Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207048
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215207048.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová Dolina 25,

Bratislava, IČO: 47248980, v konaní zastúpený PERPECTA Legal s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25,
Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému : T. E., L.. XX.X.XXXX, P. J. K. A.. XXXX/X, T., o zaplatenie
453,64 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 121,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 53,18 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 68,52 Eur od
26.5.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 24.4.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 453,64 Eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy53,18Eur od26.4.2012dozaplatenia,zosumy
68,52 Eur od 26.5.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 331,94 Eur od 26.5.2013 do zaplatenia
a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. V žalobe uviedol,
že predmetnú pohľadávku nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 9.6.2014. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 8.3.2012 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb,
Program Podľa seba 3 NAJ N a v ten istý deň Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého
bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón HTC WILDFIRE S v lehote viazanosti
24 mesiacov. Na základe Zmluvy poskytovala Slovak Telekom a.s. účastníkovi plnenie riadne a včas
a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Podľa účtovných dokladov bolo
zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Vzhľadom na to, že si svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil
zmluvnúpovinnosť,zčohomunáslednevyplývapovinnosťzaplatiťzmluvnúpokutuvovýške331,94Eur.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne hospodárnosťou konania, taktiež v neprítomnosti žalovaného, ktorý
sa neospravedlnil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, ani nepodal písomné
vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi Slovak

Telekom a.s. a žalovaným dňa 8.3.2012, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, faktúrami Slovak
Telekom a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 9.6.2014 medzi postupcom Slovak
Telekom,a.s.ažalobcom,oznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkyzodňa1.7.2014,Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnejmobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP) účinným od 14.5.2011,
Programom Podľa seba Naj. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 8.3.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa
Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Na základe
tejto zmluvy dodávateľ poskytol žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ku ktorej bolo
pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXX. V zmluve žalovaný vyhlásil, že sa zoznámil s VP a
Cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojim podpisom potvrdil

prevzatie VP, osobitných podmienok, Cenníka a SIM karty. V ten istý uzatvorili aj Dodatok k tejto zmluve
na program služieb : PODĽA SEBA 3 NAJ N s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetom Dodatku
okrem iného je : a)aktivácia programu služieb uvedeného v Tabuľke č. 1 Dodatku, b)záväzok účastníka
riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať
svoje povinnosť v súlade so Zmluvou, Dodatkom, VP a Cenníkom. V bode 2 Dodatku žalovaný sa
zaviazal, že po dobu viazanosti uvedené v Tabuľke č.1 (24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty

z prevádzky a nedopustí sa takého konania, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku
vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenie
povinnosti zo strany účastníka. Z bodu 4 Dodatku vyplýva povinnosť účastníka v prípade porušenia
záväzku uvedeného v bode 1. písm. b) alebo v bode 2. alebo v bode 3. Dodatku, v dôsledku čoho
dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu uvedené

v Tabuľke č. 1 t.j 331,94 Eur.

5/ Slovak Telekom a.s. fakturovala žalovanému za poskytované služby nasledovne :
-faktúrou č. E. XXXXXXXXXX zo dňa 8.4.2012 sumu 53,18Eur za obdobie od 8.3.2012 do 7.4.2012
splatnú 25.4.2012,

-faktúrou č. E. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 sumu 68,52 Eur za obdobie od 8.4.2012 do 7.5.2012
splatnú 25.5.2012,
-faktúrou č. E. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2013 zmluvnú pokutu 331,94 Eur splatnú 25.5.2013.

6/ Túto pohľadávku voči žalovanému žalobca nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej

s postupcom Slovak Telekom a.s. dňa 9.6.2014. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené
listom postupcu zo dňa 1.7.2014.

7/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.

8/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
9/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
10/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy

spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
11/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto
smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má
úzku súvislosť s územím členských štátov.

12/Podľa§23aods.1,2Zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov(1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.(2) Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

13/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebnépripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14/ Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

15/ Podľa § 43 ods. 1 písm.a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

16/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a,b) citovaného zákona (a) účastník je povinný používať verejnú službu v

súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, (b) platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,

17/ Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní

verejných služieb spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom

(penále).

20/ Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb aplikoval ustanovenia Zákona č. 351/2011 Z.z. a Občianskeho zákonníka
nakoľko Zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili
platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb z ktorej žalovanému vyplýva povinnosť platiť dohodnutý
mesačný poplatok za zvolený program a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Tvrdenie žalobcu,
že žalovaný faktúry jeho právneho predchodcu tvoriace predmet tohto konania riadne a včas neuhradil,
vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Preto súd právny nárok žalobcu na zaplatenie sumy 121,70

Eur (faktúry vystavené na sumy 53,18 Eur a 68,52 Eur) považoval za opodstatnený a v tejto časti žalobe
s poukazom na citované zákonné ustanovenia vyhovel.

21/Žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške
331,94 Eur pre porušenie zmluvných povinností žalovaným s poukazom na bod 4. Dodatku k Zmluve

o poskytovaní verejných služieb v spojení s tabuľkou č. 1 Dodatku.

22/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanieo zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky
pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník,

ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými
požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho
úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť,
úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide

o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania
zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad
omeškaniasosplnenímpeňažnéhočinepeňažnéhozáväzkudohodnúzmluvnúpokutu,dlžníkjepovinný
v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu
a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka resp. v
zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované

dvakrát. V Dodatku dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v prípade
porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila
svoju povinnosť odoberať služby dodávateľa, riadne platila ich úhradu a k ukončeniu zmluvy by
došlo iba pár mesiacov pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia
čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca

žalobcupridojednanízmluvnejpokutynerozlišovalmedziprípadmi,keďspotrebiteľukončízmluvukrátko
pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný
rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko
nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach
zúčastnených strán. Preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Vo výroku rozsudku

súd nevyslovil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, nakoľko je mu známe, že neprijateľnosť danej
dohody o zmluvnej pokute súdy už vo viacerých právoplatných rozsudkoch vyslovili. Na zdôraznenie
neprijateľnosti zmluvnej pokuty súd dodáva, že charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred

pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich
zmeny.Žalovanýovplyvniťdojednanieozmluvnejpokutenemohol,nakoľkotátopodmienkanebolasním
individuálnedohodnutá(žalobcaaninetvrdilopak)aletakZmluva,akoajDodatok bolivopredpripravené
dodávateľom pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný ako spotrebiteľ mohol Zmluvu, aj Dodatok prijať
ako celok, v opačnom prípade by dodávateľ nebol s ním uzavrel zmluvu.

23/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne

nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

24/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od
1.1.2009) je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaný faktúry dodávateľa včas neuhradil, odo dňa nesledujúceho po
lehote splatnosti jednotlivých faktúr bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi popri
samotnom plnení prináležia podľa § 517 ods.l,2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania vo výške

určenej ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. Diskontná sadzba od 14.12.2011
do 10.7.2012 bola 1 %, preto súd uložil žalovanému povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 9% tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.27/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28/Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní

uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých

výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z

procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 26,83%-
ný úspech, žalovaný 73,17%-ný. To znamená, že žalobca nedosiahol ani 10%-ný pomerný úspech.
Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu súd nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný

titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).