Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 19, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204129
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616204129.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci navrhovateľa J. D., F..
XX.XX.XXXX, T. J. F. R., E. X/XXX proti dcére navrhovateľa P. D., F.. XX.XX.XXXX, T. J. F. R., D. X/
XX, o návrhu navrhovateľa na zrušenie výživného pre dospelé dieťa a o návrhu dcéry navrhovateľa na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a sa návrh navrhovateľa podaný na tunajšom súde dňa 11.03.2016 na zrušenie vyživovacej

povinnosti k dcére P. D., F.. XX.XX.XXXX.

II. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 15P/112/2013-15 zo dňa 30.10.2013,
a to tak, že sa zvyšuje výživného zo strany navrhovateľa na dcéru P. D., F.. XX.XX.XXXX zo sumy 133,-
eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, počnúc od 01.09.2016, ktoré výživné je navrhovateľ povinný
uhrádzať k rukám dcéry P. D., F.. XX.XX.XXXX, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

III. Zaostalé výživné zo strany navrhovateľa na dcéru P. D., F.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2016
do 31.12.2016 v celkovej sume 201,- eur je navrhovateľ povinný uhradiť k rukám tejto dcéry do 30-tich
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd protinávrh dcéry P. D., F.. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2016 domáhal zrušenia jeho
vyživovacej povinnosti vo výške 133,--EUR mesačne k jeho dcére a to počnúc od 30.6.2016.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dcéra ukončila prvý stupeň najvyššieho vzdelávania a je schopná sa

zamestnať a vykonávať prácu.

3. Dcéra navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 11.5.2016, ktorým žiadala návrh
navrhovateľa zamietnuť a zároveň vzniesla protinávrh na zvýšenie výživného z jeho strany pre ňu na
sumu 250,--EUR mesačne, ktoré by bol povinný platiť k jej rukám vždy do 15. dňa príslušného mesiaca.

4. V uvedenom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa na zrušenie
výživného,nakoľkomázato,ževôbecniesúdanédôvody,ktorépredpokladáZákonorodinektomu,aby
došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Návrh je podaný predčasne, a teda ku dňu 11.3.2016,
čo je v čase, keď je ona ešte študentkou 4. ročníka Q. I. R. J. F. R., kde študuje odbor A.. Má naďalej
záujem študovať na niektorej z vysokých škôl na území Slovenskej republiky. Z toho dôvodu si podala
prihlášku na prijímacie skúšky a to konkrétne na Univerzitu Komenského v Bratislave, na Filozofickú

fakultu, Odbor marketingová komunikácia a to formou denného štúdia. V prípade, že nebude úspešná a
nebude prijatá na UK v Bratislave, má záujem študovať na Vysokej škole manažmentu/City Univerzity vTrenčíne. Jej mesačné náklady v čase spisovania uvedeného vyjadrenia predstavovali stravné v škole
v sume 20,--EUR, strava doma v sume 80,--EUR, bývanie vo výške 60,--EUR ( čo predstavuje pomer
na jedného člena domácnosti - nájom, elektrina, plyn, kúrenie, tv, rádio, internet) cestovné - autobus

v sume 15,--EUR, mobil - paušál 10,--EUR mesačne , ošatenie 40,--EUR a jej voľnočasové aktivity
30,--EUR. Má nepravidelné výdavky a to na stužkovú v sume 200,--EUR, na zakúpenie oblečenia na
stužkovú v sume 200,--EUR, na zdravotnú starostlivosť , zubné ošetrenie a na výdavky spojené s
podaním prihlášky na vysokú školu 40,--EUR, absolvovanie prípravného kurzu vo výške 49,--EUR a na
jazykovú školu 190,--EUR ročne. Na žiadnych týchto výdavkoch, ktoré jej vznikli nad rámec vyživovacej

povinnosti sa navrhovateľ nijakým spôsobom nepodieľal. Poukázala na to, že vyživovacia povinnosť
končí dosiahnutím prvého najvyššie stupňa vzdelávania v bežnom vzdelávacom procese, čo je prvá
ukončená vysoká škola alebo univerzita. V súvislosti s jej vzájomným návrhom na zvýšenie výživného
poukázala na to, že na jej strane došlo k zmene pomerov spočívajúcich vo zvýšení výdavkov, ktoré
uhrádza a na ktoré navrhovateľ neprispieva a tiež vzhľadom na reálny rast nákladov.

5. Navrhovateľ sa k písomnému podaniu dcéry a jej protinávrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa
19.5.2016 doručenom súdu dňa 20.5.2016, v ktorom uviedol, že zmenu vyživovacej povinnosti žiadal
od 30.6.2016, čiže vyjadrenie, že konal predčasne je irelevantné. O skutočnom a reálnom záujme
dcéry študovať na vysokej škole sa dozvedel až z podaného vyjadrenia, a to z toho dôvodu, že
dcéra neprejavuje o neho záujem, nekontaktuje ho a nenavštevuje ho, nakoľko je v značnej miere

ovplyvňovaná a manipulovaná bývalou manželkou. Dcéra dosiaľ nie je prijatá na štúdium na vysokej
škole, doposiaľ ešte neukončila štúdium na strednej škole a to že spĺňa podmienky prijatia a že si podala
prihlášku na štúdium na vysokej škole neznamená, že skutočne študovať na vysokej škole bude. Nie
je pravdou, že on ( navrhovateľ) pracuje v Rakúsku, on pracuje v spoločnosti X T., J..S..Z.. R. P. a
jeho hrubý príjem do 31.12.2015 bol 456,--EUR a od 1.1.2016 činí 468,--EUR, čo je v čistom cca 401,--

EUR. Jeho pravidelné mesačné náklady sú na nájomné v sume 159,64 EUR, na dlžné výživné na syna
z konania sp.zn. 1C/139/2014-94 v sume 40,-Eur, na výživné na dcéru 133,--EUR, čo spolu predstavuje
sumu 332,64 EUR. Z toho mu zostáva na základné životné potreby (stravovanie, cestovné a pod.) suma
68,36 EUR. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podal z dôvodu, že jeho finančné možnosti sú
obmedzené, zrušením povinnosti platiť výživné na plnoletú dcéru po ukončení stredoškolského štúdia

by sa jeho finančná situácia zlepšila. V žiadnom prípade nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože
akékoľvek navýšenie výživného by bolo pre neho likvidačné.

6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 27.6.2016 súd spojil vec o návrhu dcéry
navrhovateľa na zvýšenie výživného na sumu 250,- EUR mesačne s vecou navrhovateľa na zrušenie

vyživovacej povinnosti na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16C/54/2016.

7.Napojednávaníkonanomdňa10.10.2016dcéranavrhovateľa prostredníctvomsvojejsplnomocnenej
zástupkyne (matky) zmenila svoj protinávrh tak, že žiadala zvýšiť výživné a to na sumu 300,- EUR
mesačne.

8. Uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 súd pripustil zmenu
protinávrhu dcéry navrhovateľa zo dňa 11.05.2016 a to tak, že návrh dcéry navrhovateľa znie tak, že
súd mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/112/2013 - 15 zo dňa 30.10.2013
tak, že zaväzuje navrhovateľa výživným na dcéru navrhovateľa vo výške 300,- EUR mesačne, ktoré je

povinný platiť vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci do rúk dcéry navrhovateľa.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinným dôkazmi a
pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav :

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15P/112/2013 mal súd preukázané, že rozsudkom
uvedeného súdu sp.zn. 15P/112/2013-15 zo dňa 30.10.2013 bola schválená rodičovská dohoda, na
základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu dcéry P. D. výživným vo výške 133 Eur
mesačne počnúc od 1.11.2013 do budúcna, ktoré výživné sa zaviazal platiť k rukám matky dcéry
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, čím sa zároveň zmenil rozvodový rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.

6C/160/2004-73 zo dňa 18.6.2007. Rozsudok sp.zn. 15P/112/2013- 15 vo svojom odôvodnení uvádza
len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol, nakoľko rodičia uvedenej dcéry
navrhovateľa sa po vyhlásení uvedeného rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči nemu.11. Z uvedeného spisu sp.zn. 15P/112/2013 však vyplynulo, že v čase schvaľovania vyššie uvedenej
rodičovskej dohody bol navrhovateľ podľa jeho vlastnej výpovede nezamestnaný, mal sa ísť hlásiť na
úrad práce a po návrate z Cypru nemal žiadne úspory. Nepoberal ani žiadne dávky a ani nevedel či

ich bude poberať. Mala mu pomôcť jeho rodina a čakal za nejakými peniazmi z Cypru, kde mal tiež
auto, ktoré sa chystal predať. Predpokladal, že sa do 2-3 mesiacov zamestná. Prebýval u svojej matky
avšak rátal s tým, že bude mať mestský byt, za ktorý bude hradiť náklady v sumu okolo cca 150,--
Eur. Z prípisu z 23.9.2013, ktorú adresoval svojmu zamestnávateľovi na B. (I. A.) / č.l. 7 spisu sp.zn.
15P/112/2013/ vyplynulo, že pracovný pomer ukončil (rezignoval na pozíciu pekára ako to v prípise

uviedol) z vlastnej iniciatívy, pričom dôvod tohto ukončenia v uvedenom prípise neuviedol. Matka dcéry
navrhovateľa v tom čase bola zamestnaná s mesačným príjmom cca 350,--Eur, a už v tom čase bývala
spolu s uvedenou dcérou v štvorizbovom byte svojho priateľa. Podľa správy jej zamestnávateľa jej čistý
príjem za obdobie od októbra 2012 do septembra 2013 vrátane dosiahol celkovú sumu 4.142,03 Eur, čo
v priemere na mesiac predstavovalo sumu 345,17 Eur. Dcéra navrhovateľa v tom čase navštevovala
2. ročník Q. I.. Matka jej podľa správy UPSVaR uhrádzala stravné v školskej jedálni v sume 23,--Eur

mesačne, príspevok rodiča v sume 15,--Eur, poplatok za stužkovú v sume 50,--Eur a dcéra sa tiež
zúčastnila dvoch exkurzií, kde bolo potrebné uhradiť poplatky v sume 35,--Eur. Obaja rodičia v tom čase
mali ešte vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi J., ktorý bol študentom 3. ročníka J. C. Š. R. J. F. R..

12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/109/2014 mal súd preukázané, že rozsudkom

uvedeného súdu sp.zn. 16P/109/2014-33zo dňa 20.5.20014 tunajší súd návrh navrhovateľa zo dňa
12.4.2014 na zníženie výživného k dcére zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa bol tento
rozsudok potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/390/2014-55 zo dňa
27.2.2015 ako odvolacieho súdu.

13. Pokiaľ ide o súčasné pomery účastníkov konania navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti XBau,
J..S..Z.., P.Š.. Podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa za obdobie od júna 2015 do mája 2016
vrátane mu bola vyplatená celková čistá mzda vo výške 4.671,74 EUR, čo v priemere na mesiac
predstavoval sumu 389,31 EUR a zároveň mu za toto obdobie boli vyplatené aj cestovné náhrady v
celkovej výške 7.020,--EUR, čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu 585,--EUR. Zároveň podľa

potvrdenia uvedeného zamestnávateľa bola navrhovateľovi za obdobie od júna 2016 do novembra 2016
vrátane vyplatená celková čistá mzda vo výške 2.490,36 EUR, čo v priemere na mesiac predstavoval
sumu 415,06 EUR a zároveň mu za toto obdobie boli vyplatené aj cestovné náhrady v celkovej výške
5.355,-- EUR, čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu 892,50 EUR. Podľa predloženého SIPO
dokladu navrhovateľ uhrádza na poplatkoch za nájomné, elektrinu a rozhlas a televíziu sumu 159,64

EUR mesačne.

14. Dcéra navrhovateľa bola v školskom roku 2015/2016 študentkou 4. ročníka Q. I. R. J. F. R.J.,
študijného odboru XXXX E.. A.. Uvedenú školu ukončila dňa 1.6.2016 úspešným vykonaním maturitnej
skúšky, čo potvrdzuje jej maturitné vysvedčenie.

15. Podala si prihlášku na vysokoškolské štúdium, bakalársky stupeň na Univerzite Komenského v
Bratislave, Filozofickú fakultu, študijný program: marketingová komunikácia, pričom za prihlášku na
uvedenú školu zaplatila dňa 29.2.2016 poplatok 40,--EUR a za absolvovanie prípravného kurzu dňa
4.4.2016 poplatok 49,--EUR. Podľa oznámenia uvedenej univerzity zo dňa 11.7.2016 nebola prijatá na

uvedený študijný odbor z kapacitných dôvodov.

16. Dcéra navrhovateľ však bola v akademickom roku 2016/2017 prijatá na Technickú univerzitu v P.,
M. T.Í., L., S. I. G., kde je toho času od 1.9.2016 študentkou 1. ročníka bakalárskeho štúdia, ktoré má
trvať tri roky. Podľa správy uvedenej Q. K. výšku nákladov na uvedenú školu predstavujú poplatky za

podanie prihlášky v sume 25,--EUR, zápisné a ISIC preukaz v sume 39,50 EUR a ubytovanie v ŠDaJ v
sume 63,--EUR mesačne. Na MHD v Košiciach dcéra uhrádzala za zľavnený cestovný lístok na 90 dní
sumu 26,50 EUR a za pripojenie k internetu na internáte sumu 27,-- EUR.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.19.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

21. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno

neplnoleté nezaopatrené dieťa.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

29. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

30. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je

miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

31. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

32. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

33. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.34. V prípade ako návrhu navrhovateľa, tak aj protinávrhu dcéry navrhovateľa je potrebné konštatova ,
že zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na

jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom prechádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

35. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, kedy došlo k zmene

pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Pri plnoletých
oprávnených s ohľadom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo
o zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania. ( porovnaj : Pavelková, B. : Zákon o
rodine. Komentár, 1. vydanie . Praha : C.H. Beck, 2011, str. 482).

36. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy

nastane fakticky takýto stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
nastranedieťaťapatríjehovek,zdravotnýstav,štúdium,schopnosťzamestnaťsa,schopnosťvykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnú
spôsobilosť nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie
skutočností, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem

oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo
prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká Dôležitým faktorom v
tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom
odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení
strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania.

Vyživovacia povinnosť ( z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého
najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese ( prvá ukončená vysoká škola alebo
univerzita). ( porovnaj : Pavelková, B. : Zákon o rodine. Komentár, 1. vydanie . Praha : C.H. Beck, 2011,
str. 379).

37. Súhrne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne
uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto povinnosť nenastane nikdy- napríklad v prípade ťažkej
invalidity dieťaťa.

38. V danom prípade pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére

bolo preukázané, že tento podal návrh dňa 11.3.2016, pričom sa však pôvode dožadoval zrušenia jeho
vyživovacej povinnosti k dcére až od 30.6.2016. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pre rozhodovanie
súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a teda súd nemôže a ani v tomto prípade nemohol
do 30.6.2016 rozhodnúť za žiadnych okolnosti na podklade skutočnosti, ktoré by mali nastať až v
budúcnosti.

39. Keďže však súd pristúpil k vyhláseniu rozsudku v danej veci až 19.12.2016, teda po dátume od
ktorého sa navrhovateľ dožadoval zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k dcére, súd už mohol hodnotiť,
či ku dňu 30.6.2016 boli splnené predpoklady pre prípadné zrušenie tejto jeho vyživovacej povinnosti

40. Dcéra navrhovateľa bola v školskom roku 2015/2016 študentkou 4. ročníka Q. I. R. J. F. R., pričom
uvedenú školu ukončila dňa 1.6.2016 úspešným vykonaním maturitnej skúšky. Zároveň však bolo
preukázané, že sa riadne snažila o pokračovanie v štúdiu na vysokej škole, o čom svedčí jej účasť
na prijímacích pohovoroch na vysoké školy (univerzity) a napokon sa aj stala od 1.9.2016 riadnou
študentkou 1.ročníka bakalárskeho štúdia Q. K. R. P., M. T., L., S. I. G.. Teda dcéra navrhovateľa riadne

pokračuje v ďalšom vzdelávaní za účelom dosiahnutia prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom
vzdelávacom procese.

41. Súd preto návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k tejto jeho dcére zamietol.

42. Pokiaľ šlo o protinávrh dcéry navrhovateľa na zvýšenie výživného zo sumy 133,--EUR mesačne na
sumu250,--EURmesačne,resp.následneažna300,--EURmesačne,ktomutosúduvádza,ževkonaní
o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Na stranepovinného pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas, a na strane oprávneného
zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, postup na vyšší stupeň školy, zdravotný stav, záujmová

činnosť, ale rovnako aj prípadné rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného (zánik alebo
vznik novej vyživovacej povinnosti).

43. V danom prípade je nepochybné , že k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo na
strane dcéry navrhovateľa, kedy táto zmena nastala dňom od 1.9.2016 a spočívala v jej nástupe na

štúdium do 1.ročníka bakalárskeho štúdia na vyššie uvedenej univerzite. V čase poslednej úpravy
výživného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/112/2013-15 zo dňa 30.10.2013
bola žiačkou 2. ročníka Q. I., teda žiačkou strednej školy.

44. V jej prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo
vzdelávacom systéme príslušnej osoby sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady. Rovnako tak nie

nezanedbateľnou skutočnosťou je aj podstatne vyšší vek dcéry navrhovateľa oproti veku pri pôvodnom
rozhodnutí, s čím sú spojené aj ďalšie zmeny vo výdavkovej stránke na jej osobu, reflektujúce na zmeny
jej potrieb z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jej stravovacie a hygienické potreby, tak aj
mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích
či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady.

45. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery
inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia

§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj
sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení
výživného prihliadal aj na túto okolnosť.

46. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie

len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených
potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky
dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať

životnú úroveň dieťaťa.

47. Navrhovateľ v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku sp.zn. 15P/112/2013-15 bol nezamestnaný, bez
príjmu a úspor a odkázaný len na pomoc príbuzných. V uvedenom konaní sp.zn. 15P/112/2013 bolo
tiež preukázané, že u svojho posledného zamestnávateľa , ktorý v tom čase bol na B., a to spoločnosti

I. A. / č.l. 7 spisu sp.zn. 15P/112/2013/ ukončil pracovný pomer z vlastnej iniciatívy, pričom dôvod tohto
ukončenia v prípise adresovanom tomuto zamestnávateľovi neuviedol. Zároveň u tohto zamestnávateľa
dosahoval príjem v sume 917,--Eur mesačne.

48.Vsúčasnostijenavrhovateľzamestnanýazaobdobieodjúna2015domája2016dosiaholpriemernú

čistúmesačnúmzduvovýške389,31EUR,pričommutiežbolivyplatenéajcestovnénáhradyvpriemere
v sume585,--EURnamesiac,azaobdobieodjúna2016donovembra 2016vrátanedosiaholpriemernú
čistúmesačnúmzduvovýške415,06EUR,pričommutiežbolivyplatenéajcestovnénáhradyvpriemere
v sume 892,50 EUR na mesiac. Zároveň mu už odpadla vyživovacia povinnosť k synovi.

49. Teda u navrhovateľa došlo k zmene pomerov predovšetkým tým, že mu odpadla vyživovacia
povinnosť k synovi, ktorú mal pri poslednej úprava výživného. K zmene pomerov došlo u neho aj v
príjmovoblasti,keďžetohočasudosahujepríjem,narozdielodposlednejúpravykedybolnezamestnaný
a bez príjmu, a zároveň tento jeho príjem pri zohľadnení ako čistej mzdy, tak aj vyplácaných cestovných
náhrad, sa blíži príjmu, ktorý v čase poslednej úpravy výživného dosahoval u svojho posledného

zamestnávateľa, ktorého mal pri tejto predchádzajúcej úprave.

50. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy dcérou navrhovateľa prezentovanú výšku
nákladov, výšku dosiaľ určeného výživného v sume 133,--EUR mesačne, súd ustálil výšku výživného nadcéru navrhovateľa na sumu 150,--EUR mesačne a v prevyšujúcej časti súd návrh dcéry navrhovateľa
zamietol.

51. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany navrhovateľa na jeho dcéru za
obdobie od 1.9.2016 ( t .j. od jej nástupu do 1. ročníka vysokej školy ),vznikol navrhovateľovi do dňa
rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie v celkovej výške 201,- EUR.
Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného vo výške 150,--EUR mesačne
za mesiace september 2016 až december 2016 vrátane. Celková suma novourčeného výživného tak

predstavovala sumu 600,-- EUR (t.j. 4 mesiacov x 150,-- EUR).

52. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ na výživu dcéry za obdobie mesiacov september 2016
až december 2016 vrátane uhradil sumu 3x 133,--EUR, t.j. sumu 399,--EUR, takže zaostalé výživné za
uvedené období predstavuje sumu 201,--EUR ( t.j. 600,--EUR - 399,--EUR)

53. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.12.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac december 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

54. Súd zaviazal navrhovateľa uhradiť vyššie uvedené zaostalé výživné dcére v lehote do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku postupujúc v zmysle § 232 ods. 4 CSP.

55. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

56. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

57. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

58. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

59. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol

podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.