Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716200524
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2716200524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci navrhovateľa: T. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom R., W.. B. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Edita Lehocká, so sídlom Šaštín-Stráže, Štúrova
1267, proti povinnej: Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom R., W.. B. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti
na manžela, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/22/2016-32 zo

dňa 30.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa (určenie výživného 115,- Eur
mesačne od 4.2.2016 voči povinnej) zamietol a odporkyni (akt. povinnej) náhradu trov konania
nepriznal). Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 18, § 19 ods. 1, 2, § 71

ods. 1, 2, § 75 ods. 2 Zákona o rodine, § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné
ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že navrhovateľ a odporkyňa (akt.
povinná) sú manželia, pričom ich manželstvo naďalej trvá. Bývajú v spoločnej domácnosti. Ako
manželia spoločne nehospodária s finančnými prostriedkami. Navrhovateľ poberá starobný dôchodok

vo výške 827,20 Eur a odporkyňa (akt. povinná) dosahuje priem. mes. netto zárobok v sume 758,-
Eur. Vlastnia rodinný dom so záhradou v spoluvlastníckom podiele 1/1. Starostlivosť o domácnosť
zabezpečujú v podstate obidvaja, keď navrhovateľ upratuje časť domu, v ktorej býva spolu so synom,
varí pre nich a perie. Odporkyňa (akt. povinná) si upratuje časť domu, kde býva, varí a perie si len pre
seba, zabezpečuje starostlivosť o záhradu. Obidvaja manželia majú zdravotné problémy, doplácajú si
za lieky. Súd má za to, že životná úroveň každého z manželov je v zásade rovnaká.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že navrhovateľ nemá nárok
na výživné od manželky, nakoľko životná úroveň manželov je i napriek tomu, že spoločne
nehospodária, rovnaká, pričom súd nemôže zobrať do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ vo väčšej
miere uhrádza náklady domácnosti, pretože úhradu nákladov domácnosti majú v zmysle zákonných
ustanovení realizovať obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a
v prípade ak sa na tomto spoločnom hospodárení nevedia dohodnúť, môžu sa obrátiť s návrhom na

súd, ktorý o tejto ich povinnosti rozhodne. Určenie výživného navrhovateľovi by bolo v danom prípade
aj v rozpore s princípom dobrých mravov, keď účastníci ako manželia dlhodobo nežijú v
harmonickom zväzku, pričom spolužitie v manželstve je založené na určitých morálnych a etickýchpravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom.
Z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi výživné nepriznal. Úspešnej odporkyni (akt. povinnej) podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal právo na náhradu trov konaniam pretože jej

nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej advokátky, ktorým navrhol
zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako odvolací
dôvod uviedol § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že práve povinná

užíva navrhovateľom platené energie v rozpore s dobrými mravmi, keďže na úhrade sa nepodieľa.
Navrhovateľovi sa znižuje životná úroveň o výšku zálohových platieb za dodané energie. Úhrada
domovej dane raz ročne a poplatok za odpad povinnou sú zanedbateľné. Úroveň manželov nie je
rovnaká a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, keď navrhovateľ má zvýšené výdavky o mesačné
úhrady za dodávku energií (230,35 Eur mesačne).

5. Povinná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila (podanie zo
dňa 3.9.2016) tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

6. Navrhovateľ sa vyjadril prostredníctvom advokátky k vyjadreniu povinnej k odvolaniu (podanie zo dňa
30.9.2016) tak, že vyjadrenie povinnej považuje za nedostatočne odôvodnené a zotrval na požiadavke

zrušenia napadnutého rozsudku a pridŕža sa odvolania.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
ustanovenízákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadkuúčinnéhood1.7.2016 (ďalejlen
CMP), pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok aj v závislom výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého)jevecnesprávny,vdôsledkučohobolisplnenépodmienkyprejehopotvrdenievzmysle
§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť, ods. 2 vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, ods. 2 výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.11. Z citovaného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené
rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z

manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne
legitimovaným na podanie žaloby je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň
druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne
rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. V zmysle § 77 Zákona o rodine výživné na manžela možno
priznať iba odo dňa začatia súdneho konania, v danom prípade od doručenia žaloby prvoinštančného

súdu 4.2.2016. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd potom povinný zisťovať či
a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné
a majetkové pomery účastníkov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného manžela,
ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a
podobne. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť, prípadne aj osobnej

starostlivosti o deti.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť

a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Odvolací súd k základnej odvolacej argumentácii navrhovateľa, na ktorú dal v podstate odpoveď už
i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, považuje za potrebné uviesť už len toľko, že

nezhody manželov ohľadom úhrad zálohových platieb vo výške 230,35 Eur mesačne (elektrika 52,51
Eur, plyn 142,- Eur, voda 31,20 Eur, RTVS 4,64 Eur), ktoré sa týkajú spoločnej domácnosti oboch, a
ktoré výlučne uhrádza navrhovateľ (preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie), nemožno riešiť
určením výživného v prospech navrhovateľa v zmysle cit. § 71 Zákona o rodine. Uvedené potom nie je
dôvodom na vyrovnávanie životnej úrovne navrhovateľa. Tu treba brať zreteľ i na to, že navrhovateľ a

povinná v čase podania návrhu ako aj ku dňu rozhodovania sú naďalej manželmi a teda bezpodielové
spoluvlastníctvo, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 2.5.1976 naďalej trvá. Do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov okrem iného patria príjmy z pracovného pomeru (povinnej) ako aj príjmy
zo sociálneho zabezpečenia (navrhovateľa). Z uvedeného preto vyplýva, že úhrady zálohových platieb
realizovaných výlučne navrhovateľom, tento aj naďalej platí zo spoločných prostriedkov patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď opak preukázaný nebol.

14. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol,
rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s
použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími

dôvodmi osobitne nenapadnutého) potvrdil.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

18. Podľa § 57 CMP, povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

20. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v
konaní platil. CMP pripúšťa výnimky a to v zmysle § 53 <.nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní, avšak uvedené platí len
v prípade, ak bol podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 57 CMP. Zo spisového
materiálu nevyplýva návrh navrhovateľa ani povinnej na rozhodnutie o náhrade trov konania.

21. O náhrade trov tohto odvolacieho na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu

trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52, § 57 tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania právo, keď nezistil dôvod na aplikáciu
výnimky v zmysle § 55 CMP.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).