Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/582/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206851
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne I. W., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXXX, XXX XX S., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 412,-
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
7C/81/2014-46 zo dňa 13. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 13. 05. 2015 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 412,- Eur s príslušenstvom zamietol (prvý výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalobkyňou a žalovaným

dňa 20. 07. 2009 bolo poskytnutie úveru žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 350,- Eur, ktoré sa
táto zaviazala zaplatiť s príslušným poplatkom 346,- Eur, v dvanásti mesačných splátkach splatných
od 15. 08. 2009. Z výzvy na vrátenie prijatého plnenia bez právneho dôvodu z 05. 05. 2014 zistil, že
žalobkyňa prostredníctvom advokátskej kancelárie požiadala žalovaného o vrátenie prijatého plnenia vo
výške 412,- Eur s tým, aby jej sumu vrátil najneskôr do 09. 05. 2014.
1. 3. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný vzniesol námietku
premlčania a súčasne namietal, že v danom prípade nešlo o bezdôvodné obohatenie, pretože sa

nejednáozmluvuospotrebiteľskomúvere.Súdprvejinštanciesasuvedenouargumentáciounestotožnil
a konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nemala podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto je potrebné považovať ju za bezúročnú a bez poplatkov, v
dôsledku čoho žalovanému vznikol nárok len na vrátenie ním poskytnutého plnenia vo výške 350,- Eur,
a keďže žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 762,- Eur, rozdiel medzi ňou uhradenou sumou a
nárokom žalovaného predstavuje sumu 412,- Eur, teda sumu ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie
vzniknuté na strane žalovaného.

1. 4. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného sa však prvoinštančný súd
zaoberal opodstatnenosťou tejto námietky a v tejto súvislosti uviedol že v konaní mal preukázané, že
„žalobkyňa zaplatila poslednú splátku žalovanému 23. 07. 2010. Žalobu podala na súde 14. 05. 2014.
Došlo tak k podaniu žaloby po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty ktorá uplynula dňa 23. 07. 2013.Súd sa nestotožňuje s tým, že za začiatok premlčacej lehoty je potrebné považovať dátum, kedy sa
žalobkyňa dostavila k právnemu zástupcovi, ktorý ju informoval o bezdôvodnom obohatení a o možnosti
žiadať ho vydať. Takýmto konaním by dochádzalo k predlžovaniu subjektívnej premlčacej lehoty, pričom

podľa záveru súdu žalovaná sa mohla dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a mala
tiež vedomosť o tom, kto je povinný jej bezdôvodné obohatenie vydať, keďže uzavrela so žalovaným
zmluvu o úvere, teda vedela, kto na jej úkor bezdôvodné obohatenie prijal.“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom v tejto súvislosti uviedol, že podľa uvedeného

ustanovenia „vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v konaní úspech. Žalovaný
si právo na náhradu trov konania neuplatnil. Žalobcovi toto právo nevzniklo.“

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo (aktuálne - nárok) na náhradu trov

odvolacieho konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania poukázala na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal premlčanie
uplatňovaného nároku v subjektívnej (dvojročnej) premlčacej v dobe a nedovolával sa jeho premlčania v
objektívnej (trojročnej) premlčacej dobe. Následne konštatoval, že prvoinštančný súd vyhovel námietke
premlčania v subjektívnej premlčacej dobe vznesenej žalovaným a to i napriek tej skutočnosti, že

žalovaný neuniesol vo vzťahu k tejto námietke dôkazné bremeno. Poukázala na to, že vo vyjadrení
zo dňa 06. 03. 2015 jasne uviedla kedy a akým spôsobom sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného dozvedela, pričom v uvedenom vyjadrení uviedla tvrdenia obsahujúce podstatnú
právnu argumentáciu a judikáty týkajúce sa plynutia subjektívnej premlčacej doby. Prvoinštančný súd
i napriek tomu nielenže prihliadal na žalovaným vznesenú námietku premlčania bez jej relevantného

zdôvodnenia, ale i napriek ňou uvedeným skutočnostiam uvedenú námietku žalovaného akceptoval a
jej žalobu zamietol. Zároveň žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite
nezdôvodnil. Z jeho rozhodnutia nevyplýva prečo a na základe akých skutočností dospel k záveru,
že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, len stroho konštatoval dátum zaplatenia poslednej
splátky a dátum podania žaloby.

2. 3. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázala na to, že odôvodnenie prvoinštančného súdu „má
logické/právne vady, keďže od termínu uhradenia poslednej splátky (23. 07. 2013) uplynuli 3 roky a nie 2
roky. Subjektívna premlčacia doba uplynie po 2 rokoch a nie 3 rokoch (v 3 rokoch by uplynula objektívna
premlčacia doba, ktorej uplynutie však žalovaný ... nenamietal a súd taktiež hovoril len o subjektívnej
premlčacej dobe).“

2. 4. Okrem toho v odôvodnení odvolania poukázala na všeobecné zásady zohľadňovania vzájomného
plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.
2. 5. Záverom zopakovala svoje tvrdenie, že o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil sa
dozvedela až počas svojej prvej porady s právnym zástupcom.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolanie žalobkyne bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

6. V prejednávanom spore je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala uplatňovaného nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia a že žalovaný vzniesol v priebehu súdneho sporu námietku premlčania,
keď vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 08. 2014 (č. l. 9 až 11 spisu) explicitne uviedol že uplatňovanýnárok „podlieha zákonnej premlčacej lehote“. Ide o relevantnú (všeobecnú) námietku premlčania,
ktorá vo svojej podstate subsumuje jednak námietku premlčania v subjektívnej premlčacej dobe, tak i
námietku premlčania v objektívnej premlčacej dobe. Skutočnosť, že v ďalšej časti vyjadrenia používa

argumentáciu týkajúcu sa plynutia subjektívnej premlčacej doby je teda irelevantná. Podstatné je to, že
vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd musí vysporiadať.

7. 1. Z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplývať, že právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
7. 2. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

8. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku dňa

23. 07. 2010 a teda dňom nasledujúcim (24. 07. 2010) začala plynúť objektívna premlčacia doba
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 24.
07. 2013. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 14. 05. 2014 a žalovaný vzniesol v spore
námietku premlčania, súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, keď jej žalobu z dôvodu
premlčania zamietol. Nesprávnosť výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu nespôsobuje ani to, že

napriek jasnému márnemu uplynutiu objektívnej premlčacej doby sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal
úvahami týkajúcimi sa uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vo výroku vecne správny potvrdil.

10. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z jeho strany nejde o prekvapivé rozhodnutie,
pretože žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v odôvodnení odvolania sama poukázala na
nepresnosť, respektíve právnu nesprávnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie, keď konštatovala, že keď
prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval uplynutie premlčacej doby dňa 23. 07. 2013,

nejednalo sa o dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu (ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie), ale
o trojročnú objektívnu premlčaciu dobu.

11.Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešnýapretomupodľa§396ods.1spoužitím§255ods.1CSP
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil a keďže existenciu trov odvolacieho konania žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani
zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).