Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221777
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814221777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: B., proti žalovanej: B., t.č. na
neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Monikou Podmanickou, vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 2 011,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. mája 2015, č. k. 15C/73/2015-67, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy
s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobu žalobcu zamietol z dôvodu
nedostatkuaktívnejlegitimáciebeztoho,abysabližšiezaoberal opodstatnenosťouuplatnenéhonároku.
Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.08.2014, v oznámení o postúpení pohľadávky však žalovanej oznamuje, že

nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.9.2012. Súd prvej
inštancie márne vyzýval žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom upresnenia
dátumu postúpenia pohľadávky a predovšetkým zistenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka
z predmetnej úverovej zmluvy, pretože žalobca uvádza v oznámení o postúpení pohľadávky taký
dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo predchádza samotnému uzavretiu úverovej zmluvy. Pokiaľ
žalobca v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to oznámením

o postúpení pohľadávky z 19.11.2014, takto možno podľa súdu prvej inštancie postúpenie preukázať
len vo vzťahu k dlžníkovi, teda žalovanej a nie vo vzťahu k súdu, konajúcemu v spotrebiteľskej veci,
kde je potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávky. To žalobca neurobil. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, pretože žalobca tým, že nepredložil zmluvu o postúpení
pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Svoje odvolanie
odôvodnil tým, že závery napadnutého rozhodnutia pokladá za neuralgické body odvolacieho konania
a absolútne sa s nimi nestotožňuje. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z
22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9 - Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy
jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o

ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V uznesení NS SR 6Cdo
214/2011 sa uvádza - Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa v konaní nedokáže,súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu, t. j. vecná
legitimácia má hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p.,
ako aj z postupu konajúceho súdu uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou

konania. V tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie,
keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu "Oznámeniu o postúpení pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb." a bremeno dôkazu uniesol priložením
listinného dôkazu - "Poštový podací hárok", ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že "Oznámenie o
postúpení pohľadávky" bolo zaslané na adresu žalovaného, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť

úverovej zmluvy. Počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k zmene "miesta zdržiavania dlžníka",
a preto predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu Oznámenie o postúpení pohľadávky, a teda okrem
toho, že predmetné "oznámenie" je listinný dôkaz z pohľadu teórie práva, je to aj hmotnoprávny
úkon. Konajúci súd nemôže urobiť sporným to, že návrh spolu s prílohami doručil do vlastných rúk
žalovaného, a teda nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanému účinný aj hmotnoprávny
úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. stav, kedy dlžníkovi nad mieru všetkých pochybností bolo oznámené
postúpenie pohľadávky postupcom. Odvolanie proti rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd
prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. V neposlednom rade pokladá za nesprávny aj skutkový záver súdu

prvej inštancie, že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia
postupcu dlžníkovi s ohľadom na nižšie uvedené. Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa jeho
právneho názoru potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej
súdnej praxe účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho
zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry

jeho dispozície. Je tým treba rozumieť konkrétnu možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu adresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax takou možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu obsahujúceho
prejav vôle do bytu adresáta členovi jeho domácnosti či do jeho poštovej schránky, nadobudol adresát
úkonu objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát

skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívnu príležitosť tak urobiť (Nález
Ústavného súdu SR IV. ÚS 403/2010-42). Záver súdu prvej inštancie o tom, že relevantným spôsobom
nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi, nemá oporu v ustanovení zákonov
SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedaný hypotézou hmotnoprávnejnormy,ktoráupravuje právnypomerúčastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V tomto prípade uniesol bremeno tvrdenia, keď
v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol
priložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver,
ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o

postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry žalovaného dlžníka.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v spojení s §

470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa D. proti žalovanej

uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta s tým,
že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj podací hárok, podľa ktorého
toto oznámenie bolo žalovanej cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od
neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať

neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

6. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárokuplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane
žalobcu alebo pasívnej existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd

nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi
postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade
sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaná, ale konajúci
súd za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Táto jeho žiadosť bola navyše
odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania, ktoré mohli u konajúceho súdu

prvej inštancie dôvodne vyvolať pochybnosti o postúpení pohľadávky, konkrétne rozpor tvrdeného
dátumu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky s dátumom uvedeným v oznámení o postúpení
pohľadávky.Okremtohozlistinnýchdôkazovvyplýva,ževdeňuzavretiazmluvyopostúpenípohľadávky
(20.08.2014) zároveň vyzýval pôvodný veriteľ žalovanú listom z 20.08.2014 k splateniu celého dlhu
na jeho účet bez toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom
upozorňoval dlžníka aj na možnosť exekučného konania. Za tohto stavu bolo namieste, že súd prvej

inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto
neprichádza do úvahy ani nárok na náhradu trov žalovanej.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).