Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202982
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216202982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecižalobcu:OrangeSlovenskoa.s.,sosídlomMetodova8,Bratislava,

IČO: 35697270, v konaní zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr.
Vl.Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanej : L. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. F. V. Č.. XXX,
o zaplatenie 513,65 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 75,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 1.8.2014 do
zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 75,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne od 1.8.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 15,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu v bežnom mesiaci.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 29.2.2016 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie istiny vo
výške 513,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a trov
konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 3.3.2014 uzavrel so žalovanou dve Zmluvy o poskytovaní verených služieb: Zmluvu č. E. E. Č.. E..
Ich neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na základe týchto zmlúv vypožičal žalovanej

2ks SIM kariet, ktoré jej umožňujú využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM kartám boli
pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX E. Š.. XXXXXXXXXX. V tomto konaní sa domáha
nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón / telekomunikačné
zariadenie Samsung Galaxy S III mini grey vo výške 219,- Eur a zn. Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo
3G vo výške 144,- Eur. Táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a
ich akciovou cenou, t.z. predstavuje jeho škodu, ktorú žalovaná mu spôsobila tým, že získala mobilný
telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov k Zmluvám sa zaviazala

používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Žalovaná si bola v zmysle Dodatkov vedomá, že mobilné telefóny sú jej predané za cenu uvedené v
článku 1 bod 1.3 Dodatkov, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a
poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatkoch,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že jemu vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskejcenymobilnýchtelefónov.Privýpočtespôsobenejskutočnejškodyzohľadnilpočetcelých

mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k Zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovanej. Akciová cena oboch mobilných telefónov bola 1,-Eur, ich predajná cena bola 220,-
Eur a 145,- Eur. Z predajnej ceny 220,-Eur si uplatňuje škodu v sume 219,-Eur a z ceny 145,-Eu škodu
v sume 144 Eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 150,65 Eurvyfakturovaných v období od marca do apríla 2014. Pokusom o pokonávku zo dňa 17.7.2014 oznámil
žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné telefóny, vyzval ju na
ich úhradu v dodatočnej lehote, do 31.7.2014. Nakoľko žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala

žiadnou, ani čiastočnou úhradou, uplatňuje si aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy od 1.8.2014
do zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa9.11.2016 právny zástupca žalobcu žalobu čiastočne vzal
späť, a to v časti zaplatenia 75,- Eur z dôvodu, že po začatí konania strany sporu sa mimosúdne dohodli
na splátkovom kalendári, na základe ktorej žalovaná zaplatila 5 splátok po 15,- Eur.

2/ Žalovaná proti čiastočnému zastaveniu konania námietky nemala. K predmetu konania uviedla,
že stala sa obeťou podvodu. Bola v hmotnej núdzi, nakoľko bola nezamestnaná, peňažné ústavy jej
neposkytli úver. Jeden jej známy E. Q. jej prisľúbil pomoc. Odviezol ju do W. A., kde v predajni žalobcu
jej dal podpísať nejaké zmluvy. Hneď na druhý deň, čo si uvedomila, že bola podvedená, chcela zrušiť
zmluvy ale pracovník žalobcu jej povedal, že to nie je možné, zmluvy podpísala na 24 mesiacov.
Telekomunikačné služby žalobcu nikdy nevyužívala, ani nedostala mobilné telefóny, tieto si ponechal jej

známy. Potom, čo dostala od súdu predvolanie na pojednávania, obrátila sa na žalobcu, ktorý jej poslal
splátkový plán na vyrovnanie tejto dlžoby. Odvtedy mu zaplatila 5 splátok po 15,- Eur, žiadala, aby aj
zvyšnú časť dlžnej sumy mohla vyrovnať takýmito splátkami.

3/ Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

4/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

5/ Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 75,- Eur
zastavil podľa § 145 CSP.

7/SúdvykonalvovecidokazovanieokremvýsluchuprávnehozástupcužalobcuažalovanejajZmluvami
o poskytovaní verejných služieb č. E. E. E.X uzavretými dňa 3.3.2014, Dodatkami a Prílohami

č. 1 k týmto Zmluvám, pokusom o pokonávku zo dňa 17.7.2014, faktúrami žalobcu, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. (ďalej len VP) účinnými od 1.1.2014. Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8/ Účastníci konania uzatvorili dňa 3.3.2014 dve Zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa §
44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách : Zmluvu č. E. E. Č.. E.. V deň istý deň
uzavreli k nim aj Dodatky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmlúv a v ktorých v článku 2, bode 2.3 sa
žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatkov, po
celú dobu viazanosti bez prerušenia využívať služby žalobcu a neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý

by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, ďalej riadne a včas uhrádzať Cenu za služby a iné svoje peňažné
záväzky voči podniku. Z článku 2, bodu 2.5 Dodatkov vyplýva, že účastník je si vedomý, že MT sa mu
predáva za kúpnu cenu uvedenú v článku 1, bode 1,2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len

z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty a v zmysle
ustanovení Dodatku po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku, (konkrétne
záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4), vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny
MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č.1 Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na uvedené sa strany dohodli na povinnosti

účastníka zaplatiť podniku zmluvnú pokutu ak poruší svoje povinnosti uvedené v čl. 2, bode 2.5, písm.
a,b), a to v sume 219,- Eur v prípade Zmluvy č. E. a v sume 144,- Eur v prípade Zmluvy č. E.
XXXXXXX. Za účelom využívania dohodnutých telekomunikačných služieb žalobca zapožičal žalovanej
dve SIM karty: č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ktorej bolo pridelené telefónne číslo: XXXX XXX XXXa č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ktorej bolo priradené telefónne číslo: XXXX XXX XXX. Na základe
Dodatkov k Zmluvám žalobca predal žalovanej mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S III mini grey a
zn. Prestigio ultiPad 7.0 Prime Duo 3G v rámci osobitnej ponukovej akcie so zľavou z ich spotrebiteľskej

ceny, za kúpnu cenu po 1,- Eur, pričom ich predajná cena podľa tvrdenia žalobcu (bez náležitého
vydokladovania) bola 220,- Eur a 145,- Eur.

9/ Žalobca za služby poskytovaných žalovanej fakturoval nasledovne :
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 12,- Eur, splatnú 23.4.2014,

- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 38,99 Eur, splatnú 23.4.2014,
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 65,09 Eur, splatnú 23.32014,
- fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2014 k tel. č. XXXXXXXXXX sumu 34,57 Eur, splatnú23.3.2014,
t.j. spolu 150,65 Eur.
Tvrdenie žalobcu, že cenu služieb vo výške 150,65 Eur za obdobie od marca do apríla 2014 žalovaná
do podania žaloby nezaplatila, žalovanou vyvrátené ani spochybnené nebolo.

10/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
do 19.5.2014 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11/ Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

12/ Podľa § 44 ods.8 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosť.

13/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmlúv o poskytovaní verejných
služieb (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

15/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo,

ušlý zisk.

16/ Podľa § 443 citovaného zákona pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

17/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd s poukazom na vyššie

uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvami o poskytovaní verejných služieb
aplikoval Občiansky zákonník nakoľko Zmluvy posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy podľa Zákona o
ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal preukázané,
že strany sporu uzatvorili platné Zmluvy a Dodatky k nim, z ktorých žalovanej vyplýva povinnosť platiť
mesačný poplatok a za poskytované služby podľa tarify. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

žalovanánaslužbáchžalobcukudňurozhodovaniaožalobejedlžnásumou75,65Eur(150,65Eur-75,-
Eur = 75,65 Eur), súd preto žalobe v tejto časti s poukazom na citované zákonné ustanovenia vyhovel.18/ V zmysle Dodatkov k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb žalobca v tomto konaní sa domáha
aj náhrady škody, ktorá mu vznikla poskytnutím zľavy na kúpnej cene mobilných telefónov.

19/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona
sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) zavinenie.

20/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná
a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou

musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca
všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za
škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je
potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné

konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do
úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť
v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú
charakterobjektívnynarozdielodzavinenia,ktorýmácharaktersubjektívny,pretožeznamenápsychický

vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo
nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah
musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za
predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej

povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť, musí preukázať,
že škodu nezavinil. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, keď riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti24mesiacovpodľaDodatkovkZmluvám.Následkomtohto,atedavpríčinnejsúvislosti s

takýmto konaním vznikla mu škoda, ktorá pozostáva z rozdielu v cene mobilných telefónov, a to akciovej
cene za ktorú boli predané žalovanému a predajnej skutočnej cene.

21/ Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých stranami
sporu, ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre právne posúdenie veci.

Na základe vykonaného dokazovania v danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak
daná ani zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej
veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaná porušila svoju
povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Škoda je uplatnená vo výške rozdielu

medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou zníženej podľa počtu mesiacov
uplynulých od uzavretia Zmlúv do porušenia zmluvných povinností. Aj keby bol splnený zo strany
žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu
cenu, ako je trhová cena deklarovaná žalobcom. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilných

telefónov tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi zmluvnými stranami. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia predať žalovanej telekomunikačné zariadenia za zníženú akciovú
kúpnu cenu, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou jednostrannevkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny
obdržal dojednanú kúpnu cenu. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetku žalobcu mala
vzniknúť vtedy, keď predal žalovanej mobilné telefóny za zľavnenú kúpnu cenu. Teda najskôr došlo k

zníženiu majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilné telefóny (dňa 3.3.2014) a až neskôr
došlo k porušeniu povinnosti žalovanej riadne platiť za služby (v období od marca do apríla 2014), ako
to vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Z uvedeného vyplýva, že najprv malo dôjsť k
vzniku škody a až potom k protiprávnemu konaniu zo strany žalovanej. Pre nepreukázanie
zákonných atribútov pre vznik zodpovednosti za škodu súd žalobu v časti o uhradenie škody v sume

363,- Eur spolu s príslušným úrokom zamietol.

22/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania v ročnej výške 5,15% od 1.8.2014 do
zaplatenia.

23/ Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

25/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26/ Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%. Pokusom o pokonávku zo dňa
17.7.2014 žalobca predĺžil žalovanej lehotu splatnosti fakturovaných súm do 31.7.2014. Nakoľko do
tohto dňa žalovaná dlžnú sumu neuhradila, od nasledujúceho dňa, t.j. od 1.8.2014 sa dostala do

omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. na úroky z omeškania
vo výške 5,15% ročne.

27/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho

povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

28/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné,
majetkové a zárobkové pomery, ako aj na súhlas žalobcu s povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať

v splátkach v mesačnej výške 15,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a
včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok
považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie
splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom
činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej

podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka,
tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych
splátok by bolo v jej neprospech.

29/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu

vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.30/ Ustanovenie§255CSPvyjadrujesamozrejmúpožiadavkuvtom,žeúčastníkkonania,ktorývkonaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie

ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojem vec treba rozumieť
celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania (v danom prípade 304,89Eur).
Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci

úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca bol vo veci úspešný
čo do zaplatenia 150,65 Eur, čomu zodpovedá 29,33 %, žalovaná mala 70,67%-ný úspech. Žalovanej
žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, žalobca nedosiahol vo veci ani 10%-ný pomerný úspech,

preto o trovách konania súd podľa § 255 ods.2 CSP rozhodol tak, že žiadny zo strán sporu nemá na
náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.

č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.