Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/540/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225179
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114225179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a. s., so sídlom
Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Antovszká, s. r. o., JUDr. Alžbeta Fuchsová, konateľ, advokát, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO:
36 866 881, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, Q. a 2/ D. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom H. XX, Q., o zaplatenie 435,82 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/54/2015 - 47 zo dňa 24. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovaní 1/, 2/ n e m á j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že právny vzťah založený úverovou zmluvou medzi
žalobcom a žalovanými je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Súd
mal za to, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa §-u 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a
preto vychádzal z toho, že úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaní
1/, 2/ poskytnutý úver žalobcovi zaplatili, bol dôvod na zamietnutie podanej žaloby. O trovách konania

rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 1 OSP, pričom žalovaným 1/, 2/ ako úspešným účastníkom v konaní
náhradu trov konania nepriznal, pretože im trovy v prvostupňovom konaní nevznikli.

2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to,
že zmluva o úvere obsahovala všetky údaje tak, ako to vyžadoval § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
Poukazoval na to, že v danom prípade išlo o revolvingový úver, ktorý je možno zároveň splácať, ale

aj čerpať a v takomto prípade nemožno presne vyčísliť počet splátok úveru, ani dobu splácania úveru.
Konečná splatnosť úveru nie je určená vzhľadom na to, že išlo o uzavretie zmluvy na dobu neurčitú.
Zastaval názor, že revolvingová zmluva je síce spotrebiteľskou zmluvou, avšak má výrazné špecifiká,
a preto ju nemožno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle §-u 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Nemožno ani preto použiť ustanovenie zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ
ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, tak táto sa určuje podľa čl. 5.4. Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Výšku RPMN uvádza žalobca v prílohe č. 4,

v ktorj je formulár o zmluvných podmienkach, čo je taktiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
a ktorý výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca z návrhov zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. Keďže ide o revolvingový úver, tak pri tomto nie je možné
uviesť presnú RPMN. Mal teda za to, že uzatvorená zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti a vsúlade so zákonom, pričom Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, sú
koncipované štandardne s poukazom na prax poskytovateľa úveru, a to či už bánk alebo nebankových
subjektov. Všeobecné obchodné podmienky, ako aj prílohy zmluvy je potrebné rešpektovať ako súčasť

zmluvy, pričom podľa názoru nie je v rozpore so zákonom, ak niektoré údaje uvedené v ust. §-u 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. nie sú uvedené priamo vo formuláre zmluvy, ale sú uvedené v neoddeliteľných
súčastiach zmluvy. Podľa názoru žalobcu tieto okolnosti neboli súdom prvej inštancie zohľadnené, a
preto je dôvod na postup podľa procesného návrhu, a to zrušenie veci a vrátenie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Vyjadrenie na odvolanie žalobcu nebolo podané.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadku - ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade s § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - OSP ako nový procesný predpis. Do ust. §-u 470
ods. 1, 2 CSP boli zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Z prechodných ustanovení teda vyplýva okamžité použitie zákona č. 160/2015 Z. z. aj na konania začaté
pred 01. 07. 2016. Potom
v tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že konanie v danej veci začalo do

30. 06. 2016. Za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP boli vykonávané procesné úkony, dokazovanie a
bolo vydané aj rozhodnutie vo veci samej, ako aj podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie.
Aj keď zákon č. 160/2015 Z. z. v §-e 470 ods. 1 zakotvil okamžitú aplikabilitu na právne vzťahy, aj na
konania ktoré boli začaté do 30. 06. 2016 treba poukázať na to, že ani krajský súd nemôže ignorovať
postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolanie proti jeho rozhodnutiu, ktoré boli vykonané podľa

právneho stavu do 30. 06. 2016 a na tieto okolnosti pri rozhodovaní musí prihliadať, aj keď už za použitia
nového procesného predpisu v čase jeho rozhodovania, s ohľadom aj na § 470 ods. 2 vety prvej CSP

6. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že stranám sporu bolo dané súdom prvej inštancie poučenie
podľa §-u 120 ods. 4 OSP o tom, že sú povinní predložiť a označiť všetky dôkazy a skutočnosti skôr,

ako vo veci vyhlási sudca skončenie dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej, pretože na dôkazy
predložené neskôr sa neprihliadne. Po poučení žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že súhlasí s tým,
aby bolo rozhodnuté vo veci aj bez nariadenia pojednávania, a to na základe predložených listinných
dôkazov. Pre to súd prvej inštancie dôvodne postupoval v súlade s § 115a OSP v spojení s § 156 ods.
3 OSP.

7. Vychádzal pritom z predložených listinných dokladov, ktoré do spisu doložil žalobca, a ktoré sa týkali
predmetu sporu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/.

8. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal, že predmetný úverový

vzťah nie je možné podriadiť pod zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože to vyplýva
z §-u 1 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona. Právne vzťahy by mali byť preto posudzovaný len podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

9. S takýmto záverom žalobcu sa krajský súd nestotožňuje, pretože samotný žalobca zmluvu o

revolvingovom úvere považoval za spotrebiteľský úver a považoval ju za uzavretú medzi veriteľom a
dlžníkom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si
teda vo svojich tvrdeniach odporuje.

10. Vzhľadom na obsah predloženej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými dospel aj krajský súd k

záveru, že daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je treba považovať za spotrebiteľský právny
vzťah, a preto súd prvej inštancie správne tento podriadil zákonu
č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda k 16. 05. 2008.11. Z §-u 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch totiž vyplýva, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme. Podľa písm. b) uvedeného §-u 2 zákona

č. 258/2001 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Keďže v danej veci išlo medzi žalobcom a žalovanými o spotrebiteľský úver, tak zmluva o

spotrebiteľskom úvere mala obsahovať náležitosti, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. Tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, tak zmluva náležitosti
uvedenév§-e4ods.2zákonač.258/2001Z.z.akosúvedenévdôvodochrozsudkusúduprvejinštancie
neobsahovala. Tvrdenie žalobcu, že všetky podmienky ohľadom poskytnutého úveru sú uvedené vo
Všeobecných obchodných podmienka a v prílohách, by však bolo možné uznať len v tom prípade, pokiaľ
byodkaznatietovšeobecnéobchodnépodmienkybolvovzťahukžalovanýmurobenýtakýmspôsobom,

že by boli schopní posúdiť dôsledky tohto odkazu, ktorý je uvedený na samotnom konci návrhu zmluvy
o revolvingovom úvere. Tento odkaz, ako aj súd prvej inštancie správne konštatoval, je uvedený takým
drobnýmpísmomvovzťahukostatnémutextuzmluvy,žežalovaní1/,2/nemohlidôsledneposúdiťobsah
a dopad tohto odkazu k samotnému obsahu zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorá neobsahuje
všetky náležitosti, ktoré by zmluva podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. obsahovať mala.

13. Pokiaľ v dôvodoch podaného odvolania žalobca poukazoval na to, že v prípade revolvingového
úveru bola uzatvorená zmluva na dobu neurčitú, a preto nebolo možné určiť RPMN vo vzťahu k
predmetnej úverovej zmluve, tak s touto obranou sa súd prvej inštancie vyporiadal takým spôsobom,
že u revolvingovej zmluvy neprichádza do úvahy výnimka z § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v tomto,

že by nemala byť uvedená RPMN v zmluve o revolvingovom úvere. V tejto súvislosti treba poukázať
na to, že skutočne zákon
č. 258/2001 Z. z. nerobí rozdiel medzi úverovou zmluvou a revolvingovou úverovou zmluvou, preto tento
údaj zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými obsahovať mala, aby spotrebiteľ mohol posúdiť
výšku odplaty.

14.OdkazvoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachnabod5.4.niejedostatočný,pričomvtomtobode
je uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiaca s týmto úverom je sadzba,
ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V príklade nákladov a splátok úveru (príloha 4) je

uvedená výška RPMN. Takýto odkaz žalobcu vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ ako spotrebiteľom s tým, že
je možné RPMN zistiť vzhľadom na príklady, a ktoré sú tam uvedené, nemôže byť postačujúci a v danom
prípade ani priemerný spotrebiteľ v konečnom dôsledku nemôže vedieť, aká bude celková odplata za
predmetný spotrebiteľský úver.

15. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa určil
podmienky pre to, čo má zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4
ods. 1, 2 obsahovať tak, aby spotrebiteľ v prípade uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vedel, koľko
v konečnom dôsledku ako odplatu zaplatí za predmetný spotrebiteľský úver.
V § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. je stanovený postup žalobcu ako poskytovateľa úveru spočívajúci

v tom, že spotrebiteľ musí byť riadne písomne oboznámený so všetkými zmluvnými podmienkami
poskytovaného úveru. I keď žalobca pripojil k podkladom formulár zmluvy o podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, tak ide o všeobecný formulár, z ktorého nevyplýva, že by táto ponuka, konkrétne
písomne bola urobená vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a títo sa s podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pred jej uzatvorením riadnym spôsobom oboznámili tak, ako to ukladá zákon a toto písomné

oboznámenie aj žalovaní 1/, 2/ podpísali.

16. Ak za daných okolností potom súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z. ako sankcie za nedodržanie podmienok zmluvy v tom, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 4ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, postupoval správne.

17. V podanom odvolaní ani žalobca nenamietal, že na predmetný úver žalovaní 1/, 2/ zaplatili viac, ako
im tento bol poskytnutý. Pokiaľ v takomto prípade potom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celomrozsahu zamietol, tak považuje krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, a preto
ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaný 1/, 2/ mali v odvolacom konaní úspech, a preto
v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP by mali nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nebolo však preukázané, že by žalovaným 1/, 2/ v priebehu konania vznikli jednak trovy
prvostupňového ale ani trovy odvolacieho konania. Preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/
nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).