Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204925
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814204925.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu : BL Telecom collection, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 47150513, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36862711, proti žalovanému:
U. C. X., bytom M.S. XX, Prievidza, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava,
zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie
613,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.
februára 2016, č.k. 18C/80/2014-80, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Občianskemu združenieuVšeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7,
Bratislava sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
31,75 Eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to do troch

dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 14.03.2014 bol súdu doručený návrh na vydanie platobného
rozkazu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 613,37 Eur
s príslušenstvom. Dňa 26.09.2014 do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpilo
občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962. V priebehu konania

žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 25.09.2015 návrh v časti zmluvnej pokuty v sume
408 Eur s príslušenstvom zobral späť. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 18C/80/2014 - 78 zo
dňa 14.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2016 a ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 205,37 Eur s príslušenstvom, konanie v časti o zaplatenie 408 Eur s príslušenstvom
zastavil a rozhodnutie o trovách konania odložil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

3. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z
účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá
veta). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súdna prax vyslovila názor,
že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska

zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.4. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 613,37 Eur s príslušenstvom. Žalobca v konaní dosiahol
úspech v časti o zaplatenie 205,37 Eur, t.j. v 33,48 % a naopak zavinil zastavenie konania v časti o
zaplatenie 408 Eur, t.j. v 66,52 %. Žalovaný úrok z omeškania predstavuje pomerne nepatrnú časť

(§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) žalovaného nároku a (i s prihliadnutím k tomu, že
vzhľadom na určenie príslušenstva percentuálnou sadzbou z istiny, pomer úspechu čo do príslušenstva
bude korešpondovať s pomerom úspechu čo do istiny) nie je spôsobilý podstatnejšie ovplyvniť pomer
úspechu účastníkov v spore, preto naň súd pri výpočte neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené,
podľa pomeru úspechu v konaní a zavinenia na zastavení konania (t.j. podľa pomeru práva na náhradu

trov konania a naopak povinnosti trovy konania nahradiť protistrane) treba pre účely rozhodovania o
náhrade trov konania vychádzať z čistého zavinenia žalobcu na zastavení konania v 33,04 percentách.
Podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je tak žalobca povinný
žalovanému (ktorý si však v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnil a preto o náhrade trov
konania žalovanému súd nerozhodoval) a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nahradiť 33,04
% účelne vynaložených trov konania. Trovy konania vyčíslil vedľajší účastník na strane žalovaného

naposledyvosvojomvyjadreníknávrhuzodňa23.04.2015,atoakotrovyprávnehozastúpeniavovýške
96,46 Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu
na začatie konania). Podanie, ktorým by vedľajší účastník na strane žalovaného aktualizoval vyčíslenie
požadovanýchtrovkonania,vlehotepodľa§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadkunebolourobené.
Základnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyztarifnejhodnoty613,37Eurje39,84Eur

(16,60 Eur + 14 krát 1,66 Eur). Náhrada hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (ďalej len „režijný paušál) je 8,04 Eur za úkony právnej služby za rok 2014 a 8,39 EUR za úkony
právnej služby za rok 2015. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v konaní vznikli, a v lehote
podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ním boli uplatnené, trovy právneho zastúpenia vo
výške 96,11 Eur (2 krát odmena 39,84 Eur + 1x režijný paušál 8,04 Eur + a 1x režijný paušál 8,39 Eur).

Nesprávne vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyčíslení trov právneho zastúpenia uplatnil režijný
paušál dvakrát v sume 8,39 Eur, hoci k prevzatiu zastúpenia muselo jednoznačne dôjsť ešte pred prvým
úkonom po celý čas advokátom zastúpeného vedľajšieho účastníka v konaní, t.j. ešte v roku 2014.

5. Vo svojom podaní zo dňa 10.11.2014 žalobca namietal právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov

konania, pričom argumentoval tým, že sa nejedná o trovy účelne vynaložené, keďže vedľajší účastník
v konaniach zvyčajne namieta len tie skutočnosti, na ktoré má súd tak či tak prihliadať z úradnej
povinnosti. S názorom žalobcu, že len tvrdenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve
vedľajším účastníkom nie je adekvátnym spôsobom chránenia práv žalovaného, keďže na neprijateľné
podmienky súd prihliada ex offo súd nemôže súhlasiť. Súd síce prihliada na neprijateľné zmluvné

podmienky z úradnej povinnosti, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných,
hlavne posúdenie, kedy sa v prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o
nerovnováhu značnú je vecou úvahy/právneho názoru súdu a vedľajší účastník môže prípadne svojou
argumentáciou zmeniť právny názor súdu. Aj upozornenie na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve vedľajším účastníkom teda podľa názoru súdu treba považovať za účelný úkon. Vychádzajúc z

vyššie uvedených skutočností, podľa vyššie označených zákonných ustanovení, súd zaviazal žalobcu
na náhradu pomernej časti trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo výške 31,75
Eur (33,04 % zo sumy 96,11 Eur) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu

prvej inštancie zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zaviaže
ho nahradiť trovy konania žalobcovi. V odvolaní poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník je v tomto
prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou
jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným

občianskym združeniam, už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu
(ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené procesné právo zákon viaže iba na
občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa, z dôvodu ich odbornej
pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní.
Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého

bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie
takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými, bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich
odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva
a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenieby malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby
a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Nepopiera ústavne zaručené právo
vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne

zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom
privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva,
žežalovanémuneposkytolpomocpriochranejehoprávakospotrebiteľa,čojejehozákladnýmposlaním.
Z uvedeného vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám

vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri
vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Vedľajší
účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od
účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník,
teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach

žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu
ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z
úradnej povinnosti. Rovnako nepreukázal, že mal súhlas žalovaného na strane, ktorého vystupoval.
7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho

konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej
len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa
ktorého súd prvej inštancie posudzoval všetky úkony súvisiace s náhradou trov konania.

13. Postavenie Združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do

30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv
podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy
Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal
Občiansky súdny poriadok, zanikol.

14. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex
priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti
novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou
normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne

nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou
normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom
opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp.
neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom
poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

15. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo Združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov na náhradu trov konania je potrebné posudzovať podľa príslušnýchustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej
právnej úpravy.

16. Podľa § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
17. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

18. Odvolací súd uvádza, že náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a
zásadouzavinenia.Vtomtoprípadesúdprvejinštancieaplikovaltakzásaduzavinenia,ktorápredstavuje
sankčnú náhradu trov konania, ktoré by za iných okolností inak nevznikli, ako aj zásadu úspechu, ktorá

sa uplatní v prípade priznania trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka,
ktorý mal vo veci úspech. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou
je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§
146 ods. 2 prvá veta). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súdna

prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá
veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania. V tejto veci súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
(zásada zavinenia) v časti 408 Eur, v ktorej žalobca vzal návrh späť. Predmetom konania bolo teda
zaplatenie sumy 613,37 Eur s príslušenstvom. Žalobca v konaní dosiahol úspech v časti o zaplatenie

205,37 Eur, t.j. v 33,48 % a naopak zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 408 Eur, t.j. v 66,52
%. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa pomeru úspechu v konaní a zavinenia na zastavení konania (t.j.
podľapomeruprávananáhradutrovkonaniaanaopakpovinnostitrovykonanianahradiťprotistrane)súd
prvej inštancie správne pre účely rozhodovania o náhrade trov konania vychádzal z čistého zavinenia
žalobcu na zastavení konania v 33,04 percentách. Podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. je

tak žalobca povinný žalovanému (ktorý si však v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnil a preto
onáhradetrovkonaniažalovanémusúdnerozhodoval)avedľajšiemuúčastníkovinastranežalovaného-
občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ešte v postavení vedľajšieho účastníka
nahradiť 33,04 % účelne vynaložených trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že trovy konania vyčíslilo
občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ešte v postavení vedľajšieho účastníka

naposledyvosvojomvyjadreníknávrhuzodňa23.04.2015,atoakotrovyprávnehozastúpeniavovýške
96,46 Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu
na začatie konania). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
613,37 Eur je 39,84 Eur (16,60 Eur + 14 krát 1,66 Eur). Náhrada hotových výdavkov v zmysle § 16 ods.
3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „režijný paušál) je 8,04 Eur za úkony právnej služby za rok 2014

a 8,39 Eur za úkony právnej služby za rok 2015. Aj podľa odvolacieho súdu vedľajšiemu účastníkovi -
občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ešte v postavení vedľajšieho účastníka
v konaní vznikli, a v lehote podľa § 151 ods. 3 O.s.p. ním boli uplatnené, trovy právneho zastúpenia vo
výške 96,11 Eur (2 krát odmena 39,84 Eur + 1x režijný paušál 8,04 Eur + a 1x režijný paušál 8,39 Eur).

19. Odvolací súd tak danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa neúčelnosti
trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva žalovaného
ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že odmena za
prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi
ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného

bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v
preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej
služby - vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové nedostatky Zmluvy
a neprijateľné zmluvné podmienky, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre
žalovaného priaznivé rozhodnutie vo veci. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné

posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom žalovaný aj v nadväznosti
na intervenciu vedľajšieho účastníka dosiahol procesný úspech.20. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý
hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere

vzťahovalo tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko
vedľajší účastník mal v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní.
Pokiaľ bolo prípustné, aby samotný žalobca bol v občianskom súdnom konaní právne zastúpený a v

prípade svojho procesného úspechu, prípadne zastavenia konania zavineného žalovaným, mu bola
priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, mohol si aj vedľajší účastník na strane
žalovaného vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho v konaní
zastupoval a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúchalo právo na náhradu trov
právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti
v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne
správne potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi,
nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).