Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229127
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111229127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.Kataríny

Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu
J.. V. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX, XXX XX F. N., právne zastúpeného Lion Law
Partners,advokátskakanceláriasosídlomKomenského14A,97401BanskáBystrica,protižalovanému
Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00
166 375, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a určenie, že
štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 9 Cpr 3/2011-183 zo dňa 15. 02. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu o určenie, že okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného, ktoré bolo žalobcovi dané dňa 14. 10. 2011 je
neplatné a o určenie, že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá (prvý
výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovanému
náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom
zo dňa 15. 02. 2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré mu bolo doručené dňa 14. 10. 2011 a určenia, že
štátnozamestnaneckýpomermedzižalobcomažalovanýmnaďalejtrvá(prvývýrok).Žalobcovinepriznal
náhradu trov konania (druhý výrok).
1.2. Okresný súd zistil, že žalobca pracoval u žalovaného ako štátny zamestnanec v pozícii S. T. - J. W..

Žalovaný dňa 28. 09. 2011 so žalobcom okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer podľa § 51 ods.
1 a 2 zák. č. 400/2009 Z.z. pre závažné porušenie služobnej disciplíny z dôvodov:
1. že vyhotovil nepravdivý dokument - záznam z výkonu inšpekcie práce zo dňa 02. 08. 2011, v
ktorom uviedol, že inšpekciu práce vykonal aj J.. X. K., hoci sa tento na výkone inšpekcie práce u
zamestnávateľa Q. M. v prevádzke M. A., T. N. C., dňa 27. 07. 2011 osobne nezúčastnil. Tým porušil
§ 61 ods. 1 písm. h) zákona č. 400/2009 Z. z., článok 4. bod 4. písm. h) Služobného poriadku a §
14 ods. 1 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Pôvodne spísanú prílohu ku protokolu na

zistenienelegálnehozamestnávania,naktorejbolazapísanáosoba,uktorejbolpredpokladnelegálneho
zamestnávania, zlikvidoval priamo v čase výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa a nahradil ju novou
prílohou, do ktorej túto osobu už nezapísal. Tým porušil § 61 ods. 1 písm. h) zákona č. 400/2009 Z. z.
a článok 4. bod 4. písm. h) Služobného poriadku.2. Dňa 27. 07. 2011 si riadne nesplnil svoje služobné povinnosti, keďže išiel na výkon inšpekcie
- prešetrenie podnetu na nelegálne zamestnávanie sám a túto skutočnosť neoznámil svojmu
nadriadenému. Týmto porušil § 60 ods. 1 písm. e) zákona č. 400/2009 Z. z., článok 2, ods. 5 a článok

1, ods. 8 Príkazu hlavného inšpektora práce č. 25/2004.
3. Záznam o inšpekcii práce nie je potrebné prerokovať so štatutárnym orgánom zamestnávateľa, stačí
ho zaslať kontrolovanému subjektu. Keďže pri výkone inšpekcie nebol zistený žiadny nedostatok, nebol
dôvod vyzývať pána M. na prerokovanie záznamu o inšpekcii práce z 02. 08. 2011.
4. Na zápisnici o prešetrení podnetu je uvedený dátum 10. 08. 2011. Najneskôr po tomto dátume

bol žalobca povinný záznam o výkone inšpekcie odovzdať svojmu nadriadenému. Tento záznam ako
aj zápisnicu o prešetrení podnetu si však ponechal u seba. V zmysle článku 11, ods. 1 Metodiky
č. 1 inšpektor práce má odovzdať výsledky výkonu priebežne, resp. na najbližšej porade oddelenia
vedúcemu.
5. Dňa 25. 08. 2011 povedal J.. M. - zástupcovi jeho nadriadeného, o 10.15 h ako dôvod pre opustenie
pracoviska, že si ide kúpiť niečo na obed. Svoje opustenie pracoviska za týmto účelom nezapísal do

evidencie odchodov z pracoviska. Podľa článku 10, ods. 4 Služobného poriadku bol povinný každé
opustenie budovy zaznačiť do evidencie služobného času.
6. Dňa 25. 08. 2011 mu jeho nadriadený nenariadil, ani neschválil služobnú cestu, ktorú si dodatočne
po príchode v tento deň o 14.30 h zapísal. Nemal povolené za týmto účelom opustiť budovu. Porušil
článok 2 ods. 3 Príkazu inšpektora práce č. 4/2008.

1.3. Žalobcovi bolo podľa jeho nesporného tvrdenia okamžité skončenie služobného pomeru doručené
dňa 14. 10. 2011.
1.4 Žalobca poprel závažné porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s
výkonom inšpekcie práce 27. 07. 2011 u zamestnávateľa Q. M. s miestom podnikania T. XXX, prevádzka
T. N. C. v M. A.. Popieral porušenie § 61 ods. 1 písm. h) zák. č. 400/2009 Z. z. (štátny zamestnanec

nesmie vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby) a
porušenie čl. 4 bod 4 písm. h) Služobného poriadku (zákaz vyhotovovať nepravdivé dokumenty v
súvislosti s vykonávaním štátnej služby), ktoré sa v zmysle čl. 8 ods. 5 písm. d) Služobného poriadku
považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedenie J.. K. do záznamu o výkone inšpekcie
nie je nepravdivým dokumentom. V uvedený deň išiel na inšpekciu s J.. K. v súlade s plánom práce.

J.. K. sa rozhodol nezúčastniť inšpekcie, čo oznámil žalobcovi telefonicky. V čase telefonátu po 8,00
hod. nebolo možné vykonať zmeny plánu práce. Žalobcovi poskytol pri kontrole súčinnosť konzultáciou
priebehu výkonu inšpekcie počas návratu zo služobnej cesty. Výkon tejto inšpekcie mal J.. K. uvedený
v pláne práce a podpísal aj výkaz inšpektora, ktorým potvrdil svoju participáciu na výkone inšpekcie.
1.5. Žalobca uviedol, že pri výkone inšpekcie 27. 07. 2011 u zamestnávateľa Q. M. sa v prevádzke

preukázal služobným preukazom a požiadal prítomné osoby o predloženie občianskych preukazov.
Dve z prítomných žien boli oblečené civilne a nemali menovky, tretia bola ustrojená ako K.. Po
príchode majiteľa prevádzky mu boli objasnené rodinné vzťahy prítomných, preto vyhotovil novú prílohu
k protokolu, do ktorej ženu, ktorá mala dieťa so synom a majiteľa a počas kontroly sa s dieťaťom
nachádzala v objekte a v reštaurácii nepracovala (p. H.), do prílohy neuviedol a pôvodnú prílohu

likvidoval. Nevyhotovil nepravdivý dokument.
1.6. K osobnému prerokovaniu záverov inšpekcie v A. A. došlo v E. E. dňa 25. 08. 2011 na základe
dohody a na žiadosť pána M., ktorý nevedel, kde sa nachádza budova inšpektorátu. Stretnutie bolo
pôvodne dohodnuté na 26. 08. 2015, avšak 25. 08. 2011 mu pán M. telefonoval, že sa nachádza
v A. A. a požiadal o prerokovanie v tento deň. Na stretnutí mu dal žalobca podpísať príslušné

dokumenty a odovzdal záznam z výkonu inšpekcie. Metodika pre výkon inšpekcie jednoznačne neurčuje
spôsob, akým má byť uskutočnené prerokovanie záznamu, za postačujúce stanovuje len jeho zaslanie
kontrolovanému subjektu, nevylučuje však osobné prerokovanie. Podobne sa postupovalo aj v iných
prípadoch kontrolovaných subjektov, napr. B. W. A. A., alebo B. D..
1.7. K porušeniu povinnosti nenahlásiť opustenie budovy a nezapísať sa do evidencie služobného času

žalobca uviedol, že zamestnanci neboli povinní zapisovať sa do evidencie odchodov z dôvodu obednej
prestávky.
1.8. Z údajných porušení zákona a vnútorných predpisov obsiahnutých v okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru možno považovať za závažné porušenie len vyhotovenie
nepravdivého dokumentu, čoho sa nedopustil.

1.9. Právny zástupca žalobcu vo svojich písomných vyjadreniach uvádzal, že dôvodom okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru môže byť len prípad závažného porušenia služobnej
disciplíny taxatívne uvedený v Služobnom poriadku žalovaného. Poukázal na nedostatok intenzity
porušenia povinnosti vo vzťahu k následku, keď samotný žalovaný hodnotil žalobcu pred okamžitýmskončením služobného pomeru ako nadpriemerne šikovného inšpektora. Vyslovil názor, že okamžité
skončenie služobného pomeru bolo ovplyvnené začatím trestného stíhania voči osobe žalobcu, hoci
platí prezumpcia neviny. Zmenu inšpekcie mal ohlásiť J.. K., u ktorého k zmene došlo. Do cestovného

príkazu a do správy z pracovnej cesty aj výkazu činnosti uviedol preukázateľne nepravdivé údaje J..
K., čo bolo hodnotené len ako porušenie čl. 7 ods. 7 Metodiky č.1, u žalobcu však ako porušenie § 61
ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe. Ide o rozdielny prístup žalovaného k žalobcovi a k J.. K. pri
totožnom porušení pracovnej disciplíny, keď J.. K. nebol za rovnaký postup pri výkone inšpekcie nejako
postihnutý. Ani z čl. 2 bod 5 Príkazu hlavného inšpektora 25/04 nemožno prijať záver týkajúci sa počtu

zamestnancov pri výkone inšpekcie za účelom kontroly nelegálneho zamestnávania a za iným účelom.
1.10. Riaditeľ žalovaného J.. T. A. na pojednávaní uviedol, že povinnosť inšpektorov chodiť na inšpekciu
vždy po dvoch vyplýva z Príkazu č. 25 z roku 2004, s ktorým boli inšpektori oboznámení a bol
rešpektovaný.Záznamovýkoneinšpekcie,vktoromuviedol,žeinšpekciuvykonávalspoluskolegom,čo
nebola pravda, vyhotovil žalobca ako vedúci tímu. J.. K. u žalovaného pracuje naďalej; bol upozornený
na porušenie pracovnej disciplíny. Vypovedal tiež, že on sám vykonával 9 rokov inšpekciu práce v N.

a nestretol sa s tým, aby niekto zlikvidoval prílohu obsahujúcu súpis osôb, do ktorej je možné bez
problémov dopísať ku konkrétnej osobe, že ide o návštevu a podobne. Žalobca vyhotovil nepravdivý
dokument v tom, že tam nebola uvedená osoba, ktorá sa nachádzala na pôvodnom súpise. Do tlačiva
nazvaného zoznam kontrolovaných osôb je potrebné zapisovať všetky osoby, ktoré boli kontrolované.
1.11. Zamestnankyňa žalovaného uviedla, že žalobca v zmysle úradného záznamu spísaného za

prítomnosti svedkov dňa 19. 09. 2011 uviedol, že po príchode zamestnávateľa M. na prevádzku sa
rozhodol mladšiu ženu vynechať zo súpisu osôb a tento súpis zlikvidoval a vypracoval nový súpis, z
ktorého pani H. vynechal. Jedná sa o závažné porušenie služobnej disciplíny. Takéto konanie inšpektora
dáva dôvodný predpoklad korupčného konania, pokiaľ ide o nelegálne zamestnávanie osôb. Žalobca
mohol v súlade s predpismi uviesť do poznámky prílohy k menu pani H. poznámku návšteva alebo

inú relevantnú skutočnosť. Podľa jej písomného vyjadrenia zo zápisníc zápisnice z porád vyplýva, že
takmer na každej porade sa venovali kontrole nelegálnej práce a tomu, že je potrebné na jej kontrolu
chodiť vo dvojiciach. Rovnako Metodika č. 1 stanovovala, že na preverenie nelegálneho zamestnávania
je potrebný výkon kontroly minimálne dvomi inšpektormi. Naposledy boli o takejto povinnosti informovaní
na porade dňa 01. 07. 2011, očom ako dôkaz predložila zošit inšpektora M. a inšpektorky S. aj poznámky

k porade Národného inšpektorátu práce. konanej dňa 18. 01. 2011
1.12. Navrhovateľ, ako vedúci tímu, bol zodpovedný za výkon inšpekcie v kontrolovanom subjekte.
Bol si vedomý toho, že na výkon inšpekcie nesmie ísť sám. Ak J.. K. odmietol ísť s ním, mal túto
skutočnosť bezodkladne oznámiť svojmu priamemu nadriadenému. V Služobnom poriadku je uložená
povinnosť štátnemu zamestnancovi vykonávať štátnu službu nestranne a zdržať sa všetkého, čo by

mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodnutia. Žalobca bol veľmi šikovný
inšpektor a vedel veľmi dobre, ako má pri výkone inšpekcie postupovať. Spis o výkone inšpekcie
obsahuje prílohu k protokolu o nelegálnej práci, ktorú nikto z inšpektorov nikdy neroztrhal, keďže ide o
základný podklad pre kontrolu nelegálnej práce. Z Metodiky vyplýva, že pokiaľ bolo ukončené šetrenie
záznamom, tento sa neprerokováva. Aj o tomto mal žalobca dostatočnú vedomosť. Jeho tvrdenie, že

osobné doručenie takéhoto záznamu bolo za účelom vykonania poradenstva je nepravdivé, čo vyplýva
z prepisu jeho rozhovoru s kontrolovaným subjektom v trestnom spise. Pri opustení pracoviska dňa 25.
08. 2011 žalobca vedome zavádzal, keď uviedol zastupujúcemu nadriadenému, že ide na obed, hoci
v skutočnosti išiel na služobnú cestu, ktorú si vopred telefonicky dohodol. Do evidencie dochádzky sa
zapísal až dodatočne po návrate z polície, čím porušil príkaz inšpektora, že každá služobná cesta má byť

nahlásená. Všetky porušenia služobnej disciplíny aj vo vzájomnej súvislosti boli porušeniami intenzity
odôvodňujúcej okamžité skončenie služobného pomeru. Žalovaný tak konal aj z dôvodu zachovania
dobrého mena inšpektorátu, aby sa do budúcna niečo také neopakovalo.
1.13. Okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalovaný sa podľa vlastného tvrdenia dozvedel o
dôvode okamžitého skončenia dozvedel najskôr dňa 25. 08. 2011. K okamžitému skončeniu služobného

pomeru došlo jeho doručením, t. j. 14. 10. 2011, bola dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota uvedená
v § 51 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z.. Žalobca podal žalobu na súd dňa 12. 12. 2011, t. j. v dvojmesačnej
prekluzívnej lehote uvedenej v § 56 tohto zákona.
1.14. Ustanovenie § 51 zák. č. 400/2009 Z. z. neuvádza, čo považuje za závažné porušenie
služobnej disciplíny. Článok 8. bod 3. Služobného poriadku žalovaného definuje závažné porušenie

služobnej disciplíny ako zavinené porušenie povinností zamestnanca, konanie alebo opomenutie,
ktorýmzamestnanecporušilpovinnostivyplývajúcezjehoštátnozamestnaneckéhopomeru,zozákonaa
ostatných vnútorných predpisov s prihliadnutím na dôsledky, intenzitu, okolnosti a mieru zavinenia alebo
na inú priťažujúcu okolnosť, ak vzhľadom na povahu porušenia služobnej disciplíny je jeho škodlivosťzvýšená. V bode 5. písm. d) tohto článku je uvedené, že za závažné porušenie služobnej disciplíny sa
považuje vyhotovenie falzifikátov a nepravdivých dokumentov súvisiacich s vykonávaním štátnej služby
a podľa písm. e) zneužitie úradného postavenia verejného činiteľa na získanie osobného prospechu,

uvedenie úmyselne nepravdivých údajov v agende, ktorú štátny zamestnanec vybavuje s úmyslom
získať osobný prospech.
1.15. Okresný súd mal preukázané, že v súvislosti s prešetrením podnetu nelegálnej práce u
zamestnávateľa Q. M. v M. A. došlo zo strany žalobcu ku konaniu podrobne podpísanému žalovaným
v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobca takéto správanie nepopieral, ale

popieral, že išlo o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by svojou intenzitou bolo dôvodom pre okamžité
skončenie služobného pomeru.
1.16. Zo znenia § 51 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. nevyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru môže byť len prípad, ktorý je ako závažné porušenie taxatívne
uvedených v služobnom poriadku žalovaného. Takéto vymedzenie je len pomôckou pri zisťovaní, či
došlo k závažnému porušeniu. Na rozdiel od žalobcu súd prvej inštancie považoval z hľadiska intenzity

porušenia služobnej disciplíny všetky porušenia vymedzené v bodoch 1 až 6 okamžitého skončenia
služobného pomeru, ku ktorým došlo v časovom intervale od 02. 08. 2011 do 25. 08. 2011. Ide o
jeden skutok žalobcu súvisiaci s nesprávnym úradným postupom pri šetrení jedného podnetu časovo
a skutkovo na seba nadväzujúci. Intenzitu porušenia služobnej disciplíny u jednotlivých bodov je nutné
skúmať vo vzájomných súvislostiach ako celok. Napriek tomu, že žalobca bol dlhoročný skúsený

inšpektor, konal v rozpore s čl. I. ods. 8 Príkazu hlavného inšpektora práce č. 25/04 a záverov z
pracovných porád, podľa ktorých pri prešetrovaní nelegálneho zamestnania inšpekciu mali vykonávať
minimálne dvaja inšpektori práce. O tom, že išlo o postup, ktorý bol neustále vyžadovaný a kontrolovaný,
svedčí napr. protokol o výsledku kontroly Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 29. 09. 2010, kde
je odkaz aj na Metodiku č. 1. O oboznámení žalobcu s obsahom Príkazu č. 25/2004 svedčí aj zápis zo

spoločnej porady konanej 02. 03. 2009, čestné prehlásenie inšpektorov o tejto skutočnosti a svedecké
výpovede. Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že kontrola nelegálnej práce bola žalovaným považovaná
za citlivú oblasť vzhľadom k následkom, ktoré mala v prípade zistenia porušenia povinnosti zo strany
zamestnávateľa aj z hľadiska protikorupčných opatrení a ochrany samotných inšpektorov. Práve preto
sa pri jej výkone vyžadovala osobná účasť dvoch inšpektorov.

1.17. Vedomosť o tom, že J.. K. sa nemieni zúčastniť kontroly nelegálnej práce mal žalobca už deň pred
kontrolou, čím mal dostatok času oznámiť to ako vedúci tímu nadriadenému. Ako vedúci tímu niesol aj
zodpovednosť za správnosť vyplnenia záznamu z výkonu inšpekcie, do ktorého uviedol J.. K., ktorý sa
inšpekcie osobne nezúčastnil.
1.18. U žalovaného sa nikdy nestalo, aby spísaná príloha protokolu na zistenie nelegálneho

zamestnávania bola roztrhaná a nahradená novou. Oprava roztrhaním pôvodnej prílohy žalobcom a
jej nahradenie novou je neštandardným postupom zisťovania zásadnej otázky totožnosti prítomných
osôb. K obrane žalobcu, že nešlo o zhotovenie falzifikátu a nepravdivého dokumentu súvisiaceho
s vykonávaním štátnej služby okresný súd uviedol, že pre platnosť okamžitého skočenia služobného
pomeru obdobne ako pri okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce

je potrebné, aby došlo k riadnemu skutkovému vymedzeniu dôvodu, pre ktorý došlo k okamžitému
skončeniu, jeho subsumovanie pod konkrétne zákonné ustanovenie nie je potrebné.
1.19. Neštandardný je aj ďalší postup žalobcu ohľadom danej inšpekcie, keďže inšpektor vypracováva
protokol, ktorý má prerokovať so zamestnávateľom v prípade zistenia nedostatkov (§ 13 ods. 2 zák.
č. 125/2006 Z.z.). Ak inšpektor nezistí porušenie povinnosti kontrolovanej osoby, vypracuje o výsledku

inšpekcie záznam (§ 13 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z.). Žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že
nebol dôvod pre prerokovávanie záznamu, lebo neboli zistené nedostatky kontrolovaného subjektu.
Žalobca však chcel v prípade zamestnávateľa Vetráka záznam kontrolovanému subjektu osobne doručiť
za účelom jeho prerokovania, čo zatajil svojmu nadriadenému. Za týmto účelom opustil pracovisko a
neohlásil jeho opustenie z dôvodu výkonu služby.

1.20. Pri posúdení intenzity porušenia povinnosti žalobcu plniť si svoje služobné povinnosti riadne a
včas súd prvej inštancie zdôraznil dôležitosť inšpekcie pri kontrole nelegálnej práce, následky zistenia
u kontrolovaného subjektu a neštandardnosť postupu žalobcu napriek tomu, že išlo o dlhoročného
skúseného a dovtedy pozitívne hodnoteného inšpektora. Výkon inšpekcie práce je vysoko formálnou a

kontrolovanou činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a môže ju vykonávať
len osoba, ktorá absolvovala odbornú skúšku. Okresný súd považoval porušenie služobnej disciplíny
žalobcom vymedzené v okamžitom skončení služobného pomeru v plnom rozsahu preukázané, keďjeho intenzita odôvodňuje skončenie služobného pomeru okamžite v zmysle § 51 ods. 1, 2 zák. č.
400/2009 Z. z.
1.21. K poukazu žalobcu na nerovnaké zaobchádzanie žalovaného so žalobcom a J.. K. okresný

súd uviedol, že porušenie služobnej disciplíny J.. K. nemožno jeho intenzitou porovnávať s porušením
služobnej disciplíny na strane žalobcu, ktorý bol vedúcim tímu zodpovedajúcim za obsah záznamu
z výkonu inšpekcie, ktorý osobne roztrhol prílohu protokolu obsahujúcu zoznam prítomných osôb pri
inšpekcii, ktorého povinnosťou bolo oznámiť, že sa inšpekcie nemôže zúčastniť druhý z poverených
inšpektorov a vyčkať na pokyn nadriadeného. Žalobca šiel prerokovať záznam o inšpekcii s

kontrolovaným subjektom, hoci to nebolo potrebné. Odlišný prístup zamestnávateľa k dvom štátnym
zamestnancom za obdobné porušenie pracovnej povinnosti nebol neoprávnene odlišným prístupom,
ako to prezentoval žalobca.
1.22. Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil tak, že žalobca nebol v konaní
úspešný, hoci požadoval náhradu trov konania, preto mu ju súd podľa § 151 a 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) nepriznal. Žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, preto súd

o náhrade jeho trov nerozhodol.

2.1. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O. s.
p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, pričom žalovanému uloží

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
2.2. Odvolateľ namietal, že napriek vymedzeniu šiestich dôvodov, ktoré mali predstavovať závažné
porušenie služobnej disciplíny v okamžitom skončení štátno-zamestnaneckého pomeru z 28. 09. 2011
okresný súd sústredil dokazovanie výlučne na preukázanie porušenia § 61 ods. 1 písm. h) a písm. e)
zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

2.3. V prípade žalobcu k zmene výkonu inšpekcie práce nedošlo, preto mu nemohla vzniknúť povinnosť
oznámiť zmenu výkonu inšpekcie do 8,00 hod. v príslušnom dni, resp. ihneď ako sa o nej dozvie v zmysle
čl. I. ods. 8 Príkazu hlavného inšpektora práce č. 25/2004.
K zmene došlo u J.. X. K., ktorý sa napriek plánu práce výkonu inšpekcie v M. A. fyzicky nezúčastnil.
Žalobca ako vedúci tímu nemal povinnosť túto zmenu ohlásiť. Z hľadiska porušenia služobnej disciplíny

je irelevantné, aká bola v tomto smere zaužívaná prax u žalovaného. Aj prípadné nedodržanie
zaužívaných postupov nemôže dosahovať intenzitu závažného porušenia služobnej disciplíny. Záver
okresného súdu o tom, že žalobca nadobudol vedomosť o neúčasti J.. K. na kontrole nelegálnej práce
už pred kontrolou je v rozpore so svedeckou výpoveďou J.. K. na pojednávaní 23. 05. 2012, ktorý
potvrdil, že svoju neúčasť na výkone kontroly žalobcovi oznámil definitívne telefonicky až 27. 07. 2011.

Rozhodnutie žalobcu po oznámení J.. K., že sa výkonu inšpekcie nemôže zúčastniť, nie je porušením
príkazu hlavného inšpektora práce č. 25/2004, žalobca nechcel zmariť výkon vopred naplánovanej
kontroly. Žiaden služobný predpis neupravuje postup v prípade vzniku neočakávanej prekážky na strane
niektorého z inšpektorov. Naopak žalobca postupoval v súlade s § 60 ods. 1 písm. e) zák. č. 400/2009 Z.
z.,tedakonalvzáujmeosobnéhoriadnehoavčasnéhosplneniaslužobnejúlohy.Vprípadeakceptovania

argumentácie súdu prvej inštancie by bol v daný deň neprípustný akýkoľvek samostatný úkon súvisiaci
s prešetrovaním podnetov a sťažností zo strany žalobcu aj zo strany J.. K..
2.4. V Metodike č. 1 z februára 2010 čl. 4 bod 1 je uvedené, že výkon inšpekcie zameraný na vyšetrenie
podnetov, preverenie nelegálneho zamestnávania vykonávajú súčasne spravidla dvaja inšpektori práce.
2.5. Záznam z výkonu inšpekcie bol vyplnený správne, keďže žiaden všeobecne záväzný ani interný

predpis bližšie nešpecifikuje, čo sa považuje za výkon inšpekcie. Porušením služobnej disciplíny nie
je nahradenie pôvodnej prílohy k protokolu novou prílohou, ktorá bola v súlade so skutkovým stavom
v čase výkonu inšpekcie. Zlikvidovanie prílohy k protokolu na zistenie nelegálneho zamestnávania
obsahujúcej nesprávne údaje nemožno hodnotiť ako porušenie služobnej disciplíny len z dôvodu, že
podobnýprípadsaužalovanéhonikdynestal.Dôvodomokamžitéhoskončeniaštátnozamestnaneckého

pomeru nemôže byť ani to, že opravu údajov v prílohe k protokolu iní inšpektori vykonávali odlišným
spôsobom. Ust. § 14 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. neupravuje presný spôsob opravy chýb v písaní,
počítaní a iných zrejmých nesprávností protokolu. Nevylučuje, aby sa oprava vykonala nahradením
nesprávne vyplnenej prílohy prílohou obsahujúcou správne údaje.
2.6. Osobné doručenie záznamu kontrolovanému subjektu za účelom jeho prerokovania Metodika č.

1 nevylučuje. Žalobca postupoval v snahe urýchleného ukončenia výkonu inšpekcie a nezvyšovanie
nákladov pána M.. Opustenie budovy riadne nahlásil svojmu nadriadenému. Budovu opustil z dôvodu
obednej prestávky, nie za účelom výkonu služby, na čom nič nemení skutočnosť, že sa počas tejto
prestávky rozhodol doručiť záznam p. M..2.7. Žalobcovi nebolo preukázané žiadne priame porušenie všeobecne záväzných ani akýchkoľvek
iných právnych predpisov a jeho údajné pochybenia mali spočívať výlučne v nedodržaní zaužívaných
pracovných postupov. Ak by aj zo strany žalobcu v konkrétnych situáciách išlo o neštandardný postup,

nemôže ísť o závažné porušenie služobnej disciplíny. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo
7/1999 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/190/1999, z ktorých vyplýva, že k okamžitému
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nie je možné pristúpiť z dôvodu akéhokoľvek porušenia
pracovnej disciplíny, ale len v mimoriadnych prípadoch skutočne závažného porušenia služobných
povinností zamestnanca. Ani Služobný poriadok žalovaného, ktorý je podľa záverov súdu prvej inštancie

pomôckou pri zisťovaní, či ide o závažné porušenie služobnej disciplíny, žiadny z dôvodov uvádzaných
žalovaným, s výnimkou vyhotovenia nepravdivých dokumentov, za porušenie služobnej disciplíny
nepovažuje. Žalobca konal výlučne v záujme riadneho a včasného plnenia svojich povinností, nemal
v úmysle dopustiť sa porušenia služobnej disciplíny a svojim konaním nespôsobil žiaden nepriaznivý
následok.
2.8. Opakovane poukázal na nerovnaký postup žalovaného voči žalobcovi a voči J.. K.. Uvedenie

nepravdivých údajov do cestovného príkazu č. 537/20.06.2011, do správy z pracovnej cesty k
cestovnému príkazu aj do výkazu činnosti inšpektora práce J.. K. boli hodnotené len ako porušenie čl. 7
ods. 7 Metodiky č. 1, v prípade žalobcu ako porušenie § 61 ods. 1 písm. h) Zákona o štátnej službe. J..
K. bol sankcionovaný len upozornením na neuspokojivé plnenie služobných úloh z 29. 09. 2011, žalobca
okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Tvrdenia žalovaného o údajných porušeniach

služobnej disciplíny, ktorých sa mal žalobca dopustiť v rokoch 2004 a 2005 neboli podložené žiadnymi
dôkazmi.

3.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými žalovaným
vymedzenými dôvodmi, predstavujúcimi závažné porušenie služobnej disciplíny, jednotlivo aj vo

vzájomných súvislostiach.
3.2. Skutočnosť, že J.. K.alobcovi už 26. 07. 2011 v práci povedal, že s ním nepôjde do M. A. na výkon
inšpekcie,alelendoR.,vyplývazúradnéhozáznamuspísaného19.09.2011zástupcamižalovanéhoso
žalobcom, ktorý uviedol, že veril, že J.. K. presvedčí, aby s ním išiel a neinformoval o tom nadriadeného.
3.3. Podľa čl. 2 Príkazu hlavného inšpektora práce č. 25/2004 definujúceho povinnosti a zodpovednosť

vedúcehotímu-garantaspisu,tentorozhodneokonečnomznenívýstupnéhomateriálu,pričomčlenovia
tímu pre neho vypracujú písomné podklady. V prípade, že je na spise uvedený člen tímu, musí ho
garant spisu prizvať na výkon inšpekcie práce. Z logického výkladu pojmu vedúci tímu vyplýva, že má
zodpovednosť aj za výkon práce členov tímu a celkový výsledok splnenia pracovnej úlohy. Šetrenie
udalostí, sťažností a podnetov vykonávajú minimálne dvaja zamestnanci inšpektorátu práce spoločne .

Zo zápisníc z porád, ktoré žalovaný pripojil ako prílohu podania z 02. 07. 2009 vyplýva, že na takmer
každej porade sa venovali kontrole nelegálnej práce a tomu, že je potrebné na jej kontrolu chodiť vo
dvojiciach. Rovnako Metodika č. 1 stanovovala, že na preverenie nelegálneho zamestnania je potrebný
výkon kontroly minimálne dvomi inšpektormi. Kontrola nelegálneho zamestnávania bola žalovaným
považovaná za citlivú oblasť vzhľadom na povinnosť uložiť v zmysle zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcie

práce najnižšiu sankciu vo výške 2 000 €, tiež z hľadiska protikorupčných opatrení a ochrany samotných
inšpektorov.
3.4. Ako vedúci tímu niesol žalobca zodpovednosť aj za správnosť vyplnenia záznamu z výkonu
inšpekcie, do ktorého uviedol J.. K., hoci sa inšpekcie osobne nezúčastnil. Argumentácia o konzultovaní
priebehu inšpekcie cestou v aute naspäť je účelová. Z Príkazu hlavného inšpektora č. 25/2004 vyplýva

zodpovednosť garanta spisu aj za vyznačenie času na výkon inšpekcie práce všetkých členov tímu, za
úplnosť spisu a za to, že sa v ňom nachádzajú aj výkazy inšpektorov práce všetkých členov tímu.
3.5. Aj v prípade rozhodnutia nadriadeného o výkone inšpekcie práce v iný deň mal žalobca časový
priestor na vybavenie spisu, keďže záznam z 02. 08. 2011 z výkonu inšpekcie odovzdal kontrolovanému
subjektu až 25. 08. 2011. V prítomnosti zamestnancov žalovaného dňa 19. 09. 2011 do úradného

záznamu žalobca uviedol, že začal dňa 27. 07. 2011 výkon inšpekcie práce profesionálne predpísaním
spôsobom, keďže ho oslovila p. H. a myslel si, že by ho ako zákazníka obslúžila, a tým by bola nelegálne
zamestnaná, pretože sa jej pýtal, či majú cigarety a ona povedala, že cigarety nemajú k dispozícii.
Následne vytiahol služobný preukaz a požiadal o občiansky preukaz všetky tri prítomné osoby, z ktorých
len jedna bola ustrojená ako K. v A. W.. Uviedol, že následne túto osobu vynechal zo súpisu osôb

nachádzajúcich sa na pracovisku, pričom zlikvidoval súpis prítomných osôb. Takéto konanie inšpektora
práce dáva dôvodný predpoklad korupčného konania. Oprava prílohy zoznamu osôb na pracovisku v
prípade kontroly nelegálneho zamestnávania sa robí poznámkou priamo na tomto doklade. Žalovaný
vyvrátil tvrdenia žalobcu o konkrétnych prípadoch, kedy inšpektori roztrhali uvedený doklad predloženímpríloh k záznamu o kontrolách. Svedok J.. K. v prípade firmy F., s.r.o. H. vysvetlil, že išlo o komplikovaný
prípad hromadného prepúšťania, v ktorom žalobca pôsobil ako aktívny člen tímu. Z výkonu inšpekcie
bol vypracovaný protokol z dôvodu zisteného jedného alebo dvoch nedostatkov, konateľ firmy predložil

ďalšie dôkazy, ktoré sa majú predložiť do prerokovania protokolu, ktoré museli byť zohľadnené, preto
bol pripravený protokol s vytknutými chybami prepísaný na záznam, kde nedostatky už uvedené neboli.
3.6. Nepravdivosť tvrdenia žalobcu o osobnom doručení záznamu z vykonania kontroly p. M. za účelom
vykonania poradenstva je vyvrátená prepisom jeho rozhovoru s kontrolovaným subjektom v trestnom
spise, ktorý bol vedený o počasí. Pri opustení pracoviska 25. 08. 2011 žalobca vedome zavádzal, keď

uviedol zastupujúcemu nadriadenému J.. M., že ide na obed, no v skutočnosti išiel na služobnú cestu
za účelom odovzdania záznamu z výkonu inšpekcie práce, ktorú si dopredu telefonicky dohodol.
Do evidencie sa zapísal až dodatočne po príchode z polície, čím porušil príkaz hlavného inšpektora o
tom, že každá služobná cesta má byť nahlásená.
3.7. Žalovaný má za to, že preukázal všetky porušenia služobnej disciplíny žalobcom, ktoré vo
vzájomnej súvislosti boli intenzity odôvodňujúcej okamžité skončenie služobného pomeru; žalovaný

takto postupoval z dôvodu zachovania dobrého mena inšpektorátu práce aj z preventívnych dôvodov.
Navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom.

4.1. Odvolateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zopakoval svoje prednesy.
Zdôraznil, že povinnosť žalobcu ako vedúceho tímu nezahŕňala povinnosť ohlasovať zmeny práce u

iného inšpektora. Žalovaný na jednej strane žalobcovi vyčíta, že kontrolu nelegálneho zamestnávania
mali vykonať minimálne dvaja inšpektori práce, súčasne poukazuje na jeho povinnosť riadneho plnenia
pracovných úloh bez zohľadnenia špecifickosti vzniknutej situácie. Žalobca dňa 27. 07. 2011 už nemohol
nahlásiť zmenu výkonu inšpekcie (čo mal urobiť do 8,00 hod.) a vzhľadom na neúčasť J.. K. by nemohol
vykonať riadne naplánovanú inšpekciu práce. Zopakoval aj tvrdenia o nerovnakom prístupe žalovaného

voči žalobcovi a voči J.. K..
4.2. Popieral porušenie služobnej disciplíny, ktorého škodlivosť by bolo možné považovať za zvýšenú.
Každé vytknuté porušenie služobnej disciplíny je nevyhnutné posudzovať individuálne, lebo len tak
možno ustáliť, ktoré zložky konania žalobcu boli v rozpore so zákonom, alebo internými predpismi
žalovaného, čo má následne vplyv aj na komplexné hodnotenie jeho konania ako celku. Uplatnil si

náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v duplike zopakoval svoje dovtedajšie prednesy. Zdôraznil, že v čl. 1 bod 3 Príkazu hlavného
inšpektora práce č. 25/2004 je uvedené, že: „V pláne práce sa vyznačuje na príslušný deň organizácia,
u ktorej je predpoklad výkonu inšpekcie práce, pričom v Metodike č. 1 článku 2, bode 3 je uvedené,

že inšpektor práce si vypracuje návrh plánu práce na najbližšie plánovacie obdobie a plán práce ako
aj jeho zmenu schvaľuje vedúci oddelenia“. Plán práce môže byť zmenený zo subjektívnych dôvodov
na strane inšpektora aj objektívnych dôvodov, najmä z hľadiska dodržania zákonného postupu výkonu
inšpekcie práce. Podstatnú zmenu výkonu naplánovanej inšpekcie u zamestnávateľa p. M. bol povinný
nahlásiť žalobca ako vedúci tímu zodpovedný za výkon inšpekcie v kontrolovanom subjekte. Žalobca

na jednej strane potvrdzuje, že J.. K. sa výkonu tejto inšpekcie nezúčastnil, na druhej strane uvádza,
že sa jej zúčastnil jej odkonzultovaním počas cesty v aute, preto bol zapísaný v zázname o výkone
inšpekcie práce spísanej žalobcom. Žalobca si mal vyžiadať pokyn k ďalšiemu postupu od svojho
nadriadeného, čo by nebolo porušením zákona (riadne plnenie si povinností). Jeho porušením naopak
bolo, že sa inšpekcie zúčastnil žalobca sám. V prípade výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa p. M.

išlo o elektronicky podaný anonymný podnet doručený odstúpením 11. 07. 2011, zameraný na nelegálne
zamestnávanie. Napokon poukázal na neadekvátny časový rozsah prerokovania záznamu v zmysle
dodatočného zápisu žalobcu do evidencie odchodov v rozsahu 4 hodiny 15 minút.

6. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania
krajský súd ako súd odvolací (§ 34) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom
ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za
použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako

vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo výroku o trovách konania (druhý výrok) zmenil (§ 388
CSP).7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutými výrokmi rozsudku odvolací súd
konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je v prvom výroku vecne správne, okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci. Odvolací súd sa (v súlade s ust.

§ 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je dostatočne
jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v § 220 ods 2
CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa
s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. Formálne podmienky podanej žaloby (dvojmesačná prekluzívna lehota) podľa § 56 zákona
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe účinného k 28. 09. 2011 (dátum okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru) aj podmienky pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru v zmysle § 51 ods. 2 tohto zákona (okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v
lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na jeho okamžité skončenie zamestnávateľ dozvedel) sú
splnené.

9. Sporným bolo, či konaním žalobcu došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, ktoré je
dôvodom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa § 51
ods. 1 prvá veta zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení účinnom k 28. 09. 2011, podľa
ktorého služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca,

ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Táto právna úprava závažné porušenie
služobnej disciplíny nedefinuje, je však definované v článku 8 bod 3 Služobného poriadku, ktorý
je vydaný na základe splnomocnenia daného § 75 zák. č. 400/2009 Z. z., ktorý ustanovuje, že:
„Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak
je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä špecifikuje služobné podmienky upravené

týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné
porušenie služobnej disciplíny“. Služobný poriadok je záväzný pre všetkých zamestnancov Inšpektorátu
práce Banská Bystrica; jeho prerokovanie s príslušným odborovým orgánom nebolo sporné. Účelom
Služobného poriadku je podľa jeho časti I, článku 1 konkretizácia vybraných ustanovení zákona č.
400/2009 Z. z. v záujme riadneho zabezpečenia odborných činností, dodržiavania služobnej disciplíny

a dobrých mravov. Článok 8 ods. 5 písm. d) Služobného poriadku za závažné porušenie pracovnej
disciplíny považuje vyhotovenie falzifikátov a nepravdivých dokumentov súvisiacich s vykonávaním
štátnej služby, v písm. e) zneužitie úradného postavenia verejného činiteľa a úradného postavenia
na získanie osobného prospechu, uvedenie úmyselne nepravdivých údajov v agende, ktorú štátny
zamestnanecvybavujesúmyslomzískaťosobnýprospech,vpísm.j)neuposlúchnutiepríkazuvedúceho

zamestnanca na splnenie pracovnej povinnosti, ak taký príkaz nie je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Podľa ods. 7 sa porušenie služobnej disciplíny posudzuje podľa konkrétnych
okolností každého prípadu osobitne a skúma sa z objektívnych a subjektívnych hľadísk s prihliadnutím
na dôsledky konania, intenzitu, okolnosti a mieru zavinenia, alebo na inú priťažujúcu okolnosť. Odvolací
súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2003, ktorý sa síce zaoberá

okamžitým zrušením pracovného pomeru, ktoré je ale inštitútom obdobným okamžitému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru. Najvyšší súd uvádza, že pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej
disciplíny sa musí prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere
zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, spôsobenú škodu a pod..

10. Napriek tvrdeniu odvolateľa odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil, že rozhodnutie okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym

právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie NS SR 2

M Cdo 4/2009). Nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že okresný súd sa sústredil a dokazovanie
zameral výlučne na preukázanie porušenia § 61 ods. 1 písm. e) a § 61 ods. 1 písm. h) zákona č.
400/2009 Z. z. o štátnej službe účinného k 28. 09. 2011 (ďalej len „ZoŠS“). Naopak okresný súd správne
vykonal dokazovanie za účelom či sú naplnené konkrétne vymedzené dôvody tvoriace vo svojomsúhrne dôvod pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a tieto správne subsumoval pod
uvedené ustanovenia zákona. Odvolací súd na doplnenie udáva, že pri výkone štátnozamestnaneckého
pomeru žalobcu došlo aj k ohrozeniu dôvery v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania

štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby jeho atypickým správaním pri výkone kontrol u
zamestnávateľa Q. M. v zmysle § 60 ods. 1 písm. b) ZoŠS, ktorá je budovaná v zmysle § 1 ods. 2 ZoŠS
okrem iného na príncípe profesionality (písm. a) ), nestrannosti (písm. c) ) a etiky (písm. e) ).

11. V bode 1 okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je žalobcovi vytýkané zhotovenie

nepravdivého dokumentu - záznamu z výkonu inšpekcie práce z 02. 08. 2011 s § poukazom čl. 4
bod. 4 písm. h) Služobného poriadku. Žalobca v tomto dokumente nepravdivo uviedol, že inšpekciu
práce vykonal aj J.. X. K.. Samotný žalobca pritom v súdnom konaní nepoprel, že ide o nepravdivý
údaj, pretože uvedená osoba inšpekciu práce so žalobcom u zamestnávateľa Q. M. nevykonala.
Údajnú súčinnosť J.. K. pri kontrole (konzultáciou priebehu už vykonanej inšpekcie práce v aute
počas spiatočnej cesty) nie je možné stotožňovať s výkonom inšpekcie na mieste samom. Už uvedenie

tohto tvrdenia v zázname z výkonu inšpekcie práce zo dňa 02. 08. 2011 je podľa odvolacieho súdu
v rozpore so zásadou etiky a profesionality štátneho zamestnanca tým skôr, ak ide o dlhoročného
štátneho zamestnanca ovládajúceho pravidlá výkonu štátnej služby; samo osebe, ale nie je závažným
porušením služobnej disciplíny. Nahradenie nesprávne vyplnenej prílohy k záznamu z výkonu inšpekcie
práce z 02. 08. 2011 novou prílohou nie je jej opravou, ako prezentuje odvolateľ. Pojem oprava je

definovaný Krátkym slovníkom slovenského jazyka ako odstránenie chýb, uvedenie do pôvodného
stavu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že pri zlyhaní ľudského faktora pri výkone akejkoľvek
kontroly bola u žalovaného zaužívaná zvyklosť opravy písomností dopísaním konkretizujúcich údajov
zistených ďalším objasňovaním prítomnosti tej - ktorej konkrétnej osoby pri výkone kontroly nelegálnej
práce, keď podľa svedeckej výpovede J.. T. A. sa do zoznamu kontrolovaných osôb zapisujú všetky

kontrolované osoby. Žalobca nepoprel, že o tomto postupe bol opakovane informovaný. Jeho tvrdenie
o rovnakom postupe v iných prípadoch (nahradenie prílohy novou) nebolo v konaní preukázané. Aj toto
správanie žalobcu potom napĺňa skutkovú podstatu zhotovenia nepravdivého dokumentu súvisiaceho s
vykonávaním štátnej služby podľa § 61 ods. 1 písm. h) ZoŠS (keďže v zozname kontrolovaných osôb
sa nenachádza osoba H., ktorú v pôvodnom zozname žalobca uviedol). K argumentu odvolateľa, že

ust. § 14 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. neupravuje presný spôsob opravy chýb v písaní, počítaní a iných
zrejmýchnesprávnostíprotokoluanevylučuje,abysaopravavykonalanahradenímnesprávnevyplnenej
prílohy prílohou obsahujúcou správne údaje odvolací súd uvádza, že činnosť štátneho zamestnanca na
ktoromkoľvek poste má byť transparentná a podlieha kontrole verejnosti. Každý človek sa môže dopustiť
chyby pri vyplňovaní úradných tlačív, ale je dôležité, aby bolo zistiteľné, v čom chyba spočívala a ako

bola opravená.

12. Riadnym plnením služobných úloh nie je ani výkon inšpekcie práce z 27. 07. 2011 za účelom
zistenia nelegálneho zamestnávania na základe podnetu, keď podľa článku 2 ods. 5 Príkazu hlavného
inšpektora práce č. 25/2004 šetrenie podnetov vykonávajú minimálne dvaja zamestnanci inšpektorátu

práce spoločne a zmenu je povinný inšpektor práce nahlásiť do 8.00 hod. v príslušnom dni, resp. ako
sa o nej dozvie. Odvolateľ v odvolaní uvádza, že k zmene došlo u J.. X. K., ktorý sa podľa plánu
práce výkonu inšpekcie mal inšpekcie v M. A. u zamestnávateľa Q. M. fyzicky zúčastniť. Z výpovede
svedka J.. X. K. na pojednávaní dňa 23. 05. 2012, žalobcom nespochybnenej, vyplynulo, že spolu so
žalobcom mali na deň 27. 07. 2011 naplánované celkovo 4 inšpekcie. Ešte deň predtým sa dohodli,

že sa po príchode do R. rozídu v rozpracovaných veciach a následne si zavolajú, ako sú na tom a či
budú pokračovať spolu. Žalobca mu zatelefonoval a svedok oznámil, že ešte má veľa rozpracovaných
vecí. Na to žalobca povedal „No tak dobre, pôjdem sám“ a išiel do M. A., pretože mal služobné vozidlo,
naspäť prišiel po svedka. Po nastúpení do auta sa ho svedok opýtal, ako dopadol, žalobca mu v krátkosti
rozpovedal prípad. Žalobca na tom istom pojednávaní uviedol, že svedkovi telefonoval okolo 11-tej, či

môžu ísť spoločne do M. A.; jeho výpoveď svedok potvrdil. Svedok povedal žalobcovi, že si nemôže
napísať M. A., keďže tam nebol, na to mu povedal žalobca, aby nekomplikoval veci, aby vypísal v zmysle
cestovného príkazu na jazdu a plánu práce svoj cestovný príkaz. Z toto správanie bol zamestnávateľom
29. 09. 2011 upozornený na neuspokojivé plnenie služobných úloh v zmysle § 47 písm. g) ZoŠS. Ide
o jeho prvé upozornenie na neuspokojivé pracovné výsledky. Z tejto svedeckej výpovede aj výpovede

žalobcu vyplýva, že už deň pred 27. 07. 2011 bola pochybnosť o účasti inšpektora J.. K. na výkone
inšpekcie nelegálnej práce v M. A.. Porušením Príkazu hlavného inšpektora práca č. 25/2004 na strane
žalobcujenesplneniepovinnostioznámiťzmenuvýkonuinšpekcieihneď,akosaonejdozvedelvzmysle
článku 1 ods. 8 tejto internej právnej normy. Ak sa teda žalobca definitívne dozvedel o neúčasti J.. K.na kontrole až dňa 27. 07. 2011, mal ihneď telefonicky kontaktovať svojho nadriadeného, oboznámiť
ho so situáciou a vyčkať na jeho záväzný pokyn na ďalší postup. Neobstojí argumentácia žalobcu,
že postupoval v súlade s § 60 ods. 1 písm. e) ZoŠS, teda v záujme riadneho a včasného splnenia

služobnej úlohy, pretože bol povinný vykonať inšpekciu nelegálneho zamestnávania spolu s ďalším
inšpektorom, čo je odôvodnené či už bezpečnosťou samotných inšpektorov, ako aj transparentnosťou
ich postupu a elimináciou rizika korupčného správania inšpektorov, na ktoré poukazovala vo svojej
výpovedi svedkyňa Q.. A.. Opäť netreba pripomínať, že žalobca si bol ako dlhoročný inšpektor týchto
dôvodov a postupov vedomý, keď tvrdí, že ich v minulosti dodržiaval. Keďže už žalobca deň pred

výkonom kontroly vedel o pochybnostiach o účasti J.. K., mohol aspoň naznačiť svojmu nadriadenému
možnú zmenu, resp. potrebu riešenia tejto neistoty už deň vopred. K argumentácii odvolateľa, že
podľa čl. 4 bod 1 Metodiky č. 1 z februára 2010 výkon inšpekcie zameraný na vyšetrenie podnetov,
preverenie nelegálneho zamestnávania vykonávajú súčasne spravidla dvaja inšpektori práce odvolací
súd poukazuje na potrebu výkladu tejto právnej normy v spojení s článkom 2 ods. 5 Príkazu hlavného
inšpektora práce č. 25/2004, ktorý bol síce vydaný skôr, ale ani jedna strana sporu netvrdila jeho

neskoršiu zmenu alebo zrušenie.

13. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v bode 2. 5 odvolací súd udáva, že žalobca pri opustení
budovy pracoviska dňa 25. 08. 2011 zastupujúcemu nadriadenému J.. M. oznámil, že ide na obed, no
v skutočnosti išiel na vopred telefonicky dohodnuté stretnutie s Q. M. za účelom odovzdania záznamu

z výkonu inšpekcie práce. Bezprostredne po tomto stretnutí bol vypočúvaný v súvislosti s výkonom
inšpekcie práce u uvedenej osoby na polícii a až dodatočne, po návrate z polície o 14.30 hod., zapísal
služobnú cestu do evidencie dochádzky, čím porušil príkaz hlavného inšpektora povinnosti nahlásiť
každú služobnú cestu. Takéto konanie žalobcu v spojení s neštandardným osobným odovzdaním
záznamu z výkonu inšpekcie práce (ktorý mohol byť zaslaný poštou tak ako iným kontrolovaným

subjektom) vzbudzuje pochybnosti o osobnej neangažovanosti a nestrannosti inšpektora pri výkone
tejto kontroly. Tvrdenie o motivácii tohto postupu poskytnutím poradenstva (po ukončení kontroly bez
zistenýchzávad)vnieoficiálnychpriestorochzamestnávateľa,alevkaviarni,včasepôvodnenahlásenej
prestávky na obed, tieto pochybnosti umocňuje.

14. Odvolací súd vzhľadom na argumentáciu odvolateľa o nerovnakom postupe žalovaného voči
žalobcovi a J.. K., ktorý nebol za rovnaký postup pri výkone inšpekcie nijako postihnutý, poukazuje práve
na upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 29. 09. 2011, ktorý postihom zamestnávateľa voči
zamestnávateľovi je. Navyše, žalobca v porušovaní minimálne vnútorných pracovnoprávnych predpisov
zamestnávateľa vychádzajúcich zo všeobecnej právnej úpravy zákona o štátnej službe, na rozdiel od

J.. K., pokračoval aj po výkone inšpekcie práce z 27. 07. 2011. Aj keď žalobca počas konania tvrdil,
že žiaden právny predpis neurčuje, akým spôsobom má druhý inšpektor na výkone kontroly nelegálnej
práceparticipovať,tátoskutočnosťvychádzazpodstatyveci,zozávažnostinelegálnehozamestnávania.
Konzultácia v aute počas návratu z výkonu kontroly a podpis na výkaze bez znalosti veci druhého
inšpektora sú len formálne a nepostačujúce. Problematiku zákazu diskriminácie rieši § 4 ods. 1 ZoŠS,

a to aj pri skončení pracovného pomeru. V spojení s § 6 sa zamestnanec môže domáhať ochrany v
služobnom úrade alebo na súde s poukazom na zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon). Táto
právna úprava zamestnancovi poskytuje prostriedky právnej obrany, ktorými sú upustenie, náprava,
zadosťučinenie a nemajetková ujma. Preto ak mal žalobca pocit nerovnakého zaobchádzania, mohol
využiť tento právny prostriedok nápravy.

15. Odvolací súd je toho názoru, vychádzajúc z analógie okamžitého skončenia pracovného pomeru v
Zákonníku práce (§ 68 ods. 1 písm. b)), že aj v prípade okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého
pomerupodľazákonaoštátnejslužbeporušenieslužobnýchpovinnostízostranyštátnehozamestnanca
musí byť zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Nakoľko zákon

o štátnej službe ani Zákonník práce nedefinujú zavinenie, je potrebné vychádzať z jeho definície v
§ 16 Trestného zákona, ktorý rozlišuje zavinenie vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. U žalobcu je
naplnená minimálne vedomá nedbanlivosť (ako skúsený inšpektor práce vedel, že môže porušiť alebo
ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí). Žalobca bol dlhoročným zamestnancom žalovaného (na inšpektorát práce bol

preložený z daňového úradu trvalo rozhodnutím zo 17. 05. 2007 v zmysle § 27 písm. b) zákona 312/2001
o štátnej službe s účinnosťou od 01. 07. 2007). Poznal služobné predpisy, zúčastňoval sa pracovných
porád, na ktorých boli zamestnanci oboznamovaní s internými právnymi predpismi, so Služobným
poriadkom a metodikami, čo ani nepoprel. Pokiaľ ide o doterajší postoj žalobcu k plneniu pracovnýchúloh, žalovaný v podaní z 02. 07. 2012 (č. l. 140 spisu) poukázal na zamestnávateľovom prerokované
nedostatky v práci žalobcu (napr. jeho neprítomnosť 19. 05. 2004 na pracovisku v priestoroch W. D.
podľa zápisu z kontroly inšpektorov práce a zápisu z prešetrenia služobnej disciplíny zo 07. 06. 2004,

alebo nezrovnalosti medzi plánom práce a skutočným výkonom inšpekcie práce z 12. 05. 2005 a 24.
05. 2005). K tomuto podaniu žalovaný pripojil 71 príloh; stanovisko aj prílohy žalovaný doručil žalobcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu, čo potvrdil písomným podaním z 08. 10. 2012 aj do zápisnice
o pojednávaní zo dňa 15. 02. 2013. Ako vyplýva zo zápisu zo 07. 06. 2004, žalobca uviedol, že v čase
kontroly bol síce v objekte W. D., ale v W. F., preto ho vedúci nenašiel v kontrolovanej firme V., s. r. o.

D., ktorá sa nachádza na poschodí. Svoje pochybenie vidí v tom, že vedúcemu odboru nepovedal, že
sa nachádza na prízemí Y. W. vo D. na občerstvení. Členovia komisie prejednali s inšpektorom práce
porušenie služobnej disciplíny. Podľa ods. 5 správy o kontrolnej činnosti oddelenia PPV za 04. až 06.
2005 V.. T. A. z 29. 07. 2005 pri kontrole 24. 05. 2005 boli zistené nezrovnalosti v súlade denných
plánov s uskutočnením výkonov v danom mieste a organizácii u J.. S. a J.. M., ktorý nemal napísaný
výkon v pracovnom pláne, avšak pri kontrole bolo zistené, že prácu vykonával na IP v Banskej Bystrici.

Podľa odseku 7 boli zistené menej závažné nedostatky v cestovných príkazoch, napríklad inšpektor si
opakovane vyúčtoval cestu na a z IP BB, tieto CP boli inšpektorom vrátené na prepracovanie (napr. J..
S.). Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v minulosti dopustil pochybení pri plnení pracovných úloh, na
ktoré bol upozornený, aj keď neboli závažnej intenzity.

16. Z hľadiska škody, ktorá vznikla porušením pracovných povinností odvolací súd udáva, že
hmotná škoda nevznikla zamestnávateľovi žiadna. Konanie žalobcu však vyvolalo pochybnosti o jeho
nezaujatosti a nestrannosti, bolo spôsobilé znížiť dôveryhodnosť takej kontrolnej inštitúcie, akou je
Inšpektorát práce, v očiach verejnosti. Pri posudzovaní stupňa závažnosť porušenia služobnej disciplíny
vzal odvolací súd do úvahy, že aj riadny výkon kontroly na základe podnetu v takej citlivej oblasti,

akou je nelegálna práca, je vzhľadom na pracovnú skúsenosť žalobcu relatívne rutinným úkonom
(nešlo o inšpektora začínajúceho, ktorý by sa na kontrole nelegálnej práce vyvolanej podnetom
dovtedy zúčastnil len niekoľkokrát), ktorý musí bez problémov zvládnuť každý inšpektor bez tieňa
pochybností o správnosti, čestnosti a svedomitosti jeho postupu. Konanie žalobcu bolo spôsobilé takéto
pochybnosti vyvolať, žalobca tento úkon (pozostávajúci z viacerých čiastkových, časovo a skutkovo

nadväzujúcich konaní) nezvládol a nie je možné od jeho zamestnávateľa ďalej spravodlivo požadovať,
aby ho zamestnával a naďalej poveroval dôležitými úlohami štátneho zamestnanca. Z tohto hľadiska
považoval odvolací súd porušenie štátnozamestnaneckej disciplíny žalobcom za tak závažné, že
žalovaný s ním skončil štátnozamestnanecký pomer okamžite oprávnene. Keďže je okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru platné, nemohol súd prvej inštancie vysloviť, že štátnozamestnanecký

pomer trvá.

17. Okresný súd nepostupoval správne pri rozhodovaní o trovách konania. Správne poukázal na právnu
úpravu § 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu aj neúspech žalobcu v konaní. Túto
právnu normu však nesprávne aplikoval. Súd má povinnosť rozhodovať o náhrade trov konania len vo

vzťahu k strane, ktorej právo na ich náhradu vzniklo, nie vo vzťahu k strane, ktorej právo na ich náhradu
nevzniklo. Keďže v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, právo na náhradu trov konania vzniklo
žalovanému (§ 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd preto druhý výrok napadnutého rozsudku zmenil (podľa
§ 388 CSP, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie) a žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, lebo nepodal návrh na ich prisúdenie..

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu, ale tiež nepodal návrh na
prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).