Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205843
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714205843.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r.

o., so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 263 20
705, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XX, XXX XX H.,
občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy 420,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde 17. 04. 2014 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods.1

Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom si uplatnil proti žalovanej právo
na zaplatenie sumy 420-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 420-- € od 24.04.2011
do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 420,-- € od 08.07.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,40 € a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 10.12.2010 na zmenkovú sumu 420,-- €,
pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 24.04.2010. Indosovaná zmenka

je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca
uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek existujúcich vzťahoch
žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú v tomto konaní uplatnil. Vystavená zmenka
predstavovala záväzok pre žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa uvedenú zmenkovú sumu spolu s príslušným úrokom. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričomžalovanýdoposiaľuhradil0,--€nazmenkovúsumu,keďžezmenkoválistinajeopatrenádoložkou
„bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

Žalobca s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 žiadal, aby súd
vydal rozsudok v súlade so žalobným návrhom žalobcu. Návrh žalobcu bol podaný na vzorovom tlačive
„A“,návrhunauplatneniepohľadávkypodľačlánku4,odsek1NariadeniaEurópskehoparlamentuarady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len Nariadenie). Ako dôkaz pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy a do spisu je
založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom. Žalobca uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

2. Keďže stranou sporu na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, súd v súlade s nariadením
konštatuje, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2, bod 1 nariadenia,
článok 11 Preambuly, článok 4, bod 1, článok 25, bod 1 písm. a/ nariadenia, je daná príslušnosť
tunajšieho súdu. V súlade s Nariadením bol žalovanej zaslaný návrh spolu s prílohami a tlačivom „C“ naodpoveď spolu s poučením, aby uvedené tlačivo riadne vyplnené a podpísané zaslala súdu v lehote do
30-tich dní v dvoch vyhotoveniach. Žalovaná návrh spolu s tlačivom „C“ prevzala osobne do vlastných
rúk dňa 21. 05. 2014, na výzvu súdu nereagovala.

3. Dňa 27. 11. 2014 oznámilo Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa. Súd procesným
stranám oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania a na námietku žalobcu o neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania súd uznesením zo dňa 19. 01. 2016 rozhodol tak, že vedľajšieho

účastníka - Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. pripustil do konania na strane žalovanej. S poukazom
na článok 19 Nariadenia, súd postupoval podľa procesného práva konajúceho súdu, t. j. podľa v
tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 41Cob/142/2016-80 zo dňa 31. 05. 2016 potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Od 01. 07. 2016 vstúpila do účinnosti nová procesno-právna norma - Civilný sporový poriadok,
ktorý na rozdiel od predchádzajúcej procesnej normy - Občiansky súdny poriadok, inštitút vedľajšieho

účastníctva neupravuje. Civilný sporový poriadok zavádza nový právny inštitút - intervenienta - subjekt,
ktorý vystupuje popri sporovej strane a má právny záujem na víťazstve tejto sporovej strany. Civilný
sporový poriadok však neumožňuje, aby právnická osoba zriadená za účelom ochrany práv spotrebiteľa
vystupovala v konaní v pozícii intervenienta, pokiaľ nemá právny záujem na výsledku sporu. Takýto
subjekt v zmysle nového Civilného sporového poriadku má možnosť vystupovať popri spotrebiteľovi v

pozícii zvoleného zástupcu na základe plnomocenstva. Podľa predchádzajúcich platných procesných
predpisov-Občianskehosúdnehoporiadku,bolmožnývstupvedľajšiehoúčastníka,predmetomčinnosti
ktorého bola ochrana práv podľa osobitného predpisu a to v čase vstupu vedľajšieho účastníka aj bez
udelenia súhlasu spotrebiteľa ( žalovanej ) s jeho vstupom. V súlade s ustanovením § 470 ods.1 C. s. p.
sa nový Civilný sporový poriadok vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred jeho účinnosťou. V dôsledku

zmeny právnej úpravy inštitútu vedľajšieho účastníctva dňom 01. 07. 2016 postavenie Združenia ako
vedľajšieho účastníka zo zákona zaniklo s tým, že Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. malo možnosť
predložiť okresnému súdu plnú moc udelenú žalovanou a tak pôsobiť v konaní v prospech ochrany jej
práva ako spotrebiteľa. Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. nepredložilo súdu prípadnú plnú moc
na zastupovanie žalovanej, ani nepožiadalo o vstup do konania ako osobitný subjekt so súhlasom

žalovanej, pričom v konaní bolo zastúpené právnym zástupcom - advokátom, preto súd nemá voči
takémutosubjektuprocesnúpoučovaciupovinnosť.Súdpretovďalšomnaúčasťobčianskehozdruženia
neprihliadal a s týmto subjektom ďalej nekonal.

4. Žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2015 vzal čiastočne návrh

späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 %
denne. Žalobca uviedol, že týmto zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril
v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 č. 93, čím došlo k odstráneniu označených hmotno-
právnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd

konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 420,-- € od 24.04.2011 do zaplatenia
zastavil, rozhodol tak uznesením zo dňa 19. 01. 2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.
02. 2016. Pri doručení rozhodnutia bola žalovaná súdom upozornená v súlade s vtedy platnou novelou
Občianskeho súdneho poriadku ( zákon č. 438/2015 Z. z. účinný od 23. 12. 2015 ), že v prejednávanej
právnej veci má možnosť uplatniť námietky podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového

s tým, že ak vznáša takéto námietky, aby ich oznámila súdu v lehote do 10-.tich dní a tieto špecifikovala.
Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. 11. 2016. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil včas prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania

a uviedol, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania, podľa jeho názoru ústne
pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Mal zato, že v súlade s
Nariadením bolo povinnosťou konajúceho súdu o nariadení pojednávania rozhodnúť formou uznesenia
a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby v zmysle článku 5. bod 1 Nariadenia, pre strany bolo
poznateľné, z akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Súd uvedenú

námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. V súlade s článkom 5. odsek 1 Nariadenia, súd nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné (prípadne ak o to požiada niektorá zo strán, v tomto
prípade žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania). Z uvedeného článku 5.
ods.1 Nariadenia preto vyplýva, že je výlučne na úvahe súdu, či považuje za potrebné nariadiť ústnepojednávanie. Zo žiadneho ustanovenia Nariadenia, prípadne uplatňovaných procesných predpisov
nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania uznesením spolu s uvedením
dôvodovnariadeniaústnehopojednávania.Súdpriprejednanívecipostupujepodľaprocesnýchpravidiel

platných v Slovenskej republike, pričom od 01. 07. 2016 súd postupuje podľa Civilného sporového
poriadkutak,akotobolovtomtokonkrétnomprípade.Základnárokuuplatnenéhožalobcomjeodvodený
z vystavenej zmenky žalovanou, avšak táto zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľským
vzťahom - spotrebiteľským úverom. V súlade s konštantnou judikatúrou slovenských súdov ako aj
Európskeho súdneho dvora, súd poskytuje „ex offo“ ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane,

čomu zodpovedá aj právna úprava § 290 a nasl. C. s. p. V súlade s novými procesnými pravidlami
súd môže vykonávať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhne, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Aj žalobcovi je známe
ním uvádzané spoločné stanovisko č. 93 občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v súlade s ktorým súd „ex offo“ je povinný zabezpečiť
prieskum nároku žalobcu v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má jeho nárok

základ, ak z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. V danom prípade bolo konajúcemu súdu známe z
vlastnej činnosti, že v obdobných veciach nárok uplatnený žalobcom má svoj základ v spotrebiteľskom
vzťahu, uvedená okolnosť musí byť známa žalobcovi z množstva rozhodnutí, ktoré v obdobných veciach
boli vydané súdmi SR. Za účelom prieskumu nároku žalobcu v intenciách vyjadrených v spoločnom

stanovisku občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR súd považoval za
nevyhnutné vykonať na pojednávaní dokazovanie a dať priestor aj samotnému žalobcovi vyjadriť sa
k takémuto prieskumu súdu. Žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania s poukazom na
hospodárnosť súdneho konania a najmä na náklady spojené s jeho účasťou na pojednávaní, svoju
neúčasť ospravedlnil. Súd rešpektoval ospravedlnenie žalobcu a jeho právneho zástupcu a vykonal

pojednávanie v jeho neprítomnosti, pretože boli splnené podmienky § 180 C. s. p.

6. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že brala pôžičku od spoločnosti Pohotovosť. V tom čase bola
dôchodkyňa, nikde nepracovala a pôžičku brala pre osobnú potrebu. Kontaktovala sprostredkovateľa
spoločnosti Pohotovosť, ktorý jej povedal, aké má možnosti uzavretia zmluvy, zmluva bola spísaná a po

vyplatení peňazí obdržala šeky, ktorými mala uhrádzať splátky. Pri podpise jej sprostredkovateľ bližšie
nevysvetľoval okolnosti ohľadom podpisu zmenky, mala zato, že podpisuje doklady k pôžičke, tieto
vypisoval p. H., vrátane zmenky, ona ju len podpísala. Nevie sa vyjadriť, čo je to zmenka. Od spoločnosti
Pohotovosť mala uzavreté dve pôžičky, ktoré spočiatku platila, neskôr však nemala dostatok finančných
prostriedkov a prestala splácať. Dostala výzvy na úhradu, aj niečo uhrádzala, po predložení dokladov

súd konštatoval, že tieto sa nevzťahujú k prejednávanému úveru. Pre prípad, že by bola zaviazaná na
plnenie, žiadala, aby jej súd povolil dlh zaplatiť v splátkach pre nepriaznivú finančnú situáciu.

7. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky, podľa obsahu ktorej táto bola vystavená vo Zvolene dňa
10.12.2010, vystaviteľom Valéria Gergelová - žalovaná. Zmenková suma znela na 429-- €, zmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne od 24.é4.2011. V zmenke sa vystaviteľ zaviazal, že zaplatí za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Bratislava. Ďalej bola dohodnutá doložka
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Na rube zmenky sa nachádza
indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy:
XXXXXXXXX.

8.ZospisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.16Er/98/2012súdzistil,žedňa14.11.2012podalnatunajšom
súde súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, proti povinnému D. K. (tu žalovaná). Podkladom
na exekúciu bol exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 08109/11 zo dňa 26.08.2011, vydaný
na základe žaloby žalobcu - Pohotovosť, s. r. o., ktorou sa domáhal povinnosti zaviazať žalovanú na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 420,-- € s príslušenstvom. K žalobe bola doložená zmenka tak,
ako je doložená žalobcom v tomto súdnom konaní a Úverová zmluva č. 601101404 zo dňa 10.12.2010.
Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom Pohotovosť, s. r. o. pre

dlžníka - žalovanú vo výške 200,-- €. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok 196,-- €, t. j. celkovo mu zaplatí čiastku 396,-- € v 12. mesačných splátkach po 33,-- € od
19.01.2011. Uznesením Okresného súdu Zvolen bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá z dôvodu,
že po preskúmaní veci exekučný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v tejtospotrebiteľskej veci je neprimeranou podmienkou, rozhodcovský súd preto nebol oprávnený vo veci
konať. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie prvostupňového súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Po doplnení dokazovania

exekučný súd opätovne dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v tejto spotrebiteľskej
vecijeneprimeranoupodmienkou,rozhodcovskýsúdpretoneboloprávnenývovecikonať.Naodvolanie
oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. T.č. je
exekučné konanie zastavené.

9. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu majúci základ v predloženej zmenke súvisí s citovanou
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na rubovej strane Zmluvy o úvere sa nachádzajú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (nepodpísané zmluvnými stranami), kde v článku 13 bola dojednaná
Dohoda o vyplnení zmenky. Podľa tejto dohody, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ dve zmenky, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky, pričom zmenkovú sumu vyplní na prvej zmenke remitent najskôr v deň, kedy v
zmyslebodu4/podmienoksastanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.,keďdlžníkneuhradívčasštyriposebe
idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4/ podmienok stal
splatný celý dlh. Ďalej bolo dojednané, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v
prípade, že zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená tak, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú

ku dňu vyplnenia druhej zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zmenke
remitent a bude ním deň, kedy sa v zmysle bodu 4/ podmienok stal splatný celý dlh. Takto vyplnená
zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

10. Z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vyplynulo, že pri doručení žaloby,
žalobca spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. uviedol, že v tomto konkrétnom prípade žalobca a žalovaný
zabezpečili svoj záväzkový vzťah - Zmluvu o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenka), vystavenej dňa
10.12.2010, kde žalovaný vystupoval ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Keďže si žalovaný svoju
povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa dlh stal splatný ku dňu 24.04.2011,

žalobca vyplnil dňa 03.07.2011 zmenku v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky a to na sumu 420,--
€ s dátumom začatia úročenia dňa 24.04.2011. Zmenka bola žalovanému predložená na zaplatenie
dňa 08.07.2011. Žalovaný svoj dlh nesplnil. Rozhodcovský súd konštatoval, že na základe predloženej
zmenky, ktorú žalobca vyplnil v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, bol žalovaný povinný plniť v
súlade s vystavenou zmenkou a keďže túto svoju povinnosť nesplnil, rozhodcovský súd považoval

žalobu žalobcu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.

11. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

11.1. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.11.2. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa ods. 2, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová
"nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami

obyčajného postúpenia (cesie).

11.3. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo
na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

11.4. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa ods. 2, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.
11.5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2009 (ďalej len OZ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11.6. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11.7. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11.8. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa ods. 7, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

11.10. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch úč. do 30.4.2014, v
súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom. Podľa ods. 4, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 3 veriteľom.

11.11. Podľa § 25 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, na zabezpečenie
nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú
ustanovenia doterajších predpisov.12. Súd po posúdení návrhu žalobcu a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že
návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetom sporovej
veci je nárok žalobcu uplatnený zo zmenky. Po preskúmaní predloženej zmenky súd konštatuje, že

táto bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza
na území SR. Preto sa vzájomné majetkové vzťahy sporových strán spravujú právnym poriadkom
Slovenskej republiky. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmenka bola vystavená
žalovanou dňa 10.12.2010 ako tzv. blankozmenka a mala povahu zabezpečovacej zmenky vo vzťahu
k spotrebiteľskému úveru.

13. V zmluve o úvere bol vyznačený účel použitia úveru: na povolanie. k tomuto súd uvádza, že účel
použita úveru je nevyhnutným znakom posúdenia, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah
( § 2 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. úč. do 30.11.2011 ). Žalovaná uviedla, že úver si brala výlučne na
osobnú potrebu a v čase uzavretia zmluvy bola dôchodkyňa. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu
je známe, že v mnohých prípadoch činnosti veriteľa - Pohotovosť bol zaznačený účel poskytnutia úveru
bez vedomia dlžníka takým spôsobom, aby sa vylúčila právna úprava vzťahujúca sa na spotrebiteľské

vzťahy. Veriteľa úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom
úvereto,ževzmluveoúvereuvedieúčel,zaktorýmsaúverposkytuje-navýkonzamestnania,povolania
alebo podnikania úverového dlžníka. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu
(vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ),
v tomto prípade žalobca, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný

bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže
byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje
odpoveď na otázku, aké je povolanie dlžníka a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom
činnosti dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Na žalovanú preto bolo treba nazerať ako na
spotrebiteľku podľa O. z. a takto sa na ňu museli vzťahovať i všetky ustanovenia občianskeho práva v

širšom slova zmysle.

14. Spotrebiteľský úver bol uzavretý medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom na jednej
strane a žalovanou ako dlžníkom na strane druhej. Na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníkom
spolu so zmluvou žalovaná podpísala zmenku, pričom súd z výsluchu žalovanej zistil, že žalovaná si

nebola vedomá následkov, ani právnej povahy inštitútu zmenky. Hoci je pravdou, že vo všeobecnosti
platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, je treba povedať, že používanie zmeniek v bežnom
styku v spotrebiteľských vzťahoch nie je obvyklé a uplatnenie tejto zásady bez zohľadnenia okolností
uzavretia zmluvného vzťahu a podpísania zmenky by znamenalo neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k
dlžníkovi - spotrebiteľovi. Je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu, ako aj zabezpečení zmluvného

záväzku zmenkou, bolo povinnosťou veriteľa oboznámiť dlžníka s takýmto spôsobom zabezpečenia
záväzkového vzťahu, ako aj s právnymi následkami, ktoré toto zabezpečenie pre dlžníka znamená. Z
prejednávanej veci ako aj z iných obdobných sporov je súdu známe, že veriteľ - spoločnosť Pohotovosť,
s. r. o. takýmto spôsobom nepostupoval. Práve v dôsledku zneužitia inštitútu zmenky nebankovými
subjektmi došlo k zmene právnej úpravy pri používaní zmeniek v spotrebiteľskom vzťahu, kde s

účinnosťou od 01. 01. 2011 došlo k zákazu použitia zmenky či už na splnenie dlhu, či na zabezpečenie
plnenia dlhu zmenkou ( zák.č. 129/2010 Z.z.). Predmetná zmenka však bola vystavená v čase, kedy
veriteľ bol oprávnený prijať zmenku vystavenú dlžníkom na zabezpečenie svojho záväzku. Z obsahu
listín exekučného spisu súd zistil, že pôvodný veriteľ v žalobe pred rozhodcovským súdom tvrdil,
že žalovaná si neplnila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, čím sa jej dlh stal splatným dňa

24.04.2011. Následne veriteľ vyplnil zmenku dňa 03.07.2011 na základe Dohody o vyplnení zmenky a
predložil ju žalovanej na plnenie dňa 08.07.2011. Na zmenke predloženej súdu v tomto konaní je na
rube zmenky vyznačený prevod zmenky na žalobcu. K samotnej zmenke súd uvádza, že zmenka je
cenným papierom vydaný v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť mu v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku na nej určenú. Ide o záväzok

priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. V tomto konkrétnom prípade došlo k vystaveniu
tzv. blankozmenky, ktorá v čase jej vystavenia bola zmenkou neúplnou a jej vystaveniu predchádzala
Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach k Zmluve o úvere. Veriteľ v
súlade s predmetnou dohodou za dojednaných podmienok je oprávnený takúto zmenku doplniť o
dojednané údaje, t. j. o dlžnú sumu a splatnosť. V čase vystavenia blankozmenky preto nie je možné

určiť, aká je skutočná výška dlhu a ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie
je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek vystavenú zmenku na
platenie označenej osobe (v tomto prípade vystaviteľ zmenky - žalovaná) predložiť. Po predložení je
potrebné zmenku bez zbytočného omeškania zaplatiť, pretože sa stáva splatnou ihneď potom ako juten, komu je predložená, uvidí (čl.I.§ 34 Zákona zmenkového a šekového). V tomto prípade sa jedná o
zmenku splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového, t. j. jej
splatnosť nastáva v momente jej predloženia, pričom na zmenke bolo dojednané, že zmenku je možné

predložiť na platenie v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Z dokladov pripojeného exekučného spisu bolo
zistené, že veriteľ zmenku predložil dlžníkovi, t. j. žalovanej na zaplatenie v takto dojednanej lehote.
V prípade prevodu zmenky indosamentom nadobúda nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva
sa právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ale len nadobúdateľom práv zo zmenky, to znamená, že
na neho neprechádzajú práva z pôvodného úverového vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala. Keďže

predmetná zmenka slúžila na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, súd neobmedzil posúdenie nároku
žalobcu len podľa Zákona zmenkového a šekového, ale prihliadal aj na právnu úpravu spotrebiteľských
vzťahov za účelom zabezpečenia práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Oblasť spotrebiteľského
práva je špeciálna k všeobecnej úprave zmeniek v Zákone zmenkovom a šekovom. V čase vystavenia
zmenky bolo nevyhnutnosťou rešpektovať najmä citované znenie ustanovenia § 4 ods.6 zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Prispotrebiteľskomúveremohlabyťzmenkapoužitávzmysle

uvedeného zákonného ustanovenia len ako zabezpečovacia zmenka, čo v danom prípade splnené bolo.
Ďalšou podmienkou bolo, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z dokladov zabezpečených z exekučného spisu súd zistil, že
výška poskytnutého úveru bola 200,-- €, celkovo mala žalovaná veriteľovi vrátiť sumu 396,-- €. Veriteľ pri

tom vychádzal zrejme z dojednanej Dohody o vyplnení zmenky, kde bolo dojednané, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Súd po preskúmaní Dohody o vyplnení zmenky potom konštatuje, že táto bola
uzavretávrozporesospotrebiteľskýmprávom,najmänezohľadňovalapovinnosťpodľa§4ods.6zákona
č. 258/2001 Z. z., čím došlo k porušeniu práv žalovanej ako účastníčky zmluvného vzťahu - Zmluvy

o úvere, kde vystupovala ako spotrebiteľ. Tak ako Zmluva o úvere vrátane Všeobecných obchodných
podmienok, tak aj samotná zmenka, predstavujú tzv. formulárové listiny, ktorých výlučným tvorcom bol
veriteľ a dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, t.j. nejednalo sa o individuálne
dojednania. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a
VšeobecnépodmienkyvzmysleZmluvyoúveretvorianeoddeliteľnúsúčasťZmluvyoúvere,predstavuje

zmluvnú podmienku, ktorá podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska jej prijateľnosti. Hoci si je súd
vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, nie je možné v spotrebiteľských vzťahoch neprihliadať
na ich špecifické záujmy a postavenie. Súd je povinný „ex offo“ zabrániť zneužívaniu práv, kedy v
dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia strán výlučne
v neprospech niektorého účastníka zmenkového vzťahu, v tomto konkrétnom prípade žalovanej ako

dlžníka - spotrebiteľa. Takýto postup súdu je opodstatnený a v súlade s uvádzaným zjednocujúcim
stanoviskom Najvyššieho súdu SR, z ktorého súd uvádza:

15. I.Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

15.1. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o

vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

15.2. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Tu Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, sp .zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15zo dňa 16. 9. 2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa
konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov
a postavenia.

17. Ďalej súd poukazuje aj na ďalšie dôvody, ktoré žalobcovi musia byť známe, a ktoré sú uvádzané v
rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici (napr. rozsudok KS B. Bystrica č. k. 41Cob/28/2016
zo dňa 30. 06. 2016), ktorým bolo takéto hodnotenie Dohody o vyplnení zmenky posúdené zo strany
prvoinštančných súdov ako správne. V ďalšom druhoinštančný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že

obchodná spoločnosť Pohotovosť, ktorá zmenku pripravila ako veriteľ, mohla predkladať na podpis
zmenky„niena rad“tzv.rektazmenky,ktorýmbydošlokvylúčeniuindosáciezmenky,pretožeindosáciou
zmenky sa sťažuje postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, kedy pri uplatnení
námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musel splniť podmienky podľa § 17 ods.1
Zákona zmenkového a šekového v znení účinnom do 22. 12. 2015 (až novelou Zákona zmenkového
a šekového zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23. 12. 2015 sa zaviedla úradná povinnosť

v príslušných konaniach o nárokoch zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, prihliadať aj
na námietky, ktoré sú založené na vlastnom vzťahu medzi vystavovateľom zmenky a predošlými
majiteľmi, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Takýto spôsob
vystavenia blankozmenky a vopred pripravená Dohoda o vyplnení zmenky vo Všeobecných obchodných
podmienkach vo vzťahu k spotrebiteľovi možno hodnotiť ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo

spotrebiteľskej zmluvy. Preto možno konštatovať, že Dohoda o vyplnení zmenky je dohodou neplatnou
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore so zákonom, a to konkrétne s citovanými
ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože predstavujú zmluvnú podmienky
neprimeranú a teda neplatnú, ktorá spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech dlžníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 4 ods.6 zákona č. 258/201 Z. z. Súd

preto konštatuje, že predložená zmenka zjavne nebola vypísaná v súlade so zákonom, preto nemožno
žalobcovi priznať uplatnený nárok z takto predloženej zmenky. Súd preto žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

18. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy súd priznáva náhradu trov

konania podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto konkrétnom prípade bola plne úspešná žalovaná, ktorá
sináhradutrovkonanianevyčíslila,zospisužiadnetrovynevyplynuli,pretosúdvyslovil,žesajejnáhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.