Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/350/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245046
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111245046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov

Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. M. č. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského
2, Bratislava, IČO: 35 955 341, konajúcou prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, CSc., konateľa a
advokáta,protižalovanej:Slovenskárepublika,vmenektorejkonáNárodnábankaSlovenska,sosídlom
ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 100.750,- eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10C/222/2011-591 zo
dňa 10.2.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10C/222/2011-591 zo dňa
10.2.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 88/2016, 3 Cdo 89/2016 zo dňa
18.5.2016 bolo rozhodnuté o dovolaniach žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo

6.8.2014 sp. zn. 14 Co 240/2014, 14 Co 241/2014 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 22.9.2015 sp. zn. 14 Co 234/2014, tak, že dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
22.9.2015 sp. zn. 14 Co 234/2014 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, a dovolanie žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6.8.2014 sp. zn. 14 Co 240/2014, 14 Co 241/2014
odmietol.

2. Zrušenie rozsudku odvolacieho súdu odôvodnil dovolací súd tým, že zo spisu vyplýva, že k odvolaniu

žalobcu proti prvostupňovému rozsudku (č.l. XXX až XXX spisu) sa vyjadrila žalovaná (č.l. XXX až 623
spisu). Zo spisu nevyplýva, že by toto vyjadrenie žalovanej, ktorého súčasťou bola skutková a právna
argumentácia, bolo doručené žalobcovi. Postup odvolacieho súdu mal tak znaky relevantné z hľadiska
§ 237 ods. 1 písm. f) OSP. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b OSP).

3. Dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu potvrdzujúcemu prvostupňové uznesenie o

súdnom poplatku za odvolanie, dovolací súd odmietol ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 OSP
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP).4. Po vrátení veci odvolaciemu súdu dňa 30.8.2016 tento vo veci ďalej konal. Opätovne zistil, že
napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v prvom výroku) zamietol návrh žalobcu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku XXX Zmluvy o fungovaní

Európskejúnievprávnejveci10C222/2011.Zároveň(druhýmatretímvýrokom)zamietolnávrhžalobcu,
ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 100.750,- eur s úrokom z omeškania titulom
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS)
podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o
trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným
postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej
len Družstvo). Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen Družstva vložil peňažné prostriedky do Družstva
za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a

zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP). Družstvo tak robilo na základe
verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím
U. -XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Nadobúdanie
majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva

a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany
Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia
cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa Obchodného
zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených
žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8 %. Družstvo

na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p..
ObchodníksCPvykonávalčinnosťobchodníkascennýmipapiermipodľaZoCPnazákladepovoleniana
poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie
investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad
NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj so

zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Žalobca vložil peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehal na to, že Družstvo
a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich
riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v
garantovanej výške. Na základe informácie od Družstva sa v máji 2010 žalobca dozvedel, že Obchodník

s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu
žalobcom zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného
konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla žalobcovi škoda, ktorá
predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu, pretože Družstvo mu nevyplatilo finančné

prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Žalovaná v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS,
porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi.
Žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu
nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy, keď po zistení
závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila NBS riadne a včas úkony

potrebnénanápravuzistenýchnedostatkov,aninaichzamedzeniedobudúcnosti,pričommuselavedieť
z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na
ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS
nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s

CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na
možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi,
resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné
opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom
nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu. Obchodník s CP mohol pokračovať

v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobcu až do 1.3.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.6. Žalovaná žiadala návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný. Uviedla, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - S. X. slovenské investície, Dolárové družstvo
slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom

"Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného
zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako
štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva,
pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. Žalobca ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší

alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm.
b) ZoCP. Spoliehanie sa žalobcu na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými
je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v
garantovanej výške (8 % p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad
pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS) schválil pre
Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatný dňa 28.3.2002),

na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého
účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní
orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho
úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP) a tiež vzájomný súlad predložených

údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené
v Prospekte investície sú úplné a pravdivé, ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať
(§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že
schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má

podľazákonaobsahovaťaobsahujeibazoznamzmlúv,ktorézabezpečujúodbytvýrobkovvyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť
prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní
prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa len ich zoznam) a schválený Prospekt
investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo

schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom
s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a
Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného
vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad

nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda
kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods.
2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako

aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôtdodržiavaschválenýProspektinvestície.
NBS teda nevykonávala, a ani nemohla vykonávať, dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencie. Z polročných správ Družstva, predkladaných Družstvom NBS, nevyplývali žiadne indície

a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od roku 2002, teda od začiatku obchodnej
spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP, a ani nikdy
NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu,

že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje
škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS
dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie
dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP na príslušnom
súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s

informáciami uvedenými v podnete, vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka
s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo
investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia
klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č.T.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať
sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného
súhlasu NBS. Rozhodnutím č. T.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP

povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP.
V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP
rozklad.VkonaníorozkladeakodruhostupňovýorgánrozhodovalaBankováradaNBS,ktoránapadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. C., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
4.3.2011. NBS listom zo dňa 20.4.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku

prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov,
keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu investície, ktoré by mohli
mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom, a v dôsledku ktorých sa stala
neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie
dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie
nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120

dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným
trhom, svojim rozhodnutím č. T.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie o žiadosti Družstva
zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán
rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. Q.-
XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS

ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. T.-XXXXX/XXXX zo dňa 27.8.2010
doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1
písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo
nedodržiavalo schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé.
Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. G. zo dňa 30.5.2011, ktorým sa Družstvu zakázal

predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.7.2011. Podľa vyjadrenia
Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26,179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na
mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo
zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS teda nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná,
nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, a postupovala v súlade so ZoCP.

7. Čo sa týka merita sporu, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako člen
Družstva dňa 23.8.2010 požiadal Družstvo o zrušenie jeho členstva v Družstve. Žalobca súdu doručil
listinný dôkaz - Potvrdenie o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu v sume 100.771,32 eur, ktorú sumu si však titulom náhrady škody neuplatnil. Titulom náhrady

škody si uplatnil sumu 100.750,- eur v zmysle vystavenej zmenky Družstvom, ktorá však žalobcovi
Družstvom vyplatená nebola. Žalobca výšku uplatnenej škody odvodzuje od skutočnosti, že na základe
prihlášky do Družstva sa stal členom Podielového družstva Slovenské investície a vlastníkom členského
vkladu. Pohľadávku si prihlásil v konkurze, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 11.4.2011. V konkurznom konaní sa uskutočnila 1. schôdza veriteľov, ktorá bola

prerušená a jej pokračovanie bolo 7.12.2012. Prihlásená pohľadávka žalobcu bola správcom konkurznej
podstaty popretá (pravdepodobne pre uplatnenú výšku pohľadávky) a žalobca podal incidenčnú žalobu,
pričom konanie v tejto veci nie je doposiaľ ukončené.

8. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že investíciami vloženými do

Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva, mal právo disponovať výhradne H. R., o.c.p., na základe
zmluvy o riadení portfólia zo dňa 2.6.2008, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán
uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s
CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa
15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti H. R., o.c.p., a.s.. Po zániku záväzkového

vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo
zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami, a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo
sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky,
ktoré získalo od svojich členov, neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola
špecifikovanávýškaposkytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmi

Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli
oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani M., G., I. a W.. Družstvo malo účty v
Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a vo Všeobecnej úverovej banke
a. s.. Súd mal tiež za zistené, že na základe schváleného Prospektu investície Úradom pre finančnýtrh U. -XXX/XXXX/ SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002, bolo Družstvo oprávnené
ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným
dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.

9. Na základe zisteného skutkového stavu do 1.6.2010, NBS, ako aj jej právny predchodca - Úrad
pre finančný trh, v súlade so ZoCP postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS
povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne
informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom, čo bolo vedené

rokovanie so štatutárom Družstva, ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností Družstva
a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd
preukázaný z obsahu listinného dôkazu, a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v
činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS písomnú odpoveď, v
ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov
investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa

v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu,
že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU,
a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by
mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné
vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym

spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje,
ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného skupiny CI HOLDING ,a.s.. V
odpovedibolozdôraznené,žedlhodobévysokévýnosyčlenovdružstievbolizabezpečenénajmädobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich
ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné,

aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi bolo na záver taktiež
zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola
evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev, a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS
disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Ako bolo konštatované vyššie, Družstvo
až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu Obchodníka s CP po

tom, čo mu tento vypovedal zmluvu o riadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu
výpovede splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od
20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo
listom zo dňa 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby
Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná

časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Súd mal za preukázané, že Družstvo predložilo NBS
dňa 28.4.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté
konanie T.-XXXX/X/XXXX, ktoré však bolo podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov prerušené rozhodnutím T.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo

povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty
na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím T.-
XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené
BankovouradouNBSč.Q.-XXXX/XXXXzodňa8.12.2010,právoplatnýmdňa16.12.2010.NBSsúbežne
začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 ZoCP za porušenie

ustanovenia §129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods.1 písm. b), c), h) ZoCP a ustanovenia
§ 125c ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím T.-XXXXX-X/XXXX zo dňa
30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Týmto
rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie
voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov činnosti

Družstva, ako aj Obchodníka s CP, dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. J.:B.-XXX/BPK-B-XXXX zo dňa 16.11.2010, bolo
dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §

20 Trestného zákona.

10. Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok po právnej stránke podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a návrh zamietol. Dospel k záveru,že žalobca v konaní nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala.
Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti ZoCP od 1.6.2010 bola oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-DružstvododržiavaschválenýProspekt

investície. NBS nevykonávala, a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s ustanovenia zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska, so ZoCP, ako aj so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov.Žalobcataknepreukázaljednuztrochpodmienokvznikuzodpovednostiza

vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS, a preto sa súd v konaní už ani nezaoberal správnosťou
vyčíslenej výšky škody.

11. Súd návrh žalobcu zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť
úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči
dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť. Žalobca si svoj nárok uplatnil v konkurznom konaní voči úpadcovi -

Družstvu, ktorého členom bol, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka
sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - žalobcu, ako predpokladu vzniku škody
spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď
nebude nárok žalobcu na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka
žalobcu bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, čo však neznamená, že počas incidenčného

konania pohľadávku žalobcu neuzná. Žalobca si uplatnil pohľadávku incidenčnou žalobou. Súd doposiaľ
o incidečnej žalobe žalobcu nerozhodol; konkurz nie je ukončený, a preto nie je možné ustáliť výšku
škody, ktorá žalobcovi vznikla. Návrhy na začatie konania o zaplatenie škody je možné preto považovať
za predčasne podané.

12. Súd návrh žalobcu zamietol aj z dôvodu, že ako bývalý člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku
nevyplatenýchfinančnýchprostriedkovDružstvomveriteľomDružstva,sisvojenárokynanáhraduškody
môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok
vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia
§ 244 Obchodného zákonníka.

13. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný
postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému
subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do
úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobcovi vznikla škoda.

Žalobca poukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo
strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotný žalobca pritom poukazoval na to, že Družstvo
poskytovalo finančné prostriedky Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia po tom,
ako ich získalo od žalobcu. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na
základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo,

že Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou
domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v
prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku
vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad

Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným
postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane
Družstva, čo je však subjekt odlišný od žalobcu. Z uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný
postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože
na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym

úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP. Preto sa súd
takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal. Podľa súdu NBS dohľad nad
dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala, ani sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.
Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 ZoCP. V

súlade s uvedenými ustanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom
posudzovallenjehoúplnosť(§127ods.4vspojenís§125ods.7ZoCP),posudzoval,čiobsahujevšetky
údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení(alebo správe) portfólia. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v
takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj
na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.

Súd na záver ešte dodal, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej
činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie.
VnútornévzťahyDružstvasaspravovalivdanomčasestanovamiDružstva,ustanoveniamiObchodného
zákonníka. Navrhovateľ ako člen Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv. Práve naopak, členská

schôdza je najvyšším orgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť
záležitosti Družstva, kontrolujú činnosť Družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a stanov. Žalobca počas trvania členstva v Družstve nevyužil svoje právo člena a nezúčastnil
sa zasadnutia členskej schôdze. V konaní nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval ďalšie
svoje oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, že by aktívne zasiahol do činnosti Družstva za účelom
odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

14. Na základe uvedených záverov za stavu, keď žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých
zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. (nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi
uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom), súd jeho návrh ako nedôvodný

zamietol.

15. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanej, dňa 27.2.2014.

16. Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu žalobcu na náhradu škody vyhovie, alebo, aby rozsudok zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto
súvislostiuviedolniektorécitátyzrozhodnutísúdov,atoználezuÚstavnéhosúdusp.zn.III.ÚSXXX/XX,

nálezu Ústavného súdu I. ÚS XXX/XX, ako aj z nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96. Argument
žalovanej o tom, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva, je úplne irelevantný, ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V
tejto súvislosti poukázal na ZoCP, ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“

dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v
čase, keď žalovaná schválila prospekt investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu nebol menený a
žalobca sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude žalovaná dohliadať na dodržiavanie podmienok
ustanovených povoleniami podľa ZoCP. Z toho dôvodu nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť

medziškodoužalobcuaporušenímzákonnýchpovinnostížalovanou,spočívajúcevnesprávnomvýkone
dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie okresného súdu,
že žalobca sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Žalobca nemal
zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani Obchodníka s CP, ktorými mohol
zabezpečiťdodržiavanieZoCP.Tým,žedošlokzamietnutiujehonávrhuajzdôvodunedostatkupríčinnej

súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany žalovanej nedošlo, súd odobril výklad
ZoCP, ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Žalobca poukázal na to, že povinnosťou NBS
podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1
ZoCP, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj Obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci

žalovaná tvrdila celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala žalovaná zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu
a Obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 ZoCP zisťovať všetky informácie a podklady,
a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli
byť, vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou Obchodníka s CP, ako i vrátane

rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto
prípade samotného žalobcu. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka R.. E. V. H.. preukázané,
že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólianedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI
HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila Obchodníka s CP, t.j. že Družstvo malo všetky
peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s

Obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti
portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené namiesto jednej do troch
zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o.,
pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING,
a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom,

R.. Y. J., vtedajší predseda predstavenstva Obchodníka s CP. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav,
že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s.
a Obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči
Obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že Obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a
v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil ZoCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní
tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach

vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZoCP
existujúce už od roku 2007, a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré
podľa ZoCP ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto
podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj Obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a

ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že žalobca už skôr nemohol rozpoznať
riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej
možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom T.-XXXXX-X/XXXX, ktorý
bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt
(ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa

zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu Družstva uvedených v
rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom samotná NBS uviedla,
že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt.
Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010, a táto
neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2008 k stretnutiu s

poverenými členmi predstavenstva Družstva R.. E. V. a R.. W. B. za účelom prerokovania problémov
činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov
vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods.
1 písm. b), c) a h), a ust. § 125 ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od 31.12.2006,
avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť. Čo sa týka

údajnej predčasnosti žalobného návrhu, podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 29 Cdo
4968/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne aplikovateľný aj
na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a
nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či aktuálny stav

konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom
konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver
o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie

od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako aj prvostupňového súdu, povinný mu dané
plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v
podobeskráteniamajetkovéhostavupoškodeného,nedásavznikškodybezďalšiehospojiťsformálnym

ukončením konkurzného konania tak, ako to tvrdí žalovaná. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce
konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by
zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o
zodpovednosti za škodu, ale i zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby
právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to,

že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna
voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný.
Žalobca zdôraznil, že jeho pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčnú
žalobu. V danom konkurze ani viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky,pričom samotný správca sa vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva v
100 % rozsahu, resp., že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu
konkurzu je zrejmé, že je vylúčená možnosť žalobcu uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu, v

akom si uplatnil svoju pohľadávku. Na záver žalobca v odvolaní namietol, že listinné dôkazy vyžiadané
prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne
vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 OSP, keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli
prečítané určité presne označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť

podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

17. Odvolanie žalobcu bolo dňa 7.4.2014 doručené žalovanej, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila
podaním doručeným súdu dňa 23.4.2014 (č.l. XXX až XXX spisu). Žalovaná v ňom navrhla, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa žalovanej okresný súd v
prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a

správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázala
na to, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie
zodpovedajúce názorom a predstavám žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalobcom uvádzané tvrdenia
nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v
skutkovo a právne identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia žalobcu

nasvedčujú, že sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú
rozhodnutie vo veci. Žalobca nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden
návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední
za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K námietke žalobcu,
že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, uviedla, že jej kompetencie sú

dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR. Žalovaná postupovala v súlade s ústavou,
nebola nečinná, a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči Družstvu, ale aj
obchodníkovi s CP. Dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001
Z.z.. Od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010,
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako

vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Až odvtedy mohla žalovaná dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený
prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie žalovanej, ktorým by žalovaná
určila, alebo stanovila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré
by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods. 1, v

spojenís§127ods.4zák.č.566/2001Z.z.bolastanovenávyhlasovateľoviverejnejponukymajetkových
hodnôt až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č.
558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť
a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden

zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr.
Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných subjektov,
a preto údajné (reálne neexistujúce) povinnosti Družstva nemohla žalovaná kontrolovať. Za činnosť
DružstvacelkovozodpovedáavmeneDružstvakonápredstavenstvoDružstvaakoštatutárnyavýkonný

orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie
prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako
štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto
povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zák. č. 566/2001 Z.z.. Žalovaná nevykonávala dohľad

nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet činnosti. Žalovaná mohla kontrolovať
len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust. § 126 až § 130 zák. č.
566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ust.
§ 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia
§ 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Žalovaná nebola a ani nie je príslušná potvrdzovať správnosť finančných

ukazovateľov. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29
Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti
štátu a nerobí žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedáskutočnosti.Predmetnýrozsudokprimárneriešiproblematikuzodpovednostiinýchsubjektovakoštátu,a
iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd
Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku

škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání
ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa
navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu)
preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto
subjektov (členov štatutárneho orgánu) zodpovedných za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky
vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia
pohľadávok žalobcu a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní.
Až následne, ak pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy mu
môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania

dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi stalo fakticky
nevymáhateľným. Žalobca si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším
neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu
škody. Žalobcovi zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako veriteľ vymáhateľnú pohľadávku voči
svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jeho žaloba je jednoznačne predčasná, čo objektívne a správne

skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu žalobcu, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané
spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 OSP, žalovaná uviedla, že aj keď v zápisnici z
pojednávania nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny, alebo ich
presne označené časti, zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou je), že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne

špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne
známe, alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v tomto prípade (žalobcu, ktorý je veriteľom Družstva)
boli tieto dôkazy súdu známe z jeho činnosti. Známe boli aj právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej,
pretože na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči žalovanej stovky sporov na rovnakom skutkovom

a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľov Družstva)
advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o..

18. Toto vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
27.8.2014 spolu s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 6.8.2014, č. k. 14Co/240/2014-624, 14/

Co/241/2014-624. O tejto skutočnosti svedčí doručenka, ako aj pokyn referujúceho sudcu na koncepte
uvedeného uznesenia, založené v zbernom spise odvolacieho súdu k sp. zn. 14Co/240/2014 a
14Co/241/2014 (ich fotokópia na č.l. XXX spisu). Odvolací súd po vrátení veci z dovolacieho súdu
nepovažoval za potrebné opakovane doručiť žalobcovi vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10C/222/2011-591 zo dňa 10.2.2014, pretože

to považoval za nadbytočné. Žalobca bol s vyjadrením žalovanej k jeho odvolaniu proti rozsudku riadne
oboznámený už pred prvým rozhodnutím odvolacieho súdu o jeho odvolaní.

19. V priebehu (druhého) odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§34CSP),viazanýrozsahomodvolaniaaodvolacímidôvodmi
opätovne prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh
žalobcu zamietol. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj

druhý rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 6.12.2016.

20. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne
vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov

sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného skutkového
stavu vyvodil svoj správny právny záver, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo
strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnymspôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP (účinného do 30.6.2016)
podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí nároku žalobcu
na zaplatenie 100.750,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, po vyčerpávajúco vykonanom
dokazovaní potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel

súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie vo veci, keďže
tento vec i správne právne posúdil. Preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

21. K uvedenému odvolací súd dodáva, že zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup

v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“
vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom právomoci určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi: nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

22. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní
nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovanej. Zdôrazňuje, že až od účinnosti novelizovaného
ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č.
129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt

rozšírenétak,žeDružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženú
povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či
Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň povinnosť aktualizovať prospekt investície
v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia

§ 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008
Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia,
zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani

družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr.
správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva
nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ako sa
mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní
informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm.
b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001
Z.z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Ak si tejto
skutočnosti nebol žalobca vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu NBS v zmysle zásady, podľa ktorej

neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu
dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v
predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade
NBS.

23. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v
odvolaní poukazoval žalobca, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciou
žalovanej. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátumožno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu
za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží
v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než

pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd teda ešte uvádza, že miera
možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne
pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia

konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných
nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V konkurznom
konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca
konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na
to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je
vyriešená, keďže nie je zrejmé, že v konkurznom konaní žalobca nedostane nič. Vzhľadom na túto

skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny aj záver súdu prvej inštancie, že návrh
bol podaný predčasne.

25. V postupe súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že

súd nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.2.2014
(č.l. XXX až XXX spisu) jednoznačne vyplýva, že súd v zmysle ust. § 119 ods. 5 OSP účastníkov
oboznámilsdoposiaľvykonanýmdokazovanímaobsahomspisu.Súdzároveňkonštatoval,ževspisesa
nachádzajú všetky listinné doklady doručené účastníkmi konania. Zástupcovia žalobcu a žalovanej pred
súdom prehlásili, že netrvajú na vykonaní dokazovania čítaním listinných dôkazov, ktoré sú založené

v súdnom spise, ich obsah im je známy. Tvrdenie žalobcu o riadnom nevykonaní dôkazov súdom
prvej inštancie preto odvolací súd vyhodnotil ako účelové a nemajúce oporu v predloženom spise.
Navyše, v zmysle ust. § 121 OSP (prevzatá právna úprava do § 186 ods. 1 CSP) netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej veci je nepochybné,
že obsah listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvej inštancie (i odvolaciemu

súdu) všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva vedú pred
OkresnýmsúdomBratislavaIstovkysporovvočižalovanej,narovnakomskutkovomaprávnomzáklade,
v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie
ich podrobným čítaním ani nebolo potrebné vykonať.

26. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu, ako aj o trovách konania, vecne správne,
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane žalovanej
nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa

262 ods. 2 CSP.

29. Nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal odvolací súd žiadnej zo strán sporu, pretože
žalobca mal v dovolacom konaní len čiastočný úspech. Dovolací súd na základe dovolania žalobcu síce
zrušil prvý rozsudok odvolacieho súdu, ale jeho dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu odmietol.

30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).