Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216203249
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216203249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci

starostlivosti o mal. O. Š., nar. XX.XX.XXXX, t.č. plnoletú, dieťa rodičov O. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. C. XX, Bratislava a N. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, O. A. N., o zvýšenie výživného
takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca N. Š., nar. XX.XX.XXXX na vtedy maloletú O. Š., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 16,60 Euro mesačne na 150,- Euro mesačne počnúc dňom 25.2.2016 do
7.5.2016.

Zročné výživné za obdobie od 25.2.2016 do 7.5.2016 v sume 315,- Euro je otec povinný zaplatiť k
rukám matky vtedy maloletého dieťaťa v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Trnave č.k. XXNc XXX/XX-X zo dňa 19.09.2000 v časti
o výške výživného.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka sa návrhom podaným na súd dňa 25.02.2016 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosť otca

k vtedy mal. O., nar. XX.XX.XXXX z pôvodne stanovenej výšky 16,60 euro na 200,- euro mesačne.
Vo svojom návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného v roku 2000 sa zmenili pomery na
strane maloletej, pričom suma výživného vo výške 16,60 Euro mesačne nezodpovedá potrebám dcéry
vzhľadom na jej vek, jej štúdium
2
49P/183/2016
na strednej škole, jej mimoškolským záujmom a takisto nezodpovedá ani súčasným životným nákladom

pri zohľadnení vývoja rastu cien od roku 2000. Maloletá je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej
školy chemickej v Bratislave. Okrem základných potrieb ako strava, ošatenie, bývanie, matka uhrádza
aj všetky náklady spojené so školou, zdravotnou starostlivosťou cca 120,- Euro, záujmovou činnosťou
dcéry. Maloletá sa šesť rokov venovala basketbalu. Náklady na túto záujmovú činnosť boli cca 330,-
Euro ročne, dvakrát ročne mali so športovým oddielom basketbalové sústredenia, pričom tieto náklady
od 80,- Euro až 160,- Euro uhrádzala výlučne matka. V súčasnosti sa dcéra venuje boxu, náklady sú
40,- Euro mesačne. Matka žiadala vo svojom návrhu priznať zvýšené výživné tri roky spätne od podania

návrhu t.j. 25.02.2016.
2. Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí
v takom rozsahu ako navrhovala matka dieťaťa. Konštatoval, že výška výživného podľa právoplatného
rozsudku z roku 2000 nezodpovedá súčasným potrebám dcéry a preto sa nebráni novému určeniuvýživného, nie však v navrhovanej výške 200,- Euro mesačne. Poukázal na to, že o dcéru O. sa riadne
stará od jej narodenia, trávi s ňou niekoľko dní v mesiaci, stretávajú sa hlavne cez víkendy. Finančne jej
prispieva na ošatenie a záujmovú činnosť. Keďže sa dcéra venuje boxu prispel jej päťkrát sumou 40,-

Euro. Pravidelne jej prispieva na narodeniny 50,- Euro, meniny 20,- Euro, Vianoce a vysvedčenie cca
100,- Euro, a k tomu rôzne drobné darčeky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného
súdu Trnava sp. zn. XXNc XXX/XX, potvrdeniami o príjmoch rodičov dieťaťa, ako aj ďalším obsahom

spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. O. Š., sa narodila X.X.XXXX ako dcéra rodičov O. O. a N. Š.. Rodičia dieťaťa manželstvo neuzavreli.
Rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 19.09.2000, č.k. XXNc XXX/XX súd schválil rodičovskú
dohodu tak, že maloletú dcéru O. zveril do výchovy a opatery matke a otca zaviazal povinnosťou platiť
výživné na maloletú O. sumou 16,60 euro (500,-Sk), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V čase rozhodovania súdu bola maloletá vo veku dvoch rokov.
5. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že výživné otca k vtedy maloletej O. bolo
stanovené v roku 2000. Na základe rodičovskej dohody otec platil výživné vo výške 500,- Sk/16,60
Euro. S otcom dieťaťa spolu žili do roku 2004. Návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
podala ešte v čase keď spolu žili, z dôvodu prídavku na dieťa. Rozišli sa až následne v roku 2004. V

lete 2003 požičala 42 tisíc Sk kamarátovi otca dieťaťa. Uviedla, že nevie ako sa volal, videla som
ho iba dvakrát. Písomnú zmluvu o pôžičke neuzavreli. Do dvoch mesiacov mal peniaze vrátiť, peniaze
mu poskytla bezúročne. Potom ako sa rozišli s otcom dieťaťa žiadala ho, aby jej zabezpečil vrátenie
peňazí. Následne otec dieťaťa šekom poslal sumu 42 tisíc Sk, bolo to v decembri 2004. uviedla, že
nie je pravdivé tvrdenie otca dieťaťa, že sa po schválení rodičovskej dohody ohľadne výšky výživného

dohodli tak, že jej vyplatí sumu 42 tisíc Sk a ďalšie výživné platiť nebude. Od schválenia rodičovskej
dohody otec dieťaťa zaplatil výživné 2 x po 500,- Sk a to v januári a februári 2003. Uviedla, že je od roku
2000 nežiadala o zvýšenie výživného, napriek tomu, že okrem dvoch platieb jej otec dieťaťa neuhradil
žiadne ďalšie platby. Nepodala ani návrh na zvýšenie výživného, ani na výkon rozhodnutia, ani trestné
oznámenie z dôvodu, že mala dve práce, veľa pracovala a nechcela som sa s ním hádať. V súčasnosti

už má iba jednu prácu, nevládze toľko pracovať, a preto sa rozhodla podať tento návrh.
3
49P/183/2016

Žiadala priznaťzvýšenévýživné3rokyspätneodpodanianávrhutedaodroku2013,nakoľkovtomčase

už dcérachodilanaStrednúodbornúškoluchemickú,päťrokovhralabasketbaldomarca2015,odtohto
obdobia chodí dcéra na box. Za basketbal platila 300,- Euro na rok, poplatky za sústredenie od 120,-
až 200,- Euro. Taktiež musela hradiť náklady za cestovné, stravu a ubytovanie. Poplatky za školu platila
bežné. Zdravotné problémy v tom čase dcéra nemala žiadne. Vzhľadom na vek sa zmenili aj jej záľuby.
Uviedla, že s dcérou býva na ulici S. C. XX v dvojizbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Za

byt platí nájomné a služby spojené s užívaním bytu 139,- Euro mesačne spolu s energiami. Manželstvo
neuzavrela. Okrem O. iné vyživovacie povinnosti nemá. Vlastní motorové vozidlo Octavia, 15 ročné.
Iné nehnuteľnosti nevlastní. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých žiadala
priznať zvýšené výživné tri roky spätne od podania návrhu, uviedla, že je onkologickou pacientkou.
Absolvovala kryoterapiu krčka maternice v roku 2012. Nemala chemoterapiu a nebola hospitalizovaná.

6. O. Š. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že sa pripája k návrhu na zvýšenie výživného. S otcom
bývala väčšinou cez víkendy. Išla k nemu v piatok po tréningu a bola s ním až do nedele. Väčšinou boli u
neho doma. Nepamätá si, že by chodila s otcom na výlety, iba keď bola malá chodili sánkovať. Dvakrát
bola s otcom v lete na dovolenke v Chorvátsku a jedenkrát na lyžovačke. Vianoce trávi s mamou. K

otcovi chodí 25.12., niekedy však už na druhý deň ide domov. Na Silvestra bývala s otcom, teraz trávi
Silvestra s kamarátkami. Otec odkedy je ženatý, jej dáva na Vianoce 100,- Euro, na narodeniny 50,-
Euro, raz jej dal na meniny 20,- Euro. Predtým sa niekedy stalo, že jej na Vianoce otec nedal žiaden
darček s odôvodnením, že neboli peniaze. Pamätá si, že raz od otca dostala pokladničku, raz make
up a raz šál. Vreckové jej žiadne nedával, keď tak jej dala stará matka. Uviedla, že v súčasnosti býva

otec so svojou matkou, manželkou a s jej dvoma deťmi v O. A. N.. Keď býval otec a stará matka v
Bratislave, chodila k nim častejšie. Bývali vtedy blízko seba, stalo sa, že namiesto k otcovi išla k starej
matke. Odkedy sa presťahoval otec, tak sa jej tam chodiť nechce.7. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že sa matkou dieťaťa v októbri 2004 rozišli. V
decembri 2004 jej zaplatil 42 tisíc Sk, čo malo byť výživné dopredu aspoň na päť rokov, aby nemusel
splácať každý mesiac 16,60 Euro. V tom čase nepracoval. V roku 2014 sa zamestnal v obchodnej

spoločnosti Z. H. Z..F..P.. Pracuje na polovičný úväzok, mesačne zarobí 164,- Euro, okrem tohto nerobí
nič, pomáha mu jeho matka zo starobného dôchodku. Vo februári 2016 uzavrel manželstvo s B. Š.Á.,
ktorá pracuje ako čašníčka s minimálnou mzdou. Jeho manželka má 16 a 9 ročné deti. Bývajú spolu
všetci v rodinnom dome v O. A. N. aj s jeho mamou. Tento rodinný dom kúpila jeho matka, ktorá predala
byt v Bratislave na I. XX. Dom v O. A. N. je starý 80 ročný, pomaly ho prerábajú. Vlastní osobné vozidlo

Renault Tvingo rok výroby 2001. Uviedol, že so svojou dcérou O., mal veľmi dobrý vzťah až do februára
2016, keď bola na jeho svadbe. Následne sa úplne zmenila. Myslí si, že to bolo tým, že jej matka
podala návrh na zvýšenie výživného. Nezistil prečo sa dcéra takto začala k nemu správať. Aj som sa
jej to pýtal, ale neodpovedala mu. Otec dieťaťa má ukončenú Strednú priemyslu elektrotechnickú s
maturitou. Nikdy v tomto odbore nepracoval. Hrával hokej. Potom pracoval ako čašník a na pumpe.
Iné vyživovacie povinnosti okrem O. nemá.

8. Z obsahu listinných dokladov založených matkou dieťaťa súd zistil, že je zamestnaná v obchodnej
spoločnosti S. - G. Z..F..P.. Z. Z. O. X,
4

49P/183/2016

Bratislava. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje cca 376,42 Eur netto. Iný zdroj príjmu nemá. Je
výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu na ulici S. C. v Bratislave. Mesačné výdaje má matka spojené
s bývaním (nájomné a služby spojené s užívaním bytu + energie) cca 139,- Euro, spolu so splácaním

úveru 363 Euro mesačne, internet a TV 17,49 Euro.

9. Z obsahu listinných dokladov založených otcom dieťaťa súd zistil, že je zamestnaný v obchodnej
spoločnosti Z. H. Z..F..P.., so sídlom S. XXX, Bratislava. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje
164,64 Euro netto. Iný zdroj príjmu nemá. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

5

49P/183/2016

Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. V prejednávanom prípade je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného (2000) došlo k zmene
pomerov na strane vtedy mal. O. Š., nar. X.X.XXXX, ktorá je študentkou Z. P. Š.G. Y. v Bratislave, ako aj
z dôvodu zvýšenia životných nákladov všeobecne. Matke sa zvýšili výdaje spojené s návštevou strednej
odbornej školy dieťaťom, ako aj z dôvodu jej mimoškolských aktivít, športovým a kultúrnym vyžitím.

Matka dopĺňala doposiaľ zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný
rozvoj tým, že sa o dieťa jednak osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, zvýšenú okrem
iných aj z dôvodu pribúdajúceho veku dcéry a tým aj zmenou jej záujmov, avšak pri posudzovaní zmeny
pomerovmusísúdzároveňposúdiť,čiosobné amajetkovépomerypovinnéhorodičamuumožňujúplatiť
na dieťa výživné zvýšenou čiastkou. Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady

potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby 18-ročného dieťaťa a poslednú úpravu výživného,
ktorá bola pred 16. rokmi dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť
výživné vo výške 120,- euro. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Matka dieťaťa vo svojom návrhu žiadala priznať zvýšené výživné tri roky spätne od podania návrhu
t.j. 25.02.2016. Vzhľadom na to, že matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nemohla podať návrh už v r. 2013 (dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, bránenie v uplatnení

nároku inou osobou a pod.) preto súd postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia a priznal
zvýšené výživné odo dňa podania návrhu na súd. Zročné výživné, ktoré potom otcovi vzniklo za obdobie
od podania návrhu na súd, t.j. od 25.2.2016 do dovŕšenia plnoletosti dcéry, t.j. do 07.05.2016 v sume
315,- euro ako rozdielu medzi doposiaľ plateným výživným a výživným zvýšeným.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis
6
49P/183/2016s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.