Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232471
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:1114232471.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: C. M., U.. XX.X.XXXX, R. Ž. XXX/X,
XXX XX D., zastúpeného JUDr. Jurajom Kováčom, Pri potoku 420, 900 32 Borinka pri Bratislave, proti
žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", Klemensova 8, 813
61 Bratislava, IČO: 31 364 501, adresa pre doručovanie: ŽSR - Stredisko hospodárenia s majetkom,

Štefánikova 60, 040 01 Košice, o prikázanie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/134/2015-82 zo dňa 6.9.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odňal vlastnícke právo žalovaného k stavbe budovy
vodárne súpisné číslo XXX, postavenej na parcele KN E XXXX/XX, orná pôda o výmere 5650 m2,

zapísanej na LV XXXX v k. ú. D. a prikázal ju do vlastníctva žalobcu C. M., U.. XX.X.XXXX, R. Ž. XXX/
X, D. za náhradu vo výške 2 180,- eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi 100 % trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava

I, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd odňal vlastnícke právo žalobcu k budove vodárne
postavenej na parcele č. KN E XXXX/XX a prikázal ju do vlastníctva žalobcovi za náhradu vo výške
2.180,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že na pozemku v jeho vlastníctve je neoprávnená stavba vodárne
postavenej žalovaným. Okresný súd Bratislava I postúpil vec dňa 29.7.2015 tamojšiemu súdu z dôvodu
miestnej príslušnosti. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedol, že súhlasí so žalobou a nemá
námietky voči priznaniu vlastníckeho práva žalobcovi, nesúhlasí však s navrhovanou náhradou vo výške

2.180,- eur, pretože zostatková hodnota stavby vedená v účtovníctve žalovaného činí 5.144,52 eur.
Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených. K námietke
žalovaného týkajúcej sa výšky náhrady uviedol, že podľa jeho názoru je v danom prípade vychádzať
z trhovej hodnoty nehnuteľností, nie z účtovnej hodnoty. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
zopakovala, že súhlasia s prikázaním stavby žalobcovi, ale nesúhlasia s navrhovanou cenou náhrady.
Na objektívne zistenie ceny nehnuteľnosti navrhla nariadiť kontrolný znalecký posudok na cenu stavby

a jej vnútorného vybavenia. Súd sa oboznámil s vyjadreniami strán konania, vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom B.. C. Š. Č.. XXX/XXXX a jeho prílohami a zistil, že na
pozemku vo vlastníctve žalobcu, t. j. na parcele KN E XXXX/XX v k.ú. D. je postavená neoprávnená
stavba žalovaného, a to stará vodáreň. Znalec ohodnotil všeobecnú hodnotu tejto stavby na 2.180,-
eur. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V danom prípade
nebolo sporné, že na pozemku žalobcu stojí neoprávnená stavba žalovaného, ani skutočnosť, aby

táto bola prikázaná do vlastníctva žalobcu za náhradu. Jedinou spornou otázkou bola výška náhrady.
Predloženým znaleckým posudkom bola táto náhrada určená vo výške 2.180,- eur, pričom znalec tútourčil ako všeobecnú hodnotu stavby. Znalec pri určení hodnoty stavby vychádzal z vyhlášky MS SR č.
492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Cena určená
znalcom sa vzhľadom na vek stavby a jej dlhodobé nevyužívanie a chátranie javí súdu ako primeraná.

Cenu pritom stanovil znalec, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov, bežne ho na účel ohodnotenia
ceny nehnuteľností ustanovuje aj súd, preto súd nevidel dôvod, aby vyhovel návrhu žalovaného na
nariadeniekontrolnéhoznaleckéhoposudku.Vtomtosmerepretosúdpovažovalnariadeniekontrolného
znaleckého posudku za nedôvodné, ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti, preto tomuto návrhu
na vykonanie dôkazu nevyhovel. Podobne súd nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého

dokazovania na vnútorné vybavenie stavby, pretože ako sa vyjadril žalobca, o toto vnútorné vybavenie
nemá záujem a žalovaný si ho môže kedykoľvek odviezť. Súd nevidel dôvod ani riešiť otázku studní,
keďže tieto sa podľa vyjadrení žalobcu nenachádzajú na jeho pozemkoch, teda tieto nie sú predmetom
tohtokonania.Kotázkespôsobuvysporiadaniadanéhovzťahuavýškynáhradyzastavbusúdpovažoval
za potrebné ešte uviesť, že tento spôsob považuje za súladný aj s hospodárnym nakladaním s majetkom
žalovaného, ktorý je sčasti financovaný aj zo štátneho rozpočtu, resp. spravuje aj určitý majetok štátu. Aj

keď výška všeobecnej hodnoty starej vodárne nedosahuje účtovnú hodnotu vedenú žalovaným, predsa
za túto stavbu dostane určitú odplatu a nemusí znášať ďalšie náklady spojené so starostlivosťou o
túto stavbu, ktorá je zjavne dlhodobo nevyužívaná, čo je nepochybne hospodárnejšie a pre žalovaného
výhodnejšie, ako by mala ostať vo vlastníctve žalovaného, teda by za ňu nedostal žiadnu odplatu
a navyše by musel znášať náklady, napr. na jej odstránenie, ktoré by sa nepochybne pohybovali v

niekoľkonásobkoch priznanej náhrady. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalobcovi ako strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, 100% nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku.

3. Proti rozsudku voči výroku o nároku na náhradu trov konania včas podal odvolanie žalovaný. Má
za to, že v danom prípade nie je namieste hovoriť o úspechu žalobcu v plnom rozsahu, nakoľko
žalovaný s podanou žalobou od počiatku súhlasil, sporná bola len výška náhrady. Uviedol, že vzájomné
vysporiadanie je na prospech oboch strán, o čom svedčí skutočnosť, že na podnet žalovaného vedie
Ministerstvodopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSRsprávnekonanievovecivydaniarozhodnutia-

povolenia na odstránenie predmetnej stavby, pričom toto konanie bolo prerušené do doby právoplatného
rozhodnutia súdu v tejto veci. Žalovaný svojim konaním nezavinil podanie tejto žaloby, naopak, mal
záujem odstrániť stavbu z pozemku, ktorého vlastníkom je žalobca. Preto žiada, aby súd pri rozhodovaní
o trovách konania vzal do úvahy tieto dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. a zaviazal
sporové strany znášať trovy konania v rovnakej miere.

4. Pretože odvolanie smeruje len proti výroku o nároku na náhradu trov konania, prejednal odvolací súd
toto odvolanie bez nariadenia pojednávania. Odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku vo veci samej.
Tentovýroknadobudolprávoplatnosť,atakhonebolomožnévrámciodvolaciehokonaniapreskúmavať.
Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli
výslovne uvedené v podanom odvolaní. Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,

ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Len v prípade, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vovecirozhodlo.Užalobcuideoplnýúspechvovecivtedy,aksavýrokmeritórnehorozhodnutiazhoduje
so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo

veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, žetam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul

z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď
povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo

ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom,
a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. V sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255
CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v

prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len

výnimočne. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd odňal vlastnícke právo
žalovaného k budove vodárne postavenej na parcele č. KN E XXXX/XX a prikázal ju do vlastníctva
žalobcu za náhradu vo výške 2.180,- eur.

9. Napadnutým rozsudkom vo veci samej súd odňal vlastnícke právo žalovaného k stavbe budovy
vodárne súpisné číslo XXX, postavenej na parcele KN E XXXX/XX, orná pôda o výmere 5650 m2,
zapísanej na LV XXXX v k. ú. D. a prikázal ju do vlastníctva žalobcu C. M., U.. XX.X.XXXX, R. Ž. XXX/
X, D. za náhradu vo výške 2.180,- eur.

10. Porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia vo veci samej jednoznačne vyplýva, že
žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, t. j. žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol
nároknaplnúnáhradutrovkonaniavočižalovanému.Navyšeodvolacísúdjetohonázoru,žeskutočnosti
uvádzané žalovaným v podanom odvolaní nie sú takými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo
výroku o náhrade trov konania (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

12. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).