Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/801/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205065
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814205065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu T. I. CS , s.r.o. , so sídlom W., A. X. XX, G.: XX XXX
086,, zastúpeného JUDr. U. W., advokátom , Advokátska kancelária W. & F., so sídlom W., L. 8, proti
žalovanému Q. X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F., M. H. XXX/XX, zastúpenému opatrovníkom X.
F., tajomníčkou Okresného súdu Partizánske, o zaplatenie 2.800,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. júna 2015, č.k. 18C/128/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.181,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.181,53 eur od 24.11.2012 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 447,73 eur
a iných trov v sume 93,74 eur na účet právneho zástupcu JUDr. U. W. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná

čiastočne dôvodne. Žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč.
zák., keďže pri uzatváraní a plnení nepomenovanej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu možno považovať za dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., nakoľko pri uzatváraní zmluvného vzťahu konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri
posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom brať na zreteľ všeobecnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce

sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 Obč. zák. a ktoré
poskytujúvýraznúochranuprespotrebiteľa.Pozhodnotenízistenéhoskutkovéhostavumalsúdzato,že
účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver,
ktorý poskytol žalobca žalovanému podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Preskúmaním predmetnej zmluvy
súd zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 uvedeného zákona,
keď v žiadosti o vydanie kreditnej karty je uvedený revolvingový limit 2000,- eur , minimálna splátka

vo výške 5% z revolvingovej sumy , najmenej 20,- eur, v revolvingových obchodných podmienkach je
splatnosť splátky dohodnutá ako splatná v dátume splatnosti výpisu za príslušné zúčtovacie obdobie,
na základe čoho v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa
uvedený poskytnutý úver v takom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak aj v potvrdenío prijatí Žiadosti o vydanie kreditnej karty T. K. je uvedená mesačná splátka vo výške 177,40 eur, nie
je uvedený termín splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov teda ide o dojednanie, ktoré je
pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce, nespĺňajúce zákonnú požiadavku

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch na presné a jednoznačné určenie termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené, dospel súd
k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje jednoznačne konkrétne termíny
splatnosti jednotlivých splátok, a preto sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z výpisu z účtu klienta vyplýva, že celková suma žalovaným
vykonaných transakcií je 2.181,53 eur. Keďže žalovaný na základe uvedenej zmluvy, ktorá sa považuje
z vyššie uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu, uložil
súd žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.181,53 eur. V tejto časti súd považoval žalobu žalobcu za
dôvodnú. Žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne z priznanej istiny 2.181,53 eur od 24.11.2012 do zaplatenia,

ktorého výška bola uplatnená v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a v súlade s § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie poplatkov a úrokov, konkrétne
poplatku za dve upomienky a jednu upomienky - výzvu vo výške 35,- eur , sankčných poplatkov vo
výške 491,89 eur, úrokov vo výške 87,50 eur a poplatkov za zaslanie výpisov poštou vo výške 4,50

eur, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa§ 142 ods.
2 O.s.p. V danom prípade zo žalobcom uplatnenej sumy 2.800,42 eur s príslušenstvom bolo žalobcovi
priznaných 2.181,53 eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 77,90 % a neúspech
22,10 % . Úspešnejšiemu žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,80 % po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, preto žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 55,80 %

z uplatnených trov. Žalobca si vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
168,00 eur a trov právneho zastúpenia v sume 802,38 eur, ktoré vyčíslil ako odmenu za štyri úkony
právnej služby podľa §10 ods., 1, §14 ods.1 písm. a) vyhlášky za prípravu a prevzatie zastúpenia,
podanie návrhu na súd, písomné podanie na súd - vyjadrenie a účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015
á 111,21 eur. Paušálna náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky je v roku 2014 vo výške 8,04 eur, teda 3 x

8,04 eur a v roku 2015 vo výške 8,39 eur. Advokátovi žalobcu tak patrí aj DPH vo výške 20 %, cestovné
náhrady za účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015 v sume spolu s DPH 11,48 eur a náhrada za stratu
času za 6 hodín a 12 minút v sume spolu s DPH 218,09 eur. Odmena a náhrady podľa vyhlášky spolu s
DPH predstavujú sumu 802,38 eur. Keďže žalobca má právo na náhradu 55,80 % zo súdneho poplatku
168,00 eur, čo predstavuje čiastku 93,74 eur a 55,80 % z trov právneho zastúpenia vo výške 802,38

eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 447,73 eur, na túto náhradu celkom v sume 541,47
eur súd zaviazal v prevažnej miere neúspešného žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje jednoznačne konkrétne termíny splatnosti jednotlivých splátok a preto sa predmetný
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že v danom prípade
bola žalovanému vydaná platobná karta s doplnkovou službou úveru, ktorý bol žalovaný oprávnený

čerpať až do dohodnutej výšky tzv. revolvingového limitu, ktorý bol v danom prípade vo výške 2000
eur. V prípade poskytnutia doplnkovej služby úveru sa na túto doplnkovú službu použijú jednak
ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa primárne na úver a v prípade, že je zmluvným
partnerom (žiadateľom) o vydanie karty spotrebiteľ, spravujú sa zmluvné vzťahy aj právnou úpravou
vzťahujúcou sa na spotrebiteľské úvery. Žalovaný po tom, ako mu bola vydaná kreditná karta, mohol

začať vykonávať prostredníctvom svojej kreditnej karty transakcie u jeho zmluvných partnerov. Žalovaný
v prvom zúčtovacom období v roku 2011 vykonal transakcie vo výške 2181,53 eur, ktoré transakcie
presahovali stanovený limit 2000 eur o sumu 181,53 eur. Na základe tejto skutočnosti povinnú úhradu
v danom prípade tvorila minimálna splátka vo výške 5% zo sumy maximálnej výšky revolvingového
limitu vo výške 100 eur a suma transakcie vykonané v rámci predmetného zúčtovacieho obdobia,

ktoré prevýšili revolvingovú sumu, čo bola v danom prípade suma 181,53 eur. Po tom, ako skončilo
prvé zúčtovacie obdobie, došlo k doručeniu prvého výpisu transakcií zo dňa 23.07.2011 žalovanému,
pričom tieto transakcie mal žalovaný povinnosť zaplatiť v dátume splatnosti tohto výpisu transakcií,
avšak najneskôr do 5 dní od dátumu splatnosti predmetného výpisu transakcií, pričom predmetnývýpis bol splatný dňa 15.08.2011. Výška povinnej úhrady bola spolu s dátumom splatnosti taktiež
uvedená v prvom výpise transakcií a táto pozostávala iba z minimálnej splátky a zo sumy, o ktorú
transakcie vykonané v rámci predmetného zúčtovacieho obdobia prevyšovali revolvateľnú sumu, teda

výšku povinnej úhrady v tomto zúčtovacom období netvorila žiadna splátka, ktorou by žalovaný splácal
čerpaný úver, nakoľko k čerpaniu úveru zo strany žalovaného mohlo v súlade s ROP prísť až v
nasledujúcom zúčtovacom období. Z potvrdenia o prijatí žiadosti, ako i zo sadzobníka poplatkov, ktoré
dokumenty tvoria obsah zmluvy vyplýva, že minimálna splátka je vo výške 5% revolvateľnej sumy,
najmenej však 20 eur. Z týchto súčastí zmluvy vyplýva aj výška úrokov a iných poplatkov. Úhrada úveru

a ostatných záväzkov a ich splatnosť je uvedená vo VOP a ROP. Uviesť presný počet splátok pri
kreditnej karte, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci zmluvy nie je možné, nakoľko zmluva je
uzatvorená na dobu neurčitú, pričom je len na držiteľovi karty, či bude, resp. nebude čerpať úver a v
akej výške ho bude čerpať a splácať, t.j. ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez pevne určenej doby
trvania, ktorá umožňuje spotrebiteľovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, pričom každá splatená
časť spotrebiteľského úveru je do výšky priznaného úverového rámca prístupná na ďalšie čerpanie bez

akýchkoľvekobmedzení.TátoskutočnosťmádopadnavýpočetRPMNajeajjednýmzpredpokladovpre
výpočet RPMN. Predpoklady pre výpočet RPMN uvedené v potvrdení o prijatí žiadosti súd nesprávne
interpretoval ako údaj o dohodnutej výške mesačnej splátke vo výške 177,40 eur. V danom prípade
však vzhľadom na opísaný mechanizmus poskytovania a čerpania úveru, ktorý je v plnom rozsahu
závislí od transakcie realizovaných žalovaným a od miery ich splatenia, nejde vôbec o dohodu o

výške mesačnej splátky úveru , ale iba o tzv. dodatočný predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa prílohy č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené mal
za to, že žalovaný mohol čerpať úver až potom, čo mu bol doručený prvý výpis transakcií zo dňa
23.07.2011, z ktorého vyplýval dátum splatnosti výpisu transakcií, pričom sekundárne z neho vyplynulo,
že zúčtovacie obdobie je v tzv. treťom variante. Žalovaný na základe zmluvných dojednaní o vymedzení

zúčtovacieho obdobia a dátumu splatnosti vo VOP po oboznámení sa s prvým výpisom transakcií mal
k dispozícii informáciu, že jeho nasledujúce zúčtovacie obdobie končí dňa 22.08.2011, že mu bude v
nasledujúci deň vystavený druhý výpis transakcií, ktorý v prípade, ak bude čerpať počas tohto druhého
zúčtovacieho obdobia úver, bude obsahovať aj úrok za poskytnutý a čerpaný úver za druhé zúčtovacie
obdobie, ako aj iné poplatky podľa zmluvných dojednaní, výšku povinnej úhrady, ktorá v prípade, ak

bude žalobca čerpať v druhom zúčtovacom období úver , bude pozostávať okrem minimálnej splátky
a sumy, o ktorú transakcie vykonané v rámci predmetného druhého zúčtovacieho obdobia prevyšujú
revolvateľnú sumu aj z úroku, ako aj sankcií, na ktoré má nárok do dňa vystavenia výpisu transakcií,
ako aj iných poplatkov, ktoré je oprávnené účtovať vo výške vyplývajúcej zo sadzobníka poplatkov pre
revolvingové karty. Vzhľadom na mechanizmus určenia splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov uvedených v zmluve, považoval termín splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov spotrebiteľského úveru za dohodnutý dostatočne určitým spôsobom a preto sa
domnieval,ženáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2písm.k)jevzmluveobsiahnutá
a predmetný spotrebiteľský úver teda nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu -v zamietajúcej
výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 379,

§ 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) platný v čase vydania napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd po zistení, že aj odvolanie bolo podané žalobcom
proti napadnutému rozsudku za účinnosti pôvodného procesného predpisu O.s.p., posudzoval dôvody
odvolania podľa jeho ustanovení.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti na tom právnom názore, že úver
poskytnutý žalobcom žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným nepomenovanú zmluvu, pričomdaný zmluvný vzťah sa má posudzovať podľa všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v
Občianskom zákonníku a najmä ustanovení týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava
ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 Obč. zákonníka a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu prvej inštancie, úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, nespĺňa
zákonné náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., keď v žiadosti o
vydanie kreditnej karty je uvedený revolvingový limit 2000 eur, minimálna splátka vo výške 20 eur,
v revolvingových obchodných podmienkach je splatnosť splátky dohodnutá ako splatná v dátume
splatnosti výpisu za príslušné zúčtovacie obdobie, na základe čoho v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b)

zákona o spotrebiteľských úveroch, sa uvedený poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Konštatoval, že ak aj v potvrdení o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty T. I. K. je uvedená mesačná
splátka vo výške 177,40 eur, nie je uvedený termín splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda ide o dojednanie, ktoré je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce,
nespĺňajúce zákonnú požiadavku § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch na presné a
jednoznačné určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru. Súd

preto dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje jednoznačne konkrétne termíny
splatnosti jednotlivých splátok a preto sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celkovú sumu vykonaných transakcií
vo výške 2181,53 eur s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 387
ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania
podaného žalobcom je zrejmé, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia

právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako i § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Uvedené medzi účastníkmi nebolo sporné. Sporným sa stalo, či predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané citovaným zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a teda či žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok aj na zaplatenie poplatkov a úrokov

uplatnených žalobou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., keď v
žiadosti o vydanie kreditnej karty je uvedený revolvingový limit 2000 eur, minimálna splátka vo výške 5%
z revolvingovej sumy, najmenej 20 eur, v revolvingových obchodných podmienkach je splatnosť splátky
dohodnutá ako splatná v dátume splatnosti výpisu za príslušné zúčtovacie obdobie, na základe čoho

sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v § 11 ods. 1 písm. b) uvádza, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y), pričom v § 9 ods. 2 písm. k) jednoznačne zákon stanovil požiadavku, podľa

ktorej zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje jednoznačne konkrétne
termíny splatnosti jednotlivých splátok, považuje sa predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a

bez poplatkov. Celková výška transakcií, ktoré uskutočnil žalovaný predstavuje sumu 2181,53 eur.
Keďže žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu, súd prvej
inštancie správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2181,53 eur s
príslušným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie poplatkov a úrokov bola
žalobažalobcunedôvodná, pretosúdprvejinštanciesprávnepostupoval,keďvozvyšujúcejčastižalobu

žalobcuzamietol.Povyhodnoteníodvolacíchnámietokvovzťahuknapadnutémurozsudkuodvolacísúd
konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záveroch súdu prvej inštancie vo veci samej spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu
sa k predmetu konania a uvedených v odôvodnení rozsudku. Odvolacie námietky žalobcu boli preto
neopodstatnené.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej
časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).