Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Noema Turanovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/179/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010642

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813010642.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Ing. Kamily Topoľskej a Ing. Jozefa Palušku, na hlavnom pojednávaní dňa 8. decembra
2016 v trestnej veci obžalovaného W. Š. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. Š., R.. XX.XX.XXXX C. D., V. N., T. D. N., B.. K.. W. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

v presne nezistenom čase dňa 21.5.2010 v poobedňajších až skorých večerných hodinách v Prievidzi,
v byte na S. B. XXX/X/X, v ktorom býval a býva I. I., so súhlasom poškodenej A.. T.., R. XX.XX.XXXX,

vykonal s jej súhlasom pohlavný styk, hoci v tom čase vedel, že poškodená má štrnásť rokov,

t e d a :

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

t ý m s p á c h a l :

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2
Trestného zákona, prvá veta pred bodkočiarkou v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k. PL.US 106/2011 - 85, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 21.12.2012 pod
č. 428/2012, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona, k súhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 64 (šesťdesiatštyri) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Prievidza - sp. zn. 3T/75/2012 zo dňa 6.4.2016, právoplatný 19.9.2016, v spojení s uznesením Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 23To/75/2016 zo dňa 19.9.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného W. Š. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov A.
Q., A. T. (ďalej len poškodená), I. I., K. Z., K. D., E. Š., oboznámil sa s výpoveďou svedka O. C. z
prípravného konania, oboznámil sa so znaleckým posudkom č.l. 95-105, vypočul znalkyňu PhDr. W. K.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný W. Š. spáchanie trestnej činnosti, skutku pre ktorý bola na jeho osobu podaná obžaloba,
jednoznačne poprel, jednoznačne uviedol, že on s poškodenou nemal žiaden pohlavný styk. Stretol sa
s poškodenou na danom byte dňa 21.5.2010, predtým ju nepoznal, nemali však spolu pohlavný styk, v
byte bolo viac ľudí, medzi ktorými bola i poškodená ako i svedkovia vypočutí v tejto veci, boli v obývacej
izbe, on sa tam zdržal asi 1 až 2 hodiny, pozerali v izbe televízor. Vie, že poškodená bola i na počítači,

ktorý bol na chodbe, ktorá je však spojená s obývacou izbou, nie sú tam dvere. On určite v žiadnej
samostatnej izbe nebol. On sa určite zdržiaval len v obývacej izbe, myslí si, že v inej izbe nebola ani
poškodená. Keď on odišiel, poškodená ostala v byte. V daný deň on nepožíval žiadne omamné látky,
nepožil ich ani nikto iný z ľudí prítomných v byte, žiadnu takú látku nedal on poškodenej. S poškodenou
nemal pohlavný styk ani nikdy inokedy. K dôvodu, prečo bolo podané trestné oznámenie, uviedol, že

si to nevie vysvetliť, nerozpráva sa s poškodenou, dôvodom môže byť to, že matka poškodenej jeho
matke povedala, že za to podá trestné oznámenie, ak jeho matka jej nedá 300 eur, posielala jej k tomu
i SMS správy, že potrebuje peniaze na nájomné. Či už v tom čase prebiehalo preverovanie tejto veci,
sa nevedel vyjadriť.

Svedkyňa A. Q. vypovedala, že obžalovaného pozná, pretože sa zaujímal o veci, ktoré mala uložené v
garáži. Obžalovanému sa páčila jej dcéra, určite ona sama povedal obžalovanému, aby jej dal pokoj,
lebo ešte má len 14 rokov. Toto bolo určite ešte pred tým leteckým dňom. Dcéra bola na leteckom dni,
ktoré boli v roku 2010, keď sa vrátila domov, bola taká zvláštna, výrečná. Od dcéry sa dozvedela, že
bola na byte „I.“ (svedok I.), vraj, mala pohlavný styk s obžalovaným, mal jej i údajne dať drogu. To, že

mala dcéra pohlavný styk s obžalovaným, jej potvrdil a povedal o tom i svedok K. O.. Dcéra sa jej to
pôvodne bála povedať, pretože jej to mal pod hrozbou vyhrážok obžalovaný zakázať. Dcéra mala, ako
sa hovorí, slabosť pre obžalovaného, myslí si, že prvýkrát užila drogu práve v ten čas, následne začala
dcéra užívať drogy, bola aj na liečení. Prečo nebola podať trestné oznámenie hneď, bolo preto, že ju o to
žiadala dcéra, aj sa bála obžalovaného, pretože ten stále užíval drogy a poznala jeho násilné správanie.

S dcérou bola na gynekologickom vyšetrení, bolo zistené, že pred vyšetrením mala pohlavný styk, určite
však nemala priateľa, ak by ho mala, tak by jej to dcéra určite povedala, v tom čase mali ešte dobrý
vzťah. Matku obžalovaného pozná, má i jej telefónne číslo. Myslí si, že práve konanie obžalovaného, to,
že dcéra začala užívať drogy, vážne skomplikovalo následný celý život dcéry.

Poškodená vypovedala, že v čase skutku mala len 14 rokov, o čom obžalovaný vedel, boli v byte svedka
I.,malatamsobžalovanýmpohlavnýstyk,potomjuobžalovanýnafetoval.Následnezačalaužívaťdrogy,
a tak si na ďalšie podrobnosti nepamätá. Určite však v deň, keď išli z leteckého dňa v Prievidzi, išla s O.
C., boli v byte svedka I., boli tam aj ostatní svedkovia, najprv boli v obývacej izbe, kde pozerali televízor,
potom ona išla s obžalovaným do vedľajšej izby, mali tam pohlavný styk s obžalovaným, predtým to

nejako neplánovali, obžalovaný sa jej páčil, tvrdila mu, že má viac rokov ako i to, že už mala pohlavný
styk, lebo sa jej na styk obžalovaný pýtal, no obžalovaný jej určite neveril, smial sa tomu. Potvrdila, že
matka obžalovanému pri jednom stretnutí, teda keď mu povedala, že ona je jej dcéra, mu povedala, aby
sa jej neopovážil dotknúť, lebo mu doláme ruky, lebo má len 14 rokov. To si pamätá presne, lebo sa
vtedy za správanie matky hanbila.Svedok I. I. potvrdil, že v daný deň boli v byte, okrem iných osôb, i obžalovaný ako i poškodená, tí sa i
sami zamkli v jeho samostatnej izbe, mohli tam byť asi tak 1 hodinu. On zaspal v obývacej izbe. V jeho
izbe je rozkladacia posteľ, tú máva stále rozloženú, rozostlanú, je tam i skriňa. Čo tam robili, on nevie,

ani sa to nikoho z nich nepýtal. On tiež vedel, že poškodená nemá 15 rokov.

Svedok K. Z. vypovedal, potvrdil, že ku svedkovi I. chodieval, vie, že tam chodievala aj poškodená aj
obžalovaný, ku skutku sa nevedel bližšie vyjadriť, len potvrdil, že pri jednej návšteve sa obaja sami
zamkli v jednej izbe.

Svedok K. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pre odstup času na skutočnosti ku skutku podanej
obžaloby nepamätá. Poškodenú v roku 2010 poznal, navštevoval ju, chodil k poškodenej aj s O. C.,
chodil sa hrať s ich psami a rozprávať sa s matkou poškodenej. Vie o tom, že poškodená požívala alkohol
a i užívala drogy. K osobe obžalovaného si nepamätá, že by sa s poškodenou o obžalovanom rozprával.

Svedkyňa E. Š. vypovedala, že o skutku sa dozvedela až v čase, keď obžalovanému prišli doklady zo
súdu. Matka poškodenej prišla za ňou do podniku, bolo to v roku 2010, že pozná jej syna, že to má
ona ako matka s ním ťažké, že i oni mali niečo podobné v rodine, že mala takého brata, a žiadala ju,
či by jej nepožičala peniaze, že jej hrozí vysťahovanie z bytu. Vtedy jej určite o skutku nič nehovorila.
Posielala jej i SMS správu, že jej hrozí vysťahovanie z bytu a či jej tých niečo cez 300 eur požičia, že

ak tie peniaze jej nepožičia, tak udá syna. Nevedela však povedať, za čo by mala syna udať. Tieto SMS
správy vymazala. Neskôr bol za ňou i otec poškodenej, chcel do prenájmu priestory na Kebab. Myslí si,
že ak by to bol syn - obžalovaný urobil, tak prečo matka poškodenej za ňou hneď neprišla.

Súd sa oboznámil s výpoveďou svedkyne O. C. z prípravného konania, v ktorej uviedla, že v deň skutku

prišla do bytu svedka I., po tom, čo jej telefonovala poškodená, aby tam prišla, sedela s chalanmi v
obývacej izbe Obžalovaný bol s poškodenou zavretý vo vedľajšej izbe, bolo jej povedané, že je to spálňa.
Volala jej matka, aby prišla domov, tak z bytu odišla. Bola preč asi 15 minút, keď sa vrátila, oni dvaja boli
stále zavretí v tej izbe. Poškodená vyšla z izby asi o 45 minút.

Znalkyňa PhDr. W. K. vypovedala, že poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti
a okolnosti ohľadne konania páchateľa. Jej pamäťové schopnosti znalkyňa hodnotila ako v pásme
vyššieho priemeru. Poškodená i jej popisovala skutok tak, ako to bolo uvedené v skutku obžaloby.
Znalkyňa však zistila, že poškodená má sklony ku klamstvu, ako prostriedok vyhnúť sa zodpovednosti za
svoje konanie. Určité rozpory vo výpovediach poškodenej mohli súvisieť s jej užívaním omamných látok.

Súd sa oboznámil so Znaleckým posudkom č. 1/2011 v spise na č.l. 95-105, z ktorého ku skutku, pre
ktorý bola podaná obžaloba, však nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na výpoveď

poškodenej, výpoveď svedkyne Q., výpovede svedkov I., Z., C., mal súd bez akýchkoľvek preukázané,
že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu to kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby. Obrana
obžalovaného, že teda v daný deň bol v predmetnom byte, no s poškodenou nemal žiaden pohlavný
styk, lebo bol spolu s chalanmi v obývacej izbe daného bytu, inde v byte ani nebol, súd hodnotí ako
účelovú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, jednoznačne vyvrátenú výsluchmi

vypočutých svedkov - I., Z., C., ktorí potvrdili, že obžalovaný bol s poškodenou sám, zamknutý vo
vedľajšej izbe. Tieto ich výpovede korešpondujú s výpoveďou svedkyne poškodenej, ktorá jednoznačne
obžalovaného usvedčuje z toho, že v tejto izbe boli a mali spolu pohlavný styk. Vedomosť obžalovaného
o veku poškodenej, teda, že ide o osobu mladšiu ako 15 rokov, potom súdu preukazovala svedecká
výpoveď samotnej poškodenej ako i svedkyne Q., ktoré zhodne popísali spôsob, ako sa o veku

poškodenej obžalovaný dozvedel - teda okolnosti, kedy si matka poškodenej vymienila, aby poškodenej
dal obžalovaný pokoj, ani sa jej nedotkol, lebo má len 14 rokov. Týmto konaním potom obžalovaný tak
po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho
zneužívaniapodľa§201odsek1Trestnéhozákona,pretožebolopreukázané,ževykonalsúložsosobou
mladšou ako pätnásť rokov.

Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane nerušeného mravného a telesného
vývoja maloletých osôb, ide o ochranu pred akýmikoľvek útokmi proti pohlavnej nedotknuteľnosti
neplnoletých osôb. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.Súd oboznámil i so správami charakterizujúcimi osobu obvineného - správami z miesta bydliska,
správami z ústrednej evidencie priestupkov, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol opakovane postihnutý

v priestupkovom konaní. Oboznámil sa s odpisom registra trestov a pripojeným spisom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/75/2012, z neho predovšetkým rozsudkami č.l. 495, 595, a uznesením Krajského
súdu Trenčín sp. zn. 23To/75/2016, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol jedenkrát
súdne trestaný, a to vo veci 3T/75/2015,v ktorej bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie

s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, sčasti samostatne sčasti spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona a iné, a bol mu podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36
písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, §
41 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého mu
bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov a podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
sa obžalovanému zakázalo v skúšobnej dobe požívanie psychotropných a omamných látok.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob
spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona, vzhliadol však jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného

zákona - spáchanie viac trestných činov, pretože však odsudzoval obžalovaného pre trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok pre iný jeho trestný čin, prichádzalo
do úvahy u neho ukladať trest súhrnný podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona podľa zásad ukladania
trestu úhrnného podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona a prvá veta pred bodkočiarkou v zmysle nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL.US 106/2011 - 85, uverejneného v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012, a práve pre túto okolnosť použil súd pri ukladaní
trestu i ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť
nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona,
zohľadniac i okolnosť, i keď pri ukladaní trestu súd nepriznal obžalovanému poľahčujúci okolnosť
priznanú mu pri ukladaní trestu vo veci sp. zn. 3T/75/2012, a to, že práve v tejto veci výrazným spôsobom

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v danej veci ďalšieho obžalovaného, teda berúc do úvahy i
túto skutočnosť, potom súd dospel k záveru, že ako primeraný a zákonný súd vzhliadol trest vo výmere
uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný je súdom odsudzovaný za veľmi závažné úmyselné
trestné činy, berúc do úvahy i okolnosti spáchania skutku. V záujme predovšetkým generálnej prevencie
potom súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže plniť len nepodmienečný trest odňatia

slobody, nemôže ho splniť trest na slobode i keď na spodnej hranici zákonnej sadzby pre podmienečný
trest i keď s probačným dohľadom nad správaním obvineného, predovšetkým v záujme prevýchovy,
odradenia ostatných členov spoločnosti od páchania obdobného konania. Pretože obžalovaný nebol vo
výkone trestu, na výkon tohto trestu ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd ukladal trest súhrnný, a preto súčasne v

zmysle § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza
- sp. zn. 3T/75/2012 zo dňa 6.4.2016, právoplatný 19.9.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 23To/75/2016 zo dňa 19.9.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.