Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/522/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216202780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3216202780.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: BT V. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so
sídlom J. 6, V., proti žalovanému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XXX, N., o žalobe žalovaného na
obnovu konania a návrhu žalovaného na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 31. augusta 2016, č. k. 5C/212/2016-13,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca BT V. s.r.o., A.: XXXXXXXX, so sídlom J. 6, V. n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu
žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou
značkou 13Ro/190/2014 odmietol a súčasne návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti platobného
rozkazu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 13Ro/190/2014-51 zo dňa 28.08.2014 zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný sa žalobou podanou dňa 24.08.2016 domáhal,
abysúdpovolilobnovukonaniavovecivedenejnaOkresnomsúdeBánovcenadBebravoupodspisovou

značkou 13Ro/193/2014 a zároveň, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej v konaní
vedenom pod sp. zn. 13Ro/193/2014 dôvodiac, že platobným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č.k. 13Ro/193/2014-51 zo dňa 28.08.2014 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu
248,13eursúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy248,13euranahradiťmutrovykonania
vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu
charakteru výkonu pracovnej činnosti ako vodič kamiónu, neprevzal platobný rozkaz pri doručovaní

poštou, prevzal ho až dodatočne na súde v rámci úkonov iného konania. Hoci bol žalovaný presvedčený,
že nárok žalobcu - zamestnávateľa nebol dôvodný, nakoľko pri žalovaným podávaných vyúčtovaniach
záloh na pracovné cesty mu nevyplývala povinnosť vrátenia uvádzanej sumy, nevedel, ako preukázať
neoprávnenosť nároku zamestnávateľa. Naviac v lehote na podanie odvolania bol mimo územia SR
a na advokáta nemal finančné prostriedky. Až nedávno sa stretol s inými vodičmi, ktorí pracovali
u rovnakého zamestnávateľa a od ktorých sa dozvedel, že aj voči nim zamestnávateľ postupoval

obdobne. V júli 2016 záležitosť konzultoval s právnikom, ktorý mu po prezretí dokladov podal informácie,
že zo strany bývalého zamestnávateľa boli zrejme porušené zákonné povinnosti pri poskytovaní,
účtovaní záloh na pracovné cesty, vyúčtovaní cestovných náhrad a stravného, vyúčtovaní mzdy a
evidenčných účtovných povinností, ako aj súvisiace daňové povinnosti. Žalovaný je presvedčený, že
ho bývalý zamestnávateľ vedome poškodil. Preukazovanie oprávnenosti a výšky údajných nevrátených
poskytnutých záloh v celkovej výške 248,13 eur, ktoré zamestnávateľ nárokoval prostredníctvom návrhu

na vydanie platobného rozkazu (zamestnávateľ preukazoval súdu oprávnenosť a výšku vrátených
záloh iba vyúčtovaniami pracovnej cesty, ktoré si sám spracoval a boli podpísané iba z jeho strany),je pre preukázanie jeho nároku nepostačujúce. Pri pracovných cestách a vyúčtovaní náhrad žalovaný
postupoval podľa pokynov žalobcu, jediné tlačivo, ktoré mu zamestnávateľ poskytol pre účtovanie
cestovných náhrad bolo tlačivo „Vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu“, na ktorom žalovaný potvrdzoval

výšku hotovosti poskytnutú zamestnávateľom - toto tlačivo podpisoval žalobca aj žalovaný. Išlo o
peniaze v hotovosti, ktoré neboli poskytované na úhradu stravy a ostatných cestovných náhrad, ale
pre prípad hotovostných platieb - parkovné, príp. pokuty, pri návrate z cesty sa zostatok hotovosti
väčšinou nevracal do pokladne, ale sa iba zapísal do ďalšieho „Vyúčtovania zálohy na pracovnú cestu
ako peniaze na začiatku cesty“. Bolo ešte jedno tlačivo, kde sa vypisovali náklady spojené s prevádzkou

vozidla. Žalobca neviedol evidenciu záloh, stravného a vyúčtovaní zákonným spôsobom - vyúčtované
stravné a ostatné cestovné náhrady neuvádzal vo vyúčtovaní mzdy, vyúčtovania cestovných náhrad
robil sám, určoval a vypočítaval aj výšku stravného, ním vypočítanú výšku stravného poukazoval na účet
žalovaného osobitne, niektoré úhrady boli vyplácané v hotovosti. To umožňovalo žalobcovi manipuláciu.
Žalovaný vyúčtovania cestovných náhrad nepodpisoval, nemal možnosť kontroly správnosti. Žalovaný
má za to, že zo strany zamestnávateľa došlo k nezákonným úpravám vo vyúčtovaní, žalobca pri podaní

návrhu na platobný rozkaz doložil vyúčtovania pracovných ciest, ktoré žalovaný nepodpisoval a ani
nevyhotovil. Žiada preto súd, aby vykonal dokazovanie vyžiadaním žalovaným podpísaných vyúčtovaní
pracovných ciest a stravného za obdobie, ktoré si uplatnil žalobca a v prípade nedoloženia žiadal
súd, aby ako dôkaz neakceptoval vyúčtovania pracovných ciest, ktoré si žalobca vystavoval, a ktoré
žalovaný nepodpísal. Zároveň navrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom druhého vodiča ako svedka,

pričomsadápredpokladať,ženavrhovanédôkazypreukážuneopodstatnenosťaneoprávnenosťnároku
bývalého zamestnávateľa. Žalovaný má za to, že sú dané dôvody obnovy konania preto, že sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v
pôvodnom konaní, a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný pripojil k žalobe

na obnovu konania nasledovné prílohy: kópiu trestného oznámenia zo dňa 07.07.2016, vyúčtovania
záloh na pracovnú cestu 03.-05.12.2013 a 05.-09.12.2013 a výplatnú pásku za december 2013.
3. Súd prvej inštancie aplikujúc § 397, § 398, § 403 ods. 1, 2, § 404, § 405, § 406, § 409, § 410, §
412 ods. 1, § 413 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok

prvostupňového, alebo odvolacieho súdu. Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v § 398 a
nasl. obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu, ktoré môže strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, napadnúť žalobou na obnovu konania, náležitosti žaloby na obnovu konania, ako i
taxatívny výpočet dôvodov v ktorých je obnova konania prípustná, subjektívnu trojmesačnú a objektívnu

trojročnú lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. Z uvedených ustanovení zákona jednoznačne
vyplýva, že predmetom obnovy môže byť zásadne právoplatný rozsudok (výnimočne aj uznesenie
schvaľujúce zmier a právoplatný platobný rozkaz). Dôvody obnovy konania ustanovuje procesný predpis
v § 397 ods. 1 ich taxatívnym výpočtom.
4. Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou platobným rozkazom č. k.

13Ro/190/2014-51 zo dňa 28.08.2014 rozhodol o návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
sumy 248,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 248,13 eur od 01.01.2014
do zaplatenia, trov konania vo výške 6,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur. Proti
platobnému rozkazu nepodal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014. Žalovaný sa podanou žalobou domáha obnovy tohto

skráteného konania, u ktorého je, pokiaľ ide o formu rozhodnutia, v zásade obnova konania prípustná.
Žalovaný síce vo svojom podaní označil konanie sp. zn. 13Ro/193/2014 a platobný rozkaz č. k.
13Ro/193/2014-51, no zároveň uviedol, že ide o konanie a o platobný rozkaz voči nemu zo strany
žalobcu o zaplatenie vyššie uvedenej sumy a takým konaním je na Okresnom súde Bánovce nad
Bebravou iba konanie 13Ro/190/2014 a v ňom vydaný platobný rozkaz. Napriek zjavnej pisárske chybe

pri uvádzaní čísla konania a spisovej značky, je zo žaloby na obnovu konania zrejmé označenie
rozhodnutia, proti ktorému žaloba na obnovu konania smeruje, a preto nebolo potrebné v dôsledku
tejto chyby v písaní vyzývať žalovaného na odstránenie tohto nedostatku. Súd však v danom prípade
dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, pretože nebola podaná v
lehote troch mesiacov, odkedy sa žalovaný mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho

mohol uplatniť. Súd má za to, že žalovaný mohol skutočnosti ním uvádzané v žalobe o obnovu konania
namietať už podaním odporu voči platobnému rozkazu vydanému v konaní vedenom na súde pod sp.
zn. 13 Ro/190/2014, avšak lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu nechal márne uplynúť.
Žalovaný žalobu na obnovu konania odôvodňuje tým, ako mal on a žalobca postupovať v súvislosti spracovnými cestami, ich vyúčtovaním, podpisovaním dokladov, evidenciou záloh a podobne, čo sú však
všetko okolnosti, ktoré existovali už pred vydaním uvedeného platobného rozkazu a v čase vydania
platobného rozkazu žalovaný o nich jednoznačne vedieť mohol. Platobný rozkaz mu bol doručený dňa

14.10.2014 a už od tohto dňa mohol žalovaný uplatniť uvedené dôvody, a to už podaním odporu proti
platobnému rozkazu. Žalovaný však lehotu na podanie odporu zo subjektívnych dôvodov nestihol a táto
márne uplynula. V takom prípade však nemožno márne uplynutie lehoty na podanie odporu nahrádzať
žalobou na obnovu právoplatne skončeného konania, keď všetky prípadne možné relevantné dôvody
uvádzané v žalobe na obnovu konania mohol žalovaný uplatniť už v odpore proti platobnému rozkazu.

To, že až nedávno, možno ani nie tri mesiace spätne od podania žaloby na obnovu konania, sa žalovaný
mohol dozvedieť od iných jeho bývalých kolegov, že aj voči ním postupoval žalobca obdobne, nie
je dôvodom zakladajúcim dôvodnosť žaloby na obnovu konania a okolnosť majúca za následok, že
žaloba na obnovu konania bola podaná včas. Týmito nie sú ani trestné oznámenie podané žalovaným
ani nie pred dvomi mesiacmi a už vôbec nie tá skutočnosť, že až v júli 2016 konzultoval túto vec s
právnikom. Ako postupoval žalobca vo vzťahu k inému zamestnancovi, nie je relevantné vo vzťahu

žalobcu a žalovaného v ich spore a nezakladá to dôvod obnovy konania a nepreukazuje to včasnosť
podania žaloby o obnovu konania u žalovaného. Rozhodujúce je, kedy sa žalovaný mohol o dôvodoch
obnovy dozvedieť, resp. kedy ich mohol uplatniť, pričom dôvody, ktoré žalovaný popísal, mohol zjavne
uplatniť už v odpore proti platobnému rozkazu, a ak by vôbec prichádzala do úvahy obnova konania,
tak na tento účel by ich mohol uplatniť najneskôr do troch mesiacov po tom, čo mu bol platobný rozkaz

doručený. Konzultácia s právnikom a podanie trestného oznámenia žalobcom nie sú dôvodmi na obnovu
konania, pretože tieto vychádzajú len zo skutočného zdôvodnenia ako žalobca a žalovaný postupovali
v súvislosti s pracovnými cestami, o čom žalovaný vedel už v čase vydania platobného rozkazu, keďže
tietookolnostimumuselipredchádzaťvzhľadomnato,žeprávenávrhomnavydanieplatobnéhorozkazu
si žalobca uplatnil zaplatenie peňažnej sumy z titulu nevyúčtovaných preddavkov na cestovné náhrady

v súvislosti s pracovnými cestami, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonával. Na základe vyššie uvedených
skutočností dospel súd k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, a preto ju súd
odmietol, pričom v súlade s CSP ju žalobcovi ani nedoručoval. Vzhľadom na to, že žaloba nebola podaná
v subjektívnej trojmesačnej lehote, je irelevantné, že bola podaná v objektívnej trojročnej lehote. Už to,
že žalovanému uplynula trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby, je bez ďalšieho dôvodom

na jej odmietnutie.
5. Žalovaný sa žalobou o obnovu konania domáhal aj odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 13Ro/190/2014-51 zo dňa 28.08.2014. Vzhľadom na
skutočnosť, že súd žalobu na obnovu konania ako oneskorene podanú odmietol, neexistujú ani dôvody
hodnéosobitnéhozreteľanaodkladvykonateľnostiplatobnéhorozkazu,apretotakýtonávrhžalovaného

súd zamietol.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný
navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia a to tak, že obnova konania vedeného
na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod č. 13Ro/190/2014-51 sa povoľuje a odkladá sa

vykonateľnosť predmetného rozhodnutia. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď jeho návrh na obnovu konania zamietol z dôvodu uplynutia trojmesačnej subjektívnej
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, pretože podľa jeho názoru k jej uplynutiu nedošlo. O
skutočnostiach, ktoré uvádzal v návrhu na obnovu konania sa dozvedel až z informácie odborníka, že
účtovné doklady, na základe ktorých bol vydaný platobný rozkaz nespĺňajú účtovné náležitosti, preto nie

sú z hľadiska účtovného akceptovateľné a použiteľné na preukázanie pohľadávky, a teda ani nemôžu
byť akceptovateľné na preukázanie oprávnenosti pohľadávky žalobcu voči nemu ako žalovanému. Súd
prvej inštancie v pôvodnom konaní tieto doklady akceptoval, ako dôkazy na preukázanie oprávnenosti
pohľadávky, čo do výšky aj právneho nároku. Bez pomoci odborníka žalovaný tieto skutočnosti nemohol
vedieť, preto k uplynutiu všeobecnej lehoty na obnovu konania nedošlo.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

11. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal

tvrdeniami a predloženými dôkazmi, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na to, že žaloba na obnovu
konania nebola podaná v subjektívnej trojmesačnej lehote túto za aplikácie ust. § 397, § 398, § 403 ods.
1, 2, § 404, § 405, § 406, § 409, § 410, § 412 ods. 1, § 413 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
odmietol a súčasne návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou č. k. 13Ro/190/2014-51 zo dňa 28.08.2014 zamietol s odôvodnením, že za tohto
stavu neexistujú ani dôvody hodné osobitného zreteľa na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods.
2 CSP.

14. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného
a to jeho tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku oneskoreného podania
žaloby na obnovu konania pre uplynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty a v nadväznosti na to
tiež nesplnenie podmienok pre povolenie odkladu vykonateľnosti dotknutého rozhodnutia, keďže o
skutočnostiach, ktoré uvádzal v žalobe ako dôvody na obnovu konania sa dozvedel až z informácie

odborníka, t.j. že účtovné doklady, na základe ktorých bol vydaný platobný rozkaz nespĺňajú účtovné
náležitosti, preto nie sú z hľadiska účtovného akceptovateľné a použiteľné na preukázanie dôvodnosti
voči nemu v pôvodnom spore uplatneného nároku.
15. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, ktorý podal žalobu na obnovu konania, vyhodnotil
odvolací súd ako neopodstatnené. Tieto odvolacie námietky sú prakticky totožné s námietkami, ktoré

tento prezentoval už v žalobe podanej na súde prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie
dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne z hľadiska
relevancie odvolateľom v konaní tvrdených skutočností vyhodnotil, že žaloba na obnovu konania
bola podaná oneskorene, pretože nebola podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa žalovaný mohol
dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Odvolací súd sa identifikuje s

jeho záverom, že žalovaný mohol skutočnosti ním uvádzané v žalobe o obnovu konania namietať už
prostredníctvom podania odporu proti platobnému rozkazu vydanému v konaní vedenom na súde
pod sp. zn. 13 Ro/190/2014, avšak lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu nechal
márne uplynúť napriek tomu, ako v žalobe sám uviedol, že už po doručení platobného rozkazu bol
presvedčený, že nárok žalobcu (jeho vtedajšieho zamestnávateľa) nebol dôvodný, nakoľko z hľadiska

žalovaným podávaných vyúčtovaní záloh na pracovné cesty mu nevyplývala povinnosť vrátenia
nárokovanejsumy,nevedelvšak,akopreukázaťneoprávnenosťnárokuzamestnávateľa. Vtomtosmere
odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda
tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia

uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pretože ich zanedbaním môžu tieto
stratiť, čo platí aj o možnosti podania odporu proti platobnému rozkazu, ktorú nečinnosť nemožno
opodstatnene konvalidovať podaním žaloby na obnovu konania proti rozhodnutiu, vo vzťahu ku ktorému
žalovaný nechal márne uplynúť lehotu na podanie odporu. Je potrebné si uvedomiť, že obnova
konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti

právoplatného rozhodnutia, ktoré je jednou zo záruk právnej istoty. Je na strane sporu, aby dbala na
ochranu svojich práv aj tým, že je povinná postarať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti v pôvodnom
konaní boli ňou produkované, súdu predložené a aby na ne označil dôkazy, čo v danom prípade
nepochybne odvolateľ mohol zrealizovať prostredníctvom podania odporu proti vydanému platobnémurozkazu, keďže ako sám v žalobe na obnovu uvádza, uplatnený nárok považoval za neoprávnený. Preto
pokiaľ ako strana sporu neuplatnil skutočnosti spochybňujúce nárok v pôvodnom konaní, je vylúčený aj
s dôkazmi z hľadiska posúdenia prípustnosti žaloby na obnovu konania, ktoré majú takéto skutočnosti

preukázať.
16. Zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania
predpisuje (§ 403 ods. 1, 2 CSP), je objektívnou podmienkou prípustnosti takejto žaloby. Ide o
kombináciu dvoch druhov lehôt: subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym
okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti a pomery dozvedieť o

dôvode obnovy, resp. subjektívnym momentom, od ktorého mohol dôvody obnovy uplatniť a objektívnej,
ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota
plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, pričom zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná
preukázať strana, ktorá žalobu na obnovu konania podáva. Zmeškanie týchto zákonných lehôt nemožno
odpustiť (§ 405 CSP).
17. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 30.10.2014, ktorá skutočnosť zakladala počiatok

plynutia objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, v rámci ktorej začala plynúť a ako
správneustálilsúdprvejinštancieajuplynula(užpredpodanímžalobynaobnovukonania)ajsubjektívna
lehota odvolateľovi na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, keďže už v čase prevzatia
platobného rozkazu musel objektívne mať vedomosť o skutočnostiach spochybňujúcich žalobný nárok,
keďže ako sám uvádza, už po doručení platobného rozkazu bol presvedčený, že nárok žalobcu (jeho

vtedajšieho zamestnávateľa) nebol dôvodný, nakoľko z hľadiska odvolateľom podávaných vyúčtovaní
záloh na pracovné cesty mu nevyplývala povinnosť vrátenia nárokovanej sumy. Teda ním samotným
produkované skutkové tvrdenia v tomto smere, nasvedčujú správnosti vyvodeného záveru. Naviac,
pokiaľ by tomu malo byť inak, bolo na subjekte podávajúcom žalobu na obnovu konania, aby preukázal
skutočnosti preukazujúce zachovanie lehoty na podanie takejto žaloby, ktoré dôkazné bremeno v tomto

smere odvolateľ neuniesol. Ním tvrdená skutočnosť, že až nedávno, možno ani nie tri mesiace spätne
od podania žaloby na obnovu konania, sa mohol dozvedieť od iných jeho bývalých kolegov, že aj
voči nim postupoval žalobca obdobne, ani trestné oznámenie podané žalovaným ani nie pred dvomi
mesiacmi a už vôbec nie tá skutočnosť, že až v júli 2016 konzultoval túto vec s právnikom, nezakladajú
opodstatnenosť odlišného záveru, aký vyvodil súd prvej inštancie.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako správny posúdil súd prvej inštancie, neexistujú ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, z ktorého dôvodu správne
návrh žalovaného na jeho povolenie súd prvej inštancie zamietol.
19. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolateľom produkované odvolacie námietky vyhodnotil odvolací
súd za nespôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie s následkom záveru o vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia a jeho potvrdenia odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. Žalovanému, ktorý podal žalobu na obnovu konania vzhľadom na jeho neúspech v odvolacom
konaní, náleží povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi. Keďže však tomuto trovy v
odvolacom konaní nevznikli, podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol
tak, že tento nemá na ich náhradu nárok.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).