi nárok na náhradu trov rozhodcovského konania a mediačného konania nepriznal a žalobu
v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Súd tiež konštatuje, že žalobca nepreukázal, že
akékoľvek trovy v súvislosti s mediačným konaním vynaložil, nešpecifikuje ani z čoho uplatnené trovy
mediácie pozostávajú, za aké úkony si ich vlastne uplatňuje. Vzhľadom na to je nutné konštatovať
neunesenie dôkazného bremena v tejto časti uplatneného nároku, keďže žalobca svoje tvrdenia o

vynaložení týchto nákladov mediačného konania ničím nepreukazuje.
29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

31 Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu
s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

32. Súd konštatuje, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti, teda o splatnosti poslednej splátky
úveru, z tohto chýbajúceho údaju teda súd nemohol pri určení omeškania žalovanej vychádzať. Súd
teda posudzoval omeškanie v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ síce vyzýval žalovanú na úhradu dlhu

aj výzvou zo dňa 14.12.2012 ( č.l. 6), ale nakoľko k nej nebol predložený doklad o doručovaní výzvy
žalovanej, ani z tejto výzvy vychádzať súd nemohol. Preto za kvalifikovanú výzvu na úhradu záväzku
súd mohol posudzovať až žalobu, ktorá bola žalovanej doručená dňa 05.01.2016, deň nasledujúci teda
06.01.2016 bola žalovaná povinná plniť, a pokiaľ tak neurobila, dňa 07.01.2016 sa dostala do omeškania
a s plnením dlhu. Súd preto priznal úroky z omeškania v zákonnej výške od tohto dňa a vo zvyšku úrokov
z omeškania žalobu zamietol.

33. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (s uvedeným názorom celkom

zrejme súvisí potreba ne/uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou
poslednej splátky úveru) a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala
rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice
a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako
konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom implementácie

tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy
účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí
skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010 Z.z. vykladať
eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny,

pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra
legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To
znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať
zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem.
Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku
Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty
a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2
ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. (rozdelenie splátok na istinu, úroky, poplatky) a písm. f/ tohto zákona (konečná
splatnosť úveru) nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie výšky RPMN by

aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie
povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované
podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný
význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera

nákladov (táto v prejednávanej veci nebola uvedená), resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila
absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah
svojho záväzku. Údaj o úrokovej sadzbe, ktorý v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom,
ktorý má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, keďže tento pri uzavretí
zmluvy nevie, o koľko vlastne úver preplatí (v % vyjadrení určuje, o koľko bude musieť dlžník úverovú

istinu preplatiť). Rovnako je súd toho názoru, že aj neuvedenie priemernej hodnoty RPMN je dôležitým
indikátorom výhodnosti úveru, ktorý v konečnom dôsledku napomáha posúdeniu rozsahu dlžníkovho
záväzku v porovnaní s obdobnými úverovými produktmi poskytovanými na finančnom trhu. Čiže aj keby
súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná splatnosť úverunemusí byť uvedená v zmluve, resp. že nemusí byť uvedená presná splatnosť jednotlivých splátok,
stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve chýbajú iné náležitosti, ktoré aj vo
svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru spôsobujú,

pretože bez týchto ostatných náležitostí spotrebiteľ len ťažko môže posúdiť rozsah svojej povinnosti voči
veriteľovi.

34. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 650,95 eur ( istina 200,- eur, poplatky 108,80 eur, trovy
mediačného konania 141,81 eur, trovy rozhodcovského konania 180,34 eur, poplatky za upomienky 20,-
eur), pričom bol úspešný v časti o zaplatenie 200,-, čo je 31%, vo zvyšku bola úspešná žalovaná, zvyšok
predstavuje 69%. Žalovanej čistý úspech (úspech - neúspech) je 38%. Preto súd žalovanej priznal nárok

na náhradu trov v rozsahu 38%. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.