Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010297
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516010297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 28. novembra

2016 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanej Y. I. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú Y. I., nar. X.X.XXXX v
W. I., trvale bytom Z. XX, v súčasnosti bytom Z. XXX, okres W. I., spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. Pv 114/16/7710 zo dňa 31.8.2016, podanej súdu dňa 2.9.2016, pre
skutok kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona, ktorého sa v zmysle obžaloby obžalovaná mala dopustiť tak, že :

„ako matka mal. Y. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, žiaka 5. ročníka G. školy v Z. nevenovala
dostatočnú starostlivosť jeho výchove tým, že mu umožnila, aj napriek vykonaným pohovorom s
pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dopúšťať sa konaní, ktoré by sa u páchateľa, ktorý
dovŕšil štrnásty rok posudzovali podľa zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) ako trestný čin, tým, že
sa mal. Y. I. v presne nezistený deň v mesiaci marec XXXX dopustil činu inak trestného, vedeného na
Odbore kriminálnej polície a uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
PZvStarejĽubovni,sp.zn.ORP-146/VYS-SL-2015zodňa30.7.2015bolavecpodozreniazospáchania

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podľa § 197 ods. 1 písm. c/ s
poukázaním na § 9 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odložená, a taktiež sa mal. Y. I. v presne
nezistených dňoch koncom mesiaca november XXXX dopustil činu inak trestného, vedeného na Odbore
kriminálnej polície a uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v
Starej Ľubovni, sp. zn. ORP-20/VYS-SL-2016 zo dňa 28.1.2016, pričom vec podozrenia zo spáchania
zločinuvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.b/Trestnéhozákonabolapodľa§197ods.1písm.c/s
poukázaním na § 9 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odložená, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné
z dôvodu, že ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná“,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 2.9.2016 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na Y. I. pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa v
zmysle obžaloby obžalovaná mala dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, resp.
presne ako je uvedené vyššie vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie:

- výsluchom obžalovanej; výsluchom svedka Q.. O. E.; čítaním zápisnice o výpovedi svedka Q.. K. Z.
z č.l. 23-30 spisu zo dňa 1.7.2016; čítaním listinných dôkazov: uznesenia OR PZ, OKP Stará Ľubovňa
ČVS: ORP-146/VYS-SL-2015 z č.l. 3-10 spisu, uznesenia OR PZ, OKP Stará Ľubovňa ČVS: ORP-20/
VYS-SL-2016 z č.l. 11-13 spisu (hlavné pojednávanie dňa 20.10.2016);- čítaním znaleckého posudku PhDr. Márie Jancurovej č. 7/2016 z č.l. 39-51 spisu; čítaním listinných
dôkazov: správy obce Z. z č.l. 70 spisu, správy ÚPSVaR Stará Ľubovňa z č.l. 71-72 spisu, rodného listu
z č.l. 73 spisu, kópie rozsudku OS Stará Ľubovňa č.k. 4P/97/2014-52 z č.l. 75-78 spisu, rozhodnutia

riaditeľa ZŠ s MŠ Z. z č.l. 79 spisu a z č.l. 80 spisu, záznamov o pohovoroch s rodičom z č.l. 81-82 spisu,
poznámok k práci žiakov z č.l. 83-89 spisu, úradného záznamu z č.l. 121 spisu, oznamu z č.l. 122 vrátane
kópiedoručenky,správyobceZ.zč.l.126spisu,odpovedenalustráciuvdatabázesúdovzč.l.127spisu,
odpovede na lustráciu v GP z č.l. 128 spisu, odpisu z RT z č.l. 129 spisu, odpovede na lustráciu v registri
priestupkov z č.l. 130 spisu; čítaním listinných dôkazov z pripojeného spisu OR PZ OKP Stará Ľubovňa

číslo ORP-20/VYS-SL-2016: uznesenia z č.l. 1-3 uvedeného spisu, úradného záznamu o poskytnutí
informáciezč.l.4-5uvedenéhospisu,úradnéhozáznamuoposkytnutíinformáciezč.l.6-7spisu;čítaním
listinných dôkazov z pripojeného spisu OR PZ OKP Stará Ľubovňa číslo ORP-146/VYS-SL-2015:
uzneseniazč.l.1-8uvedenéhospisu,úradnéhozáznamuoposkytnutíinformáciezč.l.12-13uvedeného
spisu, úradného záznamu o poskytnutí informácie z č.l. 14-15 uvedeného spisu, úradného záznamu
o poskytnutí informácie z č.l. 16-17 uvedeného spisu, úradného záznamu o poskytnutí informácie z

č.l. 18-20 uvedeného spisu, úradného záznamu o poskytnutí informácie z č.l. 21-22 uvedeného spisu,
úradného záznamu o poskytnutí informácie z č.l. 26 uvedeného spisu, správy z č.l. 33 uvedeného spisu,
rozhodnutia riaditeľa ZŠ s MŠ z č.l. 42 spisu, oznámenia o udelení pokarhania z č.l. 43 uvedeného
spisu (hlavné pojednávanie dňa 28.11.2016).

Podľa § 211 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako
osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto
zákona trestnými činmi potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vykonaným dokazovaním nemal súd nijako preukázané, že by konaním obžalovanej došlo k naplneniu

znakov skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák.. Osobitne nemal súd vykonaným dokazovaním nijako preukázané, akým konkrétnym, čo aj
nedbanlivostným zavinením „umožnila“ obžalovaná svojmu synovi Y. dopustiť sa skutkov, ktoré by sa
inak u osoby, ktorá by v čase ich spáchania dovŕšila štrnásty rok veku posudzovali ako trestné činy.

Obžalovaná je spôsobilým subjektom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 211 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák.. V danom konaní však nebolo nijako preukázané ako konkrétne „umožnila“ obžalovaná dopustiť
sa mal. Y. konaní uvádzaných v skutkovej vete podanej obžaloby, ktoré by podľa Trestného zákona
boli inak, teda v prípade, že by Y. v čase ich spáchania už dovŕšil vek štrnástich rokov, trestnými činmi.
Nebolo v tomto konaní nijako preukázané ani len jej zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti na

následkoch, ktoré mali vzniknúť konaním mal. Y..

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov, a to
bez ohľadu na prípadnú plnoletosť nadobudnutú uzavretím manželstva pred dovŕšením osemnásteho
roku veku, a samotné „vydanie nebezpečenstvu spustnutia“ je naplnené, ak si taká osoba v dôsledku

konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú
k morálnemu úpadku. Bude tomu tak vtedy, ak v dôsledku páchateľovho pôsobenia vzniklo reálne
nebezpečenstvo, že osoba mladšia ako osemnásť rokov bude napr. o p a k o v a n e páchať úmyselné
trestné činy (viď k tomu R 11/1984). V tomto konaní však nijako nebolo preukázané, že by mal. Y.
konal v prípadoch uvedených v obžalobe v dôsledku odpozorovania škodlivých návykov, povahových

čŕt, sklonov a záujmov samotnej obžalovanej. Nijako v tomto konaní nebolo preukázané také konanie
obžalovanej, ktoré by dospelo k následkom v podobe konaní inak trestných, ktorých sa mal dopustiť
samotný mal. Y., teda žiaden kauzálny vzťah medzi konaním samotnej obžalovanej a maloletého, ktoré
by bolo jeho následkom.

V tomto smere sa v obžalobe konštatuje viac než všeobecne, že obžalovaná „nevenovala dostatočnú
starostlivosť jeho výchove tým, že mu umožnila aj napriek pohovorom s pracovníkmi ÚPSVaR dopúšťať
sa konaní, ktoré“ atď. - skutková veta podanej obžaloby má konkretizovať konanie páchateľa a kauzálny
vzťahtohtokonaniaknásledku,nemôžebyťpostavenáčikonštruovanásvýpomocousamotnéhoznenia
skutkovejpodstatytrestnéhočinu,tedazahrnutímprávnejvetydosamotnejskutkovejvetyatýmvytvárať

dojem,žesúnaplnenévšetkyznakyskutkovejpodstatykonkrétnehotrestnéhočinuuvedenéhovzákone
v obsahu skutkovej vety, teda popise konania kladeného obžalovanej osobe za vinu. Nikde v obžalobe
sa neuvádza v čom konkrétne spočívalo nedostatočné venovanie starostlivosti výchove maloletého a
čím konkrétnym bolo „umožnené“ maloletému dopustiť sa konaní inak trestných.Skôr než súd pristúpi k bližšiemu odôvodneniu vyššie uvedených záverov, je treba napriek všetkému
poukázať najprv na činy inak trestné, uvádzané v skutkovej vete podanej obžaloby, ktorých sa mal

dopustiť mal. Y.. V prvom rade čo sa týka uvádzanej veci podozrenia zo spáchania prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., dovolí si súd na základe vykonaného dokazovania uviesť, že či
bol mal. Y. vôbec dôvodne podozrivý zo spáchania skutku ako je popísaný pod bodom 1) v uznesení
vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-146/VYS-SL-2015 z 30.7.2015, je viac než pochybné. Dané uznesenie
v uvedenom bode vychádza čo do popisu samotného skutku iba z obsahu „úradných záznamov o

poskytnutí informácie podľa § 17a Zákona o Policajnom zbore“ ako sú na č.l. 12 až 28 spisu, pričom v
zásade možno objektivizovať stav, okolnosti a spôsob spáchania skutku jedine z informácií samotných
zúčastnených maloletých, nakoľko ostatné osoby - najmä jednotliví rodičia, reprodukovali už iba to, čo
komu z nich to ktoré jeho dieťa povedalo. Pritom je zarážajúce, že v uznesení vyšetrovateľa sa v tomto
smere uvádza, že tam popísaného prečinu výtržníctva sa okrem iného „dopustil“ samotný mal. Y.. Totiž
spolu s ním podozriví mal. A. E. a mal. D. Y. zhodne uvádzali, že mal. poškodeného F. E. stiahli zo stola

na zem práve oni, nie mal. Y., ktorý ich tvrdenia tiež potvrdzoval (že on poškodených neťahal ani do nich
nekopal zopakoval navyše i pri znaleckom vyšetrení v tomto trestnom konaní vedenom proti jeho matke),
avšak vyšetrovateľ sa podľa súdu bez náležitého zdôvodnenia priklonil k verzii mal. poškodených, podľa
ktorej to bol s mal. A. E. mal. Y. I., syn obžalovanej. Následne pokiaľ podľa popisu tohto skutku mal mal.
Y. v rukách čiapky poškodených, ktoré si s U. a P. pohadzovali a utekali pred poškodenými (čo vyplýva

z poskytnutých informácií od maloletých v tom konaní) tak to akosi postráda naplnenie znakov prečinu
výtržníctva. Za takéto detské protivenstvá by bolo treba v zásade odsúdiť potom asi každého rodiča
v tejto republike, lebo hádam niet dieťaťa, ktoré by urobilo niekedy inému napriek pre vlastnú zábavu.
Odhliadnucoduvedenéhotedamal.Y.pridanomskutkupodľasúdunikohofyzickynenapadol,narozdiel
od jeho dvoch priateľov. Možno im vo fyzickom napadnutí mal. poškodených nezabránil, ale jeho aktívnu

účasť na tam uvádzanom konaní spočívajúcom vo fyzických útokoch, ktoré by napĺňalo znaky prečinu
výtržníctva, čo sa ako následok nevenovania dostatočnej starostlivosti Y. dáva tu obžalobou za vinu jeho
matke, možno za tejto situácie považovať za viac než pochybnú.

Čo sa týka podozrenia zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Y.,

tu už vyšetrovateľ PZ v uznesení ČVS: ORP-20/VYS-SL-2016 z 28.1.2016 podľa názoru súdu správne
formuluje výrok do podoby „ktorého sa mal dopustiť“ a nie „dopustil“, avšak ako dospel k záverom
v skutkovej vete, že mal. Y. sa mal tam uvedeného konania dopustiť „v presne nezistených dňoch,
opakovane“ tak, že nútil mal. D. B. aby nikomu nepovedala, že bol pritom, keď sa jej bitkou vyhrážal
mal. U. E., pretože ak sa dozvie, že to niekomu povedala, tak si ju počká po vyučovaní pred školou a

zbije ju, keď z príslušných úradných záznamov, z ktorých v tomto uznesení vyšetrovateľ vychádzal je
zrejmé, že išlo o jediný prípad takéhoto konania mal. Y. a v jeden deň - nešlo o žiadne opakovanie tohto
konania a už vôbec nie vo viacerých dňoch (viď č.l. 4-5 a č.l. 6-7 príslušného vyšetrovacieho spisu). Súd
na uvedené poukazuje, pretože tieto skutočnosti tiež majú v konečnom dôsledku vplyv na posudzovanie
konania kladeného za vinu obžalovanej. Je totiž nepomerný rozdiel v tom, či dieťa sa voči niekomu

dopustí - môžeme polemizovať v tomto prípade či išlo skutočne o vydieranie alebo skôr vyhrážanie
-takého konania viackrát alebo to urobí raz, zrejme v detskom neuvážení si možného posudzovania
takého vyjadrenia ako trestného činu - viď tu osobitne závery znalkyne PhDr. Jancurovej v podanom
ZP č. 7/2016 pod bodom 3., kde znalkyňa vyslovene uvádza, že „vzhľadom k jeho mentálnemu veku je
nepravdepodobné, aby v čase spáchania skutkov si uvedomoval ich protiprávnosť, a to aj vo vzťahu k

skutku, z ktorého je podozrivá jeho matka“. Tu je však zrejmé, že určitého konania, ktoré by teoreticky
mohlo byť inak trestným činom, sa mal. Y. v tomto prípade dopustil. Súčasne tu však treba vo vzťahu
k skutku kladenému obžalovanej za vinu zdôrazniť i odôvodnenie maloletého, prečo to urobil (č.l. 7
príslušného vyšetrovacieho spisu) - „nechcel aby spomínala jeho meno, lebo nechce mať problémy v
škole, s mamou! a políciou“.

A tu sa opätovne treba vrátiť k tomu či vôbec, a ak áno tak čím a ako obžalovaná umožnila mal. Y. sa
vyššie uvedených skutkov dopustiť. Skutok kvalifikovaný ako výtržníctvo sa mal stať v areáli ZŠ s MŠ
v Z. okolo 15:00 a skutok kvalifikovaný ako výtržníctvo sa mal stať (i podľa samotnej mal. poškodenej
iba raz - č.l. 5 príslušného vyšetrovacieho spisu) a to na hodine hudobnej výchovy. Nemožno relevantne

očakávať, že rodič dieťaťa s ním bude vždy a v každej chvíli aby ho mohol upozorňovať a nepretržite
na neho dohliadať.Nebolo v tomto konaní nijako preukázané také správanie obžalovanej, z ktorého by bolo možné vyvodiť,
že mal. Y. sa správal protiprávne čo sa týka výtržníctva a vydierania uvádzaných v obžalobe pod
vplyvom toho, že by takéto, alebo obdobné správanie voči iným videl a preberal od obžalovanej, resp.

že by ho obžalovaná k takému konaniu nabádala alebo ho v ňom povzbudzovala. V zmysle výsledkov
vykonaného dokazovania obžalovaná doposiaľ nebola nikdy trestne stíhaná, nikdy sa nedopustila napr.
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. V zásade vedie riadny život, pričom je pravdou, že dňa
12.3.2015 spáchala priestupok proti majetku - a to krádežou tovaru v obchodnom dome, avšak tento
jediný jej delikt bolo preukázateľne doposiaľ jediné jej vybočenie z inak riadneho spôsobu života, nebolo

nijako preukázané, že by mal. Y. bol svedkom tohto jej preukázateľne jediného morálneho zlyhania a ak
by aj áno, tak zrejme tento jej skutok by ho nenaviedol na výtržníctvo či vydieranie.

Pokiaľ v rámci dokazovania bolo svedkyňou Q.. B. E., Y. triednou učiteľkou, poukazované na to, že mal
v minulom školskom roku zníženú známku zo správania pre drzé a arogantné správanie k vyučujúcim a
spolužiakom, tak treba súčasne poukázať na to, že i podľa predložených správ obce Z. ani táto samotná

obec,kdeobžalovanámátrvalébydliskoneevidovala,aneriešilažiadnekonfliktyvspolupráciskomisiou
pre verejný poriadok ohľadom obžalovanej a jej rodiny. Obžalovaná má pritom štyri deti, kde v tomto
konaní nebolo preukázané žiadne obdobné konanie ostatných jej detí akého sa mal dopustiť mal. Y., ako
ani žiadne obdobné konanie jej ostatných detí v rámci vyučovacieho procesu k spolužiakom či učiteľom,
akého sa má dopúšťať v zmysle ďalej uvedených skutočností Y. v škole. Navyše podľa správy obce ako

je na č.l. 70 spisu obžalovaná a ani jej menovaný syn Y. „nerobia v obci problémy, maloletý sa správal
nevhodne počas prítomnosti problémového spolužiaka v škole“.

Pokiaľ bolo svedkyňou, p. E., poukazované na to, že Y. chodil pravidelne nepripravený na vyučovanie,
údajne hladný, pričom raňajkoval počas prvých vyučovacích hodín, kde keď sa ho pýtala prečo už

desiatuje odpovedal, že je hladný, že ešte nejedol, poukazuje súd na samotnú osobu maloletého, kde
nie je vylúčené, že to, že ešte nejedol si mohol aj vymyslieť (veď keď sa správal v škole drzo, prečo by i
toto jedenie počas prvých hodín nemohlo byť len ďalším prejavom jeho drzosti), a to napr. aby stúpol v
očiach svojich školských „komplicov“. Nepripravenosť na vyučovanie dávať do súvislosti s tým, že mal
spáchať konania zodpovedajúce prečinu výtržníctva a zločinu vydierania je tiež scestné - veď stačí aby

si úmyselne nepoznačil úlohy a obžalovaná potom ani nemá možnosť skontrolovať, či je skutočne riadne
pripravený. Pokiaľ nemá niekedy príslušné pomôcky, tak tu odkazuje súd na obsah záznamov o práci
žiakov v spise na č.l. 83 až 89, z ktorého vyplýva, že v danej triede sa to často stáva mnohým, je ich
tam tiež viac než dosť drzých, nepripravených, odmietajúcich pracovať či vydať žiacku knižku, a pokiaľ
je to zhruba približne tak i v iných triedach, tak potom koľkí takí sú na celej škole. Pritom čo sa týka

obdobia medzi skutkami, ktoré by inak podľa obžaloby boli trestnými činmi, teda od činu inak trestného
- prečinu výtržníctva (v presne nezistený deň v mesiaci marec 2015) po spáchanie činu inak trestného -
zločinu vydierania (koncom novembra 2015) a teda relevantného obdobia v zmysle obžaloby, v ktorom
napriek pohovorom s pracovníkmi ÚPSVaR mala obžalovaná umožniť mal. Y. nevenovaním dostatočnej
starostlivosti jeho výchove ich spáchanie, tak z týchto záznamov o práci žiakov sa daného obdobia týkajú

iba záznamy na č.l. 83 a iba dva na č.l. 84, kde síce je Y. uvádzaný opakovane, ale určite nie najčastejšie.

Ako svedkyňa, triedna učiteľka Y., uviedla, bola tam tiež zanedbaná hygiena - špinavé ruky, nechty -
podľa súdu sa chlapec ako on (viď k jeho osobe podrobnejšie nižšie) vie nepochybne nadchnúť pre
mnohé zážitky i počas samotnej cesty do školy a teda ani toto nemožno bez všetkého považovať za

nejaké zlyhávanie obžalovanej v starostlivosti o neho.

Niekto by mohol povedať, že mal. Y. je podľa vykonaného dokazovania nepochybne svojím spôsobom
tvrdohlavý. A toto vlastne uvádzala vo svojej výpovedi aj obžalovaná. Sama poukazovala na to, že keď
muniečodomapovie,takontomusíokomentovať,aikeďnakoniecposlúchne,ajtakmusímaťposledné

slovo. Uviedla, že viackrát bola volaná do školy, kde jej oznámili, že je drzý, odvráva a nepočúva,
uviedla, že vždy prišla, ako aj vždy na rodičovské. Poukázala na to, že prvýkrát bola asi keď sa pobil
- teda zrejme v súvislosti s podozrením z prečinu výtržníctva (i keď ako je uvedené vyššie, súd má
dôvodné pochybnosti, že práve tohto sa Y. dopustil). I svedkyňa - triedna učiteľka potvrdila, že vzniknuté
situácie riešila aj s obžalovanou, potvrdila, že tá sa dostavila na rodičovské združenie, ak nie, tak prišla v

náhradnom termíne, pričom sľúbila, že na Y. dohliadne, že mu dohovorí aby nevyvolával bitky, roztržky,
ale k zlepšeniu jeho správania nedošlo. Zároveň však svedkyňa poznamenala, že či mu obžalovaná
dohovárala alebo nie, to nevie uviesť, pretože pritom nebola.Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaná to splní, príde, vypočuje si to, prisľúbi že mu dohovorí, ale aby
niečo ona navrhla, tak tu je skôr pasívna - no tu si súd dovolí poukázať na závery znaleckého posudku
PhDr. Jancurovej č. 20/2016 podaného v tejto veci k osobe obžalovanej, konkrétne pod bodom 1., kde

znalkyňa poukazuje na to, že osobnosť obžalovanej je introvertná, sociálne utiahnutá, submisívna, vo
vzťahoch prispôsobivá, menej prejavujúca a prezentujúca svoje názory a postoje, a teda z pohľadu súdu
zrejme už tým berie triednu učiteľku ako určitú autoritu a skôr čaká radu od nej než aby ona sama mala
pocit, že môže navrhovať riešenia učiteľke.

Ďalej znalkyňa uvádza, že obžalovaná je citovo vrelá a poskytuje svojim deťom citovo podporu, dokáže
saturovať ich citové potreby. A hlavne súd poukazuje na záver znalkyne, že obžalovaná je ochotná a
prístupná k spolupráci, korekcii výchovných postupov, ako aj, že má záujem na riešení problémového
správania svojho syna. V tejto súvislosti poukazuje súd i na správu obce Z. doručenú súdu 28.10.2016,
podľa ktorej terénna sociálna pracovníčka poskytla obžalovanej poradenstvo a pohovor (i keď v správe
nie je konkretizované kedy), dala jej tam uvedené odporúčania, obžalovaná túto pomoc podľa obce

akceptovala a prijala a má aj naďalej snahu spolupracovať a vzniknuté problémy syna riešiť.

Toto z pohľadu súdu potvrdzuje tvrdenia samej obžalovanej, že synovi dohovárala, že nemôže byť v
škole ani drzý, ani sa biť, že sa nesmie takto správať, že mu kvôli tomu správaniu zakázala televíziu,
bicykel, počítač, nesmel chodiť ani von, že na úrade práce jej hovorili, že mu má zakázať kamarátov,

ktorí by ho naviedli, lebo on je v tomto ovplyvniteľný (čo uviedla, že aj doma urobili, no ale čo možno
čakať od situácie, kedy obžalovaná mu zakáže sa s nimi stretávať pri hrách vonku, keď v škole, kde na
neho nevidí, sa on s nimi stretne?), ako aj že mu má určiť psychickú a fyzickú prácu, aby rozvíjal to čo
má rád, a že ho teda viedla k tomu, že najprv musí urobiť svoje povinnosti, že sa musí naučiť, napísať
úlohy, urobiť prácu čo má, až tak môže ísť von.

Podľa súdu vykonaným dokazovaním nebolo nijako vyvrátené, že by vo vzťahu k svojmu synovi
obžalovaná tak, ako je uvedené vyššie nepristupovala, pričom práve vyššie uvedené postupy sú podľa
súdutie,ktorémožnoodrodičaoprávneneočakávaťapožadovaťzaúčelomnápravystavu,ktorývznikol
- bitka by ho zrejme priviedla skôr k vystrájaniu či trucovaniu i doma a nie odpútavala od výčinov v

škole. Podľa súdu je vyššie uvedené dostatočným preukázaním toho, že obžalovaná výchovu syna
neberie na ľahkú váhu, že jej nie je ľahostajné ako sa správa, ako aj dostatočným dôkazom toho, že
mu venuje riadnu starostlivosť a teda ani len z nedbanlivosti mu ona nijako neumožnila spáchanie činov
inak trestných ako sa uvádza v obžalobe.

Navyše v tejto súvislosti sa treba vrátiť k tomu, čo uviedol mal. Y. do záznamu o poskytnutí informácie
v konaní ČVS: ORP-20/VYS-SL-2016, viď konkrétne v závere č.l. 7 uvedeného spisu - „nechcel aby
spomínala jeho meno, lebo nechce mať problémy v škole, s mamou a políciou“ - nechce mať problémy
s mamou - už s poukazom na toto jeho zdôvodnenie svojho konania má súd viac než preukázané, že
obžalovaná sa skutočne v riadnej miere snažila o jeho nápravu, o to, aby svoje správanie zlepšil.

Ťažko si predstaviť ako mala inak obžalovaná postupovať. Svedkyňa, p. Q.. E. uvádzala, že obžalovanej
navrhovala, aby syna umiestnila do O., myslí, že je to nápravnovýchovný ústav pre deti, pričom
obžalovaná mala týždeň na rozmyslenie, následne sa s ňou stretla pričom povedala, že s tým nesúhlasí.
Z pohľadu súdu nemožno absolútne takýto postoj obžalovanej v tomto smere zazlievať, absolútne

jej nemožno vytýkať, že nepochybne verila, že danú situáciu zvládne i bez k pristúpeniu k takémuto
opatreniu.

Súd sa absolútne nestotožnil ani s tvrdením znalkyne v posudku č. 20/2016 (str. 7-8), že by obžalovaná
bagatelizovala príčiny problémového správania Y., naopak dospel dokazovaním k názoru, že sama

obžalovaná tieto skutočnosti pociťuje ako hanbu.

Maloletý Y. je pritom aj v zmysle PhDr. Jancurovou podaného posudku č. 7/2016 (viď záver v bode 2.)
schopný rešpektovať a plniť si svoje povinnosti, je ho však vzhľadom k veku a temperamentu potrebné
neustále usmerňovať a posilňovať vhodné spôsoby správania. Zároveň však znalkyňa v závere tohto

posudku - bod 1. uvádza, že jeho osobnosť je zameraná extrovertne, sociabilná, prístupná usmerneniu,
rešpektovaniu pravidiel a sociálnych noriem. Zároveň však súd poukazuje na to, čo uvádza znalkyňa na
str. 6 uvedeného posudku, teda čo zistila z rozhovoru s maloletým, a to, že spolužiaci mu v škole robia
zle, nadávajú mu, berú mu veci, vysmievajú sa mu, atď.. Treba sa v tejto súvislosti teda aj oprávnenezamyslieť nad dokazovaním zistenými sociálnymi pomermi, z akých mal. Y. pochádza. Rodičia sú
rozvedení, príjmy domácnosti sú minimálne, jeho otec prispel naposledy na všetky štyri deti v decembri
2015 sumou spolu 50,- eur (správa ÚPSVaR - č.l. 71 spisu) a že by sa on nejako napriek rozvodu a

zvereniu detí do osobnej starostlivosti obžalovanej už aspoň z titulu, že je ich otec, aktívne podieľal na
ich výchove, usmerňovaní alebo im aspoň nejako inak pomáhal nijako zo spisu nevyplýva, určite je v
domácnosti skromnosť na dennom poriadku - nemôže byť teda Y. v škole skutočne terčom posmechu a
narážokinýchdetí?Niejetedajehosprávanievškole(akpodľaobceinakproblémyniesú)vsúčinnostis
podobnýmitypmidetíprirodzenýmprejavomakejsidetskejobranyvočitomu,prejavomsnahyukázať,že

vie byť tvrdý a postaviť sa hocikomu, alebo snahou nejako za každú cenu zaujať? V týchto súvislostiach
treba potom hodnotiť ako výsledok toho i na č.l. 79 spisu založené rozhodnutie o pokarhaní triednym
učiteľom a na č.l. 81 spisu prvý záznam zo ZŠ s MŠ o pohovore s rodičom, ktorý bol urobený, v zmysle
výpovede svedkyne Q.. E. po vyhrážke na adresu mal. D. B. (záznam o pokarhaní riaditeľom školy z č.l.
80 a o pohovore s rodičom z č.l. 82 z pohľadu súdu sú už značne po období, v rámci ktorého možno
posudzovať konanie kladené obžalovanej v tejto veci v súvislosti s uvádzanými činmi inak trestnými za

vinu).

Vo vzťahu k podanej obžalobe, konkrétne k tvrdeniu, že obžalovaná nevenovala dostatočnú starostlivosť
výchove Y. tým, že mu umožnila, aj napriek pohovorom s pracovníkmi ÚPSVaR dopúšťať sa činov inak
trestných,súdvkontextevyššieuvedenýchskutočnostíeštedopĺňa,žetrestnéstíhanie,osobitnevdanej

situácii, by malo ako prostriedok nápravy nastúpiť v zmysle princípu ultima ratio až po vyčerpaní, a to
riadnom vyčerpaní všetkých iných právnym poriadkom predpokladaných možností nápravy či prevencie
pred obdobným konaní maloletého, akého sa prvýkrát podľa obžaloby mal dopustiť v presne nezistený
deň v mesiaci marec 2015. Sama obžalovaná uviedla, že o skutkoch, ktorých sa mal Y. dopustiť, sa
dozvedela až od sociálky (teda ÚPSVaR) a hneď ju tam i volali, bola tam asi trikrát. Pokiaľ je podávaná

obžaloba s poukazom, že obžalovaná sa mala niečoho dopustiť napriek pohovorom s pracovníkmi
ÚPSVaR, tak je zarážajúce, že v konaní nebol predložený jediný záznam, obsahujúci konkrétne a
podrobné uvedenie obžalovanej zo strany ÚPSVaR navrhnutých a odporučených výchovných postupov,
ako ich má realizovať, kto a za akých podmienok plnenie toho bude kontrolovať a vyhodnocovať. Na
hlavnom pojednávaní bol predložený jediný úradný záznam ÚPSVaR, a to z 27.5.2015 (teda po tom,

ako mal byť spáchaný čin inak trestný - prečin výtržníctva), avšak tento záznam len popisuje rodinné
a sociálne pomery mal. Y., neobsahuje nič o konkrétnych opatreniach, pokynoch a pod., a kompletne
je prekopírovaný do správy podanej v tomto konaní z 23.8.2016 - č.l. 71 - 72 spisu, v ktorej závere sa
iba stroho konštatuje, že bol vykonaný pohovor s mal. dieťaťom a jeho rodičom (teda podľa obsahu
tohto podania iba jeden, aj to bez uvedenia kedy k nemu v skutočnosti došlo - osobitne či aspoň pred

spáchaním činu inak trestného ako zločinu vydierania alebo až po ňom), poskytnuté poradenstvo (čo
konkrétne zahŕňalo sa však z danej správy nedá zistiť) a spísaný plán sociálnej práce s dieťaťom (v
celom konaní však žiaden vypracovaný a s jeho obsahom obžalovanou sa oboznámený plán sociálnej
práce také predložený nebol) - a to tiež bez akejkoľvek špecifikácie podrobného obsahu. Uvedenie, že
v zmysle pohovoru má zákonný zástupca maloletého na dieťa dohliadať, sledovať využívanie voľného

času dieťaťa, jeho záľuby, stanoviť pravidlá, ktoré má dieťa dodržiavať a sledovať ich dodržiavanie
(teda v zásade to, čo bolo v zmysle správy obce Z. odporúčané i terénnou sociálnou pracovníčkou)
sú proste všeobecné frázy, nijako nereflektujúce na konkrétne dieťa, na konkrétne problémy, nijako
nepreukazujúce podrobnosti čo do postupu ich realizácie a bez odporúčaní rodičovi ako postupovať ak
by sa výsledok napriek všetkému nedostavoval.

Ani obsah vyššie uvedenej správy však nijako nepreukazuje, že by samotná obžalovaná toto v
skutočnosti nerealizovala a teda, že by mala vinu na tom, čo sa udialo koncom novembra 2015, kedy
sa mal Y. dopustiť už opakovane činu inak trestného.

Osobitne treba zdôrazniť, že podľa prečítanej výpovede svedka Q.. N. Z., ktorá v konaní vypovedala
1.7.2016 z titulu ustanovenia ÚPSVaR za opatrovníka mal. Y. v tomto konaní, mal. Y. je na úseku
sociálnej kurately vedený od mája 2015 (v tejto súvislosti viď obsah vyššie spomínaného úradného
záznamu z 27.5.2015 - č.l. 121 spisu), ďalej poukázala na to, že v decembri 2015 požiadalo OR PZ
podanie správy v súvislosti s preverovaním podozrenia zo zločinu vydierania, z ktorého bol maloletý

podozrivý a poukázala na to, že „vzhľadom na uvedené skutočnosti bol s maloletým a jeho rodičom
vykonaný pohovor a poskytnuté sociálne poradenstvo“ - teda tu zrejme až po decembri 2015.Všetky vyššie uvedené skutočnosti v zásade spochybňujú tvrdenie v obžalobe o „pohovoroch“, teda o
viacerých interakciách obžalovanej s pracovníkmi ÚPSVaR po prvom skutku, ktorého sa mal maloletý
dopustiť až do skutku kvalifikovaného vyšetrovateľom ako vydieranie, resp. viaceré pohovory v tomto

rozhodnom období v zásade nepotvrdzujú.

Oznam o začatí konania vo veci uloženia výchovného opatrenia - dohľadu nad výchovou maloletého
Y. I. je v tomto konaní z hľadiska obsahu podanej obžaloby taktiež irelevantný, pretože toto konania
bolo začaté až teraz v októbri 2016, teda skoro až po roku po skutku prejednávanom ako podozrenie

zo zločinu vydierania. Je otázne prečo žiadne výchovné opatrenia vo vzťahu k maloletému neboli
preukázateľne prijaté už po tom, ako bolo ÚPSVaR oznámené spáchanie skutku kvalifikovaného ako
výtržníctvo.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je teda súd toho názoru, že nebolo nijako
preukázané tvrdenie obžaloby, že obžalovaná Y. I. nevenovaním dostatočnej starostlivosti výchove

svojho syna, mal. Y. I., mu mala umožniť, že on sa ako je uvádzané v obžalobe dopustil činov inak
trestných. Keďže z pohľadu súdu z vyššie uvedených dôvodov zo strany mal. Y. došlo minimálne
preukázateľne raz k tomu, že mal. D. B. povedal aby nikomu nepovedala, že bol pritom, keď sa jej
bitkou vyhrážal mal. U. E., pretože ak sa dozvie, že to niekomu povedala, tak si ju počká po vyučovaní
pred školou a zbije ju, treba mať za to, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, nakoľko vyššie uvedené

zachováva totožnosť skutku, pre ktorý bolo začaté trestné konanie a následne vznesené obvinenie,
pretože totožnosť skutku je zachovaná ak je zachované konanie alebo následok, alebo časť konania
alebo časť následku, avšak vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti skutok nie je trestným
činom, preto z tohto dôvodu súd obžalovanú spod podanej obžaloby postupom podľa § 285 písm. b/
Tr. por. oslobodil.

Pre úplnosť súd udáva vo vzťahu k obsahu zápisnice o výsluchu Y. I. ako obvinenej v prípravnom konaní
zo dňa 1.6.2016, v zmysle obsahu ktorej obžalovaná mala opakovane uviesť, že po poučení podľa §
216 Tr. por. o podmienečnom zastavení trestného stíhania, poučení podľa § 220 Tr. por. o zmieri, ako aj
po poučení podľa § 232 Tr. por. o konaní o dohode o vine a treste, že skutok, ktorý je jej kladený za vinu,

spáchala, že tak obsah jej samotnej výpovede z prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní,
v kontexte s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov nijako nepreukázal dôvodnosť týchto vyhlásení
o spáchaní skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa

do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.