Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/343/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314207626
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314207626.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Reality
- IPV, s.r.o., so sídlom Malacky, ul. Dukelských hrdinov č. 2998, IČO: 45 689 032, zastúpený právnym
zástupcom Advokátska kancelária L.I.B. legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO:
47 237 546, proti žalovanej: Mgr. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L. č. XXX, zastúpená právnym

zástupcom STEHURA & PARTNERS, v. o. s., so sídlom Čadca, ul. Fraňa Kráľa č. 2080, IČO: 47
246 863, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
5C/167/2014-99 zo dňa 07. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5C/167/2014-99 zo dňa 07.03.2016 odporkyňu (ďalej „žalovanú")
zaviazal vypratať a odovzdať navrhovateľovi (ďalej „žalobcovi") nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. M., zapísané na Okresnom úrade Čadca katastrálny odbor na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súp.
XXX na parcele č. 742 a parcely registra C KN č. 741 - záhrady o výmere 1253 m2, CKN parcela č. 742
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2 v celosti, a odovzdať ich v stave obvyklého opotrebenia

v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením.
Konštatoval, že žalobca sa svojím návrhom domáhal zaviazania žalovanej vypratať a odovzdať mu
označené nehnuteľnosti v celosti a odovzdať ich v stave obvyklého opotrebenia. tvrdil, že na základe
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "zákona o
dobrovoľných dražbách") uskutočnenej dňa 22.10.2013 spoločnosťou Dražobná EPPA, s. r. o., Malacky

na návrh veriteľa: S.O.S. financ plus, s. r. o., Malacky vydražil súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. M. zapísaných na LV č. XXXX, a to rodinný dom č. súp. XXX postavený na parcele č. 742 a
parcele CKN č. 741 - záhrada o výmere 1253 m2 a parcela č. 742 - zastavané plochy o výmere 527 m2,
ktorý sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností, keďže v zmysle notárskej zápisnice o priebehu dražby N
262/2013 ako vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote a udelením príklepu
prešlo na neho vlastnícke právo k predmetu dražby. Tým sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Dňa 07.07.2014 bola zo strany vydražiteľa žalovaná vyzvaná na odovzdanie nehnuteľností, nakoľko ich
využíva neoprávnene s tým, že v prípade, ak má záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu, aby vydražiteľa
kontaktovala. Žalovaná namietala nezákonnosť, neplatnosť tejto dražby uvádzajúc, že ide o úverový
podvod, ktorý na nej spáchali páni J., V. a U..
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v
prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,

môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Toto právo však zanikne, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu s výnimkouprípadu, ak dôvod neplatnosti dražby súvisí so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu
alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt.
V takomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

Súd mal preukázané z notárskej zápisnice N 262/2013, že notárka dňa 22.10.2013 udelila príklep
žalobcovi, ktorý aj uhradil cenu dosiahnutú vydražením vo výške 35.025 eur. Z toho teda vyplýva, že
žalobkyni plynula od 22.10.2013 trojmesačná lehota na podanie žaloby na súde o neplatnosť dražby.
Taktiež to, že žalobkyňa dňa 07.11.2013 podala proti žalovanému T. J. návrh, ktorý bol označený
ako úverový podvod, neoprávnená manipulácia s nehnuteľnosťou, ktoré konanie sa viedlo pod sp.

zn. 7C/190/2013, kde bola vyzvaná na odstránenie vád návrhu, aj napriek doplneniu tohto návrhu
uznesením zo dňa 10.11.2014 bol tento odmietnutý. Taktiež mal súd preukázané, že ona podala ako
žalobkyňa dňa 28.10.2013 návrh proti žalovanému C. U. o zrušenie záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sa viedlo pod sp. zn. 10C/319/2013. Aj v tomto konaní bola vyzvaná na opravu návrhu, ktorá
lehota uplynula márne. Súd preto jej podanie odmietol. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyni márne
uplynula lehota troch mesiacov a jej právo na podanie návrhu o neplatnosť dražby tým zaniklo. V

súvislosti s výnimkou uvedenou v ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (v prípade, ak by
dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu a v čase príklepu by mala žalovaná
hlásený trvalý pobyt v tejto nehnuteľnosti, možno domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí určenej
lehoty)žiadalsúdodpolícievyšetrovacíspisČVS:ORP-527/OEK-CA-2013,kdežalovanápodalatrestné
oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu voči C. U., M. V. a T. J., ktoré trestné oznámenie bolo dňa

10.12.2013 odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197
ods. 2 Trestného poriadku. Teda aj keď žalovaná v čase príklepu mala hlásený trvalý pobyt v rodinnom
dome č. súp. XXX v M., súd nemal preukázané, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu. Žalovaná nemohla podať žalobu o neplatnosť dražby po uplynutí troch mesiacov odo dňa
príklepu. Súd nemal ani preukázané, že by po uplynutí troch mesiacov podala ďalšiu žalobu. Nakoľko

v danom prípade súd nemal preukázané, že by dražba zo dňa 22.10.2013 bola určená za neplatnú a
keďže žalobca ako vydražiteľ preukázal súdu, že dňa 29.10.2013 uhradil cenu dosiahnutú vydražením
v stanovenej lehote, v zmysle § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách prešlo na neho vlastnícke
právo k predmetu dražby udelením príklepu. Keďže do dňa podania návrhu nedošlo zo strany žalovanej
k odovzdaniu nehnuteľností, podal žalobca tento návrh, ktorý súd považoval za dôvodný, a preto mu

vyhovel v plnom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.").

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
v ktorom navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Vytýkala súdu,

že rozhodol v rozpore so zákonom, odňal jej možnosť konať pred súdom, pri rozhodovaní vychádzal z
neúplného sktukového stavu ako i nesprávne právne vec posúdil.
V prvom rade uviedla, že spor má pôvod v zmluve o poskytnutí úveru, pričom v danom právnom vzťahu
bola v pozícii spotrebiteľa, a teda je potrebné nevyhnutne na uvedený vzťah aplikovať ustanovenia
zamerané na ochranu spotrebiteľa, veriteľ bol v pozícii poskytovateľa - dodávateľa úveru. Samotná

skutočnosť, že dražba, na ktorú sa odvoláva žalobca, bola vykonaná v rozpore so zákonom o
dobrovoľnýchdražbáchanedostatkytejtodražbysútakextrémne,žespôsobujújejabsolútnuneplatnosť
ako nadobúdacieho titulu. V tomto ohľade preto žalovaná spochybňovala vlastnícke právo žalobcu na
predmetnú nehnuteľnosť. Samotnou dražbou bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách, čo zakladá
priamy dôvod o neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V

tejtosúvislostiuvádzala4dôvody.Vytýkalapretosúdu,žesanezaoberalnadobúdacímtitulomterajšieho
vlastníka a jeho prípadný rozpor so zákonom a dobrými mravmi ale len mechanicky vychádzal z listu
vlastníctva.
Súd podľa žalovanej neúplne zistil skutkový stav a takto zistený stav nesprávne právne posúdil. Ona za
sumu bezúročného úveru cca 2.000 eur prišla o nehnuteľnosť v hodnote takmer 65.000 eur (v dražbe

predané za 35.000 eur). Doposiaľ jej nebol ani odovzdaný zostatok z údajného výťažku z dražby.
Ďalej namietala, že súd rozsudok riadne a logicky neodôvodnil, prečo návrhu vyhovel a nezaoberal sa
dôvodmi, ktoré namietala a pre ktoré nie je možné návrhu vyhovieť.
Ako posledný dôvod žalovaná uviedla, že súd pojednával a rozhodol bez jej osobnej prítomnosti na
pojednávaní a tým jej odňal jej základné právo, a to právo konať pred súdom a predkladať ďalšie dôkazy

a vyjadrovať sa k predloženým dôkazom.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť.Mal za to, že námietky žalovanej (smerujúce voči údajnej neplatnosti úverovej zmluvy, ktorú uzatvorila v
minulosti s ním ako navrhovateľom dražby ako svojim veriteľom a voči údajnej neplatnosti dobrovoľnej
dražby, v ktorej nadobudol on predmetné nehnuteľnosti) v predmetnom konaní, ktorého predmetom je

návrh na vypratanie nehnuteľnosti, neobstoja, keďže súd ani nebol oprávnený sa takýmito námietkami
žalovanej v tomto konaní zaoberať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.3Cdo/186/2010(otázkuneplatnostidobrovoľnejdražbynemôžesúdposudzovaťvinomkonanípodľa
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu [predbežnú]), rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/4139/2010 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 448/2010.

Okremtohožalobcauviedo,žežalovanásanikdypredkonanímdobrovoľnejdražbynedomáhalaurčenia
neplatnosti právnych úkonov - uzatvorenej úverovej a záložnej zmluvy. Nakoľko dobrovoľná dražba,
na základe ktorej on nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vypratania
sa v tomto konaní domáha, nebola súdnym rozhodnutím vyhlásená za neplatnú a objektívne ani už
nemôže byť vyhlásená za neplatnú, on nadobudol vlastnícke právo zaplatením vydraženej ceny, čo bolo
v konaní rovnako bez pochýb preukázané. Nesúhlasil ani s námietkou odňatia možnosti konať pred

súdom. Mal za to, že súd postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť o odročenie pojednávania
žalovanej neakceptoval, nakoľko táto nespĺňala podmienky na odročenie pojednávania podľa § 119 O.
s. p. Podľa neho išlo z jej strany o účelovú žiadosť s cieľom spôsobovať v konaní prieťahy. Uvedené súd
aj náležitým spôsobom odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho žalovaná bola v konaní riadne
vypočutá k všetkým okolnostiam podaného návrhu, a to ešte na pojednávaní konanom dňa 09.03.2015,

pritom aj v samotnom odvolaní neuvádza žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
rozhodnutie vo veci a svoje námietky obmedzuje len na údajnú neplatnosť dobrovoľnej dražby, čím sa
však súd prvého stupňa v tomto konaní vzhľadom na vyššie uvedené ani nemôže zaoberať.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení

prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379,

380 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných
dôvodov:

7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom

prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Žalovaná v odvolaní v prvom rade vytýkala súdu, že pojednával a rozhodol bez jej osobnej prítomnosti
na pojednávaní a tým jej odňal jej základné právo, a to právo konať pred súdom, predkladať ďalšie

dôkazy a vyjadrovať sa k predloženým dôkazom.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalovaná sa posledného pojednávania
nezúčastnila. Uviedla, že si zvolila právneho zástupcu, ktorému sa prekrývajú termíny pojednávania.
Nakoľko sa termínu nemôže zúčastniť, požiadala o zmenu termínu. Na výzvu súdu uviedla, že jej právny

zástupca zo Žiliny sa pojednávania nemohol zúčastniť pre náhlu zmenu v pracovnom programe. Z tohto
dôvodunemohladoručiťpožadovanédoklady,čojejsťažujeajprácamimoSR.Súduvedenéskutočnosti
žalovanou neakceptoval, nakoľko mal za to, že pokiaľ si zvolila právneho zástupcu, tento bol povinný
ospravedlniť sa z pojednávania, doložiť súdu plnú moc na pojednávanie, prípadne požiadať o lehotu na
vyjadrenie sa k veci. Do dňa vyhotovenia rozsudku však žiadna plná moc od advokáta v spise založená

nebola. Nakoľko žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania nebola v súlade s § 119 O. s. p., súd konal
ďalej v jej neprítomnosti.10. Z obsahu spisu mal odvolací súd zistené, že dňa 15.01.2016 bolo žalovanej doručené zrušenie
termínu pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní na strane právneho zástupcu žalobcu a oznámenie
nového termínu pojednávania na deň 07.03.2016. Dňa 26.02.2016 podala žalovaná žiadosť o zrušenie

a odročenie termínu pojednávania a určenie jeho nového termínu. Ako dôvod uviedla, že nakoľko
jej právnemu zástupcovi sa prekrývajú termíny v pojednávaní a nemôže sa tohto pojednávania
v stanovenom termíne zúčastniť, obracia sa na súd s požiadavkou o zmenu termínu. Listom zo
dňa 29.02.2016, ktorý bol žalovanej doručený dňa 02.03.2016, ju súd vyzval, aby najneskôr v deň
pojednávania predložila plnú moc od právneho zástupcu a doklad od neho, že sa nemôže zúčastniť

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. Zo záznamu súdnej kancelárie zo dňa 04.03.2016 vyplýva,
že v dňoch 02.03., 03.03. a 04.03. bolo niekoľkokrát v priebehu dňa telefonicky volané na telefónne
číslo žalovanej, zistené z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-527/OEK-CA-2013 z dôvodu, aby ona alebo
jej právny zástupca súdu doložili plnú moc na zastupovanie v konaní a právny zástupca aby zároveň
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní. Ani jeden hovor sa nepodaril,
nakoľko telefónne číslo bolo nedostupné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa dňa 07.03.2016 na

pojednávanie neustanovila a súd preto vec prejednal v jej neprítomnosti. Po skončení pojednávania dňa
07.03.2016 bolo žalovanou osobne podané ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom uviedla,
že požiadala o zastupovanie na pojednávaní dňa 07.03.2016 právneho zástupcu zo Žiliny, ktorý sa mal
pojednávania ako ňou splnomocnený zástupca zúčastniť. Vzhľadom na to, že jej oznámil náhlu zmenu
v pracovnom programe, pre ktorú sa pojednávania nemohol zúčastniť, požiadala o zmenu termínu. Pre

krátke časové obdobie nemohla doručiť od neho súdom požadované doklady, čo jej súčasne sťažuje
aj práca mimo SR. Žiadala preto o ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní a požadované doklady
bude sa snažiť čo najskôr doručiť.

11. Podľa ust. § 119 ods. 1, 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016, pojednávanie sa môže odročiť len z

dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,

na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

12. Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

13. Oboznámiac sa s obsahom žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania odvolací súd mal za to,
že zo strany okresného súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, bol zachovaný zákonný
postup v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016. Nedošlo tak k odňatiu možnosti

žalovanej konať pred súdom. Žalovaná, ktorá prevzala predvolanie dňa 15.01.2016, požiadala dňa
26.02.2016 odročenie pojednávania, že jej právnemu zástupcovi sa prekrývajú termíny pojednávania a
nemôže sa tohto pojednávania v stanovenom termíne zúčastniť. K žiadosti nepripojila plnomocenstvo
dané právnemu zástupcovi a preukázanie toho, že tento má kolíziu s iným konkrétnym pojednávaním
(napr. predvolaním). Právneho zástupcu v žiadosti neoznačila ani menom, priezviskom, sídlom jeho

advokátskej kancelárie. Napokon ani do dňa pojednávania nebolo predložené súdu zo strany právneho
zástupcu plnomocenstvo spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania tak, ako to aj okresný súd v
odôvodnení rozhodnutia konštatoval. Z týchto dôvodov odvolací súd na námietku žalovanej nevyhovel.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil keď žalobe žalobcu na vypratanie označených nehnuteľností vyhovel.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s obsahom napadnutého rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2
C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných

bodoch odkazuje.

15. Rozhodnutie okresného súdu považoval odvolací súd za náležite odôvodnené lebo uvádza
rozhodujúce dôvody, na základe ktorých je založené, inak povedané, z akých skutkových a právnychdôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý. Námietku žalovanej, že súd rozsudok riadne a logicky
neodôvodnil, nepovažoval preto za dôvodnú.

16. V ďalšej časti odvolania žalovaná namietala, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom o
dobrovoľnýchdražbáchanedostatkytejtodražbysútakextrémne,žespôsobujújejabsolútnuneplatnosť
ako nadobúdacieho titulu.

17. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva

predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom
naosobu,ktoráurobínajvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetu
dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie
podanie (§ 2 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto
zákona, môže sa osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil

neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem
(§ 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách).

18. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách Najvyšší súd SR v rozsudku

sp. zn. 3Cdo/272/2007 z 22.05.2008 vyvodil, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v
samostatnom konaní o určenie jej neplatosti (obdobne rozsudok sp. zn. 2Cdo/66/2008 z 30.06.2009 /R
23/10/ a sp. zn. 5Cdo/51/2009 z 23.06.2010 a uznesenie sp. zn. 3Cdo/186/2010 zo 16.12.2010).

19. Vzhľadom na uvedený záver odvolací súd pre účely preskúmavanej veci uzatvára, že neplatnosť

dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré sa začalo podaním
návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Otázku
neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného
ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Na judikatúru Najvyššieho súdu SR odkázal
aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. 3ÚS 448/2010-48 z 13.04.2011.

20. Vzhľadom na uvedené sa podľa odvolacieho súdu okresný súd nemal preto dôvod zaoberať v
tomto konaní dôvodmi neplatnosti dražby. S ohľadom na predmet sporu taktiež ani pôvodom sporu či
aplikovaním ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil.

22. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len
o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho úspechu vo veci, t.

j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).