Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113226139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113226139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: H. V., X. L. X, X., zastúpenej
advokátom: JUDr. Tomáš Plank, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,Župnénám.13,Bratislava,onáhraduškody,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. septembra 2014, č.k.

4C/151/2013-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvej inštancie; v konaní o zaplatenie sumy vo výške 33.000
eur a 2.029,50 eur s príslušenstvom uplatnenej titulom náhrady škody; podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p.; na
základe čiastočného späťvzatia žaloby; konanie v časti o zaplatenie sumy 706,69 eur, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že

žalobkyňa dňa 17.01.2011 uzatvorila s N.. Y. V. (bývalým manželom) dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej sa menovaný stal výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - bytu č. XX/X.L.. na O. XX P. X. spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku a
spoločných častí a spoločných zariadení domu, pričom v čl. IV dohody sa zaviazal zaplatiť žalobkyni
sumu 33.000 eur do 30 dní od podpisu dohody a nepredať byt na O. XX P. X., kým
jej túto sumu nevyplatí. Poukázal na skutočnosť, že na návrh žalobkyne Okresný súd Bratislava III v

konaní sp. zn. 7C/36/2011 uznesením zo dňa 04.04.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým N.. Y.
V. zakázal predať a zaťažiť byt č. XX na O. XX P. X., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pričom
toto uznesenie bolo až dňa 20.06.2011 doručené Katastrálnemu úradu v Bratislave,
ktorý súdu oznámil, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nespĺňa podmienky na zápis
do katastra nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosť bola v celosti prevedená na iného vlastníka kúpnou
zmluvou pod č. konania P.-XXXXX/XX zo dňa 15.06.2011. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že N.. Y. V. predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 14.06.2011 previedol na N.. L. V., ako

i to, že Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 40Ro/497/2011 vydal na návrh žalobkyne dňa
26.05.2011 platobný rozkaz, ktorým N.. Y. V. uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 33.000 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 17.02.2011 do zaplatenia, trovy
konania vo výške 1.980 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.185 eur, pričom na jeho základe bola
na návrh žalobkyne začatá exekúcia na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása.
Povinný však zomrel a v exekučnom konaní bola vymožená iba suma 1.150,58 eur, z ktorej súdny

exekútor žalobkyni ako oprávnenej poukázal sumu 706,69 eur. Z obsahu súdneho spisu Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 30D 63/2013, Dnot 16/2003, zistil, že N.. Y. V. zomrel J.
XX.XX.XXXX, pričom uznesením Okresného súdu zo dňa 27.06.2013; právoplatným dňa 27.06.2013;bolo konanie o dedičstve po ňom pre nemajetnosť zastavené s tým, že majetok nepatrnej hodnoty,
pozostávajúci z pohľadávky vo výške 888,02 eur bol vydaný N.. N. L., ktorá sa postarala o pohreb.
Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2, 3, 4,

§ 17 ods. 1, zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a §
48 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z., o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdny, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, a dospel k záveru, že podanej
žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko Okresný súd Bratislava III, ktorý uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia príslušnej správe katastra zaslal až po uplynutí viac než dvoch mesiacov od jeho vydania,

síce nepostupoval správne, avšak žalobkyňa v danej veci nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, keď
nebolo preukázané, že ak by nedošlo k oneskorenému doručeniu uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia, nestala by sa pohľadávka žalobkyne nevymožiteľnou. Nevymožiteľnosť pohľadávky totiž
súvisela s konaním N.. Y.na V. (prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), ktoré ju v spojitosti s
ďalšími okolnosťami (následnou smrťou N.. Y. V., čiastočnou neúspešnosťou vymoženia pohľadávky v

exekučnom konaní a zastavením dedičského konania pre nemajetnosť) zapríčinilo; inak povedané, ani v
prípade včasného zaslania uznesenia súdu príslušnej správe katastra nemožno automaticky vyvodiť, že
žalobkyňa by bola pri vymáhaní svojej pohľadávky úspešná. Z uvedených dôvodov preto podanú žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a náhradu

trov konania ani priznať nežiadal.
2. Proti tomuto rozsudku; do zamietajúceho výroku vo veci samej; podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej
žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie
konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho

rozhodnutie je nespravodlivé, netransparentné a tiež nepreskúmateľné. Poukázala na to, že v právnom
štáte sú všetky štátne orgány povinné konať v súlade so zákonom na ochranu práv a oprávnených
záujmov dotknutých osôb, pričom v predmetnej veci boli jej práva porušené, keď pri vymáhaní
svojho nároku využila všetky dostupné prostriedky smerujúce k vymoženiu pohľadávky, avšak v priamej
príčinnej súvislosti s porušením úradnej povinnosti súdu sa ochrany nedomohla. Zdôraznila, že ak by

súd doručil príslušnej správe katastra nehnuteľností uznesenie o nariadení predbežného opatrenia včas,
nebol by správou katastra povolený vklad vlastníctva k predmetnému bytu na nadobúdateľa a mohla by
tak svoju pohľadávku proti bývalému manželovi uspokojiť v exekúcii z predaja bytu. Svoju
pohľadávku pritom vymáhala legálnym spôsobom, prostredníctvom súdu, bez omeškania v najkratších
možných termínoch, a preto, keď nad rámec uvedeného nebolo z jej strany možné vykonať žiadne

ďalšie kroky, vymoženie jej pohľadávky bolo zmarené výlučne nesprávnym úradným postupom súdu,
ktorý zaslal uznesenie o nariadení predbežného opatrenia oneskorene. Vytýkala súdu prvej inštancie,
že v danej veci namiesto vyvodenia zodpovednosti voči štátnemu orgánu (súdu), ktorý zanedbal
svoje povinnosti, za zodpovedného označil dlžníka N.. Y. V., ktorý zomrel a peňažné
prostriedky z predaja bytu sa neobjavili ani v dedičskom konaní. Namietala tiež, že prvoinštančný súd

na nezaoberal otázkou prípadnej tzv. delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 a § 450 Občianskeho
zákonníka, avšak ani tým, že nebyť nesprávneho postupu súdu by nedošlo k predaju bytu a exekúcia
by bola úspešná.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie v danej veci dospel k správnemu

záveru o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody
na strane žalobkyne. Poukázal v tejto súvislosti na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 32/2007 a vo veci 5 Cdo 79/2012, z ktorých vyplýva, že príčinná súvislosť
medzi nesprávny postupom orgánu štátu a vznikom škody nie je daná, ak zmenšenie majetku nebolo
spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom, ako je to aj v prejednávanej veci. Zdôraznil, že

priamou príčinou zmenšenia majetku mohlo byť výlučne správanie dlžníka N.. V., ktorý v
rozpore s nariadeným predbežným opatrením previedol predmetný byt na tretiu osobu, pričom samotný
predaj bytu, ku ktorému došlo dňa 14.6.2011, nemohol mať za následok nevymožiteľnosť pohľadávky
žalobkyne, ktorá disponovala exekučným titulom, vykonateľným až dňa 21.6.2011, pričom naviac ani
uložený zákaz nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou v kombinácii s exekučným titulom nemožno

považovať za dostatočný na osvedčenie tvrdenia, že predmetná pohľadávky by bola skutočne aj
vymožená.
4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ako aj na posúdenie opodstatnenosti

tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu , zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver,
že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
žalobkyni nesprávnym úradným postupom orgánu štátu ani jeho nezákonným rozhodnutím, pričom na
vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia (§ 1, § 3, § 4, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1) zákona

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a svoje úvahy
vedúce k zamietnutiu žaloby aj dostatočne odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok
účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé.
Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní
(odvolacích dôvodov), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku

objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdnom
konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade ktorej musia byť súčasné splnené tri podmienky, a
to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.

7. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Za preukázanú ju pritom možno považovať iba vtedy, ak z vykonaných
dôkazov vyplýva (je bezpečne zistené), že v prípade absencie protiprávneho konania (opomenutia) by
k vzniku škody nedošlo. Príčinou vzniku škody totiž môže byť iba taká okolnosť, bez ktorej existencie by
nenastal škodový následok, pričom hoci nemusí ísť o príčinu jedinú, je nevyhnutné, aby išlo o príčinu

podstatnú, ktorá má priamu vecnú súvislosť so vznikom škodového následku.
8. V preskúmavanej veci sa odvolací súd v tomto smere stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III a
nevymožiteľnosťou pohľadávky žalobkyne nepovažoval za preukázanú. Žalobkyni sa totiž v konaní na
súde prvej inštancie; napriek tomu, že boli vykonané všetky navrhované dôkazy; nepodarilo bezpečne

(nepochybne) preukázať, že v prípade ak by bolo uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia zaslané príslušnej správe katastra ihneď po jeho vyhotovení, t.j. najskôr dňa
5.4.2011, pohľadávku proti N.. V. by od dlžníka vymohla, resp. preukázať, že ak
by súd neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 48 ods. 6 vyhl. č. 543/2005 Z.z., nestala by sa jej
pohľadávka reálne nevymožiteľnou.

9. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v dôsledku prevodu
vlastníctva predmetného bytu z N.. V. na tretiu osobu, ktorý bol podľa tvrdenia žalobkyne zapríčinený
porušením povinnosti Okresného súdu Bratislava III (zaslať uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia príslušnej správe katastra ihneď po jeho vyhotovení) nedošlo k takému zmenšeniu majetku
dlžníka (N.. V.), ktoré mohlo mať objektívne za následok nevymožiteľnosť danej pohľadávky. Prevod

vlastníctva totiž v tomto prípade nebol bezodplatný, avšak; ako to vyplýva z obsahu kúpnej
zmluvy zo dňa 14.6.2011; kupujúci N.. L. V., okrem prevzatia záväzku voči C. X. U., a.s. vo výške 67.725
eur,predávajúcemuN..V.zaplatilzvyšnúčasťkúpnejcenyvovýške50.000eurvhotovostivdeňpodpisu
zmluvy, teda je nesporné, že majetok dlžníka sa týmto prevodom vlastníctva bytu (minimálne) pokiaľ ide
o sumu 50.000 eur iba "pretransformoval" do iného hodnotového ekvivalentu - peňažných

prostriedkov v tejto hodnote, ktoré nesporne boli exekúciou postihnuteľné.
10. Pokiaľ potom jediným následkom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III
v danej veci malo byť podľa tvrdenia žalobkyne povolenie vkladu vlastníctva k predmetnému bytu v
prospech tretej osoby, ktorého následkom však nebolo zmenšenie majetku dlžníka do tej miery, aby z
neho objektívne nebolo možné pohľadávku žalobkyne uspokojiť, vznik škody žalobkyne nemohol byť

zapríčinený nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.
11. Správne potom prvoinštančný súd; na základe dostatočne vykonaného dokazovania a správne
ustáleného skutkového stavu veci; dospel k záveru, že nakoľko medzi nesprávnym úradným postupomOkresného súdu Bratislava III a vznikom škody na strane žalobkyne neexistuje vzťah príčinnej súvislosti,
žaloba nebola podaná dôvodne.
12. Argumentáciu žalobkyne v odvolaní, že svoju pohľadávku vymáhala legálnym spôsobom,

prostredníctvom súdu, bez omeškania v najkratších možných termínoch, a preto, keď nad rámec
uvedeného nebolo z jej strany možné vykonať žiadne ďalšie kroky, bolo vymoženie jej pohľadávky
zmarenévýlučnenesprávnymúradnýmpostupomsúdu,ktorýzaslaluznesenieonariadenípredbežného
opatrenia oneskorene, považuje odvolací súd za nedôvodnú, a to najmä so zreteľom na skutočnosť,
že; ako už bolo uvedené; v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom

Okresného súdu Bratislava III a vznikom škody, resp. reálnou nevymožiteľnosťou jej
pohľadávky, keď i po prevode predmetného bytu disponoval dlžník dostatočným majetkom (peňažnými
prostriedkami v hotovosti v sume 50.000 eur), z ktorých bolo možné pohľadávku
uspokojiť, teda za primárnu a relevantnú príčinu nevymožiteľnosti pohľadávky je potrebné v danom
prípade považovať správane dlžníka, ktorý nerešpektoval nariadené predbežné opatrenie a vyhol sa
splneniu svojho záväzku, a nie nesprávny úradný postup orgánu štátu.

13. Nedôvodná je tiež námietka žalobkyne, ktorá súdu prvej inštancie vytýkala, že sa nezaoberal
otázkou prípadnej spoločnej zodpovednosti dlžníka a štátu. Predpokladom takejto spoločnej
zodpovednosti je totiž splnenie všetkých jej predpokladov u oboch (všetkých) potenciálne zodpovedných
subjektov, avšak v preskúmavanej veci v prípade žalovaného vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti
tieto naplnené neboli.

14. Možnopretozhrnúť,žesúdprvejinštanciesavdanomsporesprávnevysporiadalsotázkousplnenia
predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., so zreteľom na
všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou
úpravou. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej
veci, a preto; keď svojím postupom neodňal žalobkyni ani možnosť konať pred súdom; možno uzavrieť,

že rozsudok súdu prvej inštancie je, z hľadiska žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov a ich
obsahového vymedzenia, správny.
15. S poukazom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, avšak v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).