Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216068
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815216068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Beáty Čupkovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným 1/ N. H., bytom Y. č. XXX/X, T., 2/ C. H.,
bytom Y. č. XXX/.2, T., o zaplatenie 16.835,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. februára 2016, č.k. 7C/309/2015-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti čo do splatnosti istiny s príslušenstvom
ako aj v časti zamietnutia návrhu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ sa náhrada trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 210,- eur zastavil,
žalovaných 1/, 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 15.272,31 eur s 5% úrokom
z omeškania ročne z dlžnej sumy 15.482,31 eur za obdobie od 29.01.2015 do 16.11.2015, t.j. vo výške
534,45 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 15.382,31 eur za obdobie od 08.10.2015
do 06.11.2015 vo výške 61,10 eur, 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 15.272,31 eur od
07.11.2015 do zaplatenia a 1.010,- trovy konania, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške
160,- eur s účinnosťou od apríla 2016, vždy do 28. dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

2. Súd prvej inštancie po právnej svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, ďalej
ust. § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 03.05.2012, ďalej ust. §
52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, kedy hodnotením skutkového stavu veci dospel k záveru, že
žaloba je podaná dôvodne sčasti. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu, ktorou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými

v § 52 ods. 1 OZ a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,
Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným predpisom. Dňa 03.05.2012 medzi žalobcom ako
veriteľom a Stavebnou sporiteľňou a žalovanou 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom
bola uzatvorená zmluva o medziúvere o stavebnom sporiteľskom úvere. Predmetná vec sa teda
týka záväzkovo právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, ako aj v zák.č. 129/2010 Z.z. Z predmetnej
zmluvy ďalej vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným 1/, 2/ medzi úver vo výške 16.000,-

eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení mal pri dodržaní zmluvných
podmienok bez osobitnej dohody zúčtovať s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia. Žalovaní
1/, 2/ sa zaviazali vkladať na účet pravidelné mesačné vklady min. vo výške 51,20 eur a splácať úroky.
Súčasne s pravidelnými mesačnými splátkami sa zaviazali platiť aj poplatok za poistenie. Žalovaní1/, 2/ od mesiaca máj 2012 poukazovali platbu na úhradu úrokov, poplatku za poistenie a vklad na
stavebnésporenievsume105,47eur,pričomdňa29.12.2014popredchádzajúcejvýzvežalobcavyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných 1/, 2/ na úhradu dlžnej sumy. Vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti bolo žalovaným 1/, 2/ doručené 02.01.2015. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. ku
dňu 29.12.2014 bola z konta sporenia na konto medziúveru preúčtovaná suma 907,60 eur a dlh na istine
predstavoval takto 15.092,40 eur. V čase od 30.12.2014 do 06.11.2015 žalovaní 1/, 2/ z istiny zaplatili
820,- eur. Dlh na istine takto predstavuje sumu 14.272,40 eur, v ktorej časti je návrh opodstatnený.

3. Následne v náväznosti na ust. § 53 ods. 1 OZ dospel súd prvej inštancie k záveru, že požiadavka
na zaplatenie poplatku za vedenie účtu znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto pokiaľ žalobca uplatňoval
poplatok za vedenie účtu 29,- eur, v tejto časti návrh zamietol. Rovnako poplatky za upomienky neboli so
žalovanými 1/, 2/ individuálne dojednané a preto aj v tejto časti pokiaľ si žalobca vyúčtoval upomienky a
poplatok za individuálne riešenie omeškaných splátok 5 x 15,- eur, spolu 75,- eur ako neopodstatnený

zamietol. Titulom nezaplatených poplatkov za vedenie účtu upomienky si celkovo uplatňoval takto
žalobca sumu 149,- eur. Preto ako bolo uvedené u sumy 104,- eur súd žalobu zamietol, pretože
videl neprijateľné zmluvné podmienky, u sumy 45,- eur žalobca neudržal dôkazné bremeno, pretože
nepreukázal, z ktorých súm je tvorená a tento údaj nie je možné ani zistiť z predloženého výpisu
z účtov. Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 6,40 eur za poistenie za mesiac december, v tejto

časti bola žaloba opodstatnená. Vo vzťahu k uplatnenému úroku, ktorý predstavoval sumu 970,17 eur,
nedoplatok na zaplatenie neuhradených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol opodstatnený
a v prevyšujúcej časti 8,63 eur žaloba bola zamietnutá z dôvodu neudržania dôkazného bremena.

4. Čo sa týka nároku na zaplatenie úrokov vo výške 6,59% ročne z uplatňovanej z dlžnej sumy

od 30.12.2014 do zaplatenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať medzi
splatením a zosplatením úveru, kedy ide o pojem s odlišnými dôsledkami pre existenciu nároku veriteľa.
Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi. Splatením úveru aj s úrokmi zaniká
nárok veriteľa. Zosplatením sa naopak rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo
vrátenie dlhu dohodnuté vo forme splátok. Pokiaľ teda nastal stav, kedy spotrebiteľ nemá právny titul

mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, keď spotrebiteľ by bol vystavený
všetkými sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorý by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by

sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby
k zmene záväzku nedošlo. Súd takýto stav nemôže pripustiť, pretože by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a domôcť
sa jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa. Jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované

úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav
založeným sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stav sa spájajú
výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. V protiprávnom stave patria
zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 a §3a Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Súd poukazuje aj na uznesenie ÚS SR sp.zn. VI. ÚS

476/2012-14zodňa18.09.2012,uznesenieNSSRsp.zn.4Obo143/98,zktoréhovyplýva,žedohodnuté
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Preto pokiaľ žalobca si uplatňoval úroky vo výške 6,59% z
dlžnej istiny 14.272,40 eur od 30.12.2014 do zaplatenia, súd žalobu ako neopodstatnenú v tejto časti
zamietol.

5. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok zaplatenie úrokov z omeškania 5% ročne z istiny
z nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti z poplatku za poistenie 6,40 eur za
december 2014. Omeškanie dlžníka sa vyznačuje tým, že dlžník neplní, hoci plnenie ako predmet
záväzku je už splatné. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 29.12.2014 a žalovaných 1/, 2/

vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od 28.01.2015. Žalovaní 1/, 2/ dlžnú sumu neuhradili a
29.01.2015 začalo omeškanie. Preto má nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne. Pokiaľ si
potom žalobca uplatňoval úroky z omeškania už za obdobie od 30.12.2014 do 28.01.2015 a v období
od 29.01.2015 do 07.10.2015 vo vyššej sume ako je vyčíslená suma 534,45 eur, súd žalobu zamietol.Následneod08.10.2015do06.11.2015dlžnásumapredstavovalaistinu14.382,40eur,32,-eurpoplatky
za poistenie, 6,40 eur poplatok za poistenie, 961,51 eur úroky do zosplatnenia, celkovo 15.382,31 eur
a z tejto sumy 5% úrok z omeškania predstavuje 61,10 eur. Pokiaľ si za toto obdobie uplatnil úroky z

omeškania vo vyššej sume, v tejto časti súd žalobu zamietol. Od 07.11.2015 priznal žalobcovi úroky z
omeškania 5% z dlžnej sumy 15.272,31 eur.

6. Podľa údajov z registrov Sociálnej poisťovne, žalovaná 1/ je poberateľkou invalidného dôchodku
163,50 eur a žalovaný 2/ starobný dôchodok vo výške 379,60 eur. Žalovaná 1/ pracuje ako opatrovateľka

v zahraniční, z ktorého titulu má príjem 750,- eur mesačne. Zálohové platby za byt platia vo výške
150,- eur. Ich zdravotný stav je nepriaznivý. Žalovaná 1/ za predpísané lieky mesačne dopláca 50,- eur,
žalovaný 2/ od 20,- do 30,- eur. Žalovaný 2/ spláca ďalšie tri pôžičky iným veriteľom vo výške 50,- eur,
50,- eur a 80,- eur a žalovaná spláca pôžičku vo výške 464,- eur mesačne veriteľovi Poštovej banke.
Má pritom cestovné výdavky v súvislosti s prácou v zahraničí. S prihliadnutím na nepriaznivú finančnú
situáciu im súd zaplatenie dlžnej sumy povolil splácať v splátkach po 160,- eur mesačne. Žalovaná 1/

na pojednávaní navrhla výšku splátky 130,- eur. Je v záujme žalovaných 1/, 2/, aby dlžnú sumu zaplatili
čo najskôr, lebo do zaplatenia istiny sa bude navyšovať úrok z omeškania. Pri splátkach po 160,- eur
mesačne, zročne zaplatia sumu 1.920,- eur. Splátku v tejto sume s poukazom na celkovú dlžnú sumu
s prihliadnutím na ekonomickú situáciu žalovaných 1/, 2/ súd považuje za primeranú, pri ktorej nedôjde
k ich neúmernému zvýhodneniu oproti žalobcovi. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.

3 O.s.p., kedy žalobca si uplatňoval istinu vo výške 16.835,11 eur, priznaná mu bola čiastka 15.272,31
eur, a preto mu súd priznal náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške
1.010,- eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca a to proti zamietavej časti výroku o nepriznaní 6,59% zo sumy

14.272,40 eur od 30.12.2014 do zaplatenia ako aj proti výroku o povolení splácať dlh v splátkach 160,-
eur včas odvolanie. Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, kedy podľa názoru žalobcu je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť úrok zaniká až
úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka
zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal

výhodnejšie postavenie, pretože by sa zbavil povinnosť plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Povinnosť
zaplatiť úroky stanovené v § 497 Obchodného zákonníka sa spája s reálnym vrátením poskytnutých
peňažných prostriedkov. Nesúhlasí s právnym posúdením súdu, že priznaním úroky po splatnosti ako aj
úroku z omeškania by dochádzalo k hrubej nadvláde dodávateľa voči spotrebiteľovi. Úrok z omeškania
je zákonným právnym následkom porušenia povinnosti vrátiť plnenie v lehote splatnosti. Jeho výšku si

môžu zmluvné strany dojednať. Tento následok stanovuje Občiansky aj Obchodný zákonník. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu VI. ÚS 476/2012, rozhodnutie KS v Banskej Bystrici s tým, že podľa
názoru žalobcu je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným
vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. Tento postup je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania. Rovnako napadol aj zamietnutie nároku na úrok aj z dôvodu zbytočnosti rozhodnutia. Na
jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Na druhej strane však má súd za to, že po zosplatnení úveru je de facto nárok

veriteľa na vrátenie poskytnutých prostriedkov už uspokojené tým, že má právo získať celú cieľovú
sumuhneď.Právoveriteľanaokamžitézískaniefinančnýchprostriedkovsúdnegovalpovolenýmsplátok
žalovaný, t.j. de facto súd rozsudkom navodzuje stav pred zosplatnením pohľadávky bez adekvátnej
kompenzácie žalobcu ako veriteľa, napríklad v podobe dohodnutého úroku. Súd napadnutým výrokom
zachováva naďalej stav výhody splátok pre dlžníka, ktorý porušil svoju povinnosť. Veriteľ takto musí

trpieť obmedzenie užívania svojho majetku, resp. jeho absenciu a to na základe výroku o povolení
splátok. Žiadal teda pokiaľ súd zotrvá na tej právnej úvahe, s ktoru sa žalobca nestotožňuje, mal byť
konzekventný pri realizáciu jej záverov nepriznať veriteľovi dohodnutý úrok po splatnosti, nemal zároveň
ani povoliť dlžníkovi výhodu splátok. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Žalovaní 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá čo do úrokov

z omeškania ako aj vo výroku, ktorým bolo povolené dlžníkom splácať dlh v splátkach je potrebné ako
vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní zaplatiť v prospech
žalobcu istinu vo výške 15.272,31 eur s príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol, rovnako nebol
napadnutý ani výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k zastaveniu konania čo do zaplatenia
sumy 210,- eur, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním
odvolacieho súdu nedotknuté. S prihliadnutím na odvolanie zo strany žalobcu bola potom predmetom
prieskumnej činnosti zo strany odvolacieho súdu zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo

vzťahu k úrokom z istiny vo výške 6,59% ročne z dlžnej sumy od 30.12.2014 do zaplatenia ako aj výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o povolení splácať dlh v splátkach žalovanými 1/, 2/.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci

rozhodol.

12. Súd prvej inštancie opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich aj správny právny záver. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd dodáva, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti

pohľadávky a teda, či popri úroku z omeškania iných sankcií tieto patria už zaoberala. NS SR vo
veci vedenej pod sp.zn. 4 Obo 143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Zásadný
posun v tejto otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora
Európskej únie. Výkladom Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, Súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak
sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. Čl. 3 ods. 1 tejto Smernice sa
má vykladať tak, že pojem značná nerovnováha, teda poškodiť spotrebiteľa treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami s cieľom posúdiť, či a v prípade akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo

zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Bez pochyby
je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných
prostriedkov, teda úverové obdobie. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti
podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme
dodávateľa úroky na dohodnutú dobu a to až do splatnosti úveru. Preto odvolací súd dodáva, že

predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú
veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii, tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok teda predstavuje kapitalizovanú

odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom
zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda

stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať nie dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval
od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by
nastal nespravodlivý a ústavný nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám
vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy. Preto sa odvolací súd

plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom kontexte, že žalobca má nárok len na úroky
z omeškania odo dňa zosplatnenia istiny z dôvodov vyššie uvedených. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na
rozhodovaciu prax napr. Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd dáva do pozornosti rozhodovaciu
činnosť napr. Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 6Co 190/2014, prípadne 19Co 336/2015.13. Rovnako však nezistil ani odvolací súd pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k
povoleniu plnenia dlžnej istiny v splátkach. Keďže k tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie

došlo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v náväznosti na prechodné ustanovenia § 470 CSP,
posudzovalodvolacísúddanýprávnyvzťahpodľaustanoveníplatnýchvčaserozhodovaniapredsúdom
prvej inštancie teda podľa Občianskeho súdneho poriadku. Z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. potom vyplýva,
že pokiaľ súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých

výšku aj podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

14. V citovanom zákonnom ustanovení je stanovená lehota na splnenie povinnosti, ktorú súd vo svojom
rozhodnutí uložil. Ide o 3-dňovú lehotu, ktorá je stanovená zákonom a preto súd nemusí osobitne
odôvodniť vo svojom rozhodnutí, prečo na splnenie uloženej povinnosti určil práve túto zákonnú lehotu.

Na druhej strane zákon v cit. ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu, aby v konkrétnom prípade určil
lehotu na splnenie dlhšiu, prípadne určil, že sa peňažné plnenie vykoná v splátkach. Takéto rozhodnutie
musí byť vždy odôvodnené, podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo
doložili, že je dôvod odchýliť sa od zákonom stanovenej 3-dňovej lehoty na plnenie. Dôvody na takéto
odlišné určenie lehoty na plnenie môžu spočívať v povahe v prejednávanej veci v povahe priznaného

nároku, prípadne v osobným a majetkových pomeroch účastníkov konania.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť
zaplatiťspoločneanerozdielnežalobcovicelkovúsumu15.272,31eurspríslušenstvomvrátanenáhrady
trov konania, pričom zároveň umožnil žalovaným 1/, 2/ splácať dlžnú istinu s príslušenstvom v splátkach

vo výške 160,- eur mesačne s účinnosťou od apríla 2016, vždy do 28. dňa v kalendárnom mesiaci
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Faktom je,
že vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane žalovaných 1/, 2/ by jednorazové
splatenie istiny a následná exekúcia mohla mať pre žalovaných 1/, 2/ zvlášť nepriaznivé následky. Súd
prvej inštancie sa dôsledne zaoberal osobnými a majetkovými pomermi na strane žalovaných, tieto

správne vyhodnotil a správne v konečnom dôsledku umožnil žalovaným 1/, 2/ dlhšiu lehotu splatnosti
ako je zákonom stanovená 3-dňová lehota na zaplatenie dlhu v splátkach. Odvolací súd nevidel ani
rozpor v tej skutočnosti, kedy na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že popri sebe nemôže
žalobca požadovať úroky a úroky z omeškania s povolením platiť dlh v splátkach. V oboch prípadoch sa
vec po právnej stránke posudzuje úplne z rôznych hľadísk, pričom pre povolenie platiť dlh v splátkach sú

dôležité iné skutočnosti ako pri právnom posúdení nároku žalobcu na úroky z omeškania popri úrokoch.
Preto v prejednávanej veci bol dôvod na odklad zákonom určenej lehote na plnenie 3 dni, a preto aj v
tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdený.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy je pravdou, že v odvolacom konaní mali v celom rozsahu úspech
žalovaní 1/, 2/. Týmto však náhrada trov pred odvolacím súdom priznaná nebola, nakoľko preukázateľne
týmto v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a z obsahu spisu im ani trovy odvolacieho konania ani
nevyplývajú.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).