Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218456
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115218456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci navrhovateľky: Y. K., rod. S., nar. XX. Z.
XXXX, bytom P., S. XXX/XX, proti druhému manželovi: Z. K., nar. XX. M. XXXX, bytom O. XXX, o rozvod
manželstva, o odvolaní druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. decembra 2015
č. k. 14C/335/2015-22 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania a náhradu trov

konania im nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 18 až 20, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3
ZoR (zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil preukázaným
vážnym rozvratom manželstva, vzhľadom na vzájomný vzťah manželov, spolužitie, dĺžku trvania a
intenzitu rozvratu vzťahov. Manželstvo už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií tak ako to
predpokladá ZoR, keďže manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2014. Po rovnako dlhú
dobu spolu nehospodária a nezúčastňujú sa na výchove detí, ktoré už dosiahli plnoletosť. Manželstvo
nadobudlo formálny charakter. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označil súd prvej inštancie citové

odcudzenie navrhovateľky, pre ktoré odmieta so žalovaným zotrvať v manželskom zväzku a opustila
ho. Navrhovateľka nechce obnoviť spolužitie a pretože nie je možné nikoho nútiť, aby zotrvával v
manželskom vzťahu proti svojej vôli, súd prvej inštancie manželstvo rozviedol. Rozhodnutie o náhrade
trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 144 veta prvá O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie druhý manžel, vyjadrujúc s ním nesúhlas. Odvolanie
odôvodnil neúplným zistením skutkového stavu veci, ako i nevykonaním dokazovania, potrebného na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal skutočný prejav vôle navrhovateľky rozviesť sa, keďže je
pod vplyvom svojich dcér a zaťa. Navrhovateľka je od týchto príbuzných závislá, pretože býva v ich
dome, bez akýchkoľvek záruk. Pôvodný zámer bol darovanie domu obidvom dcéram, so zohľadnením
práva doživotného bývania pre obidvoch manželov. Namiesto toho bola uzavretá kúpna zmluva, bez
práva doživotného bývania. Kúpnu cenu mu vyplatili, ale pod psychickým nátlakom zo strany zaťa a

dcéry peniaze vrátil. Od tej doby sa neustále zvyšovala intenzita zásahov dcéry a zaťa do manželských
záležitostí účastníkov. Následkom toho sa zvyšovala aj agresivita navrhovateľky, čo vyvrcholilo v
novembri 2014 vyhnaním druhého manžela z domu. Pred rozvodom bolo potrebné dosiahnuť,
aby manželia nebývali v spoločnej domácnosti. Pri písaní návrhu na rozvod mala navrhovateľkaspoluautorku. S uvedenými námietkami sa súd prvej inštancie nezaoberal. Súčasťou súdneho konania
mal byť aj pokus o zmier. Nie je pravdou, že druhý manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
pretože z domu ho vyhodili. Nesúhlasil s tvrdením, že manželia spolu nehospodária, pretože aj po

novembri 2014, kedy ho vyhodili z domu, spláca hypotéku, ktorú použili na rekonštrukciu domu (do jej
splácania ho nútia zať a obidve dcéry).

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu jednoznačne trvala na svojom stanovisku rozviesť sa.
Spolužitie manželov bolo dlhoročne stresujúce, bez pozitívnych citových väzieb a záujmov. Správanie

druhého manžela bolo časti agresívne a vulgárne, na hrane fyzického násilia. Niekoľkokrát musela
prenocovať mimo domu, z dôvodu ochrany svojej bezpečnosti a zdravia. Požívanie alkoholických
nápojov u druhého manžela nebolo len príležitostné. Vzhľadom na niekoľkoročnú onkologickú diagnózu
navrhovateľka sa musí vyhýbať negatívnemu správaniu. V liečbe jej druhý manžel nebol oporou a vôbec
nebral na ňu ohľad. Dochádzalo k rozbíjaniu pohárov, tanierov, okuliarov, búchaniu dvierkami nábytku,
kopanie, zaťatie sekerou. Navrhovateľka naďalej odmieta obnoviť spolužitie s druhým manželom a trvá

na rozvode manželstva. Je to jej slobodné a dobrovoľné rozhodnutie. Nemá záujem o pokus o zmier.
Druhý manžel súhlasil, aby zostala bývať v dome, čomu predchádzal telefonát manželov, ktorým ho
požiadala o dohodu, kto zostane bývať v dome. S druhý manželom nemajú žiadnu hypotéku viazanú na
nehnuteľnosť. Po vzájomnej dohode splácajú spotrebný úver voči banke.

Druhý manžel v písomnom vyjadrení nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky. Nie je pravdou, že by
nebol jej oporou počas liečby a z rodičovského domu bol vyhodený. Potvrdil, že manželské spolužitie
bolo dlhodobo stresujúce, bez pozitívnych citových väzieb a záujmov. Bolo tomu tak pre agresívne,
provokačné, podráždené a nervózne správanie navrhovateľky. Odovzdával jej celú výplatu a následne
mu boli prideľované na pracovné cesty peniaze, nepostačujúce na zabezpečenie pravidelnej teplej

stravy. Následkom toho musel postúpiť operáciu žalúdka v apríli 2015. Tvrdenie navrhovateľky o
poškodzovaní vecí v domácnosti zodpovedá pravde len čiastočne. Naďalej je otázna skutočná slobodná
vôľanavrhovateľkyrozviesťsa.Druhýmanželnamietalpravdivosťdohody,ževdomemôžezostaťbývať
navrhovateľka. Spotrebný úver bol použitý na opravu rodinného domu.

Odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.) a § 34
CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami druhého manžela, odvolací
súd dopĺňa ďalšie dôvody.

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia

uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 ZoR); pričom
účelommanželstvajevytvoriťharmonickéatrvaléživotnéspoločenstvo,ktorézabezpečíriadnuvýchovu
detí (odsek 2 rovnakého ustanovenia).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného

a slobodného rozhodnutia manželov, s vedomím vytvorenia rodiny s atribútom trvalosti založeného
spoločenstva, ale i jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať
po celú dobu jeho existencie. Súčasne je však treba rešpektovať dobrovoľnosť zotrvania v zväzku a s
tým spojenú slobodu rozhodovania, súvisiace s vývinom vzájomných vzťahov v manželstve. Vzniknutýstav rozvratu je treba považovať za trvalý alebo za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Súd prvej
inštancie v danom prípade správne konštatoval trvalý a vážny rozvrat manželstva účastníkov, v dôsledku
čoho manželstvo už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií (manželia spolu nežijú a nevytvárajú

rodinné prostredie, v ktorom by si boli vzájomnou oporou a pomocou). Odhliadnuc od sporných dôvodov
zániku spoločnej domácnosti manželov, v konaní nebolo sporné nespolužitie manželov od novembra
2014. Manželia sa zhodli aj na absencii citových väzieb a spoločných záujmov, označujúc spolužitie
za dlhodobo stresujúce. Úroveň vzťahov medzi manželmi a nefunkčnosť manželského zväzku tak plne
opodstatňovali rozhodnutie navrhovateľky rozviesť sa.

Okolnosti týkajúce sa odchodu druhého manžela zo spoločnej domácnosti boli bez právneho významu
na posúdenie dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva a naplnenie definičných znakov vážneho
a trvalého rozvratu manželstva. Nebol preto daný dôvod vykonávať dokazovanie v tomto smere.
Obdobne je potrebné vyhodnotiť námietku druhého manžela o absencii skutočnej vôli u navrhovateľky
rozviesť sa. Bolo by prinajmenšom neobvyklé, ak vzhľadom na dlhodobejšie nespolužitie manželov a

nesporne negatívne charakterizovanie úrovne vzťahov medzi manželmi, by ktorýkoľvek z manželov
nebol podal návrh na rozvod takého manželstva. V prípade preukázaného rozvratu manželstva chýba
akékoľvek opodstatnenie zotrvania v manželskom zväzku, keďže sa s ním spája jeho formálny charakter
manželstva a absencia jeho funkcií. V kontexte uvedeného argument druhého manžela o ovplyvňovaní
manželky zo strany príbuzných nebol dôvodný.

Jednoznačný postoj navrhovateľky ukončiť formálny manželský zväzok, i s poukazom na jej zdravotný
stav, v spojení s dĺžkou doby odlúčenia manželov, preukazujú, že nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia zo strany navrhovateľky. Pokus o zmierenie manželov by preto už nebol mal
opodstatnenie.

Splácanie spoločného úveru manželmi nie je dôkazom ich spoločného hospodárenia, tak ako to má
namysli ZoR (spoločné hospodárenie zásadne súvisí so spoločnou domácnosťou, ktorej členovia trvale
spolu žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby). Splácanie spoločného úveru predstavuje len
plnenie záväzku zo strany manželov ako dlžníkov vo vzťahu k veriteľovi, s ktorým vstúpili do zmluvného

vzťahu. Existencia spoločného dlhu, ani jeho splácanie však nepreukazujú spoločné hospodárenie
manželov, ktoré napĺňa ekonomickú funkciu v prospech členov manželského zväzku. Dlhšie trvajúca
neexistencia spoločnej domácnosti manželov vytvára tiež predpoklady pre odcudzenie manželov a
preto bolo správne konštatované aj citové odcudzenie, ktoré zo strany navrhovateľky nebolo možné už
prekonať.

Vzhľadomktomu,žemanželstvoúčastníkovvsúčasnostiužneplnížiadnuzosvojichfunkcií,akoanisvoj
účel, s prihliadnutím na pevné rozhodnutie navrhovateľky, ako i dlhšie trvajúce nespolužitie manželov,
boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Iné dôvody brániace rozvodu
manželstva, vrátane aspektu odkázanosti niektorého z manželov, neboli ani len tvrdené. Na to, aby

manželia žili spolu ako rodina, je nevyhnutná vôľa obidvoch manželov tvoriť jeden celok a tráviť spoločne
čas. Nemožno prehliadať ani porozumenie a citovú oblasť, ktorá je významnou zložkou manželského
zväzku, výrazne sa podieľajúcou na naplnení účelu manželstva (vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo).

Súdprvejinštanciesprávnerozhodolionáhradetrovkonania,použitímzákonomustanovenéhopravidla
vyjadreného v ustanovení § 144 veta prvá O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) z dôvodu, že zásadne
platilo, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva a okolnosti prípadu, ako
ani pomery účastníkov, neodôvodňovali priznanie náhrady trov. Dôvodne bolo rozhodnuté o náhrade
trov konania pred súdom prvej inštancie tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Odvolacísúdpretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahuakovecnesprávnypotvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutévsúladesustanovením§396ods.1CSPvspojení

s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (iný
postup podľa § 55 CMP nebol daný pre absenciu okolností prípadu).

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.