Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214209083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214209083.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu I. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Jazerná 19,
940 71 Nové Zámky, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,

s. r. o, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/323/2014-75 zo
dňa 20.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho

súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava
vydaný rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. zo dňa 21.10.2014, sp. zm. 216/08/14 a
žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. Rozhodol tak s odôvodnením,
že rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli strany sporu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá
vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
je preto neplatná so zreteľom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľná rozhodcovská

doložka je absolútne neplatnou, ak vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Vyslovil názor, že v danom prípade nešlo o individuálne
dohodnutú rozhodcovskú doložku. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto dôvod na vyhovenie žalobe
žalobcu a priznanie trov žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Ďalšími námietkami žalobcu sa súd
prvej inštancie nezaoberal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na
to, že výklad súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade nedošlo k individuálnemu uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nie je správny. V tejto súvislosti poukazoval na to, že rozhodcovská zmluva -
doložka medzi stranami sporu bola individuálne dojednaná, pretože táto nebola podmienkou uzavretia
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žalobca ako strana sporu mal možnosť od takto

uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ by k tomu došlo, tak by sa zrušila len rozhodcovská
zmluva a nie zmluva o revolvingovom úvere. Je nesporné, že v rozhodcovskej doložke bolo žalobcovi
vysvetlené, čo jej uzavretie znamená a čo je rozhodcovské konanie. Pred podpisom rozhodcovskej
doložky mal teda žalobca všetky informácie a mohol sa rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku podpíše
alebo nie. Okrem toho rozhodcovská doložka nie je koncipovaná tak, aby zvýhodňovala len jednu
zmluvnú stranu. Na základe uvedených okolností dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je založené na neúplných a nesprávnych skutkových a právnych záveroch. Žiadal preto
rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
za správne, a to jednak z jeho skutkových, ako aj právnych záverov. Podľa jeho názoru žalovaný

neuniesoldôkaznébremeno,žerozhodcovskádoložkabolaindividuálnedojednaná,apretotútosprávne
vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú. Žiadal priznať aj
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len

CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c)
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobe žalobcu bolo vyhovené z toho dôvodu,
že medzi žalobcom a žalovaným nebola individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva, na základe

ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, pričom túto považoval za neplatnú z toho dôvodu, že išlo
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v danom prípade zvýhodňovala len jednu zmluvnú stranu,
a to žalovaného, pričom spotrebiteľ nemohol v rámci formulárového uzatvárania zmluvy túto okolnosť
ovplyvniť.

6. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý poukazoval na to, že v danom
prípade išlo o rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným individuálne dohodnutá,
bolo v nej vysvetlené to, že nie je viazaná na základnú zmluvu, pričom v nej bol vysvetlený obsah
uvedenej rozhodcovskej doložky, ako aj to, čo je rozhodcovské konanie a akým spôsobom môže byť
uplatňovaný stranami nárok vyplývajúci zo základnej zmluvy o revolvingovom úvere.

7. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 04.02.2013. Na osobitnom písomnom
doklade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní práve k uzatvorenej zmluve č. XXXXXXXXXX. Z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy z bodu 1

vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a
zrozumiteľne informovaný. Z bodu 3 predmetnej rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že existuje
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich z ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere,

a to prostredníctvom rozhodcovského konania alebo v rámci súdneho konania. Výber bol daný na
strane žalobcu, teda tej strane, ktorá by uplatňovala nároky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu. Táto
formulácia nevylučovala to, že takouto stranou mohol byť aj žalobca, teda dlžník I. H.. V bode 5.
rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,

ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní. Uvedená rozhodcovská doložka teda nebola koncipovaná takým spôsobom, že
by zvýhodňovala v danom prípade len jednu zmluvnú stranu, pričom dlžník mal právo od tejto zmluvy
odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Ak teda z predmetnej
rozhodcovskej zmluvy vyplýva to, že táto nebola podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o

revolvingovom úvere, pričom v prípade aj jej uzatvorenia bola daná dlžníkovi možnosť aj bez uvedenia
dôvoduodstúpiťoduzavretiatakejtozmluvyadlžníkvedelovšetkýchdôsledkochrozhodcovskejzmluvy,
teda aj o tom, akým spôsobom sa môžu riešiť vyplývajúce vzťahy z revolvingovej zmluvy, teda či už
v rozhodcovskom alebo súdnom konaní, tak za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že by v
danom prípade nešlo o individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, pretože táto bola uzatvorená

písomne na osobitnom doklade, jej obsah bol jasne formulovaný a neznevýhodňoval uzatvorením
tejto rozhodcovskej zmluvy niektorú zo zmluvných strán, pričom dlžník mal stále možnosť od takto
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Záver súdu prvej inštancie o tom,
že v danom prípade teda nešlo o individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, a teda o nekalú zmluvnú
podmienku, nemožno považovať za správny.

8. V tejto súvislosti tiež treba poukázať na dôvody rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, z ktorého
vyplýva, že uvedenou okolnosťou sa aj rozhodcovský súd zaoberal a posudzoval otázku právomoci naprejednanie a rozhodnutie danej veci, v súvislosti aj s obsahom rozhodcovskej zmluvy, pričom ani tento
súd nezistil také dôvody, pre ktoré by rozhodcovskú zmluvu bolo možné považovať za neplatnú. Nebol
teda dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1, písm. e) zákona č. 335/2014

Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, s ohľadom aj na § 73 ods. 1 citovaného zákona.

9. Je však potrebné poukázať na to, že v podanej žalobe žalobca poukazuje aj na ďalší dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku, uvedený v čase podania žaloby v § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002
Z. z. a to ten, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa, keď je zaväzovaný v rozhodcovskom konaní na istinu, ktorou si žalovaný uplatňuje nároky
v rozpore so zákonom o ochrane práv spotrebiteľa, pretože sa jedná o úžernícke úroky a poplatky, ktoré
sú na ňom uplatňované. Obsah tohto ustanovenia je obsiahnutý tiež v § 45 ods. 1, písm. i) zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Týmto dôvodom sa súd prvej inštancie
nezaoberal práve z dôvodu, že svoje rozhodnutie založil na neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené bude musieť súd prvej inštancie posúdiť aj iný dôvod uvedený

žalobcom v podanej žalobe, pretože pokiaľ tento bol zo strany žalobcu uplatnený, bude sa musieť ním
súd zaoberať. Okrem toho v súvislosti s § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. treba poukázať aj na § 45
ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1, písm. c), e) a i) až
l). Uvedená právna úprava je v prospech spotrebiteľa, pretože v rámci úpravy zákonom č. 244/2002 Z.

z. musel žalobca v rámci lehoty v žalobe uviesť konkrétny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
pretože ak ďalší neuviedol, nemohol sa ním súd zaoberať. Ďalší postup v konaní bude preto závisieť od
toho ako posúdi súd prvej inštancie ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to vzhľadom
na znenie ust. § 47 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014 Z. z.

10. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389
ods. 1, písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Keďže súd prvej inštancie, ako vyplýva z dôvodov rozsudku, sa nezaoberal ďalším dôvodom pre
možné zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak aj s ohľadom na ust. § 391 ods. 3 CSP bude potrebné,

aby sa týmto dôvodom náležite zaoberal v ďalšom konaní a posúdil, či zo strany rozhodcovského súdu
neboli pri rozhodovaní porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).