Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615205595
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615205595.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, a.s.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpený Advokátskou spoločnosťou Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytomD.A.XXXX/XX,XXXXXR.,ovymoženiepohľadávkyvsume100eurspríslušenstvom,oodvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/900/2015-18 zo dňa 07.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 14537/15 zo dňa 04.03.2015.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d

ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný
poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do
31.12.2014), § 1 ods. 2 prvej vety, § 1 ods. 3 písm. l, § 2 písm. c), § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3, 4,
11, § 39 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ako aj smernice Rady

(Európskej únie) č. 93/13/EHS z 05.04.1993 konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16339/14 zo dňa 03.12.2014, zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Za preukázané považoval, že rozhodcovský
súd priznal oprávnenému plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 444342, ktorú uzavreli oprávnený
ako veriteľ a povinný ako dlžník dňa 14.03.2014 prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk.

Podľa zmluvy predloženej oprávneným spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ),
oprávnený poskytol úver vo výške 100 eur povinnému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť a zaplatiť aj celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100 eur, t. j. zaplatiť spolu 128 eur do 28 dní. Celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom v sume 28 eur sú podľa zmluvy tvorené výlučne úrokom vo výške
365 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je v zmluve uvedená vo výške 2290,09 %,
pričompokiaľideoobdobnéúvery(spotrebiteľskéúverydo1.500eursosplatnosťouod3do6mesiacov)

priemerná výška RPMN ku dňu uzavretia zmluvy predstavuje 75,53 %. Spolu so zmluvou o úvere bola
dňa 14.03.2014 uzavretá aj rozhodcovská zmluva.

2. Súd urobil záver, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľský, ale úver poskytnutý povinnému
nie je spotrebiteľským úverom s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru,

ktorý mal dlžník podľa zmluvy splatiť do 28 dní od poskytnutia úveru, t. j. v lehote nepresahujúcej
tri mesiace. Oprávnený ako veriteľ je podnikateľ, ktorý ponúka a poskytuje úvery, ktoré nie súspotrebiteľským úverom - takýto poskytol aj povinnému, preto mal pri uzatváraní zmluvy postavenie
iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch a dodávateľa podľa § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Povinný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. Spotrebiteľom podľa § 2 písm. a)

zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, a spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskejčinnosti.Nespotrebiteľomjelentáosoba,ktorádopostaveniaodberateľatovaručislužieb
vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (v rámci vlastnej

zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu
osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Keďže účel poskytnutia
peňažných prostriedkov dlžníkovi na výkon povolania alebo podnikania nebol preukázaný, mal povinný
pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa. Ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri

poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom zmluvy vrátene VPPÚ boli veriteľom vopred pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka). Teda aj keď v danom prípade úver nie je spotrebiteľským úverom v zmysle §
1 ods. 2, § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský
právny vzťah v súlade s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorý sa aplikujú

spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva
uzavretá, a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo
či ide o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Právne normy upravujúce
spotrebiteľsképrávnevzťahysúkogentnýmiprávnyminormami,ktorétedaniejemožnézmeniťdohodou

zmluvných strán a ani inak.

3. Rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z
rozhodcovskej zmluvy. S ohľadom na spotrebiteľský vzťah rozhodcovská zmluva bola podrobená súdnej
kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

V tomto smere súd poukázal na dojednania v čl. I, čl. II bod 3, čl. III, čl. IV. VPPÚ. Z rozhodcovskej
zmluvy ako aj samotného spôsobu jej uzatvorenia (prostredníctvom internetu) vyplýva, že jej text vopred
pripravil veriteľ a dlžníkovi, ktorý nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd teda dospel k záveru, že aj
keď bola rozhodcovská zmluva uzavretá ako samostatná zmluva, nebola dojednaná individuálne.

Rozhodcovskou zmluvou došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý
súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Rozhodcovská zmluva
je neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Jej podpisom sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom
zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a § 8 zákona č. 266/2005 Z.z.). Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a
povinným tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne dojednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom
dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Rozhodcovskú zmluvu súd posúdil ako

absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa svojím obsahom a účelom prieči
dobrým mravom. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
ustanovenia vylúčiť, a bol vybraný rozhodcovský súd, s ktorým oprávnený spolupracuje. Rozpor s
dobrými mravmi súd videl aj v okamihu, kedy došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, lebo v čase jej

uzavretia sa spotrebiteľ zameriaval na získanie finančných prostriedkov, pričom na ich získanie mu bolo
predložených na niekoľko písomností a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva. Článok II rozhodcovskej
zmluvy je prakticky rovnakého znenia ako rozhodcovské doložky, ktoré už boli viackrát judikované za
neprijateľnézmluvnépodmienky,ibanebolzačlenenýdovšeobecnýchpodmienok,aledorozhodcovskej
zmluvy na samostatnej listine a upravuje možnosť požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,

ale rozhodcom toho istého rozhodcovského súdu. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza.4. Rozhodcovskú zmluvu súd posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože
nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu
podá dodávateľ. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí

bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. Exekučný titul označený oprávneným je materiálne
nevykonateľný, lebo rozhodcovská zmluva vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Exekútorovi nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, pretože bol zistený rozpor
exekučného titulu so zákonom, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na

jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluve, a z toho dôvodu rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať rozhodcovský
rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na to súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 205 ods. 2
písm. a),f),h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Namietal, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou

samostatného právneho úkonu a v tomto smere poukázal na dojednanie v čl. 2 ods. 1, týkajúce sa
rozhodcovského súdu ako aj súdu Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka dáva spotrebiteľovi
možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo
na rozhodcovskom súde. Exekučný titul v tomto prípade bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle osobitného predpisu. Oprávnený teda nesúhlasil s názorom, že povinnému bola

odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere
na všeobecný súd. Uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy,
ktorá ako dokument na samostatnom liste môže ale aj nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o
úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, pričom rozhodcovské konanie prebiehalo v
písomnej forme. Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala

žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv
účastníka.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)

a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej

inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 07.04.2016, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 02.06.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní

podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné:

11. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Záver
súdu o tom, že rozhodcovský súd si svoju právomoc konať a rozhodnúť spor účastníkov odvodil z
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd považuje za správny. Uzavretá rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a na prvý pohľad sa
môže javiť ako individuálne dojednaná, avšak z obsahu spisu nevyplývajú také okolnosti, ktorými by

oprávnený nad všetky pochybnosti preukázal jej individuálne dojednanie, t. j. aj poučenie spotrebiteľa,
čo rozhodcovská zmluva vlastne znamená. Odvolací súd poukazuje aj na to, že rozhodcovskej zmluvy
vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a kým bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia
tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah povinný nemal reálnu možnosť ovplyvniť. Oprávnený tieto
skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že

rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu podľa § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania
rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť. Okolnosť,
že zmluvné strany mali možnosť odstúpiť od zmluvy na uvedenom závere nič nemení. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu, ktorý si svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemôže byť

podkladom pre exekúciu. Súd prvej inštancie preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie správne zamietol.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).