Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 0T/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114000147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114000147.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému V. O.,

nar.: XX.XX.XXXX pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
podľa § 218 ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

V. O., nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom S. 9, XXXXX P., O. republika, prechodne bytom Z., F. 1,
adresa na doručovanie M. ulica č. XX, XXX XX P. X - K.,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase dňa 17.04.2014 v Trnave na ulici Zelenečská 2/C, bez vedomia a napriek
predchádzajúcemu zákazu vlastníčky C.. U. O., vošiel do bytu číslo XX, ktorý sa nachádza na 3.
poschodí, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, a to tým spôsobom, že si neoprávnene, bez súhlasu
vlastníčky zabezpečil pravé kľúče od tohto bytu, následne do bytu prostredníctvom týchto kľúčov vošiel

a zatiaľ nezisteným predmetom odmontoval zámok na vchodových dverách, vedúcich do bytu, tento
zámok následne vymenil za nový a v tomto byte neoprávnene zotrval a užíval ho až do 09.00 hod. dňa
23.04.2014,

teda
protiprávne obsadil a užíval byt iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

čím spáchal

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím
na § 38 ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 1.300,- Eur (slovom: tisíc tristo Eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená C.. U. O., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom: P. č. XXX s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 25.04.2014 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného V. O. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,

bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. e) Trestného zákona za použitia § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že k zmene nesprávneho označenia čísla bytu (byt č.
XX) na správne označenie čísla bytu (byt číslo XX) prišlo v rámci hlavného pojednávania.

Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote

odpor. Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného V. O., svedkyňu -
poškodenú C.. U. O., svedkov C.. U. O., L. F. a U.. F. U. a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že byt č. XX, vchod K. X/C, Trnava vlastnícky patril
jeho sestre - poškodenej C.. U. O., ktorá do tohto bytu nevložila ani jedno euro. Byt bol celý čas prázdny,

až kým ho jeho sestra pod cenu nepredala. V predmetnom byte býval do leta 2013, kedy ho z bytu
vyviedla polícia so sestrinými kumpánmi, pretože ho obvinila, že okradol ich matku. Vymenila zámky na
byte, v ktorom zostali jeho osobné veci. Súhlas na užívanie predmetného bytu dostal od svojej mamy -
C.. U. O. a sestry v roku 2012 v ústnej forme. Následne býval v Trnave, kde si našiel ubytovanie. Rodina
s ním nekomunikuje, a preto nemal súhlas od vlastníčky bytu na vstup do tohto bytu dňa 17.04.2014.

Vychádzal z ústneho dohovoru z roku 2012. Do bytu sa dostal tak, že si z rodinného domu v Cíferi zobral
kľúče, otvoril si a vstúpil do bytu. Na byte vymenil jeden zámok. V utorok prišla do bytu jeho sestra, ktorú
pozval dnu. Tá zostala hysterická a následne prišli policajti.

Svedkyňa - poškodená Ing. U. O. - sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa

23.04.2013 išla odviesť dieťa do školy, oproti ktorej sa nachádza byt, ktorý jej vlastnícky patril. Všimla
si, že jedno okno je odchýlené, pričom vedela, že všetky okná zatvárala. Keď išla do bytu, tak zistila, že
jej nejde otvoriť zámok. Počula, že niekto v byte smeruje k dverám, a preto odišla z chodby von pred
bytovku, odkiaľ zavolal policajtov. Následne byt zvnútra otvoril jej brat - obžalovaný V. O., ktorý odmietal
odísť. Odišiel až za asistencie polície. Zavolala kľúčovú službu, ktorá vymenila na byte zámok. Uviedla,

že obžalovanému nikdy nedávala súhlas na užívanie bytu. Na užívanie bytu v rokoch 2012-2013 dala
obžalovanému súhlas ich mama - C.. U. O., hoci aj ona aj obžalovaný vedeli, že byt vlastnícky patrí jej
osobe. Pobyt obžalovaného v byte tolerovala do leta 2013. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 220 Eur.

Svedkyňa C.. U. O. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku XXXX náhle
zomrel jej manžel - otec obžalovaného a poškodenej. Po jeho smrti nastali medzi ňou a obžalovaným
nezhody, tak usúdila, že by bolo lepšie, keby obžalovaný býva samostatne. V tejto dobe mala jej dcéra -
poškodená neobsadený byt, tak prisľúbila obžalovanému, že tam môže bývať. P. s tým však nesúhlasila,
ale nakoniec to nejak prijala. D. byt užíval asi rok. O. sa na žiadnych výdavkoch na byt. Po tom, čo jej

z rodinného domu zmizli zlaté šperky, prestala sa miešať do vzťahu obžalovaného a poškodenej. P. a
rozhodla, že obžalovaný musí z jej bytu odísť, s čím ona súhlasila. D. bol z bytu poškodenej vykázaný
za účasti polície. O skutku, ktorý je predmetom obžaloby sa dozvedela od poškodenej.

F. L. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnaná u matky obžalovaného - C.. U. O. v roľníckom

družstve Cífer. Vie, že vlastníčkou bytu č. XX na ulici K. X/C v Z. bola v rozhodnom čase poškodená -
C.. U. O.. V tomto byte v minulosti bývala C.. U. O., ktorá dala obžalovanému súhlas na užívanie tohto
bytu. Toto jej povedala C.. U. O.. Následne poškodená požiadala obžalovaného, aby byt opustil. Bolo
to niekedy ani nie rok po otcovej smrti.

Svedkyňa U.. F. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď obžalovaný prišiel z Nemecka, ponúkla
mu jeho matka - C.. U. O. bývanie v predmetnom byte. Počula to v práci v roľníckom družstve v Cíferi,
osobne pri tom nebola. Mohlo to byť asi v roku 2012.

Súd odmietol návrhy obžalovaného na vykonanie dokazovania výpoveďou svedkov C.. X. P. a C.. P.

B., nakoľko ich výsluchom mali byť preukázané skutočnosti nepodstatné pre rozhodnutie súdu, a tookolnosti za akých nadobudla poškodená predmetný byt (čo však nič nemení na jej vlastníckom práve
k bytu) a pomerom v rodine obžalovaného.

Z listinných dôkazov súd oboznámil:
výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. Trnava
odpis registra trestov obžalovaného
lustrácia v registri priestupkov obžalovaného

Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní zistil súd nasledovné skutočnosti:

Z listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. Z. súd zistil, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na 3. poschodí, vchodu
K. X/C bola v období od 17.04.2014 do 23.04.2014 poškodená C.. U. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá predmetný byt nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku v roku XXXX.

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol 5 krát riešený za priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodnej C.. U. O. a svedkyni C.. U. O.. Za dva priestupky mu
bola uložená pokuta po 20 Eur, za jeden priestupok bol pokarhaný a dva priestupky boli odložené.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne za preukázané, že
skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný V. O.. Nesprávne
označenie čísla bytu (byt č. XX) v podanej obžalobe a následné upravenie obžaloby v časti čísla bytu na
správne označenie (byt č. XX) súd neposúdil ako narušenie totožnosti skutku oproti podanej obžalobe,

nakoľko podstata skutku nie je porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania
činu,rozsahunásledkov,spôsobuvykonaniačinu,pohnútkyčinualeboformyzavinenia.Vkonanínebolo
sporné, že odo dňa 17.04.2014 do 23.04.2014 obžalovaný užíval byt č. XX, vo vchode K. X/C v Z., ktorý
vlastnícky patril poškodenej C.. U. O.. Obžalovaný sa v konaní bránil tým, že mu poškodená C.. U. O.
a C.. U. O. dali v roku 2012 ústny súhlas na užívanie predmetného bytu, a preto ho užíval oprávnene.

Rovnako poukázal na skutočnosť, že v jeho prípade absentuje úmyselné zavinenie.

Obrana obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená výpoveďami poškodenej C.. U. O. a svedkyne
C.. U. O., ktoré potvrdili, že súhlas s užívaním predmetného bytu po smrti otca mu udelila len jeho
matka - C.. U. O., ktorá však nebola vlastníčkou predmetného bytu a obžalovaný o tejto skutočnosti

vedel. Iný súhlas obžalovaný nedostal, nakoľko s ním rodina nekomunikuje. Vlastníčka bytu - poškodená
C.. U. O. mu súhlas s užívaním bytu nikdy nedala a jeho užívanie bytu do leta 2013 len tolerovala.
V tomto období požiadala obžalovaného, aby byt opustil, čo sa uskutočnilo až za asistencie polície a
následne vymenila zámky na byte. Tento okamih možno jednoznačne definovať ako výslovné vyjadrenie
nesúhlasu vlastníčky bytu, aby obžalovaný tento byt ďalej užíval. Keďže obžalovaný si v apríli 2014 bez

vedomiapoškodenejzabezpečilkľúčeodpredmetnéhobytuatentoajreálneužíval,dospelsúdkzáveru,
že obžalovaný v tomto období (od 17.04.2014 do 23.04.2014) predmetný byt užíval neoprávnene, čím
u neho prišlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e) Trestného zákona. Predmetný záver potvrdili aj výpovede nepriamych svedkýň L. F. a U.. F.

U.. Kvalifikačný znak podľa § 138 písm. e) Trestného zákona - vlámanie mal súd za preukázaný tým, že
obžalovaný vnikol do uzavretého priestoru (uzamknutého bytu) nedovoleným prekonaním uzamknutia
(zmocnenie sa kľučov k predmetnému bytu v rodinnom dome bez súhlasu vlastníka bytu a následné
odomknutie zámkov k bytu).

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Z okolností prípadu je evidentné, že obžalovaný mal v čase
spáchania skutku vedomosť o tom, že nedisponuje súhlasom poškodenej, ako vlastníčky predmetného
bytu, k jeho užívaniu a napriek tomu dňa 17.04.2014 do tohto bytu neoprávnene vstúpil.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným z prečinu neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Súd nepoužil pri právnej kvalifikácii skutku § 127 ods.
4 Trestného zákona (definícia blízkej osoby), nakoľko spáchanie tohto trestného činu voči blízkej osobenie je ani základným ani kvalifikačným znakom skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do
práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel
súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody,
nakoľko nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Vychádzajúc z predchádzajúceho spôsobu života obžalovaného, charakteru spáchanej trestnej činnosti,

toho, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a skutky, pre ktoré sa v minulosti dostal do rozporu
so zákonom, spáchal voči svojej sestre a matke, s ktorými má dlhodobé nezhody, dospel súd k záveru,
že obžalovanému nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody, nakoľko účel trestu naplní aj alternatívny
trest - peňažný trest. Obžalovanému súd ukladal peňažný trest v rozmedzí od 160 Eur do 331.930 Eur,
pričom s poukazom na naplnenie účelu trestu a majetkové pomery obžalovaného tomuto uložil peňažný

trest vo výške 1.300 Eur. V prípade, ak by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, uložil súd
obžalovanémunáhradnýtrestodňatiaslobodyvovýške1rok,tedanadolnejhranicizákonomstanovenej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v

páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

SúdpoškodenúIng.MartinuNovickúodkázalsuplatnenýmnárokomnanáhraduškodyvovýške220Eur

na civilný proces, nakoľko v konaní nebola nepochybne preukázaná výška spôsobenej škody konaním
obžalovaného a ďalšie dokazovanie v časti náhrady škody by presiahlo potreby trestného konania a
predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok