Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203561
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614203561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: X. A., bytom B. XXX/X, B. C., o zaplatenie 697,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/98/2014-82 zo dňa 11. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/98/2014-82 zo dňa 11. apríla 2016 p o t v r d
z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (v ďalšom
texte už len „Nariadenie“) vydal bez pojednávania proti žalovanému rozsudok, ktorým ho zaviaže na
zaplatenie žalovanej istiny 697,07 Eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Žalobu odôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 29.07.2009 na
zmenkovú sumu 768,53 Eur, keď žalovaný sa zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne od 03.04.2010. Vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 71,46 Eur, všetko na zmenkovú sumu.

2. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby doručeného súdu 28.12.2015 bolo konanie čiastočne
zastavené uznesením zo dňa 11.04.2016 sp.zn. 8C/98/2014 o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 %
denne z istiny 768,53 Eur od 03.04.2010 do 19.04.2011, zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
z istiny 748,53 Eur od 20.04.2011 do 18.09.2012, zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z istiny
737,53 Eur od 19.09.2012 do 16.10.2012, zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z istiny 716,53

Eur od 17.10.2012 do 22.11.2012, zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z istiny 697,07 Eur od
23.11.2012 do zaplatenia.

3. S poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3Er/82/2011, zmenku
zo dňa 29. júla 2009) so súčasnou citáciou viacerých ustanovení Nariadenia Smernice č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom texte už len Smernica), zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (v ďalšom texte už len „zákon č. 191/1950 Sb.“), ako i

ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.4. Ako primárny dôvod zamietnutia žaloby súd prvej inštancie označil/pomenoval skutočnosť, že žalobca
napriek výzve súdu v zmysle článku 4 bod 4 Nariadenia žalobu nedoplnil a neopravil, pričom o
procesnom dôsledku jej nedoplnenia bol riadne poučený.

5. Ak by však žalobca aj žalobu doplnil, okresný súd konštatoval existenciu ďalších dôvodov pre jej
zamietnutie, vzhľadom na povinnosť vnútroštátneho súdu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-76/10 zo dňa 16.11.2010) - v každom štádiu konania aj bez návrhu posúdiť nekalú
povahu sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, teda v prejednávanej veci aplikovať spotrebiteľské

právo. V danej spojitosti mal súd prvej inštancie z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp.zn. 3Er/82/2011 preukázané, že zmenka priložená k žalobe bola vystavená na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO: 35 807 598
(veriteľom) žalovanému (dlžníkovi). Výška úveru bola podľa úverovej zmluvy dohodnutá na
400,00 Eur, výška poplatku 392,00 Eur. Žalovaný ako dlžník mal celkovo vrátiť vyššie označenému
veriteľovi sumu 792,00 Eur. Právna úprava platná v čase vystavenia zmenky (konkrétne ust. § 4 ods.

6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 29.07.2009) zakazovala
splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru.
Veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne 30 % istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje sumu 120,00 Eur (30 % istiny
z400,00Eurposkytnutéhoúveru).Žalobcasivtomtokonaníuplatňuježalobouprávonazaplatenieistiny
697,07 Eur, ako aj zmenkový úrok a úrok v zmysle podanej žaloby, hoci podľa citovaných zákonných
ustanovení má veriteľ zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi, čo
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Pre neplatnosť dohodnutého

zabezpečenia záväzku z dôvodu jeho rozporu so zákonom, potom súd nemohol žalobe vyhovieť ani
sčasti, tento dôvod bol aj dôvodom zastavenia exekučného konania začatého na návrh pôvodného
veriteľa (POHOTOVOSŤ, s.r.o.), kde exekučný súd okrem iného zdôraznil aj zákaz plnenia dlhu zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. V závere svojho odôvodnenia okresný súd zdôraznil,
že pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie

podmienokpodľazmenkovéhoašekovéhozákonač.191/1950Sb. odneplatnostidojednanío
vystaveníavyplnenízmenkyzaúčelomzabezpečeniapohľadávkyveriteľazospotrebiteľskýchprávnych
vzťahov.

6. Podporne okresný súd poukázal na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho

súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod
č. Cpj 93/2015 prijatého z dôvodu nejednoznačnosti výkladu dotknutej problematiky. V zmysle záverov
tohto stanoviska aj v tzv. zmenkových veciach, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetento

ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže si toto procesné právo

v konaní proti žalobcovi neuplatnil.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie.

9. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za nutné konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo
rozsiahle, žalobca v jeho rámci opakovane uvádza tie isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky
slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z rozhodnutí súdov v iných (údajne skutkovo a právne
zhodných)veciach.Zároveňzrozhodovacejčinnostijeodvolaciemusúduznáme(§186CSP),žetakmer
totožné odvolania podal žalobca i v iných veciach, v ktorých vystupuje na rovnakej procesnej strane

a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na Nariadenie č. 861/2007; a to bez ohľadu na konkrétne
východiská, úvahy a závery súdov prvej inštancie. To znamená, že svojím charakterom ide (okrem iného
tiež) o formulárové odvolanie.10. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou,
exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali. Naviac súd nemal oprávnenie
rozhodnúť vec na nariadenom pojednávaní, keďže ani jedna strana o to nepožiadala. Pokiaľ žalobca

v konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou
ovládajúcou sporové konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu a bez
nariadenia pojednávania. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle článku 5 Nariadenia) a z vykonaného dokazovania nevyplynula podľa
odvolateľa potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

11. Ďalej žalobca poukázal na znenie ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaný
nie je vo všeobecnosti oprávnený vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohol síce vzniesť
určité námietky, no následne znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
a nie je prípustné, aby túto iniciatívu prevzal v konaní súd. Napokon odvolateľ poukazoval na povahu/
charakter zmenkového záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a

celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Zdôraznil, že nadobúdateľ zmenky je chránený
a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo
hrubej nedbanlivosti. Napokon odvolateľ sa nestotožnil so závermi prezentovaného stanoviska NS SR
č. Cpj 93/2015 zo dňa 20.10.2015, ktoré podľa jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 CSP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

13. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

14. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu a vecne
správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v
čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220
až § 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez návrhu
niektorej z procesných strán neobstojí. Takéto oprávnenie totiž vyplývalo súdu priamo z textu zákona
- § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p.; aktuálne túto možnosť súdu upravuje ust. § 295 CSP. Výnimočnosť

takéhoto postupu je daná osobitným významom „európskeho“ rozmeru ochrany spotrebiteľa.

16. Ani námietka žalobcu, že súd mal v prejednávanej veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
neobstojí. Hoci z článku 5 ods. 1 Nariadenia vyplýva, že európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je v zásade písomné, súd alebo tribunál má možnosť nariadiť ústne pojednávanie,

ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán, (ktorú žiadosť môže súd alebo
tribunál odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne
nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania). Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej bez
nariadenia pojednávania sú (§ 115a ods. 1 O.s.p.) zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy predložené
účastníkmi konania (teraz stranami), bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle ust. §

120 a nasl. O.s.p. Pokiaľ by okresný súd v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nemohol by
ani vykonať dokazovanie spôsobom stanoveným zákonom, t.j. prečítaním listinného dôkazu alebo jeho
časti alebo oznámením jeho obsahu (§ 129 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania), ktoré bolo
možné vykonať iba podľa zásad uvedených v ust. § 120 a nasl. O.s.p. na pojednávaní. Aksúd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu exekučného spisu, ktorý nebol súčasťou
listín predložených žalobcom spolu s podaním žaloby, pričom takýto dôkaz nebol ani obsahom podania
žalovaného, okresný súd postupoval správne, keď vo veci samej rozhodol na nariadenom pojednávaní.

17. Nadväzne platí, že len samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa Nariadenia č.
861/2007 s „využitím“ inštitútu zmenky neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa
vôbec) reflektovať a rešpektovať svoje zákonné povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ -
spotrebiteľom. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie

je ochrana spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená
na roveň iných hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam
súdeného prípadu) účelovým až zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade
uplatňovania nároku zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ
konkrétneho hmotno-právneho vzťahu. Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre
Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho dvora EÚ, definovaná pre všeobecné (vnútroštátne) súdy

povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku zo zmenky postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

18. Nemožno sa stotožniť ani s nesúhlasom odvolateľa so spoločným stanoviskom občiansko-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra
2015 č. Cpj 93/2015 pod č. R 93/2015, reflektujúceho práve opísané charakteristiky spotrebiteľskej

strany. Žiada sa pritom dodať, že nie je porušením práva na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na
súdnuainúprávnuochranu, aksúdnerozhodnepodľapredstávstranysporu.Napadnutýrozsudok
okresného súdu dôsledne vychádza z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
jednej najvyšších súdnych autorít.

19. Odhliadnuc od uvedeného platí, že pokiaľ okresný súd žiadal žalobcu o doplnenie jeho skutkových
tvrdení (zaslaním tlačiva B) tak, aby predmetný prieskum - osobitne z hľadiska spotrebiteľskej právnej
ochrany - mohol vykonať, žalobca na výzvu reagoval, avšak zotrval na svojom (nesprávnom) názore,
že pre vyhovenie jeho nároku postačuje, ak predložil zmenku; vôbec teda nereagoval na konkrétnu

požiadavkusúdu.NadväznezamietajúcerozhodnutieprvoinštančnéhosúduplnezodpovedáNariadeniu
č. 861/2007; čo v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd aj jednoznačne vyjadril.

20. Uvedené samo o sebe postačuje pre zamietnutie predostretej žaloby. Pokiaľ okresný súd uviedol i
ďalšieokolnostizamietnutiažaloby,vzásadenadnevyhnutnýrámec„iba“ (ajvširšíchsúvislostiach)

vysvetlil nedôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu. Ten pritom ani v priebehu konania neuviedol
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi
jeho právnym predchodcom a žalovaným nebol vzťahom spotrebiteľským. Napokon, v nadväznosti na
konkrétne závery o nedostatkoch zákonných náležitostí zmluvy o úvere (v ktorej má zmenka právny
základ), vedúcich k následku v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, resp. úvahu o prekročení

stanoveného limitu (30 % z istiny) pre prípustnosť zabezpečovanej zmenky, absentuje
zo strany odvolateľa v jeho opravnom prostriedku akákoľvek protiargumentácia. Odvolací súd v tejto
spojitosti zdôrazňuje principiálnu zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a
viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, pričom platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu/odvolateľa a formulovať

namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou
sporu v odvolaní vznesených námietok. Aj opísaný prístup odvolateľa preto nevyhnutne viedol k jeho
procesnému neúspechu v odvolacom konaní.

21. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej

veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody
žalobcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní

a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v tom čase účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj
správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu v prvej vete
výroku ako vecne správny potvrdil.22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý

plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)