Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/367/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200347
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816200347.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Y. proti žalovanému: H. o zaplatenie
2.015,87 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna
2016 č.k. 12C/7/2016 - 95, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.015,87
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.015,87 Eur od 28.10.2014 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu
náhradu trov konania vo výške 704,03 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 796 ods. 1,
2, § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej článkami 12, 13 poistných podmienok a ustanoveniami
§ 39, § 3 ods. 1, 2, 3, § 575 ods. 1, 2, § 800 ods. 1, 3, § 801 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
§ 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že návrh na uzatvorenie zmluvy bol navrhovateľovi predložený zo strany žalovaného, ktorý návrh
žalobca akceptoval. Žalobca vstupoval do poistného vzťahu so žalovaným so znalosťou parametrov
poistného vzťahu a to výšky poistného, doby poistného a výšky odplaty pri dožití a smrti. Z tohto je
nespochybniteľné, že uzatvorením zmluvy vznikol medzi účastníkmi súkromno-právny vzťah, v ktorom
boli oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zaviazali. Žalovaný vo
svojich vyjadreniach uvádzal dôvod, pre ktorý odmietol uhradiť žalobcovi poistné plnenie absolútnou
neplatnosťou poistnej zmluvy z dôvodu nesprávneho určenia výšky poistného a na základe poistno-
matematických metód. Podľa právneho názoru súdu však táto skutočnosť nemôže mať za následok
postup zvolený žalovaným, pretože žalobca sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácie nepodieľal. Z
ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 01.05.2014 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna
zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Pokiaľ by aj bolo preukázané,
že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené
nesprávnou kalkuláciu, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je
viazaný, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody, resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na
základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne
za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. To, že by prípadne rozhodnutím
iného subjektu vznikla poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobcu voči
poisťovni. Skutočnosť, že žalovaný odvodzuje neplatnosť zmluvného vzťahu pre nemožnosť plnenia
z dôvodu nesprávneho postupu orgánu dohľadu nad poisťovníctvom a nie z dôvodu zmeny právneho
predpisu vyplýva aj zo skutočností, že ani v čase udelenia povolenia na výkon poisťovacej činnosti, toznamená 30.05.1995, vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, neumožňoval určovať výšku
poistného v rozpore s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala
splniteľnosť záväzkov poisťovne. Dôsledkom toho bola skutočnosť, že povolenie na výkon poisťovacej
činnosti udeľoval štát prostredníctvom dozorového orgánu. Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému
pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom bez schvaľovania obchodného plánu, ktorého
súčasťou boli aj kalkulácie, nie je podľa názoru súdu pre posúdenie nároku žalobcu významná. Preto súd
uložil žalovanému zaplatiť povinnosť žalobcovi žalovanú istinu, ktorá predstavovala v zmluve dohodnuté
poistné plnenie ku dňu skončenia poistenia, to znamená ku dňu 27.10.2014. Žalovaný si zmluvnú
povinnosť voči žalobcovi riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, preto súd uložil v súlade s
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanému povinnosť zaplatiť od 28.10.2014 teda v deň
nasledujúci po poistnej udalosti v zákonnej výške 5,05% ročne v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že žalobca bol v konaní
v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, spolu vo výške 704,03 Eur.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolania žalovaný, ktorý uviedol, že sa odvoláva proti všetkým
výrokom rozsudku, pretože považuje rozsudok za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu. Ďalej
uviedol v odvolaní, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodu uvedených v § 205 ods. 2 písm.
a/, b/, c/, d/, e/, f/ OSP. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu ako nedôvodnú zamietne alebo ak dôjde k záveru, že v okolnostiach prípadu sú dané dôvody
na zrušenie rozsudku podľa § 221 OSP, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že chýbajúce náležitosti odvolania spočívajúce v odôvodnení
a konkretizácii odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 1 OSP doplní žalovaný po postupe súdu podľa
§ 209 ods. 1 OSP.
4. K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že v podanom formulárovom
odvolaní poukázal žalovaný na neplatné a neúčinné ustanovenia procesného predpisu, teda Občiansky
súdny poriadok, pričom rozsudok súdu prvej inštancie bez ďalšieho odôvodnenia označil ako nezákonný
a nesprávny v celom rozsahu. V rámci odvolacieho návrhu požaduje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne, prípadne zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie, vec mu vráti na ďalšie konanie. Nakoľko podané odvolanie neobsahuje nijakú skutkovú ani
právnu argumentáciu žalovaného, na ktoré by mohol žalobca relevantným spôsobom reagovať, v rámci
odvolacieho konania sa žalobca výlučne pridržiava všetkých svojich písomných a ústnych prednesov
a podanej žaloby a napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. Zároveň žiadal, aby
rozsudok Okresného súdu Prievidza bol ako vecne správny potvrdený a zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.
5. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť
podľa § 386 písm. d/ CSP, nakoľko odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 CSP a v prípade
odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať z nasledovných dôvodov:
7. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP vyplýva, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.
8. Tak ako vyplýva z prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti
Civilného sporového poriadku. Predkladateľ pamätá aj na situácie, keď by nová právna úprava zhoršila
postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení. V odôvodnených prípadoch sú ustanovené
výnimky z tohto základného pravidla.9. V prejednávanej veci preto na posúdenie daného právneho vzťahu v prvom rade odvolací súd
s prihliadnutím na prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku posudzoval, podľa ktorého
procesného predpisu je potrebné posudzovať daný právny vzťah. Rozsudok čo do veci samej bol
vyhlásený súdom prvej inštancie dňa 27.06.2016, to znamená za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Následne však toto rozhodnutie bolo doručované stranám sporu po 01.07.2016, to
znamená za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom žalobca prevzal rozhodnutie súdu prvej
inštancie dňa 08.07.2016 a žalovaný dňa 26.07.2016. S prihliadnutím na prechodné ustanovenia
Civilnéhosporovéhoporiadkuaokamžitúaplikovateľnosťprocesnýchpredpisovpotomposudzovaldané
odvolanie odvolací súd podľa predpisov Civilného sporového poriadku v náväznosti na ustanovenia
prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť,
že odvolanie žalovaného bolo podané dňa 04.08.2016. Preto z tohto pohľadu boli posudzované aj
náležitosti odvolania žalovaného proti rozsudku.
10. Podľa § 386 písm. d/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 ak pre
vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
11. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
12. Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
13. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd
nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje pri preskúmaní
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne podľa ust. §
386 CSP, pričom v náväznosti na písmeno d/ citovaného ustanovenia CSP odvolanie musí obsahovať
náležitosti, ktorými sú všeobecné náležitosti podania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, teda odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha, teda odvolací návrh. Pokiaľ odvolanie neobsahuje tieto náležitosti a pre
vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd takéto odvolanie uznesením
odmietne.
15. V prejednávanej veci vo včas podanom odvolaní žalovaný síce uviedol všeobecné náležitosti
odvolania, to znamená proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda a čoho
sa odvolateľ domáha, avšak z podaného odvolania nie sú zrejmé odvolacie dôvody. V tomto smere
je v celom rozsahu dôvodná námietka, uvedená vo vyjadrení žalobcu, ktorý namietal, že žalovaný
vo svojom odvolaní použil neplatný procesný predpis Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny
poriadok bol zrušený ku dňu 30.06.2016 a bol nahradený Civilným sporovým poriadkom s účinnosťou od
01.07.2016. Keďže však odvolanie zo strany žalovaného bolo podané za účinnosti nového procesného
predpisu, ktorý je okamžite aplikovateľný v prejednávanej veci, dospel v konečnom dôsledku odvolacísúd k záveru, že nakoľko odvolanie zo strany žalovaného neobsahuje žiadne odvolacie dôvody, pretože
dôvody odvolávajúce sa na zrušený procesný predpis v prejednávanej veci za účinnosti nového
procesného predpisu už nemožno akceptovať, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako odvolanie
žalovaného odmietnuť z dôvodov vyššie uvedených. Uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca
odvolateľ možnosť meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a navrhovať dôkazy na ich preukázanie. Lehotu
na podanie odvolania a na zmenu doplnenia dôvodov odvolania, dôkazov na ich preukázanie, nemožno
stotožňovaťslehotounaodstránenievádodvolania.Pokiaľvšakodvolanieneobsahuježiadneodvolacie
dôvody s prihliadnutím na to, že nový procesný predpis neumožňuje vyzvať toho ktorého účastníka v
náväznostina§373ods.1vetadruháCSPnadoplnenieodvolacíchdôvodov,bolopotrebnévkonečnom
dôsledku odvolanie žalovaného odmietnuť.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.
2 CSP, kedy ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu
týchto trov protistrane a preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania žalobcu v náväznosti na § 262 ods. 1, 2 CSP, pričom o samotnej výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.