Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109230402
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3109230402.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej
v právnej veci žalobcu: JMD špedícia spol. s r.o. so sídlom Sihoť, 019 01 Ilava,
IČO: 31 571 522, právne zastúpeného Mgr. T. X., advokátom, Y. XX/XX, R. U. proti žalovanému: I.D.C.
Holding, a.s. so sídlom Drieňová 3, Bratislava, IČO: 35 706 686, právne zastúpenému Advokátska

kancelária JUDr. Andrej Jaroš,
spol. s r.o., Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36 839 132, v spore o zaplatenie 4.987,10 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. apríla 2014,
č. k. 36Cb/109/2010-1148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. ktorým bola žaloba v časti o
zaplatenie istiny 4.987,10 Eur zamietnutá a výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v

r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 45,66 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie
istiny 4 987,10 Eur zamietol a výrokom III zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu
súdneho poplatku za odpor v sume 299,- Eur, náhradu preddavku na znalečné v sume 200,- Eur a

náhradu trov právneho zastúpenia v sume v sume 2.217,52 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 4.987,10 Eur so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 375,26 Eur od
18.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 375,26 Eur od 20.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 375,26 Eur od
25.12.2008 do zaplatenia, s 12,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.734,08 Eur od 01.01.209 do zaplatenia, zo sumy 553,01 Eur od 02.01.2009 do zaplatenia, zo sumy

553,01 Eur od 03.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 553,01 Eur od 07.02.2009 do zaplatenia a s 10,5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 468,21 Eur od 15.01.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania
titulom neuhradených faktúr. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa
03.04.2006 uzavrel žalobca ako dopravca so žalovaným ako odosielateľom Zmluvu o preprave, ktorej
predmetom bol záväzok dopravcu prepravovať potravinárske výrobky žalovaného z miesta nakládky
do miesta určenia, špecifikovaného vždy v jednotlivej objednávke odosielateľa, a to v lehote určenej

odosielateľom. Ponukou dopravy zo dňa 07.02.2006 žalobca predložil žalovanému cenovú ponuku.
Zároveň žalobca uviedol, že autá vie vybaviť europaletami na výmenu, čím odbúra starosť žalovaného
s nimi. Dňa 01.03.2006 uzavrel žalobca so žalovaným Prílohu č. 1
k Zmluve o preprave medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bola dohoda
o prepravnom podľa miesta určenia. Zároveň bolo dohodnuté, že „Ceny prepravného sú bez DPH a sú
vrátane spätného zvozu paliet.“ Dňa 01.06.2008 uzavrel žalobca so žalovaným Prílohu č. 2 k Zmluve o

prepravemedzižalobcomažalovaným,ktorejpredmetomboladohodaonovejvýškeprepravnéhopodľa
miesta určenia. Zároveň bolo dohodnuté, že „Ceny prepravného sú bez DPH a sú vrátane spätnéhozvozu paliet.“ Na skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie čl. 1 bodu 1, 17 bodu 2, čl. 23 bodu 1,2
Dohovoru o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR; 11/1975 Zb.), § 610 Obch. zák., § 617 ods. 1 Obch.

zák., § 622 ods. 1,2,3 Obch. zák., § 624 ods. 1 Obch. zák., § 625 ods. 1,2 Obch. zák., § 369 ods.1
Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013, § 15 ods. 1 Obch. zák., § 16 Obch. zák., § 373 Obch.
zák., § 580 Obč. zák., § 358 Obch. zák., § 359 Obch. zák., § 39 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania
uzavrel, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonával pre žalovaného na základe
telefonických objednávok prepravu tovaru, ktorej cenu vyfakturoval žalovanými faktúrami. Žalovaný tieto

faktúry doteraz žalobcovi
v sume 4.987,10 Eur neuhradil. Žalovaný žalobou uplatnenú pohľadávku nespochybnil, hoci namietal jej
zánik započítaním, a tiež v konaní vzniesol kompenzačnú námietku. Dňa 03.04.2006 podpísal žalobca
ako dopravca so žalovaným ako odosielateľom Zmluvu
o preprave tovaru. Z obsahu tejto listiny je zrejmé, že ide o rámcovú zmluvu o preprave veci, nakoľko
podľa čl. I uvedenej zmluvy jej predmetom je záväzok dopravcu (žalobcu) prepravovať tovar odosielateľa

(žalovaného) z miesta nakládky do miesta určenia špecifikovaného vždy v jednotlivej objednávke
odosielateľa, a to v lehote určenej odosielateľom. Z toho vyplýva, že táto zmluva nemá zákonom
predpísané náležitosti konkrétnej zmluvy o preprave, neobsahuje úpravu konkrétnej prepravy tovaru, ale
stanovuje podmienky pre všetky dielčie zmluvy o preprave tovaru, ktoré boli medzi účastníkmi konania
uzavreté ústne na základe jednotlivých, telefonických objednávok odosielateľa. Z čl. III bodu 1 Zmluvy

o preprave je zrejmé, že zmluvné strany sa touto zmluvou nedohodli na konkrétnom prepravnom, ale
zmluva ohľadom cien prepráv odkazuje na zmluvné ceny, ktoré mali tvoriť prílohu č. 1 tejto zmluvy. Dňa
01.03.2006 uzavreli účastníci konania dohodu
o zmluvných cenách (prepravnom), ktorá je obsiahnutá v listine označenej ako Príloha č. 1
k Zmluve o preprave. Napriek tomu, že táto dohoda (Príloha č. 1) bola uzavretá pred uzavretím

Zmluvy o preprave zo dňa 03.04.2006, medzi účastníkmi nebolo sporné, že v nej dohodnuté prepravné
rešpektovali pri dielčích zmluvách o preprave tovaru, uzavretých na základe jednotlivých objednávok.
Taktiež v čl. VII bode 2 Zmluvy o preprave je uvedené, že Zmluva o preprave nadobúda účinnosť
dňom 01.03.2006. Z uvedeného mal súd za preukázané, že Príloha č. 1 upravovala podmienky prepráv
vykonávaných žalobcom pre žalovaného, rovnako ako Zmluva o preprave zo dňa 03.04.2006. Príloha

č. 1 bola uzavretá
v rámci rokovaní účastníkov o ich spolupráci pri realizácii prepráv tovaru, obsahovala cenové podmienky
tejto spolupráce, a teda bez ohľadu na to, že bola uzavretá dňa 01.03.2006, upravovala zmluvný vzťah
účastníkov konania pri vykonávaní prepráv tovaru. Vzhľadom
k tomu je právne irelevantné, či Príloha č. 1 ako listina predstavovala prílohu č. 1 k Zmluve

opreprave,alebosamostatnúlistinu,nakoľkopodstatnýjejejobsah,ktorýúčastnícikonaniaprifakturácii
a úhradách prepravného rešpektovali, a ktorým boli viazaní. Dňa 01.06.2008 účastníci konania uzavreli
dohodu o prepravnom, ktorá je obsahom listiny označenej ako Príloha č. 2 k Zmluve o preprave a ktorou
sa zmluvné strany, okrem iného, dohodli na zvýšení prepravného. Príloha č. 2 je podpísaná zmluvnými
stranami, pričom na mieste podpisu zmluvy pre odosielateľa sa nachádza, okrem nečitateľného podpisu,

aj otlačok pečiatky žalovaného. S poukazom na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 16 Obch. zák., použitie
pečiatky žalovaného, ktoré žalovaný nespochybnil, a s prihliadnutím na to, že zmluvné strany pri
fakturácii prepravného vychádzali z dohody o prepravnom obsiahnutej v Prílohe č. 2, súd považoval
námietku žalobcu o neplatnosti tejto dohody v dôsledku nedostatku v podpise odosielateľa na zmluve
za nedôvodnú. Žalobca i žalobou uplatnené faktúry vystavil na základe prepravného dohodnutého v

Prílohe č. 2. Okrem toho, ustanovenie § 610 Obch. zák. nestanovuje ako podmienku pre platnosť zmluvy
o preprave veci jej písomnú formu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za preukázané,
že zmluvný vzťah účastníkov konania, ktorého predmetom bolo vykonávanie prepráv tovaru žalobcom
pre žalovaného, okrem ústnych dielčích zmlúv o preprave veci, upravovala aj písomná Zmluva o
preprave veci zo dňa 03.04.2006, Príloha č. 1 zo dňa 01.03.2006 a Príloha č. 2 zo dňa 01.06.2008.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca prepravy tovaru fakturované žalovanými faktúrami
vykonal,vdôsledkučohomuvznikolnároknaprepravnétak,akobolofakturovanéžalovanýmifaktúrami,
v sume 4.987,10 Eur. Žalovaný žalobou uplatnenú pohľadávku
v konaní nespochybnil. V konaní bola teda riadne preukázaná pohľadávka žalobcu proti žalovanému v
sume 4 987,10 Eur titulom prepravného, spôsobilá na započítanie v zmysle

§ 358 Obch. zák. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku, ktorou započítal proti žalobou
uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku voči žalobcovi v sume 4.987,10 Eur titulom náhrady za
nevrátené palety, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 2092000001 (601 kusov paliet po 8,30 Eur).
Žalobca pohľadávku žalovaného v sume 4.987,10 Eur titulom náhrady za nevrátené palety neuznal. Vzmysle § 580 Obč. zák. zánik vzájomných, započítaných pohľadávok nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie. Pohľadávka žalovaného proti žalobcovi v sume 4.987,10 Eur sa
stala splatnou dňa 29.01.2009 (deň splatnosti faktúry č. 2092000001), žalované pohľadávky žalobcu

proti žalovanému boli splatné už pred dňom 29.01.2009, vzhľadom k tomu sa vzájomné pohľadávky
účastníkov konania stretli ku dňu 29.01.2009. Z uvedeného dôvodu pohľadávky účastníkov konania v
časti istiny 4.6987,10 Eur na základe kompenzačnej námietky žalovaného, uplatnenej v konaní zanikli
ku dňu 29.01.2009 v zmysle § 580 Obč. zák. a § 358 Obch. zák. započítaním, a preto súd žalobu v časti
uplatnenej istiny v sume 4.987,10 Eur zamietol ako nedôvodnú. V období odo dňa nasledujúceho po dni

splatnosti jednotlivých žalovaných faktúr do 28.01.2009 bol žalovaný so zaplatením žalovaných faktúr v
omeškaní, a preto žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013 vznikol nárok
za zaplatenie žalobou uplatnených, zákonných úrokov z omeškania, a to 14,25 % ročne zo sumy 375,26
Eur od 18.12.2008 do 28.01.2009, čo predstavuje 6,15 Eur, zo sumy 375,26 Eur od 20.12.2008 do
28.01.2009, čo predstavuje 5,86 Eur, zo sumy 375,26 Eur od 25.12.2008 do 28.01.2009, čo predstavuje
5,12 Eur, 12,5% ročne zo sumy 1 734,08 Eur od 01.01.2009 do 28.01.2009, čo predstavuje 16,62 Eur,

zo sumy 553,01 Eur od 02.01.2009 do 28.01.2009, čo predstavuje 5,11 Eur, zo sumy 553,01 Eur od
03.01.2009 do 28.01.2009, čo predstavuje 4,92 Eur a 10,5 % ročne zo sumy 468,21 Eur od 15.01.2009
do28.01.2009,čopredstavuje1,88Eur.Vzhľadomktomuzaviazalsúdžalovanéhonazaplatenie úrokov
z omeškania spolu v sume 45,66 Eur. Pri faktúre č. ŠP080708 splatnej 06.01.2009 na sumu 553,01 Eur
si žalobca žalobou uplatnil úroky z omeškania až od 07.02.2009, v dôsledku čoho mu, s ohľadom na

zánik pohľadávky fakturovanej touto faktúrou započítaním ku dňu 29.01.2009, súd 12,5 % ročné úroky
z omeškania od 07.02.2009 nepriznal, nakoľko žalovaný bol s úhradou tejto faktúry v omeškaní iba do
28.01.2009. Jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 22.01.2009 zo strany žalovaného súd posúdil
v zmysle § 39 Obč. zák. ako absolútne neplatné pre jeho rozpor s § 359 ods. 1 Obch. zák., nakoľko
žalovaný týmto právnym úkonom započítal v tom čase nesplatnú pohľadávku fakturovanú faktúrou

č. 209200001, ktorá bola splatná až 29.01.2009. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalovaný v tom
čase nebol býval schopný plniť svoje peňažné záväzky. Žalovaný mal vo veci neúspech len v pomerne
nepatrnej časti, preto mu súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca za účinnosti O.s.p. proti výroku

II a III rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania. Odvolaciemu
súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť a
žalovaného zaviazať na náhradu trov konania. Namietol, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti v
zmysle ustanovenia §175 Ods. 2 O.s.p. z hľadiska jeho úplnosti, správnosti, jasného a zrozumiteľného
zodpovedania všetkých právne a skutkovo relevantných otázok súvisiacich s predmetom právnej

ochrany. Potvrdil, že strany sporu uzavreli dňa 03.04.2006 zmluvu o preprave a upriamil pozornosť na
dve podstatne ustanovenia tejto zmluvy a to čl. II bod 5e týkajúci sa po odovzdaní tovaru, prebratých
paliet odberateľa a ďalej na článok III bod 1 týkajúci sa určenia ceny prepravného. Poukázal na to,
že príloha číslo 1 je datovaná ešte pred uzavretím zmluvy, preto medzi stranami sporu mohlo ísť
iba konkludentnú dohodu o cenách prepravy, vychádzajúc z dokumentu z 01.03.2006. Ďalej namietal,

že podľa článku II bod 5e uzatvorenej zmluvy nemal žalobca povinnosť spätného dovozu paliet
žalovanému. Namietol platnosť prílohy číslo 2 k uzatvorenej zmluve, nakoľko podpis žalobcu na nej je
nečitateľný a nie je podpisom konajúcej osoby. Rozporoval v konaní vypracovaný Znalecký posudok
č. 06/2012 Ing. J. D. z 30.7. 2012, nakoľko tento vychádzal z dodacích listov a závery posudku sa
nezhodujú s dokladmi predloženými žalovaným. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že zápočet

zo dňa 22.01.2009 je neplatný, tak z dôvodu, že nemožno vykonať zápočet nesplatnej so splatnou
pohľadávkou a pretože nebol dohodnutý spätný dovoz paliet. Zápočet je neplatný, aj pre neexistenciu
pohľadávkyžalovaného.Daldopozornostikogentnéust.§399Obch.zák.podľaktoréhoprávavzniknuté
zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči
dopravcovisapremlčujúuplynutímjednéhoroka.Priprávachvzniknutýchzcelkovéhozničenia,alebozo

straty zásielky plynie premlčacia doba odo dňa keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných
právach odo dňa keď zásielka bola doručená. Rovnaká právna úprava sa týka aj medzinárodnej
úpravy kedy sa aplikuje Dohovor o CMR a nároky z prepráv sa premlčujú za jeden rok. Z toho
vyplýva, že údajná pohľadávka žalovaného je premlčaná bez ohľadu na to či išlo o vnútroštátnu,
alebo medzinárodnú prepravu. Námietku premlčania žalobca uplatnil tak pred súdom prvej inštancie

a rovnako ju opätovne vznáša v odvolacom konaní čo mu nebráni ani v čase odvolania platné ust. §
205a O.s.p.. Uvedený záver potvrdil i Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5MCdo14/2008. Žalovaný
v rámci súdneho konania si ani jedným úkonom neuplatnil náhradu škody za chýbajúce palety, vždy
poukazoval na zápočet, jeho platnosť a z toho vyplývajúci zánik jeho pohľadávky. Súd preto nemoholžalobu zamietnuť, pretože žalovaný si škodu riadne neuplatnil a táto je už premlčaná. Uplatnenému, ako
aj opätovnému započítaniu bráni ust. § 358 Obch. zák., podľa ktorého je rozhodujúce aby v okamihu
keď sa započítateľné pohľadávky stretli, nebola žiadna z nich premlčaná. V čase zápočtu z 22.01.2009

bola údajná pohľadávka žalovaného s poukazom na jednoročnú premĺčaciu dobu podľa § 399 Obch.
zák. a podľa Dohovoru o CMR už premlčaná. V závere namietal aj nesprávne priznanie trov právneho
zastúpenia za úkon žalovaného z 30.08.2012 a z 13.03.2014.

3. Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne

správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Zotrval na svojich vyjadreniach urobených pred súdom
prvej inštancie, tvrdil, že od začiatku zmluvného vzťahu bol dohodnutý aj spätný zvoz paliet. V tejto časti
považoval obranu žalobcu za účelovú. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil nárok za náhradu za nevrátené
palety vo výške 4.987,10 Eur faktúrou č. 2092000001 zo dňa 22.01.2009 splatnou dňa 29.01.2009 v
konaní ako vzájomný návrh pričom poukázal na uznesenie NSSR 6 M Cdo 3/2010.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. ( O.s.p. ) .

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti

podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods.
2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/
vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo výroku II. ktorým bola žaloba
zamietnutá, je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej

patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

10. Z výpisu Obchodného registra SR vyplýva, že pôvodný žalovaný Václav & Ježo, a.s. so sídlom
Kpt. Nálepku 749/90, Ilava, IČO 36 311 006 zanikol a bol vymazaný z obchodného registra. Spoločnosť

zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou I.D.C. Holding, a.s. so sídlom Drieňová 3, Bratislava, IČO:
35 706 686 ktorá je zároveň aj jej právnym nástupcom ku dňu 01.01.2016.11. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalobcu
tvrdenie o tom, že žalobca tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní vzniesol
námietku premlčania voči nároku žalovaného, ktorým si uplatňoval nárok tak z titulu započítacieho

prejavu, prípadne ako vzájomný návrh resp. kompenzačnú námietku. Z obsahu spisu odvolací súd zistil,
že žalobca vzniesol námietku premlčania pred súdom prvej inštancie vo vyjadrení zo dňa 31.8.2012
( čl 1068 spisu). Napriek tomu, že túto žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, súd prvej inštancie
sa ňou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Zároveň je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že
námietku premlčania mohol vzniesť aj v odvolacom konaní, v ktorom už námietku premlčania aj

podrobne odôvodnil. Skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a § 205a O.s.p. totiž
nie je námietka premlčania práva uplatnená žalovaným. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času
stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v
dôsledku čoho povinný subject môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka
premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný
tvrdiť v zmysle

§ 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný
musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania;
z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár,
Bratislava,IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná
zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie
námietky premlčania bolo spojené

s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. (NS SR 5M Cdo 14/2008
z 19. mája 2009)

12. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného
vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože neobsahuje žiadne odôvodnenie,
akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalobcom.
Táto skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s námietkou premlčania nijako nevysporiadal, relevantným
spôsobom a postupom sa nevyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k tejto námietke žalobcu,

predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvej inštancie a je
jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP.

14. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 01.07.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán

sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl.
1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť právne normy
Civilného sporového poriadku aplikované a interpretované.

15. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej

inštancie bolo žalobcovi a žalovanému znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a
neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovaného na spravodlivý
proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

16. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nie je z hľadiska
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

17. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými
námietkami žalobcu nezaoberal.

18. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo
veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom

postupe súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení,
odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Ako právne významnú skutočnosť
pre posúdenie dôvodnosti vznesenej kompenzačnej námietky posúdi námietku premlčania, podrobne
odôvodnenú žalobcom až v odvolacom koaní a po vykonaní dokazovania za účelom ktorého nariadi vo
veci pojednávanie, vo veci opätovne rozhodne.

19. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veciajonáhradetrovkonania,vrátanetrovodvolaciehokonania.Prirozhodovaníonáhradetrovkonania
bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada
úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu

závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy
konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).