Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216636
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815216636.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou, v právnej veci žalobkyne: U. F., narodená

X.XX.XXXX, trvale bytom O.. T. XXX/X, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou,
advokátkou, so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6 proti žalovanému: TRIKOSTRAV, s.r.o., so sídlom Ľ.
Ondrejova 38, 971 01 Prievidza, IČO: 36 346 586, o zaplatenie 876,20 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažalobou,podanounatunajšísúddňa09.10.2015domáhalaprotižalovanému zaplatenia
sumy 876,20 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.04.2012

vznikol medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom pracovný pomer
na základe platnej pracovnej zmluvy, podpísanej dňa 02.04.2012. Žalovaný zamestnal žalobkyňu
na pracovnú pozíciu pracovníka v prevádzke s dohodnutou mzdou vo výške 317,- EUR mesačne.
Výplatný termín bol dohodnutý v pracovnej zmluve na 14. deň kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po
odpracovanom mesiaci. Žalobkyňa u žalovaného pracovala v období od 01.03.2011 do 31.10.2012. V
priebehu októbra 2012 žalovaný oznámil žalovanej, že pracovný pomer vypovedá. Žalobkyňa ukončila
pracovný pomer so žalovaným dohodou, pred uplynutím výpovednej doby, žalovaný sa v dohode o

skončení pracovného pomeru z 31.10.2012 zaviazal žalobkyni zaplatiť dvojmesačné odstupné. Podľa
výplatnej pásky, vyhotovenej žalovaným bol žalovaný povinný vyplatiť mzdu za október 2012 a odstupné
spolu v sume 876,20 EUR v lehote do 14.11.2012. Žalovaný túto sumu žalobkyni nevyplatil.

2.Súd vo veci vydal dňa 6.11.2015 platobný rozkaz č.k. 18Cpr/3/2015-17, proti ktorému podal žalovaný
odpor. V ňom žalovaný namietol nepravdivé údaje zo strany žalobkyne. Ukončenie pracovného pomeru
sa uskutočnilo z dôvodu, že žalobkyňa sama požiadala o jeho ukončenie. Neskôr bola vypracovaná

dohoda o skončení pracovného pomeru k 31.10.2012 bez nároku na odstupné. Žalobkyňa však
žalovanému odmietla vrátiť majetok spoločnosti, ktorý užívala a to notebook, v ktorom bolo aj internetové
pripojenie a špeciálny účtovný program s údajmi spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že ho odmietla vydať,
žalovaný skutočne mzdu v určenom termíne neuhradil. Žalobkyňa podmienila vrátenie notebooku
dohodou,žehovrátipo úhradedvojmesačnéhoodstupného,naktorénemalazákonnýnárok.Vzhľadom
na cenu notebooku žalovaný súhlasil s takouto alternatívou. Pripravil preto príjmové doklady o prevzatí
mzdy a odstupného. Žalobkyňa ostala pred ukončením pracovného pomeru práceneschopná a uviedla,

že nemôže prísť prevziať peniaze do sídla spoločnosti. Žalovaný sa obával zneužitia informácií,
nachádzajúcich sa v notebooku a preto na vyzvanie žalobkyne konateľka žalovaného Bc. L. M. súhlasila
s tým, že zanesie mzdu aj odstupné žalobkyni priamo do miesta jej bydliska. Táto skutočnosť sa
udiala a Bc. L. M. zaniesla mzdu a odstupné vo výške 876,20 EUR do bytu žalobkyne, odovzdaniesa uskutočnilo na vstupnej chodbe bytu žalobkyne. Pri odovzdávaní peňazí pani Bc. M. požiadala
žalobkyňu o podpísanie príjmových dokladov. Žalobkyňa naraz prevzala uvedenú sumu peňazí ako aj
oba príjmové doklady, pani Bc. M. jej podpísala prevzatie notebooku. Žalobkyňa nielen že odmietla

podpísať ale aj vydať príjmové doklady a uviedla, že ich donesie do sídla spoločnosti, to sa však
neuskutočnilo. Skutočnosť, že žalovaný mzdu aj odstupné uhradil je zaznamenaná aj tým, že z uvedenej
sumy boli riadne uhradené odvody do Sociálnej poisťovne a žalobkyňa podpisom Evidenčného listu
dôchodkového poistenia prevzatie sumy potvrdila. Žalovaný ďalej žiadal ako listinný dôkaz predloženie
daňového priznania žalobkyne za rok 2012, v ktorom má byť zaznamenaná skutočnosť o príjme mzdy

a odstupného za predmetné obdobie.

3.Žalobkyňa na výzvu súdu o vyjadrenie k podanému odporu v podaní z 07.04.2016 uviedla, že tvrdenia,
uvedené žalovaným v odpore nezodpovedajú skutočnostiam. Je pravdou, že po ukončení pracovného
pomeru konateľka žalovaného Bc. M. navštívila žalobkyňu doma, ale nevyplatila jej žiadne peniaze. V
čase, keď konateľka žalovaného navštívila žalobkyňu, mala žalobkyňa doma na návšteve viaceré osoby,

ktoré žiadala žalobkyňa v konaní vypočuť ako svedkov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konateľky žalovaného, výsluchom navrhovaných
svedkov,oboznámenímslistinnýmidôkazmiatonajmä žalobouč.l.1-2,výpisomzObchodnéhoregistra
žalovaného č.l. 4-5, Dohodou o skončení pracovného pomeru z 31.10.2012 č.l. 6, výplatným lístkom za

mesiac10/2012č.l.7,Pracovnouzmluvouč.l.8-9,EvidenčnýmlistomdôchodkovéhopoisteniaSociálnej
poisťovne č.l. 10-11 a č.l. 29, Zápočtovým listom č.l. 12, Platobným rozkazom č.l. 17, Odporom č.l.
19-21, vyjadrením žalobkyne k odporu č.l. 31, Daňovým priznaním žalobkyne za rok 2012 č.l. 48 -
50, Potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti žalobkyne za rok 2012 č.l.
51 - 52, Výpismi z osobného účtu žalobkyne za obdobie od 01.09.2012 do 31.12.2012 č.l. 54 - 61,

Potvrdením Sociálnej poisťovne č.l. 62-65, písomným podaním žalovaného č.l. 66-68, Mzdovým listom
žalobkyne za rok 2012 č.l. 69, Listinným dôkazom - internetový z Finančnej správy SR o povinnosti viesť
mzdový list č.l. 70, Prehľadom o dani - mesačné hlásenie č.l. 71-73, Hlásením o vyúčtovaní dane a úhrne
príjmovzozávislejčinnostič.l.74-77,Mesačnýmvýkazompoistnéhoapríspevkovnasociálnupoisťovňu
č.l.77, Mesačným výkazom preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie - Dôvera č.l. 78 -81,

Bankovým potvrdením o vykonaných platbách z účtu v počte 3ks č.l.82-87, Potvrdením o príjmoch
fyzickej osoby zo závislej činnosti o preddavkoch na daň a o daňovom bonuse na vyživované deti za
obdobie rok 2012 spolu s poučením na vyplnenie potvrdenia podľa zákona č.l.88-91, Opatrením MS SR
z 7.12.2012 v prílohe uvedené daňové priznanie č.l.92 ,vzorom daňového priznania za rok 2012 č.l.93 -
98, Poučením na vyplnenie daňového priznania č.l. 99-119, Oznámením o výpočte odstupného č.l. 120,

Potvrdením o platbe z účtu žalovaného č.l. 121, Kópiou pokladničného bloku o kúpe notebooku - platba
kartou č.l. 122, Registračným listom fyzickej osoby - odhláška elektronická č.l. 125, návrhmi žalovaného
na dokazovanie č.l. 147, návrhmi žalobkyne na dokazovanie č.l. 152-153, Čestným prehlásením č.l.
154-155,vyjadrením žalovaného k návrhom na dokazovanie č.l. 159-161, Mediáciou - vyjadrenie spolu
s e-mailovou komunikáciou príloha č. 1 z č.l. 162 , výpisom z účtu žalovaného príloha č. 2 z č.l. 162,

príjmovým pokladničným dokladom na sumu 1000,- príloha č. 3 z č.l. 162, str. 27 a 31 Pokladničnej knihy
z roku 2012 príloha č.4 z č.l. 162, zaúčtovaným výdavkovým pokladničným dokladom príloha č. 5 z č.l.
162, Čestným prehlásením p. X. č.l. 163, Okamžitým skončením pracovného pomeru č.l. 164, výzvou
žalovanému od JUDr. F. č.l. 165, prepisom SMS - komunikácie žalobkyne so žalovanou č.l.166-170,
Zoznamom úhrad za 10/2012 č.l. 171-172 a ostatným obsahom súdneho spisu.

5.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 03.06.2016 uviedol, že žalobkyňa trvá na žalobe v
celom rozsahu. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že počas celého trvania pracovného pomeru
žalobkyne u žalovaného bola mzda vždy vyplácaná na účet žalobkyne, resp. ak aj došlo k výplatám
niektorých nárokov mimo prevodu účtom, toto sa vždy dialo tak, že bol o tom vystavený príjmový doklad,

ktorý žalobkyňa za podmienky, že peniaze aj reálne prevzala, vždy žalovanému podpísala. Záverom
zástupca uviedol, že tento postup zo strany žalovaného , teda nevyplatenie mzdy a odstupného nie je
neobvyklý, stalo sa to aj v inom prípade, u pani X.. Vzhľadom na množstvo dôkazov a problematické
dokazovanie, veľmi ťažko sa dokazuje, keď je to len v rámci tvrdenia proti tvrdeniu. Žalobkyňa má
za to, že v spore preukázala, že jej zo strany žalovaného nebolo vyplatené. Čo sa týka nároku na

odstupné, na ktoré podľa Zákonníka práce nemá nárok, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom
dohodne, môže mu vyplatiť nad rámec zákona, nie je to v rozpore so zákonom, o tom svedčí aj súvisiaca
judikatúra. V súvislosti s vyplatením peňazí, tvrdenia žalovanej sú veľmi rozporuplné, lebo raz vyplatila
plnú sumu, potom vyplatila 300 potom 350,- EUR , potom bolo jasné, že vyplatila 300 EUR, nakoniecvyplácala nejakú sumu doma u žalobkyne. Preukázalo sa, že žiadna suma u žalobkyne vyplatená nebola
a žalobkyňa má za to, že dostatočne preukázala svoj nárok. V prípade úspechu v spore si žalobkyňa
uplatnila trovy konania.

6.Žalobkyňa vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 03.06.2016 namietla tvrdenie žalovanej o tom,
že nechcela vrátiť notebook žalovanému, označila ho ako nepravdivé. Potvrdila dohodu so žalovaným
o tom, že keď jej budú vyplatené peniaze ( mzda a odstupné), tento počítač vráti žalovanému. Tento

počítač zakúpila Bc. M. kartou k podnikateľskému účtu, keďže potrebovala do účtovníctva doklad na
zníženie nákladov. Nemala absolútne žiadny dôvod tento počítač zadržiavať, napriek tomu, že tento
počítač už bol žalobkyne a to z dôvodu, že bola medzi nimi dohoda, že ho kúpi Bc. M. na firmu pre
navýšenie nákladov a jej ho bude splátkami sťahovať zo mzdy, o čom ale nie je žiadny relevantný doklad,
ktorým by toto v konaní preukázala. Namietala tvrdenie žalovaného, že v tomto počítači bolo vedené
účtovníctvo firmy a že ho nechcela vydať aj z tohto dôvodu. Tento počítač žalobkyňa používala na svoje

súkromné účely a bol v ňom nainštalovaný skúšobný účtovný program firmy Cross. Nie je pravdou ani
tvrdenie žalovaného, že o ukončenie pracovného pomeru požiadala sama, napriek podpísanej dohode o
ukončení pracovného pomeru ku dňu 31.10.2012. V novembri 2012 bola práceneschopná ( PN ), volala
účtovníčke do firmy, či má priniesť potvrdenie o PN a pani účtovníčka U. Z. jej povedala, že jej pani
M. dala ukončiť pracovný pomer k 31.10.2012, o čom ona dovtedy nemala žiadnu vedomosť. Dohodu

o skončení pracovného pomeru, ktorá je datovaná dňom 31.10.2012 ona podpísala okolo 18.11.2012.
Dňa 16.11.2012 pani M. poslala SMS, že jej neprišla výplata za október 2012. Na čo ona reagovala
tak, že sa má žalobkyňa zastaviť vo firme, že má pripravené všetky doklady a že peniaze jej vyplatí
v hotovosti. Listinný dôkaz, ktorý predložila ako výplatný lístok za mesiac 10/2012 jej bol v tento deň
aj odovzdaný spolu s dôchodkovým listom, potvrdením o prevzatí počítača, ktorý pani M. vystavila na

jej žiadosť, keď jej vrátila počítač. Toto potvrdenie predkladá krátkou cestou aj do spisu. Je pravdou,
že toto potvrdenie je datované k 15.11.2012, ale v tento deň bola pani M. vycestovaná a nemohli sa
stretnúť, stretli sa 16.11.2012. Je klamstvom, že sa na dvojmesačnom odstupnom vzájomne dohodli
preto, že žalobkyňa počítač nechcela žalovanému vrátiť, toto žalobkyňa popiera. Je pravdou, že počítač
16.11.2012 na firmu nepriniesla a pani Košecká si počítač prišla vziať osobne do jej bydliska 18.11.2012,

kde prevzala aj počítač, knižky, ktoré mala od nej zapožičané a v tento deň jej podpísala aj všetky
papiere, teda dohodu o ukončení prac. pomeru v znení na č.l. 6 spisu, pričom pani Košecká jej sama
navrhla odstupné a to z toho dôvodu, že odmietla podpísať ukončenie pracovného pomeru spätne. M.
žalovaného po nej chcela, aby v novembri podpísala ukončenie pracovného pomeru k 31.10.2012 a
to z toho dôvodu, že od novembra ju už dala vyradiť z evidencie pre odvody do sociálnej a zdravotnej

poisťovne. Je pravdou ako tvrdí Bc. M. že peniaze jej ona domov doniesla, ale nie vo výške 876,20
EUR, ale bolo tam menej, cca do 500,- EUR, pričom žalobkyňa namietla, že nejde o sumu takú, ako je
uvedené na výplatnej páske, na čo jej pani Košecká povedala, že na odstupné aj tak nemala právo.
Na to žalobkyňa zareagovala tak, že tieto peniaze konateľke žalovaného vrátila s tým, aby jej sumu
podľa výplatnej pásky poslala na jej účet. Je pravdou, že v tento istý deň podpísala evidenčný list

dôchodkovéhopoistenia,tentodokladpodpisovalamedziprvými,ktorýjejpaniM.priniesla,eštepredtým
ako si peniaze fyzicky prerátala. Daňové priznanie za rok 2012 žalobkyne, ak ho nevypracovala pani
U., vypracovala ho jej známa, kamarátka pani Z.. Toto si presne nepamätá, môže to súdu upresniť
dodatočne. Čo bolo podkladom pre výpočet odstupného k tomuto sa vyjadriť nevedela, teda ani k
položke odstupné 666,48 eur na výplatnom lístku, t.j. ako k tomuto výpočtu došlo, celý výpočet realizoval

žalovaný. Ďalej namietala tvrdenie, že pred ukončením pracovného pomeru ostala PN a vraj uviedla,
že si do sídla spoločnosti nemôže prísť prevziať peniaze, nebolo to tak. Tvrdila, že počas pracovného
pomeru u žalovaného nebola ani jeden deň práceneschopnou, PN bola až v novembri 2012 a to asi od
01.11.2012, resp. 02.12.2012. Mzda jej bola poukazovaná na osobný účet v Slovenskej sporiteľni. Po
tom, čo vrátila Bc. M. sumu, ktorá nebola vo výške mzdy a odstupného, Bc. M. uviedla, že jej túto sumu

buď prinesie, alebo si ona má prísť zobrať tieto peniaze na firmu. Žalobkyňa ďalej vo výpovedi uviedla,
že nie je prvým prípadom, keď žalovaný niekomu nevyplatil peniaze. V roku 2012 osobne bola prítomná,
keď z OO PZ Prievidza telefonovali Bc. M. o tom, že bolo na ňu podané trestné oznámenie vo veci
nevyplatenia mzdy, toto bolo na konci marca 2012. Následne bola ona, Bc. M. a Ing. U. K. osobne za
pani, ktorá toto trestné oznámenie podala v Handlovej a boli jej vyplatené peniaze, zaniesli jej peniaze,

vyplatili jej ich v hotovosti s tým, že dátumy na príjmových pokladničných dokladoch boli antidatované
spätne k mesiacom, za ktoré menovanej žalovaný peniaze dlžil. Tieto doklady tiež menovaná pani v
antidatovaní pri prevzatí peňazí aj podpísala. Pani Bc. M. sa pred žalobkyňou vyjadrila, že keby nebola
sfalšovala podpis za pani E. L. na dôchodkovom evidenčnom liste, tak že by jej tie peniaze nevyplatila.Pričom žalobkyňa si myslím, že tento evidenčný list Bc. M. za pani E. podpísala predtým, ako ona
na ňu podala trestné oznámenie. Na pojednávaní dňa 19.08.2016 žalobkyňa uviedla, že Pani M. jej
dala podpísať Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, pričom koncovú sumu, ktorá tam je uvedená

ona nemala z čoho prekontrolovať, ani ju nekontrolovala. Ďalej jej dala podpísať dohodu o skončení
PP, ktorá dohoda tvrdí, že ňou dovtedy podpísaná nebola. Dokonca na jeden z týchto exemplárov ona
napísala aj vlastnou rukou dátum, kedy túto dohodu podpisovala, čo bolo 19.11.2012 u nej doma. Žiadny
príjmový ani výdavkový doklad na sumu 300,- EUR a ani na žiadnu inú sumu nepodpisovala vtedy a
ani predtým v piatok, lebo jej v ten piatok neboli predložené, preto ich ani podpísať nemohla. Potom pri

návšteve Bc.M. u nej dňa 19.11.2012 podpisovala zápočtové listy, doklad o vrátení notebooku. Pričom
tieto doklady jej boli predložené v nasledujúcom poradí: Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a
výplatnú pásku jej dala podpisovať ako poslednú. Notebook p. M. dala ešte predtým, ako tieto doklady
začala podpisovať. Dala jej peniaze v obálke, ktoré si prerátala, ale nebola tam celá suma 876,20 EUR,
ale len suma do 500,- EUR, nepamätá si to presne, lebo tam neboli len papierové peniaze, ale boli
tam aj mince. Potom, čo ona tieto peniaze prerátala, tak výdavkový a príjmový doklad, ktorý v originály

predkladá súdu ( pozn. doklady boli predložené na pojednávaní dňa 19.08.2016 k nahliadnutiu súdu a
protistrane, do spisu predložené žalobkyňou tieto doklady fyzicky neboli, z úradného záznamu je zrejmé,
že po tomto pojednávaní právny zástupca žalobkyne dňa 24.08.2016 do spisu nahliadol a bolo zrejmé,
že tieto doklady neboli súčasťou súdneho spisu) odmietla podpísať, lebo jej peniaze v tejto výške neboli
vyplatené ani zálohovo, ani nejakým doplatkom. Peniaze ktoré jej Bc. M. priniesla do bytu , jej ona hneď

vrátila s tým, že nech jej túto sumu pošle ma účet. Svoje papiere ona držala v ruke a pani M. mala svoje
v nejakom fascikli. Žiadne papiere jej nezobrala ani nevytrhla. Papiere si Bc. M. zobrala so sebou. K
sume 300,- EUR uviedla, že pani M. o tejto sume má vedomosť preto, lebo pred ňou uviedla, že keby jej
priateľ nepožičal peniaze, nemala by z čoho uhradiť vklady ako poistka, telefón. K tvrdeniu, že účelovo
prišla do kancelárie až po 15.00 hodine uviedla, že v tom čase bola PN a mala povolené vychádzky

od 10.00 hodiny do 12.00 hodiny a od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny. V piatok 16.11.2012 nemohla
prísť k žalovanému skôr, lebo bola od rána do cca 12.45 hodiny na vyšetrení vo Svätom Vincentovi,
posielala o tom pani M. SMS-ky.V SMS správe ju ona informovala, že bude v práci do 15.30-15.45
hodiny. Počítač si ona nemohla ísť z firmy vziať, lebo si ho od momentu, kedy sa zakúpil, max. 1-2
dni po jeho kúpe zobrala domov a celý čas ho mala doma až do 19.11.2012, kedy ho vrátila pani M..

Ona nemala dôvod tento počítač vracať žalovanému, lebo v podstate bol jej, hoci bol kupovaný na
kartu žalovaného. Lenže o tom, že patrí v skutočnosti jej nemá žalobkyňa žiadny dôkaz, preto nevidela
ani dôvod nevrátiť ho žalovanému, považovala za normálne, že počítač vráti, nakoľko nemala žiadny
doklad o tom, že patrí jej. Boli s konateľkou žalovaného dohodnuté, že ona vráti počítač a pani M.
jej vráti sumu 876,20 EUR. Žiadnu písomnú výzvu na vrátenie počítača od žalovanej nedostala, boli

takto dohodnuté ústne. K mediácii, ktorá sa mohla realizovať prostredníctvom mediátorky U.. Adriany
F., žalobkyňa uviedla, že za Mgr. F. bola, povedala jej, že nechce od pani M. nič, len to, čo jej patrí.
Výzvy na zaplatenie žalovanej posielala hneď v novembri a decembri 2012, o čom je v spise aj doklad.
Keďže sa vtedy nedohodli, radila som sa s právnikom a ten jej povedal že to ešte môže podať na súd.
Nepamätá si, že by od žalovanej žiadala odstupné 2 000,- EUR. V notebooku boli súkromné fotky a

skúšobný program firmy Cross a neboli v ňom žiadne údaje firmy a vedené účtovníctvo tak, ako to tvrdí
žalovaná. Na vedenie účtovníctva sa viedli dva úplne iné notebooky a to značky Toschiba a HP.

7. Konateľka žalovaného Bc. L. M. na pojednávaní dňa 03.06.2016 vo výpovedi poprela tvrdenia
žalobkyne o tom, že ju donútila podpísať doklady so spätným dátumom. Tvrdila, že žalobkyňa sa
sama rozhodla ukončiť pracovným pomer dohodou, zvažovala tiež aj čerpanie dovolenky v mesiaci
november 2012, napokon sa rozhodla pracovný pomer ukončiť. Dohoda o skončení pracovného pomeru
bola oboma stranami podpísaná dňa 31.10.2012 a na základe tejto dohody bola žalobkyňa zo Sociálnej

poisťovne účtovníčkou žalovaného aj odhlásená. Následne v ten deň, ako bola táto dohoda podpísaná
dňa 31.10.2012 sa žalobkyňa od nej z práce vypýtala, že potrebuje ísť niečo vybaviť do mesta a do
práce sa viac nevrátila, ona sama odišla z práce okolo 15.00 hodine. Žalobkyňa mala kľúče od jej
kancelárie. So žalobkyňou boli priateľky a na základe tohto priateľského vzťahu ju aj zamestnala, keďže
bolabezpráce.Potrebovalapomôcťsozakladanímdokladov,išloopomocnéúčtovníckeprácevo firme.

Žalobkyňu mala v úmysle, lebo je šikovná, zaučiť aj na zaúčtovávanie v programe Omega , z toho
dôvodu notebook aj kúpila. V tomto notebooku bola a aj doteraz je nainštalovaná normálna verzia
účtovného programu, ktorý firma stále používa. Nešlo o žiadnu skúšobnú verziu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí,
že kúpou tohto notebooku len umelo navyšovala náklady firmy a ona mala tento počítač používať presvoje účely a kúpnu cenu tohto počítača jej ona sťahovala z výplaty, toto nie je pravda. Počítač doposiaľ
v jej firme je a v prípade potreby ho ako dôkaz vie doložiť aj čo do nainštalovaných programov od
momentu, kedy ho žalovaný prevzal od žalobkyne, doposiaľ sa v ňom žiadne zásahy nerobili. K tomuto

notebooku bol k dispozícii aj mobilný internet, brávala si ho žalobkyňa domov s tým, že sa bude učiť v
účtovnom programe. Dňa 31.10.2012, kedy oficiálne ukončili pracovný pomer si napriek tomu žalobkyňa
domov tento notebook zobrala, čo bola konateľka prekvapená a zistila to až v pondelok. Následne
volala žalobkyni, že sa zastaví, na čo ona reagovala, že je u lekára. Žalobkyňa ostala PN, pričom ju
opakovane urgovala, aby priniesla notebook. Zostali dohodnuté, že notebook prinesie do sídla firmy,

kde konateľka žalovaného býva na adrese na Ľ. D., P.. Na sídlo žalobkyňa prišla, ale bez počítača s
tým, že jeho prinesenie podmienila vyplatením dvojmesačného odstupného. Pri tomto rozhovore boli
len ony dve. S uvedeným ona súhlasila, napriek tomu, že podľa zákona na to žalobkyňa nárok nemá.
Zavolala svojej účtovníčke, aby prerobila mzdu a vyplatila žalobkyni popri mzde aj to odstupné. Čo do
dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú do konania predložila žalobkyňa k žalobe (č.l. 6 spisu) toto
znenie dohody vypracovala žalobkyňa. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala žalobkyňa

osobne. V tomto znení ju mala pripravenú a priniesla ju konateľke žalovaného na podpis do sídla firmy,
pričom tým podmienila vrátenie počítača firme. Pri výpočte sumy odstupného (na č.l. 7) 666,48 eur
sa vychádzalo zo zákona, ale bližšie by sa k tomu vedela vyjadriť účtovníčka žalovaného pani Z. U..
Účtovníčka na jej telefonát musela už urobenú mzdu prerobiť, pričom ju upozornila, že žalobkyňa na
takéto odstupné zo zákona nárok nemá, ale že pokiaľ sa vzájomne dodatočne dohodli, žalovaný ako

súkromný podnikateľ môže takéto odstupné vyplatiť. Konateľka žalovaného vo výpovedi nerozporovala
uzavretiedohodyoodstupnom,aletvrdila, žesumaodstupnéhohocisanevyrovnalahodnotenotebooku
a jeho cenu prevyšovala pre ňu mala hodnotu v tom, že v počítači boli jej účtovné údaje za viacero
rokov firmy TRIKOSTRAV. Bol tam celý účtovný predošlý rok 2011, aj roku 2010. Z tohto dôvodu bola aj
vo firme Kross so sídlom v Žiline, aby jej z jedného počítača, ktorý ona užívala tieto údaje preklopili aj

do tohto novozakúpeného notebooku. Na základe toho čakala, že jej žalobkyňa notebook doručí, pričom
ona sa stále vyhovárala, že maródi, že nemôže, tak ona súhlasila s tým, že si ho príde zobrať ku nej
domov. Na čo ona reagovala, že si z počítača potrebuje stiahnuť svoje veci, nejaké fotky alebo čo a že jej
to mal urobiť nejaký jej známy, ktorý sa tomu rozumie. Do výplatného termínu do 14.11.2012 žalobkyňa
nevrátila počítač. Je pravdou, že dovtedy za ňou nebola. Internet v notebooku v Orange pozastavila.

Je pravdou, že mzdu za október 2012 vrátane dohodnutého odstupného tak, ako bol výplatný lístok
žalobkyni na jej účet neposlala práve preto, že ona jej nevrátila notebook. Následne ju kontaktovala
žalobkyňa, že jej neprišla výplata. Na čo ona reagovala tak, že ona doposiaľ podľa dohody nevrátila
notebook, preto jej peniaze na účet neboli poslané. Reagovala tak, že kohokoľvek môže žalobkyňa
počítač do firmy priniesť ( poslať ) a ona obratom, aj hotovostným vkladom na účet ešte v ten deň

túto sumu žalobkyni poukáže. Dňa 16.11.2012 v piatok prišla žalobkyňa na prevádzku do firmy, čomu
predchádzal z jej strany telefonát, či na firme ona je. Konateľka čakala , že počítač žalobkyňa donesie,
čo sa nestalo. Prišla s tým, aby jej dala aspoň zálohu, čo ona aj urobila v sume od 300,- EUR do
350,- EUR. Boli k tomu vystavené dva doklady, jeden výdavkový, ktorý zostal jej a druhý príjmový pre
žalobkyňu.Tietopeniazesižalobkyňaprevzala.Žalovanémutátopotvrdenkazostala,žalobkyňauviedla,

že ide tieto peniaze vložiť na účet, kvôli nejakým platbám, či tak aj urobila to uviesť nevedela. Výdavkový
doklad si ona nalepila pre zúčtovanie do pokladne a pripravila si zároveň aj druhý výdavkový doklad
na zvyšnú sumu. Oba tieto doklady mala nalepené na jednom lístku a pripravené k podpisu prevzatia
zvyšnej časti, potom čo žalobkyňa počítač prinesie. Cez víkend sa nič neudialo. V pondelok 19.11.2012
zobrala zvyšnú časť peňazí, tiež všetky doklady, ktoré bolo treba podpísať, aj dôchodkový evidenčný

list pripravený účtovníčkou, pripravené potvrdenie o odovzdaní počítača, na ktorom potvrdení trvala
samotná žalobkyňa, aby ho pripravila. Pred svojim výjazdom konateľka žalovaného ešte telefonicky
žalobkyňu kontaktovala. Ona jej uviedla, že nie je v podnájme, ale v byte u svojich rodičov, kam za
ňou aj prišla. Keď prišla, v obývačke mala návštevu nejakú paní s dcérou, pán C.. K. tam prítomný
nebol a neboli doma ani jej rodičia. Celé odovzdávanie a prevzatie prebiehalo na chodbe v predsieni.

Žalobkyňa jej ukázala počítač, ona ho len vizuálne skontrolovala, nezapínala ho, v taške na notebook
bol aj mobilný internet, router a požičané knihy. Žalobkyni na podpis predložila všetky doklady, ktoré
podpisovala, boli v dvoch vyhotoveniach. Zvyšok peňazí jej doplatila v hotovosti, mala nachystanú
presnú sumu v obálke, túto sumu si žalobkyňa prepočítala a druhý výdavkový doklad jej podpísala
tak, ako boli nalepené na jednej A4. Tento list si zacvakla do zakladača s klipsom na vrchu a ako sa

ona zohla pre počítač, žalobkyňa jej túto listinu vytrhla zo zakladača, Žalobkyňa následne namietala, že
takáto výška odstupného je podľa nej nízka a že čakala sumu okolo 2 000,- EUR. Tieto potvrdenia jej
nevrátila. Toto jej konanie ona nechápala, stále ju aj v tom čase považovala za kamarátku, brala to ako
skratové chovanie z jej strany. Opakovane ju vyzývala, aby jej ten list s nalepenými dokladmi vrátila, načo ona uviedla, že si to ešte rozmyslí, že na druhý deň ju navštívi vo firme a že sa porozprávajú. Odišla z
tadiaľ otrasená domov, ten lístok tam tiež nechala. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že celú sumu
876,20 EUR žalobkyni takto zaplatil. Na pojednávaní dňa 19.08.2016 konateľka žalovaného uviedla, že

výdavkový a príjmový doklad, ktoré boli prílohou výplatného lístku za mesiac október 2012 sú vyplnené
konateľkou osobne. Toto bolo pôvodne pripravené k riadnej výplate, ale tým, že žalobkyňa prišla v piatok
do firmy a vyslovene potrebovala peniaze na úhradu nájomného, ktoré potrebovala vložiť na účet, tak jej
na základe tohto vystavila výdavkový doklad na sumu 300,- EUR a pre žalobkyňu príjmový doklad, ktorý
ostáva jej. Tieto doklady žalovanému teraz chýbajú, lebo žalobkyňa ich vytrhla konateľke žalovaného

zo zakladača. Navrchu boli doklady o tom, že jej v piatok vyplatila sumu 300,- EUR a ten zvyšok jej
priniesla osobne domov, toto jej žalobkyňa vytrhla. Tiež tam bolo potvrdenie, že jej žalobkyňa vracia
notebook a všetky tieto doklady mala v dvoch vyhotoveniach, ktoré jej žalobkyňa vytrhla zo zakladača,
konkrétne: 1. pripravený registračný list vytlačený od pani účtovníčky pre Sociálnu poisťovňu, ktorý sa
odovzdáva na dôchodkové. Tento do spisu aj doložila a získala ho na žiadosť až z archívu Sociálnej
poisťovne, 2. Potvrdenia pripravené tak, že na jednom výdavkovom a príjmovom doklade bola uvedená

suma 300,- EUR (ktorá suma bola vyplatená v piatok) a príjmový a výdavkový doklad k zvyšku + výplatný
lístok za mesiac 10/2012, toto všetko bolo v dvoch vyhotoveniach. 3. Prevzatie tabletu - potvrdenie
na výslovnú žiadosť žalobkyne, tiež dvojmo. Pri príchode odovzdanie notebooku riešili ako prvé, lebo
vrátením notebooku ona podmienila doplatenie zvyšku žiadanej sumy. Toto sú všetky doklady, ktoré
tam boli. Keď konateľka mala notebook, odovzdala v hotovosti zvyšok peňazí žalobkyni, tá jej potvrdila

prevzatie.Jednovyhotovenievyššiespomínanýchdokladovodovzdalajejadruhé sipripladozakladača
a keď sa zohla po tašku s notebookom, ktorý si žalobkyňa nechala pri svojich nohách, v tom momente jej
tieto založené doklady ona vytrhla. Žalovaná spochybnila dôkaz výsluchom žalobkyňou navrhnutých
svedkov.

8.Svedok pani F. U., nar. XX.XX.XXXX, vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.08.2016 k priebehu
svojej návštevy u žalobkyne počas jej kontaktu so žalovanou uviedla, že niekedy v polovici novembra
2012 navštívila žalobkyňu, bolo to poobede okolo 15.30 hod. Sú kamarátky. Keď prišla do bytu
žalobkyne, boli tam nejakí ľudia na návšteve, ona ich nepoznala. Potom, čo si sadla, zazvonil zvonček a

žalobkyňaišlaotvoriť.Jejpriateľjejmedzitýmrobilkávuadvereostalipootvorené,pretopočularozhovor,
ktorý prebiehal v chodbe bytu. Je pravdou P. M. ona nevidela, ale podľa hlasu vie, že to bola ona, pozná
ju dlhšie, bola jej zákazníčkou. Vie, že žalobkyňa, keď išla za ňou zobrala počítač, nejaké knihy a ona
len započula, ako žalobkyňa vraví: ,, Pokiaľ mi nedáš všetky tie peniaze, ja ti to nepodpíšem!“. Chvíľu
sa ešte rozprávali, pani M. potom odišla, nedohodli sa. Nepamätá sa, že by mala žalobkyňa po návrate

niečo v ruke, bola rozčúlená. Určite keď sa vracala, počítač a knihy v rukách nemala. Pri tej návšteve
sa žalobkyne na to spýtala, či jej p. M. niečo nedala, na čo žalobkyňa reagovala, že nič.

9.Svedok pán Z. I., nar. XX.XX.XXXX, na pojednávaní dňa 19.08.2016 uviedol, že bol u žalobkyne
na návšteve v čase, kedy ju navštívila konateľka žalovaného. So žalobkyňou sú kamaráti. Išli jej

zagratulovať spolu s dcérou a ženou. Bol tam on, jeho manželka L. I., ich dcéra G. I., U. K. a priateľka,
ktorá vypovedala ako svedok, tá prišla chvíľu po ich príchode. Ako u žalobkyne sedeli, niekto zazvonil,
žalobkyňa išla otvoriť, oni ostali v izbe, ona ostala na chodbe. Otvorila dvere, bola nahnevaná, prišla s
tým, že musí šéfke vrátiť nejaké veci, vrátila sa na chodbu, potom išli domov, lebo mu končila vychádzka.
Nevšimol si, či žalobkyňa držala niečo v rukách pri ich odchode.

10.Svedok C.. U. K., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 19.08.2016 uviedol, že so žalobkyňou žijú
ako partneri už dlhšiu dobu, cca 15-16 rokov. Pani M. pozná, bola priateľkou žalobkyne. Svedok uviedol,
že ani mzda, ani odstupné pri odchode Bc. M. vyplatené žalobkyni neboli. Po jej odchode žalobkyňa
prišla, položila na stôl určité množstvo nejakých papierov, nevie povedať akých, lebo sa do toho nestaral,

nelistoval ich. Žiadne peniaze on nevidel. Žalobkyňa po jej odchode bola nahnevaná a to z toho dôvodu,
že jej pani Košecká nič nevyplatila. V čase návštevy pani M. určite v byte bol, čakali manželov I..
Bol vtedy v byte, čo vedia potvrdiť aj ostatní tam vtedy prítomní. Je pravdou, že on a p. M. boli veľmi
dobrí priatelia, no tento kamarátsky vzťah sa pokazil jej vinou. Má vedomosť, že žalobkyňa bola žiadať
žalovaného o vyplatenie týchto peňazí pred inkriminovaným stretnutím. Jeden deň spomínala, že si ide

pre mzdu, bol to určite piatok pred stretnutím v byte, ktoré prebehlo nasledujúci pondelok. Táto suma
jej však vyplatená nebola, vie to, lebo jej požičiaval hotovosť asi 300,- EUR, do banky potrebovala niečo
vyplatiť. Žalobkyňa mu potom oznámila, že za pani M. pôjde znova pre tú mzdu, ale túto jej ona doposiaľ
určite nevyplatila.11.Svedok Z. U., narodená XX.X.XXXX, vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.10.2016 uviedla,
že žalobkyňa mala ukončený pomer k 31. októbru. Podľa dochádzky ona urobila výplatu, túto

odniesla, žalobkyni určite vypracovala zápočtový list, pretože to sú bežné postupy, keď je ukončený
pracovný pomer, ona robí zápočtový list, potvrdenie o zdaniteľnej mzde pre daňové účely, evidenčný list
dôchodkového zabezpečenia, to určite urobila a odniesla. Následne po odnesení vypracovanej výplaty
za október jej telefonovala pani konateľka, že došlo tam k zmene, že mám vypočítať dvojmesačné
odstupné a výplatu žalobkyni opraviť. Čo na jej pokyn urobila, vypočítala podľa Zákonníka práce

( ďalej len ZP) ako vyšiel priemer 2-mesačné odstupné, ktoré potom zahrnula do výplaty. Žalobkyňa
neodpracovala ani celý rok ale bolo jej p. M. povedané, že sú takto dohodnuté a aj napriek tomu, že
to ZP neumožňuje, aby to odstupné vypočítala a aby to takto v mzdách spracovala. Ďalej uviedla,
že pre žalovaného vypracúva podľa dochádzky mesačné mzdy, odvody čo sa týka inštitúcií to je SP,
VšZP a tiež zdravotné poisťovne, plus každý mesiac posiela elektronicky prehľad na daňový úrad, to je
mesačný prehľad o zrazených daniach, potom sumarizáciu miezd za všetkých zamestnancov, čo dáva

ďalej na spracovanie účtovnícke, ktorá to určite zaúčtuje do interných dokladov. K vypracovaniu dohody
o skončení pracovného pomeru svedok uviedol, že ju robila konateľka žalovaného, nebola jej doručená
hneď s dochádzkou. V dohode bola formulka že sa dohodli, že bude vyplatené odstupné.

12.Svedok Z. I., narodená XX.XX.XXXX, vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.10.2019 uviedla,

že robí vo firme TRIKOSTRAV od roku 2014, v roku 2013 bola na materskej dovolenke, p. M. ju
požiadala aby jej pomohla s vypracovaním daňového priznania, ktoré už mala vypracované, ale boli
tam nejaké nezrovnalosti, na ktoré ju upozornil daňový úrad, takže v podstate sa dostávali do dokladov
z roku 2012. Prišli na to, čo sa týka tohto účtovného dokladu, teda tohto súdneho pojednávania, že je
evidované v pokladni manko, ktoré keď vyčíslili, p. M. povedala, že to je výplata, ktorú vyplatila pani

bývalej zamestnankyni, v podstate že ten doklad stále je , ale nie je podpísaný a v podstate nie je tam
dátum, nakoľko jej bývala zamestnankyňa podľa vyjadrenia p. M. vytrhla doklady a sa to muselo vystaviť
nanovo. Dokazuje to aj pokladničná kniha, výdavkový pokladničný doklad z pokladne s týmto dátumom
a ešte - príjmový doklad z 15.11.2012 o tom že p. M. skutočne vybrala z účtu, z bežného účtu kartou
1000,- EUR na to, aby vyplatila túto sumu, avšak chýbal ten výdavkový doklad, ten príjmový doklad je

v skutočnosti zaúčtovaný na bežnom účte a táto transakcia zaznamená v pokladní týmto príjmovým
dokladom s tým skutočným dátumom, ako to bolo vložené do pokladne. Z účtovného pohľadu ide o
doklad, ktorý nemá prílohu, vykazovali schodok v pokladni a museli o tom účtovať, na výdavkovom
doklade založenom v účtovníctve chýba podpis od žalobkyne.

13.Z výpisu Obchodného registra žalovaného ( č.l. 4) je preukázané, že konateľkou žalovaného je od
17.08.2007 Bc. L. M..

14.Z č.l. 6 mal súd preukázané, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa
31.10.2012 ukončili pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 31.10.2012. Zároveň

sa dohodli, že zamestnancovi bude vyplatené odstupné vo výške dvoch mesačných platov. Listina je
podpísaná žalobkyňou a konateľkou žalovaného, predložila ju žalobkyňa.

15.Na č.l.124 z listinného dôkazu do konania predloženého žalovaným je preukázané, žalobkyňa ako
zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa 31.10.2012 ukončili pracovný pomer dohodou podľa

§ 60 Zákonníka práce ku dňu 31.10.2012. Listina je podpísaná žalobkyňou a konateľkou žalovaného,
s poznámkou pripísanou zrejme konateľkou ,,odhlásená zo SP 31.10.12“. Absentuje text z č.l. 6: ,,
Zamestnancovi bude vyplatené odstupné vo výške 2 mesačných platov“ ktorý text je uvedený v dohode
predloženej žalobkyňou na listine čl.6 spisu.

16.Z výplatného lístka za mesiac 10/2012 na č.l. 7 je zrejmá základná mzda žalobkyne vo výške 298,75
EUR a výška sumy odstupného 666,48 EUR, údaj k sume na osobný účet je uvedená suma 876,20 EUR.

17.Z pracovnej zmluvy na č.l. 8 je preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako
zamestnanec uzavreli dňa 02.04.2012 pracovnú zmluvu, s nástupom do práce 02.04.2012 na

vykonávanie práce - pracovník v prevádzke, s miestom výkonu práce: Súkromná školská jedáleň U.
slovenskej XX, P., na neurčito. Mesačná hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 317,- EUR a výplatný
termín vždy 14. deň nasledujúceho mesiaca.18.Z Evidenčného listu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne k poistencovi t.j. žalobkyni na
č.l. 10 je preukázaná výška vymeriavacieho základu poistenca ( žalobkyne) za obdobie dôchodkového
poistenia od 02.04.2012 do 31.10.2012 v sume 2.635,42 EUR, s opatreným podpisom žalobkyne pri

uvedenom údaji.

19.Z Evidenčného listu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne k poistencovi t.j. žalobkyni na
č.l. 29, ktorý v spore predložil žalovaný a bol ním vyžiadaný zo Sociálnej poisťovne ako kópia je
preukázaná výška vymeriavacieho základu poistenca ( žalobkyne) za obdobie dôchodkového poistenia

od 02.04.2012 do 31.10.2012 v sume 2.635,42 EUR, s opatreným podpisom žalobkyne pri uvedenom
údaji, ktorý sa nezhoduje s podpisom žalobkyne na evidenčnom liste č.l. 10.

20.Zo Zápočtového listu na č.l.12 , vystaveného dňa 04.11.2012 pani T. Melničákovou je zrejmé že
žalobkyni sa započítalo 213 odpracovaných dní u žalovaného na pozícii prevádzkový pracovník v dobe
02.04.2012 do 31.10.2012.

21.Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby žalobkyne za rok 2012 na č.l. 48 a nasl. je
preukázaný úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v tomto roku v sume 2.815,25 EUR, na č.l. 50
spisu ako strany 5 tohto daňového priznania je vyhlásenie žalobkyne, že všetky údaje uvedené v tomto
daňovom priznaní sú správne a úplne, čo potvrdila svojim podpisom k 21.02.2013.

22.Z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň ,
daňovombonusenavyživovanédeti zaobdobie2012podľazák.č.595/2003Z.z.načl.51jepreukázaný
úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti u predchádzajúceho zamestnávateľa
žalobkyne Kvalita , spol. s r.o. so sídlom P.. O. XX/XXX, P. za obdobie prvých troch mesiacov roku 2012

v sume 179,83 EUR.

23.Z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň ,
daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie 2012 podľa zák.č. 595/2003 Z.z. na čl. 52 je
preukázaný úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti u zamestnávateľa žalobkyne

TRIKOSTRAV, s.r.o. so sídlom v Prievidzi, Ľ. Ondrejova 38 za obdobie od 4. do 10. mesiaca roku 2012
v sume 2.635,42 EUR.

24.Z výpisu z osobného účtu žalobkyne za obdobie od 01.09.2012 do 31.12.2012 na č.l. 54 a nasl. je
zrejmé,že11.09.2012bolažalobkynipoukázanážalobcommzdavovýške274,93EUR, dňa12.10.2012

vo výške 264,12 EUR, dňa 16.11.2012 preukázaný vklad v hotovosti vo výške 300,- EUR.

25. Z Potvrdenia o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského Sociálnej poisťovne, pobočky
Prievidza z 24.02.2016 na č.l. 62 je preukázaný pracovný pomer žalobkyne u Kvalita, spol. s.r.o. od
01.05.2011 do 31.03.2012, obdobie pracovného pomeru u žalovaného od 02.04.2012 do 31.10.2012 a

obdobie vyplácaných nemocenských dávok v období od 01.11.2012 do 31.12.2012.

26. Zo Mzdového listu na č.l. 69, vystaveného žalovaným za rok 2012 je preukázaná výška odstupného
v mesiaci október 2012 666,48 EUR a celkový úhrn príjmov v tomto mesiaci 1101,39 EUR, celkom v
sume 3301,90 EUR , tiež suma v kolónke osobný účet 876,20 EUR.

27.Z prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane na č.l. 71, konkrétne za mesiac 10 roku 2012 je v I. časti bodu 8 uvedená
suma odvedených odvodov k 14.11.2012 vo výške 451,29 EUR ( zrealizovaných zamestnávateľom v
tejto výške dňom 14.11.2012 podľa bankového potvrdenia o vykonanej platbe na č.l. 84 a 87), na str. 73

z časti V. je zrejmé, že údaje sa týkajú žalobkyne , v bode 3 tejto časti je uvedená suma 1101,39 EUR
ako úhrn príjmov a v bode 6 suma zrazených preddavkov na daň 140,49 EUR.

28.Z hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti na č.l. 74 z časti IV. tohto tlačiva
je ako úhrn príjmov na 7 mesiacov uvedená suma 3301,90 EUR.

29.Z Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 na č.l.88, vystaveného
žalovaným dňa 07.11.2012 na daňovníka t.j. žalobkyňu, je ako úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov
zo závislej činnosti uvedená suma 3 301,90 EUR.30.Z oznámenia Z. U. o výpočte odstupného zo dňa 17.06.2016 na č.l. 120 je zrejmé, že Z. U., ako
majiteľka firmy Z. U. Y. so sídlom M. B. X/X, P. vypočítala odstupné pre žalobkyňu ako násobok

priemerného mesačného zárobku, rozhodujúcim obdobím bol kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku , v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, v tomto prípade to bol 3 štvrťrok roku 2012 kde
jej priemerný mesačný príjem bol 333,24 EUR a 2 - mesačné odstupné bolo vypočítané v sume
666,48 EUR. Ďalej uviedla, že podľa Zákonníka práce žalobkyni odstupné ani nepatrilo, pretože vo firme
odpracovala na hlavný pracovný pomer 7 mesiacov a odhlásená bola zo Sociálnej poisťovne podaním

z 31.10.2012.

31.Z dokladu o kúpe notebooku z registračnej pokladne na č.l. 122 a z výpisu z účtu žalovaného o platbe
kartou na č.l.123 je preukázané, že notebook zakúpil dňa 02.04.2012 žalovaný za kúpnu cenu 506,20
EUR.

32.ZČestnéhoprehlásenia zodňa31.08.2016nač.l.154jepreukázané,že paniF.U.sidňa13.07.2012
požičala od C.. U. K. hotovosť vo výške 700,- EUR , ktorú sa zaviazala splatiť do 31.10.2012 v dvoch
splátkach prvú splátku vo výške 200,- EUR v hotovosti dňa 18.09.2012 a druhú vo výške 500,- EUR v
hotovosti dňa 31.10.2012.

33. Z listiny na č.l. 155 je zrejmé že pani F. U. dňa 13.07.2012 prevzala pôžičku v sume 700,- EUR od
C.. U. K., ktorú sa zaviazala splatiť do 31.10.2012.

34.Z výpisu s účtu žalovaného z01.12.2012 na č.l. 162 príloha č. 2 je preukázané, že dňa 14.11.2012
bol z účtu realizovaný výber v sume 1000,- EUR.

35.Z príjmového pokladničného dokladu č. 114/2 z 15.11.2012 na č.l. 162 príloha č. 3 je preukázané, že
suma 1000,- EUR bola vložená do pokladne žalovaného.

36.Zo strany 27 a 31 pokladničnej knihy žalovaného na č.l. 162 príloha č. 4 je preukázaná dotácia

pokladnedňa15.11.2012vovýške1000,-EURak31.12.2012výplatamiezd zamestnancomvhotovosti
vo výške 876,20 EUR.

37.Na č.l. 162 príloha č. 5 je založený výdavkový daňový doklad vystavený dňa 31.12.2012 žalovaným
do svojho účtovníctva na sumu 876,20 EUR.

38.Z čestného prehlásenia pani Y. X. na č.l. 163 je preukázané, že menovaná bola zamestnankyňou
žalovaného, mala s konateľkou žalovaného vážny problém, nakoľko jej odmietla vyplatiť mzdu a
odstupné, čo musela riešiť až cez L.. L. F..

39.Na č.l. 166 a nasl. je preukázaná SMS - komukácia medzi žalobkyňou a konateľkou žalovaného v
spornom období.

40.Zo Zoznamu úhrad za 10/2012 na č.l 171 pod osobným číslom 145 a položkou 1700 je zaúčtovaná
mzda 876,20 EUR.

41.Právne súd spor posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v

súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 60 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na
skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.(2) Dohodu o skončení

pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené
dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 118 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ je
povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru odstupné
vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u
zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa § 76 ods. 1 až 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru (1)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného

mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.(2) Ak bola
zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím
plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto
žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je
násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná

doba podľa § 62.(3) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v
pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.(4)
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov,
že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím

príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz
spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa

sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

Podľa § 76 ods. 8 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru

zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4.

Podľa § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu skončenia pracovného
pomeru (1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje

zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas
celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

42.V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecnenepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné

bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, dôkazné bremeno tak neuniesla, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena.

43.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne o zaplatenie sumy

876,20 EUR s príslušenstvom nie je dôvodná. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Mal za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
bol ukončený dohodou ku dňu 31.10.2012, ktorú dohodu vypracoval žalovaný prostredníctvom svojej
konateľky,čovyplynulozvykonanéhodokazovania.Dôvodpreukončeniepracovnéhopomeru vdohode

vymedzený nebol. Uvedená dohoda však vyjadrovala vôľu obidvoch účastníkov skončiť pracovný pomer
bez vymedzenia dôvodu, jej neplatnosť ani jedna zo strán sporu nenamietala a súd v rámci sporového
konaniasaaniprejudiciálnenemoholzaoberaťotázkouplatnostidohodyoskončenípracovnéhopomeru
z 31.10.2012. Treba však dodať, že neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá na
platnosť takejto dohody vplyv. V konaní tak nebolo sporné, že na základe vzájomnej a dostatočne

určitej prejavenej vôle v písomnej forme účastníkov došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou. V
konaní bolo sporným, či žalovaný vyplatil žalobkyni mzdu za mesiac október 2012 spolu s odstupným,
dohodnutým vo výške dvoch mesačných platov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že základná mzda za mesiac október 2012 bola vypočítaná vo výške 298,75 EUR a odstupné vo výške
666,48 EUR, čo predstavovalo mzdu spolu 1101,39 EUR brutto a sumu 876,20 EUR netto. Uvedená

suma nebola žalovaným zaplatená v riadnom výplatnom termíne. Žalovaný namietol, že žalobkyňa
odmietla vrátiť majetok žalovaného a to notebook v ktorom bol špeciálny účtovný program s údajmi
spoločnosti žalovaného. Vzhľadom k tomuto jej žalovaný skutočne mzdu v určenom termíne nevyplatil.
Žalobkyňa, ako to v spore tvrdil žalovaný, podmienila vrátenie notebooku dohodou o dvojmesačnom
odstupnom, na ktoré nemala zákonný nárok. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z

dôvodu, že sumu 876,20 EUR žalobkyni zaplatil a to na dvakrát, zálohovo v sume 300,- EUR dňa
16.11.2016 a zvyšok nároku dňa 19.11.2016. Na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania má
súd za preukázané, že žalovaný sumu 876,20 EUR žalobkyni vyplatil, keď v spore uniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení a preukázal, že žalovanú sumu riadne zaúčtoval vo svojom účtovníctve a
dostatočne preukázal aj to, že z tejto sumy aj riadne odviedol daň. Zo mzdového listu žalobkyne

mal súd preukázaný celkový príjem za odpracované obdobie teda hrubú mzdu vo výške 3.301,90
EUR a sumu odstupného vo výške 666,48 EUR, rozdiel predstavuje sumu 2.635,42 EUR. V daňovom
priznaní za rok 2012, ktoré predložila príslušnému daňovému úradu samotná žalobkyňa je preukázaný
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov žalobkyne v tomto roku v sume 2.815,25 EUR ako
súčet príjmu u jej predchádzajúceho zamestnávateľa v sume 179,83 EUR a príjmu, ktorý dosiahla u

žalovaného v sume 2.635,42 EUR. Súčasťou tohto daňového priznania je aj vyhlásenie žalobkyne,
že všetky údaje uvedené v tomto daňovom priznaní sú správne a úplne, čo žalobkyňa potvrdila svojim
podpisom k 21.02.2013. Rovnako z Evidenčného listu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne
k poistencovi t.j. žalobkyni je preukázaná výška vymeriavacieho základu poistenca ( žalobkyne) za
obdobie dôchodkového poistenia od 02.04.2012 do 31.10.2012 v sume 2.635,42 EUR, s opatreným

vlastnoručným podpisom žalobkyne pri uvedenom údaji ( č.l.10). V konaní mal súd za preukázané, že
žalobkyňa tento evidenčný list dôchodkového poistenia podpísala, pričom právne irelevantným ostáva
tvrdenie žalobkyne, že v ňom uvedenú koncovú sumu 2.635,42 EUR nemala z čoho prekontrolovať,
ani ju pri podpise nekontrolovala. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyni zálohovo dňa 16.11.2016 vyplatil
sumu 300,- EUR, ktorú sumu žalobkyňa následne vložila na svoj účet v banke bolo podľa názoru súdu

preukázané výpisom z osobného účtu žalobkyne. Z predloženej SMS - komunikácie dňa 16.11.2016
je preukázané, že žalobkyňa potvrdila svoj osobný kontakt s konateľkou žalobcu v tento deň a to
v kancelárii žalovaného. Ak žalobkyňa naopak v konaní tvrdila, že túto sumu 300,- EUR jej požičal
priateľ C.. U., s ktorým žije a to následne po tom, čo jej žalovaný dňa 16.11.2016 nič nezaplatil a onamusela pokryť povinné platby realizované z jej účtu, na preukázanie aj tohto tvrdenia navrhla výsluch
svedka C.. K. a predložila čestné prehlásenie zo dňa 31.08.2016 od pani F. U., o tom, že menovaná
si dňa 13.07.2012 požičala od C.. U. K. hotovosť vo výške 700,- EUR a túto sa zaviazala splatiť do

31.10.2012 v dvoch splátkach ( prvú splátku vo výške 200,- EUR v hotovosti dňa 18.09.2012 a druhú
vo výške 500,- EUR v hotovosti dňa 31.10.2012). Uvedenými dôkazmi chcela žalobkyňa preukázať,
že v spornom období jej priateľ C.. K. takouto hotovosťou skutočnej disponoval, sumu 300,- EUR
jej on požičal v hotovosti a následne ju ona dňa 16.11.2012 vložila na svoj účet. Žalovaný v konaní
namietol, že predvolaný svedok C.. K. sa vo svojej svedeckej výpovedi o týchto skutočnostiach vôbec

nezmienil, žalovaný namietol tiež účelovosť tohto dôkazu, keď ho žalobkyňa do konania predložila až
po zrealizovaní dôkazu výpisom z jej osobného účtu. Súd dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie
dostatočnepreukázalvýpisomzúčtužalobkyneapokiaľžalobkyňatvrdila,žekonateľkaBc.M.otakomto
hotovostnom vklade mala vedomosť práve od nej, povedala jej to, keď sa dňa 16.11.2016 osobne stretli,
nijako toto tvrdenie nepreukázala. Žalovaný spochybnil vykonané dokazovanie výsluchom svedkov,
ktorých v konaní navrhla žalobkyňa. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že svedkovia majú k osobe

žalobkyne kamarátky vzťah a svedok C.. K. so žalobkyňou dokonca partnerský vzťah v trvaní 15
resp.16 rokov. Špecifikom výsluchu takýchto osôb, majúcich blízky vzťah k jednej zo strán sporu ako
svedkov v konaní je užšia väzba svedka so stranou sporu, je teda možné u nich predpokladať silnejší
záujem takéhoto svedka na výsledku konania ako u iných osôb. Predvolaní svedkovia však boli súdom
na začiatku svojho výsluchu riadne poučení a chceli vypovedať. Súd pri hodnotení z ich výsluchu

získaných informácii postupoval ako u ďalších dôkazov a predovšetkým v kontexte ostatných dôkazov
zisťoval, či je ich výpoveď pravdivá. Tu súd poukazuje na nález ÚS SR z 9.6.2015 sp. zn. III. ÚS
276/2014-29, podľa ktorého spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba
na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť
výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy

jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi
sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť medzi dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň
by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej ,,prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení
účastníkov konania. Všetci, tak pani U., p. I. ako aj C.. U. K. vo svojich výpovediach zhodne potvrdili,
že pani M. do bytu žalobkyne skutočne prišla. P. U. tvrdila, že žalobkyňa odniesla do chodby bytu

p. M. počítač, nejaké knihy a počula, že žalobkyňa odmietla Bc. M. niečo podpísať, kým jej nedá
všetky peniaze. Svedkovia vo výpovedi verbalizovali svoju vedomosť, že konateľka žalovaného Bc.
M. pri svojej návšteve u žalobkyne dňa 19.11.2012 jej nezaplatila žiadnu sumu, túto vedomosť však
nadobudli len od samotnej žalobkyne, ktorá sa takto pred nimi vyjadrila a to po odchode Bc. M.,
pričom je zrejmé, že oni sami pri ich vzájomnom kontakte a ich komunikácii, ktorá prebiehala v inej

miestnosti bytu osobne neboli. Ak v konaní žalobkyňa predložila k nahliadnutiu príjmový a výdavkový
doklad, ktoré boli, ako to na pojednávaní uviedla právna zástupkyňa žalobkyne prílohou výplatného
lístku za mesiac október 2012 a na pojednávaní dňa 19.08.2016 k týmto listinám prebiehalo na návrh
žalobkyne ďalšie dokazovanie dovypočutím Bc. M., z protokolácie vyplýva, že príjmovým a výdavkovým
dokladom žalobkyňa disponuje a udáva, že ich predkladá v origináli súdu, fakticky k ich založeniu

do súdneho spisu ako dôkazu nedošlo, v spise sa tieto doklady nenachádzajú, hoci nimi žalobkyňa
disponuje. Právny zástupca žalobkyne bol po tomto pojednávaní nahliadať dňa 24.8.2016 do súdneho
spisu ( č.l. 146), napriek tomu tieto listiny do konania ani dodatočne nepredložil. S poukazom však
na § 153 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany včas, pričom je preukázané, že týmto dôkazom žalobkyňa disponovala už v čase

podania žaloby, čo vyplýva jednak z priebehu pojednávania dňa 19.08.2016 ako aj z č.l.7 spisu, kde
z tohto listu je zrejmé, že v čase vyhotovenia fotokópie výplatného lístku disponovala žalobkyňa aj
príjmovým a výdavkovým dokladom, ktoré ako sama žalobkyňa uviedla, boli prílohou výplatného
lístku za mesiac október 2012 a na ktoré sa odvoláva, že nie sú ňou podpísané. Napriek uvedenému
mal súd vykonaným dokazovaním za dostatočne preukázané, že žalovaná suma žalobkyni vyplatená

bola, a pokiaľ žalobkyňa tvrdila opak, v spore to nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju
zaťažovalo. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Na záver súd dodáva, že suma
odstupného bola žalovaným ako zamestnávateľom vypočítaná ako násobok priemerného mesačného
zárobku t.j. 2 krát 333,24 EUR v sume 666,48 EUR. Žalobkyni však v zmysle Zákonníka práce ( ďalej
ZP) zákonný nárok na vyplatené odstupné nevznikol, čo v konaní opakovane namietol aj žalovaný.

Základným účelom a cieľom inštitútu odstupného je kompenzácia poskytovaná zamestnancovi zo
strany zamestnávateľa z dôvodu, že jeho pracovný pomer sa končí z dôvodov, spočívajúci v osobe
zamestnávateľa, čo v tomto prípade žalobkyňou preukázané nebolo. Skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je základným predpokladom vzniku nároku na vyplatenie odstupného akoinštitútu kompenzačného charakteru. Podľa názoru súdu samotné skončenie pracovného pomeru však
nemožno klasifikovať ako iný prípad poskytnutia odstupného podľa § 76 ods. 8 ZP. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia zamestnávateľ môže vo svojich interných predpisoch stanoviť, že zamestnancovi bude

patriť odstupné aj v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru ako v prípadoch, subsumovaných
pod ustanovenia § 76 ods. 1 až 4 ZP. Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na
okolnosti, za ktorých sa urobil zodpovedá dobrým mravom. Odstupné ako právny inštitút v podmienkach
pracovného práva nemôže však byť využívaný zamestnancami ako šikanózny prvok. Po vykonanom
dokazovaní dospel súd k tomu záveru, že odstupné bolo medzi stranami sporu skutočne podmienené

vrátením notebooku žalobkyňou späť do fyzickej dispozície žalovaného ako jeho majetku. V konaní
nebolo sporné, že v momente ukončenia pracovného pomeru t.j. ku dňu 31.10.2012 bol notebook
fyzicky v dispozícii žalobkyne a odovzdaný žalovanému až dňom 19.11.2016. Takéto dojednanie preto
bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že dôvodom dohody o odstupnom bola
tá skutočnosť, že ona súhlasila s ,,antidatovaním“ ukončenia pracovného pomeru dohodou k dátumu
31.10.2016, v konaní toto jej tvrdenie nepreukázala, rovnako však aj v takomto momente súd poukazuje

na znenie § 15 Zákonníka práce. Žalovaný v spore opakovane verbalizoval, že odstupné žalobkyni
vyplatil a to aj napriek tomu, že na odstupné, dohodnuté vo výške dvoch mesačných platov žalobkyňa
nemala zákonný nárok. Súd zastáva rovnaký názor odvolávajúc sa na platnú judikatúru a v nej
vyslovené právne názory, že odstupné neprislúcha v prípadoch, keď k skončeniu pracovného pomeru
dôjde bez uvedenia dôvodov a že dohoda o odstupnom, ktorá je uzavretá v rámci dohody o skončení

pracovného pomeru je neplatná, ak sa pri výpočte odstupného vychádza z dohodnutej mesačnej mzdy
a nie priemerného mesačného zárobku ( R 97/1999). V tomto prípade síce suma odstupného bola
žalovaným teda zamestnávateľom vypočítaná ako násobok priemerného mesačného zárobku, avšak
text zmluvy na č.l.6 súdneho spisu jasne deklaruje vzájomnú dohodu zamestnanca a zamestnávateľa v
tom znení, že zamestnancovi bude vyplatené odstupné vo výške dvoch mesačných platov. S poukazom

na všetko uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

44.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a
preto mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

45.O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.