Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014201080.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci
žalobcu: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, H., v zastúpení JUDr. Ferdinandom Klinovským,
advokátom so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. januára 2015 č. k. 20S/110/2014-36,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. januára 2015 č. k.
20S/110/2014-36 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,28 Eur
v lehote 15 dní na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ferdinanda Klinovského, advokáta, so sídlom
Radlinského 47, Dolný Kubín .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajského súdu v Žiline napadnutým rozsudkom zo dňa 13. januára 2015 č. k. 20S/110/2014-36
preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014 podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ferdinanda Klinovského, advokáta
so sídlom v Dolnom Kubíne, náhradu trov konania vo výške 35,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške
167,71 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 30 dní od jeho právoplatnosti.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci, vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného žalovaným vyplývajúcim z predloženého administratívneho spisu dospel
k záveru, že dôvody žalobcu uvedené v žalobe sú dôvodné, keď závery žalovaného uvedené v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú predčasné pre nedostatočne zistený skutkový stav.

Krajský súd z administratívneho spisu mal preukázané, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dolný
Kubín - Okresný dopravný inšpektorát v Námestove rozhodnutím č. ORPZ-DK-ODI4-P-63/2013 zo
dňa 23.04.2014 rozhodol tak, že žalobca sa dopustil priestupku dňa 28.12.2012 v čase o 14:55 hod.,
keď prechádzal ako chodec po miestnej komunikácii ulici M. R. Štefánika v Námestove, kde v blízkosti
budovy s popisným číslom 206/3 vstúpil na vozovku a to pri použití priechodu pre chodcov bez toho,
aby dostatočne videl dopravnú situáciu vozidiel prichádzajúcich zľava (odparkované vozidlo pozdĺžne na

parkovisku, pri pravom okraji vozovky, v smere jazdy vozidla Ford Escort), keď vzhľadom na rýchlosť a
vzdialenosť prichádzajúceho vozidla z jeho ľavej strany nemohol cez vozovku bezpečne prejsť. A. Z. sapred vstupom na vozovku, pri použití priechodu pre chodcov dostatočne nepresvedčil zľava vzhľadom
na dopravnú situáciu, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, nakoľko ako účastník cestnej premávky
(ako chodec) ohrozil vodiča vozidla Ford Escort, ev. č. H. XXXBL, ktoré viedol R. E., ktorému spôsobil

nebezpečenstvo,atotak,žemuvstúpilspozazaparkovanéhovozidlaavbeholdojehojazdnejdráhycez
priechod pre chodcov, následne došlo ku kontaktu vozidla a chodca. Pri dopravnej nehode utrpel chodec
A. Z. zranenie hlavy s dobou liečenia nad sedem dní. U vodiča motorového vozidla ani u chodca nebolo
zistené požitie alkoholických nápojov. Konštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 53 ods. 2, ods. 4
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.") a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.). Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. od
uloženia sankcie upustil z dôvodu, že k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku.

Na základe odvolania proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný žalobou napadnutým

rozhodnutia č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014 zamietol odvolanie žalobcu a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a
právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom.

Krajský súd mal preukázané, že z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s

prvostupňovýmrozhodnutímvyplýva,žežalobcovisakladiezavinu,ženevenovaldostatočnúpozornosť
dňa 28.12.2012 v čase od 14:55 h na priechode pre chodcov po miestnej komunikácii M. R. Štefánika
v Námestovo, keď vstúpil na vozovku a to pri použití priechodu pre chodcov bez toho, aby dostatočne
videl dopravnú situáciu vozidiel prichádzajúcich zľava a keď vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúceho vozidla z jeho ľavej strany nemohol cez vozovku bezpečne prejsť. Žalobcovi sa

napadnutým rozhodnutím kladie za vinu, že pred vstupom na vozovku, pri použití priechodu pre
chodcov, sa dostatočne nepresvedčil zľava, vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môže urobiť bez
nebezpečenstva, nakoľko ako účastník cestnej premávky (chodec) ohrozil vodiča Ford Escort, ev.
č. H. XXXBL, ktoré viedol R. E., ktorému spôsobil nebezpečenstvo a to tak, že mu vstúpil spoza
zaparkovaného vozidla a vbehol do jeho jazdnej dráhy cez priechod pre chodcov, následne došlo ku

kontaktu vozidla s chodcom. Žalovaný konštatoval, že žalobca svojím konaním porušil § 53 ods. 2 a 4
zákona č. 8/2009 Z. z. a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb., od uloženia sankcie upustil s poukazom
na § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.

Zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov krajský súd preskúmal v
intenciách ustanovení § 53 ods. 2, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. v spojení s § 22 ods. 1, písm. g / zákona
č. 372/1992 Zb., s § 73 ods. 1, 2, s § 74 ods. 2, s § 51 uvedené zákona, v intenciách § 46 a § 47
ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok"), tiež v intenciách čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorú právnu

úpravu citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
ustanovujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nedostatočného zisteného
skutkového stavu veci, keď žalovaný nemal k dispozícii všetky podklady na rozhodovanie vo veci.

Zdôraznil, že znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie rozoberajú prípady, kedy by k dopravnej
nehode nedošlo, a to buď konaním žalobcu ako chodca alebo vodiča dopravného prostriedku, ktorý bol
účastníkom dopravnej nehody. Obaja znalci ustálili, že v prípade, keby vodič išiel rýchlosťou 35 km/h
(znalec X. ustálil túto primeranú rýchlosť na 37 km/h), by nedošlo k dopravnej nehody v prípade, že
by vodič brzdil tak, ako v skutočnosti brzdil (názor P.. C.) alebo že by brzdil v polovičnom spomalení

(názor P.. X.). Aj z tohto pohľadu je, podľa názoru krajského súdu, potrebné ustáliť primeranú rýchlosť
vozidla Ford, ktorá vzhľadom na miestne pomery, bola primeraná posudzovanej skutkovej situácii.
Krajský súd dospel k záveru, že závery správnych orgánov, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody
sú príčiny na strane žalobcu, sú predčasné a v čase preskúmania rozhodnutia žalovaného krajským
súdom, vzhľadom na obsah administratívneho spisu, a aj závery jednotlivých znalcov, ktorí posudzujú

jednotlivé situácie, ktoré by boli na strane vodiča, teda zníženie rýchlosti, brzdná dráha, spôsob techniky
jazdy, reakcie vodiča ako reagoval, mal by reagovať a pod., ktoré rozoberajú v jednotlivých znaleckých
posudkoch,nepreukazujújednoznačne,žebyjedinoupríčinoudopravnejnehodybolosprávaniežalobcu
ako chodca. Takýto záver je predčasný, naviac, keď v konaní jednoznačne bolo preukázané, že vodič,ktorý bol účastníkom dopravnej nehody prekročil zákonom stanovenú povolenú rýchlosť, pričom nie je
ani jednoznačne určené, aká mala byť jeho primeraná rýchlosť. Skutočnosťami ako príčinami vzniku
dopravnej nehody a zavinenia (úplného alebo čiastočného) zo strany žalobcu sa správne orgány

nezaoberali a ani tento aspekt nevyhodnocovali, preto bude potrebné v nariadenom znaleckom posudku
ustáliťajotázkuprimeranejrýchlostivodiča,ktorúmalvzhľadomnauvedenépomeryadopravnúsituáciu
v danom čase s vozidlom Ford Escort realizovať a v nadväznosti na závery znaleckého posudku potom
vyhodnotiť aj vo vzťahu k osobe žalobcu, či konanie žalobcu v čase dopravnej nehody bolo jedinou
príčinou vzniku dopravnej nehody alebo sa jedná o spoluvinu chodca a vodiča, resp. vinu výlučne na

stranevodiča.Tietoskutočnostisú,podľanázorukrajskéhosúdu,podstatnénielenvovzťahukvýrokovej
časti napadnutého rozhodnutia, ale aj k uvedeniu dôvodov rozhodnutia.

2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

Žalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne. Nesúhlasil s
názorom prvostupňového súdu, že v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil konanie žalobcu v súvislosti
s § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. Zastával názor, že odôvodnenie porušenia citovaného ustanovenia

je dostatočne zdôvodnené. Taktiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že nemal k dispozícii všetky
podklady na rozhodnutie vo veci, ktorá argumentácia nie je ničím podložená. Poukázal na to, že
krajskému súdu zaslal kompletné spisové materiály týkajúce sa veci. Tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí
uviedol všetky dôkazné prostriedky, ktorými disponoval, a preto nie je zrejmé z akého dôvodu krajský
súd dospel k záveru, že v priestupkovom konaní existuje posudok proti vodičovi motorového vozidla E..

Vyslovil názor že vo veci predmetnej dopravnej nehody bolo rozhodnuté na základe presne zisteného
skutkového stavu. Uviedol, že poukazom na vydané právoplatné rozhodnutie voči vodičovi vozidla,
sa javí ako neúčelné a nehospodárne, aby v predmetnej veci na základe názoru krajského súdu bolo
nariadené ďalšie znalecké dokazovanie z dôvodu ustáliť aj otázku primeranej rýchlosti vodiča, ktorú mal
vzhľadom na uvedené pomery a dopravnú situáciu v danom čase s vozidlom Ford Escort realizovať a

v nadväznosti na závery znaleckého posudku potom vyhodnoť aj vo vzťahu k osobe žalobcu. Tvrdil,
že porušenie všeobecne záväznej právnej normy konaním vodiča Ford Escort zo dňa 28.12.2012 bolo
predmetom iného konania, vo veci bolo vydané rozhodnutie o priestupku č. ORPZ- DK- OD14-P-
181/2013 zo dňa 18.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15.10.2014. Súčasne vyslovil názor,
že v napadnutom rozhodnutí v časti odôvodnenia na strana 10 až 12 žalovaný dostatočne zdôvodnil

odvolacie námietky účastníka konania v zastúpení týkajúce sa i znaleckého posudku a odborného
vyjadrenia.

3.

Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Žiline potvrdil. S dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní nesúhlasil. Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania.

4.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach
podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods.
2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492

ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk je nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v

trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému
je vyvodzovaná zodpovednosť za priestupok.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča

vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto
odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na
správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,
či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú
povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania
je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk

spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov
o postihu za priestupok, podľa názoru najvyššieho súdu teda bolo treba tiež na danú vec

aplikovať čl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru, v súlade s ktorou právnou úpravou bolo nevyhnutné
žalobcovi ako obvinenému z priestupku poskytnúť obdobné záruky a práva, ktoré sú zakotvené
v trestnom zákone a trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. Vzhľadom k uvedenému
rozhodnutiu o vine obvineného z priestupku musí predchádzať zistenie skutkového stavu, z ktorého
spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti je zrejmé, že obvinený z priestupku sa dopustil

protispoločenského konania, ktorým naplnil skutkovú podstatu priestupku zákonodarcom ustanoveného
v zákone č. 372/1990 Zb.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 o správnom

konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok).

Podľa § 3 ods. 1, 4, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dolný
Kubín - Okresný dopravný inšpektorát v Námestove príslušný na rozhodnutie podľa zákona č. 372/1990
Zb. v prvom stupni a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, ako
odvolací správny orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem,
vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba

považovať za predčasné, a preto súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobou
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Vychádzajúczoskutkovýchzistenívyplývajúcichzadministratívnehospisuodvolacísúdzhodneakosúd
prvého stupňa dospel k záveru, že správna úvaha správnych orgánov oboch stupňov, na základe ktorej
ustálili svoj právny záver, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody sú príčiny na strane žalobcu, je

predčasná a ani nevyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania vzhľadom na obsah administratívneho
spisu, keď aj závery jednotlivých znalcov, ktorí posudzovali jednotlivé situácie, ktoré by boli na strane
vodiča, ktoré rozoberajú v jednotlivých znaleckých posudkoch, zamerajúc pozornosť na skutočnosť,
kedy by k dopravnej nehode nedošlo, jednoznačne nepreukazujú, že by jedinou príčinou dopravnej
nehody bolo správanie žalobcu ako chodca, s prihliadnutím na to že v konaní bolo tiež preukázané, že

vodič,ktorýbolúčastníkomdopravnejnehody, prekročilzákonomstanovenúpovolenúrýchlosť,pričomv
danom prípade nebolo ani určené, aká mala byť jeho primeraná rýchlosť. Aj odvolací súd zastáva názor,
že skutočnosťami preukazujúcimi vznik dopravnej nehody a zavinenia (úplného alebo čiastočného) zo
strany žalobcu v príčinnej súvislosti všetkých okolností dopravnej situácie v čase a miesta nehody a ich
účastníkov sa správne orgány doposiaľ ani dostatočne nezaoberali a ani tento aspekt nevyhodnocovali.
Bude preto potrebné v ďalšom dokazovaní zamerať pozornosť na skutkové zistenia, preukazujúcu

skutočnú dopravnú situáciu v danom čase a túto vyhodnotiť vo vzťahu k osobe žalobcu, či konanie
žalobcu v čase dopravnej nehody bolo jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody alebo sa jedná o
spoluvinu chodca a vodiča. Určenie rozsahu a dôkazných prostriedkov je v právomoci správneho
orgánu. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol súhlasiť z odvolacou námietkou žalovaného, že
v preskúmavanom prípade bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ako aj s odvolacou

námietkou, že v tomto konaní skúmanie zavinenia vodiča ako účastníka dopravnej nehody je právne
irelevantné.

Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody pred vstupom na vozovku
sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie

sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec
nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z citovaných článkov ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri
výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú
viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika
viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie

postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a skutkovývh zistení daného prípadu doposiaľ skutkové
oklonosti jednoznačne nepotvrdzujú zavinenie žalobcu, ktorému sa kladie za vinu, že nevenoval
dostatočnú pozornosť dňa 28.12.2012 v čase od 14:55 h na priechode pre chodcov po miestnej

komunikácii M. R. Štefánika v Námestovo, keď pred vstupom na vozovku sa dostatočne nepresvedčil
zľava, vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, nakoľko ako účastník
cestnej premávky (chodec) ohrozil vodiča Ford Escort, ev. č. H. XXXBL, ktoré viedol R. E., ktorému tým
spôsobil nebezpečenstvo.

Zákonodarca v citovenej právnej norme ustanovenej v § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. účinného
v čase dopravnej nehody, ukladá chodcovi povinnosť presvedčiť sa, či môže vstúpiť na vozovku bez
nebezpečenstva, pred vstupom na vozovku a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne
zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho.

Skutkové okolnosti daného prípadu však potvrdzujú, že ku kolízii medzi žalobcom a motorovým vozidlom
došlo potom ako sa žalobca na prechode pre chodcov už nachádzal, ktorej skutočnosti správne orgány
oboch stupňov doposiaľ ani nevenovali náležitú pozornosť, majúce za následok predčasné a teda
nesprávne vyhodnotenie zavinenia žalobcu.Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku
sa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd
sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a
nedostatočne vyhodnotil skutkový stav (§ 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p.).

Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery
uvedené vyššie odvolací súd považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny

podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2
O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219
ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel
prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.
Žalobcovi priznal náhradu trov tohto konania, keďže v tomto konaní mal úspech. Priznal mu náhradu
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného -
61,84 Eur a režijný paušál za úkon 8,39 Eur + 20% DPH, podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1,

písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v celosti 84,28 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.