Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204891
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714204891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o.,
so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, zastúpeného právnou zástupkyňou:
JUDr. Katarínou Dvorskou, advokátkou, so sídlom X. XX, XXX XX V., proti žalovanému: DOPPLER SK
s.r.o., so sídlom Červenej armády 1193, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 339 956, zastúpenému
zástupcom: Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 918 187, v konaní o zaplatenie 5.278,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-164 zo dňa 19.11.2015 a dopĺňaciemu rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-202 zo dňa 11.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-164 zo dňa 19.11.2015 a doplňací rozsudok
Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-202 zo dňa 11.2.2016 v napadnutom výroku, podľa ktorého
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72,21 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.181,18

Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne zo sumy 5.181,18 Eur od 21.1.2014 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
titulom trov právneho zastúpenia vo výške 2.021,77 Eur a iné trovy konania vo výške 633 Eur, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 5.278,62 Eur a úrok z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.181,18 Eur od 21.4.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu vo výške

40 Eur a trovy konania, ktorú odôvodnil tým, že ako postupník uzatvoril dňa 18.12.2013 so spoločnosťou
R A V T E X, spol. s r.o., Koceľova 25, 821 09 Bratislava, IČO: 35 775 637, ako postupcom Zmluvu o
postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol voči žalovanému pohľadávku vo výške 7.119,98 Eur
s príslušenstvom. Postupovaná pohľadávka vznikla na základe faktúry č. 1311109 zo dňa 18.11.2013.
Žalovaný uskutočnil jednostranné započítanie svojej pohľadávky vo výške 1.938,80 Eur, ktorú mal voči
spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o. voči pohľadávke vo výške 7.119,98 Eur, pričom zostávajúca suma
predstavuje sumu 5.181,18 Eur. Žalobca postúpenie pohľadávky preukázal žalovanému formou e-mailu

zo dňa 21.1.2014, ktorého prílohou bola aj zmluva. Napriek tomu, že žalovaný bol riadne oboznámený
s postúpením pohľadávky na žalobcu, dňa 24.1.2014 uskutočnil úhradu časti pohľadávky vo výške
5.181,18 Eur na bankový účet spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o., ktorá v tom čase už nebola majiteľom
pohľadávky. S prihliadnutím na čiastočné započítanie uplatnil si žalobca dlžnú sumu vo výške 5.278,62Eur, z toho 5.181,18 Eur predstavuje postúpená pohľadávka a 97,44 Eur úrok z omeškania za obdobie
od 28.11.2013 do 21.1.2014 zo sumy 7.119,98 Eur.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/161/2014-86 zo dňa 22.10.2014 tak, že žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/99/2015-121 zo dňa
05.08.2015 rozsudok okresného súdu č.k. 18Cb/161/2014-86 zo dňa 22.10.2014 zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa ďalšie konanie.

3. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 okresný súd vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a právneho zástupcu žalovaného uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu
žalobcu v podaní zo dňa 12.12.2014 podľa § 95 ods. 1 O.s.p..

4. Okresný súd ďalej konal o nároku žalovaného na zaplatenie sumy 5.278,62 Eur spolu s úrokom z

omeškania v sadzbe 9,25 % ročne zo sumy 5.181,18 Eur od 21.1.2014 do zaplatenia.

5. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc i z právneho názoru odvolacieho súdu v
uznesení sp. zn. 13Cob/99/2015 zo dňa 05.08.2015 mal okresný súd za preukázané, že medzi
žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou R A V T E X spol. s.r.o. ako postupcom bola platne

uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pri preukázaní
výpoveďami svedkov Vereša a Čakloša, že R A V T E X spol. s.r.o. v čase, kedy došlo k podpísaniu
zmluvy o postúpení pohľadávok voči žalovanému nemala iné pohľadávky. Z uvedeného identifikácia
postupovanej pohľadávky s označením dlžníka a sumy postupovanej pohľadávky bola dostatočná
v zmysle právnej úpravy podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Svedkovia vypovedali, že

postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu
ako postupovaná pohľadávka nemal. Bola teda preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu voči
žalovanému titulom zmluvy o postúpení pohľadávok. Existencia pohľadávky, jej právny titul, medzi
účastníkmi sporné neboli. Nesporne pohľadávka postupcu R A V T E X spol. s.r.o. proti žalovanému
vznikla z titulu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorým bolo šitie a

kompletizácia slnečníkov podľa priloženého rozpisu. Cena diela bola vyúčtovaná právnym predchodcom
žalobcu vo faktúre č. 1311109 celkom vo výške 7.119,98 Eur. V rozsahu, v ktorom táto pohľadávka
nezanikla započítaním podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, bola žalobcovi okresným súdom
ako dôvodná priznaná.

6. V súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok s ohľadom na vedené
exekučné konanie proti povinnému R A V T E X spol. s.r.o. v čase podpisu zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi žalobcom (postupníkom) a R A V T E X spol. s.r.o. (postupcom), mal okresný súd
preukázané správou od súdneho exekútora (č.l. 158 - 159 spisu), že v Upovedomení o začatí exekúcie č.
EX 1240/2011 zo dňa 12.9.2011 nebol uvedený spôsob vykonania exekúcie. Výkladom ust. § 47 ods. 1

písm. b) Exekučného poriadku okresný súd dospel k záveru, že ak povinný nevie o konkrétnom spôsobe
vykonania exekúcie, resp. nie je si vedomý, ktorý konkrétny majetok exekúcii podlieha a uskutoční
úkon smerujúci k zmenšeniu svojho majetku, takýto právny úkon je poskytnutý vadou, avšak nie vadou
neplatnosti, ale vadou odporovateľnosti tohto právneho úkonu. V konaní nebola preukázaná ani tvrdená
odporovateľnosť právneho úkonu, v súvislosti s ktorého výkladom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.

zn. 4 Cdo/107/2007 zo dňa 25.11.2008.

7. K námietke žalovaného, že pohľadávka zanikla zaplatením na účet postupcu dňa 24.1.2014,
okresný súd uviedol, že žalovanému bolo postúpenie pohľadávky preukázané dňa 21.1.2014 zmluvou
o postúpení pohľadávok a jej prílohy, e-mailovou správou, ktorej prílohu tvorí aj zmluva o postúpení

pohľadávok a jej príloha. Na základe preukázania týchto časových súvislostí potom žalovaný mal
povinnosť plniť dňa 24.1.2014 už postupníkovi zo zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko podľa § 526
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka žalovaný ako dlžník by sa zbavil svojho záväzku plnením
postupcovi, t.j. spoločnosti R A V T E X spol. s.r.o. iba v prípade, keby mu do času plnenia 24.1.2014
nebolo preukázané postúpenie pohľadávky postupníkom (resp. oznámenie postupcu o postúpení

pohľadávok), čo nie je daný prípad, lebo žalovanému bolo postúpenie pohľadávky v čase plnenia už
riadne preukázané postupníkom. K poukazu právneho zástupcu žalovaného, v súvislosti s plnením
pôvodnému veriteľovi dňa 21.1.2014, na aplikáciu ust. § 527 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka,
okresný súd uviedol, že v danej sporovej veci neboli preukázané zákonné predpoklady uvedenéhozákonného ustanovenia, nakoľko dlžník neplnil postupcovi skôr ako bol povinný plniť postupníkovi.
Naopak dlžník plnil postupcovi v čase, keď už bol povinný splniť svoj záväzok postupníkovi, keď v čase
plnenia 24.1.2014 postupník preukázal dlžníkovi, a to k dátumu 21.1.2014, postúpenie pohľadávky na

žalobcu - postupníka.

8. Pokiaľ žalovaný namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k absencii mena
osoby, ktorá konala za postupcu, nesprávnemu uvedeniu obchodných mien postupníka a žalovaného či
nepreukázaniuplnejmociosobykonajúcejzapostupníka,okresnýsúdtietonámietkyvyhodnotilvsúlade

so stanoviskom žalobcu uvedenom vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu ako aj právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2014, t.j. že nezaložili neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Podľa okresného súdu nesprávne uvedenie obchodných mien postupníka a žalovaného
bolo irelevantné a nemalo za následok neplatnosť zmluvy - podstatné na účely identifikácie právnickej
osoby bolo IČO; nepreukázanie plnej moci osoby konajúcej za postupníka bolo irelevantné, nemalo
za následok neplatnosť zmluvy a ani na notifikáciu postúpenia. Žalobca spolu s vyjadrením predložil

plnú moc p. L. V., ktorá bola oprávnená konať v mene žalobcu ako postupníka pri uzatváraní Zmluvy o
postúpení. Podľa plnomocenstva zo dňa 15.10.2013 (č.l. 56 spisu), spoločnosť Accentus, s.r.o. udelila
plnomocenstvoL.V.,nar.XX.X.XXXX,bytomX.XX,XXXXXP.nazastupovanietejtospoločnostivcelom
rozsahu a vykonávanie všetkých úkonov týkajúcich sa predmetnej spoločnosti, najmä, aby vykonávala
všetky právne úkony týkajúce sa tejto spoločnosti, podpisovala listiny, žiadosti a návrhy, tieto podávala,

prijímaladoručovanépísomnosti.Ďalejbolvplnomocenstveopísanýrozsahoprávneniakonaťvovzťahu
tam uvedenými orgánmi.

9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p..
Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia

spolu vo výške 2.021,77 Eur a iné trovy konania vo výške 633,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p.. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť. Žalovaný za základný problém v predmetnom konaní považoval nepreukázanie postúpenia

pohľadávky postupníkom. Podľa žalovaného okresný súd nezohľadnil skutkový stav preukázania
postúpenia pohľadávky v čase úhrady dlžnej sumy žalovaným. Žalovaný poukázal na to, že postupca
si svoju zákonnú povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky svojmu dlžníkovi
nesplnil. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca zaslal
dňa 20.01.2014 e-mailom žalovanému výzvu na plnenie, v ktorej oznamuje žalovanému, že ako

zástupca spoločnosti R A V T E X, spol. s. r.o. vymáha pohľadávku spoločnosti R A V T E X, spol. s
r.o. vo výške 7.119,98 Eur od spoločnosti Doppler Slovakia, s.r.o.. Spoločnosť Doppler Slovakia, s.r.o.
je úplne iná spoločnosť ako žalovaný v tomto konaní. Žalobca v uvedenej výzve neuviedol žiadne
okolnosti postúpenia pohľadávky, naopak tvrdil, že zastupuje spoločnosť R A V T E X, spol. s
r.o. vo veci vymáhania jeho pohľadávky voči spoločnosti Doppler Slovakia, s.r.o.. Ide o nový dôkaz,

ktorý bol v konaní predložený až po rozhodnutí krajského súdu uznesením sp. zn. 13Cob/99/2015
zo dňa 05.08.2015. Žalovaný v e-mailovej komunikácii zo dňa 21.01.2014 oznámil, že spoločnosť
Doppler Slovakia, s.r.o. nemá voči žalobcovi žiadne záväzky. Následne vyzval žalobcu na preukázanie
skutočností, aký záväzok vymáha. Žalobca dňa 21.01.2014 zmenil podmienky vymáhania pohľadávky
a oznámil žalovanému novú skutočnosť, že už nevymáha pohľadávku v prospech spoločnosti R A V

T E X, spol. s r.o. vo výške 7.119.98 Eur od spoločnosti Doppler Slovakia, s.r.o., ale že je vlastníkom
predmetnej pohľadávky ako postupník, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca zaslal dňa
21.01.2014 e-mailom v prílohe Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, vo vzťahu ku ktorej
žalovaný v tomto konaní namietal preukázanie postúpenia predmetnej pohľadávky, a to z dôvodu,
že v hlavičke Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013 nie je uvedené, kto konal v mene

postupcu resp. za postupcu, je uvedené nesprávne obchodné meno postupníka ACCENTUS s.r.o.
namiesto správneho Accentus s.r.o., ďalej je uvedené, že za postupníka konala L. V., ktorej oprávnenie
konať za postupníka žalovanému v čase úhrady predmetnej pohľadávky žiadnym spôsobom nebolo
preukázané a bolo založené do spisu až v priebehu súdneho konania. V prílohe zmluvy je uvedené
nesprávne obchodné meno spoločnosti žalovaného a nie je pohľadávka postupcu voči žalovanému

riadne špecifikovaná resp. definovaná. Zmätočne pôsobí aj podpísanie uvedenej zmluvy, nakoľko na
poslednej strane, kde sú uvedené podpisy, chýbajú akékoľvek mená osôb, ktoré zmluvu za zmluvné
strany podpísali. Dňa 24.01.2014 žalovaný uhradil dlžnú sumu vo výške 5.181,18 Eur na
účet spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o.. Dňa 27.01.2014 zaslal žalovaný žalobcovi doklad o úhradesumy 5.181,18 Eur, ktorú uhradil na účet spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o. a ktorá je predmetom
tohto súdneho konania, na čo dňa 28.01.2014 žalobca v e-mailovej komunikácii potvrdil, že eviduje
úhradu vo výške 5.181,18 Eur a zároveň žiadal o doplatenie zvyšnej sumy, ktorá pozostáva z istiny

1.937,82 Eur s príslušenstvom vo výške 148,25 Eur na účet žalobcu. Okresný súd uvedenú skutočnosť
nezohľadnil, čím nedodržal princíp rovnosti zbraní, keď na jednej strane akceptoval doručenie zmluvy o
postúpení pohľadávky e-mailovou komunikáciou a nezohľadnil podstatný právny úkon žalobcu v podobe
akceptácieúhradypohľadávkyvovýške5.181,18Eur.Podľažalovanéhovdanomprípadenebolsplnený
zákonný predpoklad povinnosti oznámenia postúpenia bez zbytočného odkladu. V tejto súvislosti

poukázal na to, že právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník
upovedomený o postúpení pohľadávky. Postupník postúpenie predmetnej pohľadávky nepreukázal. Z
uvedeného je postupca povinný plnenie prijať od dlžníka, inak by sa dostal do omeškania. Po prijatí
plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi. Z predloženej e-mailovej komunikácie
je preukázané, že postupca a žalobca spolu komunikovali a v tomto prípade aj spolupracovali, keďže
žalobca dňa 27.01.2014 e-mailom potvrdil a akceptoval úhradu žalovaného na účet postupcu, t.j.

spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o.. Žalovaný v konaní namietol aj neplatnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania, čo okresný súd neakceptoval
a vyhodnotil, že takýto úkon je postihnutý nie vadou neplatnosti, ale vadou odporovateľnosti, s ktorým
názorom sa žalovaný nestotožnil. Podľa názoru žalovaného okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosti
týkajúce sa postúpenia pohľadávky a všetkých predchádzajúcich ako aj následných úkonov po stránke

formálnej, obsahovej, ako aj z hľadiska procedurálnych podmienok, keď skonštatoval, že postúpenie
pohľadávky bolo riadne preukázané a žalovaný sa nezbavil záväzku plnením postupcovi, t.j. spoločnosti
R A V T E X, spol. s r.o..
11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu.
Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením okresného súdu a mal za to, že skutkový aj právny

stav bol dostatočne zistený a konajúce súdy zaujali správny právny názor. Žalobca poukázal na to,
že základ argumentácie žalovaného v podanom odvolaní je postavený na tvrdení, že žalobca údajne
nepreukázal postúpenie pohľadávky, s ktorou argumentáciou sa však súdy oboch inštancií dostatočne
vysporiadali. Žalobca poukázal na to, že dňa 21.01.2014 preukázal žalovanému postúpenie pohľadávky
napodkladee-mailu,ktoréhoprílohoubolazmluvaopostúpení.Žalovanývtomtokonanídoručenietohto

e-mailu potvrdil, naposledy v podanom odvolaní. Dňa 21.01.2014 prebiehala e-mailová komunikácia
medzi žalobcom a žalovaným, pričom poverená zamestnankyňa žalovaného Ing. M. sama navrhla, aby
si žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 1.938,80 Eur voči postúpenej pohľadávke žalobcu v
pôvodnej výške 7.119,98 Eur, a že zostatok vo výške 5.181,18 Eur žalovaný uhradí na účet žalobcu. Dňa
24.01.2014 žalovaný napriek vedomosti o postúpenej pohľadávke uskutočnil úhradu zostatku vo výške

5.181,18 Eur postupcovi, a to pod variabilným symbolom dotknutej faktúry. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaný uhrádzal pohľadávku postupcovi, hoci vedel, že pohľadávka bola už postúpená na postupníka
- žalobcu. Ak mal naozaj žalovaný akékoľvek pochybnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky, tieto
si mohol preveriť a objasniť u žalobcu alebo u postupcu, čo neučinil. Akékoľvek negatívne dôsledky
pre žalovaného z tohto plynúce sú výlučne jeho zodpovednosťou. Podľa žalobcu na zmene právnej

kvalifikácie v tomto konaní nemôže zmeniť ani poukazovanie na e-mail žalobcu zo dňa 28.01.2014, v
ktorej žalobca iba uviedol, že eviduje platbu 5.181,18 Eur. Na účely tohto konania je predmetný e-mail
úplne irelevantný, navyše je prirodzené, že medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou
R A V T E X, spol. s r.o. ako postupcom bola komunikácia ohľadom úhrad pohľadávky, čo potvrdzuje aj
e-mail zamestnanca žalobcu, ktorý si zrejme preveril čiastočnú úhradu u postupcu spoločnosti R A V T

E X, spol. s r.o.. To však nemení nič na rozhodnej skutkovej okolnosti, že postúpená pohľadávka bola
po preukázaní postúpenia uhradená nesprávnemu subjektu - spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o., ktorá
už v čase úhrady nebola majiteľom pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
12. Okresný súd Martin dopĺňacím rozsudkom č.k. 18Cb/191/2014-202 zo dňa 11.2.2016 rozhodol tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72,21 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.278,62 Eur a úrok z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 5.181,18 Eur od 21.1.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu vo výške
40 Eur a trovy konania. Sumu 5.278,62 Eur žalobca uplatnil ako neuhradený zostatok z faktúry č.

1311109 zo dňa 18.11.2013 vo výške 5.181,18 Eur a úrok z omeškania zo sumy 7.119,98 Eur za
obdobie od 28.11.2014 do 21.1.2014 vo výške 97,44 Eur. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
18Cb/161/2014-164 zo dňa 19.11.2015 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.181,18
Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne zo sumy 5.181,18 Eur odo dňa 21.1.2014do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalovaného zaviazal nahradiť trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
2.021,77 Eur a iné trovy konania vo výške 633 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd v predmetnom rozsudku nerozhodol o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil žalobou, a to o
úroku z omeškania zo sumy 7.119,98 Eur za obdobie od 28.11.2013 do 21.1.2014 vo výške 97,44 Eur.
Okresný súd postupom podľa § 166 ods. 1 O.s.p. doplnil aj bez návrhu rozsudok, ktorý nenadobudol
právoplatnosť, dopĺňacím rozsudkom vyhlásenom na pojednávaní dňa 11.2.2016.

13. Z vykonaného dokazovania okresný súd nemal preukázané omeškanie žalovaného s úhradou
celej dlžnej sumy 7.119,98 Eur za obdobie od 28.11.2013 do 21.1.2014. Zo zhodných vyjadrení
účastníkov konania mal preukázané, že došlo k čiastočnému zániku pohľadávky vyúčtovanej vo faktúre
č. 1311109 zápočtom s pohľadávkou žalovaného, ktorú mal voči právnemu predchodcovi žalobcu, čo
bolo preukázané žalobou, odporom proti platobnému rozkazu a e-mailovou komunikáciou podľa č.l.
31, 32, 34. Pohľadávka vyúčtovaná vo faktúre č. 1311109 zanikla zápočtom v rozsahu 1.938,80 Eur.

Žalobca neprodukoval dôkazy na preukázanie, že k zániku pohľadávky, ktorú nadobudol od právneho
predchodcu zmluvou o postúpení pohľadávok, došlo v rozsahu 1.938,80 Eur po lehote splatnosti,
t.j., že aj vo vzťahu k tejto sume sa žalovaný dostal do omeškania za obdobie od 28.11.2013 do
21.1.2014. Okresný súd nepriznal úrok z omeškania zo sumy 1.938,80 Eur od 28.11.2013 do 21.1.2014.
Bol priznaný úrok z omeškania zo sumy 5.181,18 Eur za obdobie od 28.11.2013 do 21.1.2014, keď

preukázateľne k momentu rozhodovania táto suma zaplatená nebola a splatnosť pohľadávky z faktúry
č. 1311109 bola ihneď. Faktúra bola vystavená dňa 18.11.2013, úrok z omeškania zo sumy 5.181,18 Eur
od 28.11.2013 do 21.1.2014 bol uplatnený dôvodne. Okresný súd priznal úrok z omeškania v sadzbe
9,25 % ročne zo sumy 5.181,18 Eur za obdobie od 28.11.2013 do 21.1.2014 v rozsahu 72,21 Eur. Vo
zvyšku žalobu zamietol.

14. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom
zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p.. Navrhol dopĺňací rozsudok zmeniť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Porovnaním obsahu odvolania žalovaného voči dopĺňaciemu
rozsudku, odvolací súd konštatuje, že je identické s odvolaním vo veci samej a dôvody tohto

odvolania sú totožné s dôvodmi vo veci samej. Žalovaný v predmetom odvolaní žiadal o upovedomenie
elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku.

15. Okresný súd prípisom zo dňa 14.04.2016 zaslal vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného
žalovanému, ku ktorému sa žalovaný písomne nevyjadril.

16. Prípisom zo dňa 14.04.2016 okresný súd zaslal odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku
navyjadreniežalobcovi.Žalobcavpodanízodňa3.mája2016kodvolaniužalovanéhovočidopĺňaciemu
rozsudku uviedol, že nakoľko žalovaný neuvádza nové argumenty alebo skutkové okolnosti, poukazuje
v celom rozsahu na svoje vyjadrenie zo dňa 15.2.2016. Súčasne požiadal, aby mu boli písomnosti súdu

podľa § 45 ods. 5 O.s.p. a contrario doručované elektronickými prostriedkami.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích
dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku

krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol
rozsudok okresného súdu č.k. 18Cb/161/2014-164 zo dňa 19.11.2015 a dopĺňací rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 72,21 Eur potvrdený
ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolania žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/131/2016,
13Cob/133/2016-230 zo dňa 02.11.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle
uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.11.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Právna zástupkyňa žalobcu a zástupca žalovaného boli upovedomení o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami podľa § 218 ods. 3 CSP vzhľadom k tomu, že strany
o to požiadali. Z uvedeného boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom
v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 O.s.p..19. Podľa § 219 ods. 3 veta druhá CSP ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v písomnom

podaní zo dňa 3. mája 2016 požiadal o doručovanie písomností podľa § 45 ods. 4 O.s.p. v znení
platnom a účinnom k momentu tohto podania vrátane upovedomenia o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku a žalovaný v podaní zo dňa 01.04.2016 požiadal o oznámenie miesta a času
verejného vyhlásenia rozsudku, odvolací súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj
elektronickými prostriedkami právnej zástupkyni žalobcu a zástupcovi žalovaného.

20. Podľa ust.§ 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

21. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré sa aplikuje na konanie pred
krajským súdom v rámci právnej úpravy Civilného sporového poriadku, keďže podľa ust. § 470 ods. 1
CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia tohto zákona zostávajú zachované. Z uvedeného sa krajský súd zaoberal
dôvodmi odvolania žalovaného vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 15.02.2016 voči rozsudku
okresného súdu a v podanom odvolaní zo dňa 01.04.2016 voči dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu,
a to tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných

v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní za
viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust.§ 383
CSP, pretože z obsahu predvolaní na nariadené pojednávania ako aj Zápisnice o pojednávaní zo dňa
19.11.2015 (č.l. 155 rub spisu) vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania.

22. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku
okresného súdu i dopĺňaciemu rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i

kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
23. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
24. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
25. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, keďže sa stotožňuje so skutkovými ako i podstatnými právnymi závermi

rozsudku okresného súdu viažucimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku okresného súdu a výroku
dopĺňacieho rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje.
26.Krajskýsúduvádza,žepodľaodvolacíchdôvodovžalovanéhoposudzoval,čirozhodnutiaokresného
súdu a ich závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu
veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.

27. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov
žalovaného bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/99/2015-121 zo dňa 05.08.2015, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval
v zmysle záverov krajského súdu vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v
opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania za dôkazné

povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/99/2015-121 zo dňa 05.08.2015, keďže nebolo preukázané, že od vysloveného záväzného
právneho názoru do momentu rozhodnutia okresného súdu by nastala kvalitatívne odlišná skutková
a právna situácia, ktorá by už nedávala základ vychádzať zo záväzného názoru vysloveného v
predmetnom zrušujúcom uznesení. Z uvedeného preto v zmysle tohto postupu okresnému súdu

nemožno vytknúť žiaden nedostatok.
28. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie
nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia §383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následkom hodnotený. Jeho význam spočíva v
získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z

ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného
sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnymnázorom účastníkakonania,procesnýpostojúčastníkakonaniazásadnenemôžebezďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania

uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS
329/04). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".

29. Krajský súd preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého

rozsudku, ako i dopĺňacieho rozsudku vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
72,21 Eur konštatuje, že tak napadnutý rozsudok ako i dopĺňací rozsudok okresného súdu i v rovine
odôvodnenia sú koherentné so zákonnou úpravou, správne aplikovanou a interpretovanou okresným
súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť
rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v rozsudku i dopĺňacom rozsudku, ktoré boli napadnuté

odvolanímžalovaného,poskytolodpoveďnavšetkykľúčovéotázkyvsporovejprávnejveci,apretonebol
priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovaného, než napadnutý rozsudok okresného súdu a dopĺňací rozsudok v napadnutom
výroku potvrdiť ako vecne správne rozhodnutia napriek odvolacím námietkam žalovaného vyjadreným
vo včas podaných odvolaniach.

30. Vo vzťahu k námietke neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky odvolací súd poukazuje
už na svoj záver vyjadrený v uznesení krajského súdu sp. zn. 13Cob/99/2015 vychádzajúci z právnej
úpravy § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj záverov vyslovených v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32Cdo/690/09, sp. zn. 29Odo/776/2004 i v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS

640/2014, že za situácie, kedy zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka v
zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky identifikovaná, tak túto identifikáciu je možné vykonať primárne
označením postupcovho dlžníka a popisom pohľadávky. Z pohľadu požiadavky na určitosť postupovanej
pohľadávky nie je nutné právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky predmetnej zmluvy uvádzať,
nakoľko takáto požiadavka zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Z obsahu Zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou R A V T E X, spol. s r.o. a Accentus s.r.o. dňa 18.12.2013
v spojení s jej prílohou č. 1, bolo zrejmé, že postupca a postupník identifikovali predmetnú pohľadávku
osobou žalovaného a výškou peňažnej pohľadávky, ktorej vymedzenie predstavovalo dostatočne
určitú identifikáciu postupovanej pohľadávky nevyvolávajúcu pochybnosť o tom, aká pohľadávka bola
postúpená, keďže nebolo medzi účastníkmi tvrdené ani preukázané, že postupca mal v dobe postúpenia

voči dlžníkovi inú peňažnú pohľadávku. V rámci doplneného dokazovania po zrušujúcom uznesení
Krajského súdu v Žiline, okolnosť, že by postupca mal v dobe postúpenia voči dlžníkovi inú peňažnú
pohľadávku spôsobilú zámeny s peňažnou pohľadávkou vo výške 7.119,98 Eur relevantným spôsobom
spochybnená nebola, naopak, svedok Vereš vo svojej výpovedi potvrdil, že žalovaný voči pôvodnémuveriteľovi inú podlžnosť nemal. Potvrdil to aj svedok Alexander Čakloš, bývalý konateľ spoločnosti
právneho predchodcu žalobcu, ktorý na otázku okresného súdu, či existovali iné pohľadávky spoločnosti
R A V T E X, spol. s r.o. voči žalovanému uviedol: „Nie neexistovali, nie som si toho vedomý, že

by existovali, lebo sme ukončovali spoluprácu naraz" (č.l. 155 spisu). V konaní nadväzujúcom po
zrušujúcom uznesení krajského súdu tak nedošlo ku kvalitatívne ani kvantitatívne odlišnej situácii, a
pretonebolonamiestevyjadriťinýnázornežvyjadrilodvolacísúdvzrušujúcomuznesení,ato,žezmluva
o postúpení pohľadávky nie je neplatným právnym úkonom, pretože v nej došlo k dostatočne určitej
identifikácii postupovanej pohľadávky.

31. K námietke, že k oznámeniu postúpenia pohľadávky nedošlo bez zbytočného odkladu, v súlade
s ust. § 526 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že listinnými dôkazmi,
a to e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným bolo preukázané, že žalobca e-mailom zo
dňa 21. januára 2014 žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky a súčasne pripojil uzavretú zmluvu
o postúpení pohľadávky. Na to následne ekonóm žalovaného Ing. M. v e-maili zo dňa 21. januára

2014 odoslanom žalobcovi č.l. 34 spisu potvrdila existenciu záväzku žalovaného voči právnemu
predchodcovi žalobcu v sume 7.119,98 Eur a súčasne uskutočnila návrh na započítanie pohľadávky
v sume 1.938,80 Eur a doplatenie zvyšnej sumy 5.181,18 Eur na žalobcom uvedený účet. Obsah tejto
komunikácie tak preukázal vedomosť žalovaného o tom, že nastala právna skutočnosť postúpenia
pohľadávky teda, že veriteľom predmetnej pohľadávky sa stal žalobca. Čo sa týka základu a výšky

predmetnej pohľadávky sám žalovaný do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.10.2015 uviedol, že
nerozporuje existenciu predmetnej pohľadávky medzi postupcom R A V T E X, spol. s r.o. a žalovaným,
že táto pohľadávka naozaj vznikla v rozsahu, ako je vyúčtovaná vo faktúre v predmetnej sume, ako
aj, že došlo k vzájomnému započítaniu v časti 1.938,80 Eur, v ktorom rozsahu predmetná pohľadávka
zanikla, tak ako správne konštatoval i prvostupňový súd a v tejto časti ani netvorila predmet žaloby.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na e-mail zo dňa 28. januára 2014, v rámci ktorého malo byť žalobcom
potvrdené, že došlo k úhrade 5.181,18 Eur na účet žalobcu, je potrebné poukázať aj na e-mail jemu
predchádzajúci zo dňa 21. januára 2014, v rámci ktorej komunikácie vyplýval text: „Sumu 5.181,18 Eur
spoločnosť DOPPLER Sk s.r.o. uhradí na Vami uvedený účet XXXXXXXXXX/XXXX", ktorý e-mail bol
adresovanýpánoviP.dofirmyAccentuss.r.o.stým,žesuma1.938,80Eurbudezapočítaná.Skutočnosť,

že k úhrade sumy 5.181,18 Eur veriteľovi a vlastníkovi tejto pohľadávky - žalobcovi podľa ust. § 339
Obchodného zákonníka, reálne došlo, a tým došlo k zániku záväzku splnením preukázaná žalovaným
nebola a k tomuto tvrdeniu žalovaný žiaden relevantný dôkaz ani nepredložil. Zvýrazňuje krajský súd,
že v konaní nebol preukázaný postup podľa § 527 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože pokiaľ žalovaný
tvrdil zánik záväzku splnením, tak potom bolo potrebné toto tvrdenie dokázať, k čomu nedošlo. Čo sa

týka námietky porušenia zásady rovnosti strán sporu, ak na jednej strane okresný súd vzal do úvahy
e-mailovú komunikáciu vo vzťahu k žalobcovi a na druhej strane vo vzťahu k žalovaného obsah e-
mailovej komunikácie nevzal do úvahy, je potrebné zvýrazniť tú skutočnosť, že žalovaný nerozporoval,
že prílohou oznámenia o postúpení pohľadávky formou e-mailu zo dňa 21.1.2014 bola aj Zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013. Inak bolo však potrebné hodnotiť obsah e-mailu zo dňa

28.1.2014, v ktorom síce žalobca vo vzťahu k platbe 5.181,18 Eur uviedol, že platbu eviduje, avšak
už v žalobe i v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že táto bola vykonaná žalovaným napriek
oznámeniu o postúpení v prospech pôvodného veriteľa, a to spoločnosti R A V T E X, spol. s.r.o.. Sám
žalovaný toto tvrdenie žalobcu potvrdil, keď už v odpore zo dňa 08.09.2014 okrem iného uviedol, že
žalobcovi oznámil, že dňa 24.01.2014 uhradil časť zvyšnej dlžnej sumy vo výške 5 181,18 Eur priamo

RAVTEX, spol. s.r.o.. Z uvedeného potom pokiaľ obsah e-mailu zo dňa 21.1.2014 nebol medzi stranami
sporu sporný, ale obsah e-mailu zo dňa 28.1.2014 nezodpovedal tvrdeniam strán, nebolo možné
tieto dôkazy vyhodnotiť so záverom rovnakej výpovednej hodnoty. Za situácie, že žalovanému bolo
oznámené postúpenie pohľadávky a doručená zmluva dňa 21.1.2014 a žalovaný po tomto oznámení
plnil dňa 24.1.2014 pôvodnému veriteľovi, čo sám potvrdil v odpore zo dňa 08.09.2014, nemohlo tak

dôjsť k zániku záväzku vo výške 5 181,18 Eur splnením, t.j. plnením veriteľovi.

32. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tom, že okresný súd sa nezaoberal neplatnosťou právneho
úkonu postúpenia z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania, tak krajský súd rovnako poukazuje
na e-mailovú komunikáciu na č.l. 158 - 159 spisu, z ktorej bolo okresným súdom zistené, že v

upovedomeníozačatíexekúciesp.zn.Ex1240/2011neboluvedenýspôsobvykonaniaexekúcieapreto,
ak povinnému R A V T E X, spol. s r.o. nebol uložený konkrétny spôsob vykonania exekúcie, potom
vykonanie právneho úkonu a to uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky nebolo možné postihnúťneplatnosťou právneho úkonu tak, ako sa v podanom odvolaní domáhal žalovaný, ale len prípadnou
odporovateľnosťou právneho úkonu tak, ako správne vyjadril prvostupňový súd, k čomu nedošlo.

33. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd správne vyhodnotil okolnosti týkajúce sa postúpenia
pohľadávky a všetky úkony k nemu prebiehajúce po zrušujúcom uznesení krajského súdu, a preto
jeho vyslovený záver tak v napadnutom rozsudku ako aj v dopĺňacom rozsudku bol vecne správny.
Žalovanému vznikla povinnosť plniť veriteľovi v zmysle platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto
pokiaľ okresný súd žalobe v časti o zaplatenie 5.181,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25

% ročne z tejto sumy od 21.1.2014 do zaplatenia a priznal žalobcovi i úrok z omeškania za obdobie od
28.11.2013 do 21.1.2014 zo sumy 5.181,18 Eur, jeho postup bol vecne správny a s týmto postupom sa
krajský súd stotožňuje.

34. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov a
zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha, a preto ak neboli

zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku o vrátení veci okresnému súdu, ani pre zmenu
rozsudku, došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu v
napadnutom výroku ako vecne správnym rozhodnutiam podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387
ods. 2 CSP za konštatovania dostatočného zistenia skutkového stavu, ktorý tvorilo spoľahlivý základ
pre posúdenie veci a jeho právne zhodnotenie.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto krajský súd
rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.