Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222378
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814222378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Beáty Čupkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: N. F., bytom Y. č. XXX, o zaplatenie
1.839,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

30. novembra 2015, č.k. 15C/351/2015-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 1.893,31 eur s príslušenstvom a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák.č. 634/92 Zb., ďalej § 23a ods. 1 cit. zákona, ust. § 3 ods. 6 zák.č.
258/2001 Z.z., § 100 ods. 1 OZ a § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.. V prejednávanej veci dospel k tomu záveru,
že nárok žalobcu je premlčaný. Zmluva medzi pôvodnými účastníkmi bola uzatvorená na dobu určitú
do 15.02.2006, pričom v bode III.1, 2 zmluvy sa zmluva predlžuje o dobu jedného roka v prípade, ak
dlžník neoznámi, že nemá záujem o predlžovanie doby. I keď nebolo v konaní preukázané, či a za akých
podmienok došlo k predĺženiu zmluvy, súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že takéto predĺženie nastalo.

Žalobca nepreukázal, kedy a konkrétne s akou sumou sa žalovaný ako dlžník dostal do omeškania,
avšak na strane dlžníka bola vždy daná povinnosť zaplatiť úverové prostriedky ku dňu konečnej
splatnosti úveru, teda vždy uplynutím jedného roka po každom predĺžení zmluvy. Pri aplikácii premlčacej
doby podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je 3-ročná je teda zrejmé, že všetky splatné nároky žalobcu
z titulu istiny a príslušenstva pred 22.12.2011 sú premlčané. Žalobca nešpecifikoval za aké obdobie
omeškania dlhu ide, čo tvorí úverovú istinu, úroky, poplatky a z prílohe v zmluve o postúpení vyplýva, že
už ku dňu 27.06.2013 bola doba omeškania žalovaného 542 dní a dátum poslednej úhrady 18.07.2011.

Ak teda žalovaný naposledy plnil 18.07.2011 a žalobca podal návrh na súd 22.12.2014 je zrejmé, že
uplynula 3-ročná premlčacia doba pre žalobcu, resp. právneho predchodcu na akékoľvek uplatnenie si
práva z tejto zmluvy. Žalobca však tvrdí a preukazuje, že dňa 16.05.2012 odstúpila Slovenské sporiteľňa
od úverovej zmluvy a žalovaný bol vyzvaný k zaplateniu sumy 1.826,11 eur. Predmetom postúpenia
preto mohol byť len nárok z titulu odstúpenej zmluvy a teda aj z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže
ide o spotrebiteľskú zmluvu aj na odstúpenie od zmluvy je treba aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka a to § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V súlade s § 457 OZ preto
patrí veriteľovi len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje podľa § 107 ods. 1OZ v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ teda veriteľ odstúpil od zmluvy dňa 16.05.2012, 2-
ročná subjektívna premlčacia doba uplynula 16.05.2014. Žaloba na súd bola podaná 22.12.2014, teda
po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom k tomu, že súd prihliadal na premlčanie ex offo súd sa premlčaním

zaoberal z úradnej moci a preto návrh ako premlčaný v celom rozsahu zamietol. Tento právny názor
vyjadruje rozhodovaciu prax vyšších súdov, napr. rozhodnutie KS TN sp.zn. 17Co/880/2014, prípadne
5Co/733/2014. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
súd trovy konania nepriznal, pretože tento si žiadne trovy neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne
ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, zároveň si uplatnil trovy konania voči
žalovanému.Poukázalnatúskutočnosť,žesúdprvejinštancievprejednávanejvecinesprávneaplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, pretože v prejednávanej veci bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa

16.02.2005, pričom v čase do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere
bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. V dôsledku toho sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn.
7Mcdo 9/2014, 2Mcdo 3/2011, 6Mcdo 4/2012, rozhodnutie KS v Trnave, v Banskej Bystrici, v Žiline a

Prešove ako aj KS v Košiciach. Ďalej poukázal na znenie ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka,
z ktorého vyplýva, že zmluva a všetky práva a povinnosti strán odstúpením od zmluvy zanikajú ex
nunc. Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka následkom porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku
zmluvy odstúpením. Vzhľadom na tieto žalobca zastáva ten názor, že uplatnený nárok, ktorého splatnosť
nastala 17.05.2012 nemožno považovať za premlčaný. Namietal tiež aplikáciu § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.,

poukázalnaNálezÚstavnéhosúduPLÚS36/95,III.ÚS348/2006stým,žeaplikácioutohtoustanovenia
zákona došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu. Odhliadnuc od skutočností, že možnosť
zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčania už sama o seba znamená zásah do majetkových práv
a zásad dobrých mravov prijatím § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon zašiel ešte ďalej a uložil
súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či

pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tom svetle, čím
zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta, dlžníka, čím porušil Ústavu. Poukázal
narozhodnutiainýchkrajskýchsúdovstým,ževzhľadomnatúskutočnosť,žežalobcauplatnilsvojnárok
22.12.2014 a ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňom 01.01.2014, nemôže
súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci, pretože má za to, že z dôvodu prieťahov v

konaní spôsobených súdom žalobcovi konaním súdu vznikla škoda. Poukázal tiež na uznesenie OS
Košice 2, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde, nakoľko
podal ÚS SR návrh na začatie konania o určenie, že ust. § 5b zák.č. 25/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
je v nesúlade s ust. čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací

súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie

správnosti odvolací súd dodáva:

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na otázku premlčania uplatneného práva
žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Je nepochybné, že v
danej veci kedy sa žalobca domáhal zaplatenia dlhu žalovaného z úverového vzťahu vzniknutého

zmluvou o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Na druhej strane je však záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzťahom spotrebiteľským, keď bol
založený spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom
pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci podnikania,povolania, či svojho zamestnania. Neobstojí preto námietka žalobcu, že v čase uzatvorenia zmluvy
boli podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami
len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8.časti Občianskeho zákonníka ako aj

zmluva uzatvorená podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Nemožno totiž opomenúť ust. § 23a zák.č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorých
ustanovení bol žalovaný spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby
pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a príslušníkov svojej domácnosti; právny
predchodca žalobcu bol predávajúcim - podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo

poskytujeslužbyazmluvaosplátkovomúvere,ktorúuzatvorilbolatzv.typovouspotrebiteľskouzmluvou,
ktorá sa uzatvárala vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 OZ a s poukazom na prevzatie
záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa
aj v oblasti obchodného práva (keďže úverový záväzkový vzťah je tzv. absolútnym obchodom) je
potrebné aplikovať ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti

odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy
len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
neexistoval špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku bolo v zmysle § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvej inštancie postupoval

správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

7. Ďalej odvolací súd uvádza, že práve na uvedený charakter záväzkového vzťahu medzi účastníkmi,
teda spotrebiteľský vzťah treba brať prednostne na zreteľ pri posudzovaní otázky premlčania práva z
tohto záväzkového vzťahu a žalovaným ako spotrebiteľom treba poskytnúť zvýšenú právnu ochranu

a to aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšie. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je
vzťahom medzi dvomi podnikateľmi a vzťahom medzi podnikateľom a nepodnikateľom spotrebiteľom,
pričom takéto spotrebiteľské vzťahy sú primárne upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade

duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o
občianskych právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zák.č. 150/2004 Z.z. od 01.01.2004 došlo
k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho
zákonníka sa dostali do rozporu s novým ust. § 54 ods. 1. Použitie nevýhodnejšie podnikateľského
práva, ani občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania, predstavuje takéto

zhoršenie právneho postavenia spotrebiteľa. Je preto nevyhnutné a správne na otázku premlčania
práva zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
aplikáciu ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého súd prvej inštancie
ex offo sám bez námietky premlčania posúdil premlčanie uplatneného práva žalobcu, tu odvolací súd
uvádza, že aj v tomto bol postup súdu prvej inštancie správny. V prípade spotrebiteľskej zmluvy sú

v zmysle § 5b zák.č. 250/20007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014 prihliadne
na premlčanie nároku uplatňovanému voči spotrebiteľovi z úradnej povinnosti bez toho, aby sa
spotrebiteľ premlčania dovolával. Ohľadom uvedeného ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neboli
zákonodarcom prijaté žiadne prechodné ustanovenia a odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie
toho názoru, že vzhľadom na jeho procesný charakter, kedy ustanovenia zakladá povinnosť pre súd,

či iný orgán v konaní, v ktorom sa proti spotrebiteľovi uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy
a neexistenciu prechodných ustanovení, je súd povinný prihliadnuť na premlčanie aj bez námietky
premlčania vznesenej spotrebiteľov a v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli pred 01.05.2014.

8. Posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka o premlčaní je potom potrebné dospieť k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie s tým, že uplatnené právo žalobcu je premlčané a preto bolo potrebné návrh zamietnuť.

9. Vo zvyšku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, kedy v zásade v odvolacom konaní úspešnému žalovanému by patrilo právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaný si však žiadne trovykonania neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú a preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozhodol tak,
že žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).