Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/216/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220977
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114220977.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanej: K. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, N., zastúpenej advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom Bratislava,

Dobrovičova 13, o zaplatenie 2.124,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava č. k. 11C/44/2014-108 zo dňa 1.6.2016 odvolateľa: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV,IČO:42362962,sosídlomBratislava,Šafárikovonám.7(pôvodnevedľajšíúčastník
- ďalej aj „združenie"), zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Bratislava, Zámocká
8 - v časti I. o náhrade trov konania združeniu a na odvolanie žalovanej v časti II. o nepriznaní náhrady
trov konania žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 395,98 Eur na trovách
právneho zastúpenia, k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 18 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči združeniu v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol: I. odporkyni (žalovanej) sa právo na náhradu

trov konania nepriznáva, II. navrhovateľ (žalobca) je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania vo výške 139,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 146 ods. 2, § 142 ods. 2, § 151
ods. 1, § 151 ods. 3, § 93 ods. 4, § 24 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení

k 30.6.2016. Vecne tým, že žalovaná plnením po podaní žaloby zavinila zastavenie konania v sume
264,- Eur (keď plnila dňa 19.08.2014 sumu 20,- Eur, dňa 19.9.2014 sumu 20,- Eur, dňa 21.10.2014
sumu 32,- Eur, dňa 21.11.2014 sumu 32,- Eur, dňa 22.12.2014 sumu 32,- Eur, dňa 20.1.2015 sumu
32,- Eur, dňa 17.2.2015 sumu 32,- Eur, dňa 17.3.2015 sumu 32,- Eur, dňa 17.4.2015 sumu 32,- Eur)
a zároveň žalobcovi bola priznaná suma 57,76 Eura s príslušenstvom, čo predstavuje analogicky
hrubý úspech žalobcu vo výške 15 %. Na druhej strane žalobca zavinil zastavenie konania v sume

100,- Eur (nakoľko žalovaná plnila 5 x sumu 20,- Eur dňa 2.4.2014, 08.4.2014, 15.5.2014, 18.6.2014,
18.7.2014 ešte pred podaním žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 8.8.2014, a preto žaloba v častitejto sumy nebola dôvodná a žalobca späťvzatím žaloby v tejto časti zavinil zastavenie konania) a
zároveň bola žaloba vo zvyšnej časti istiny s príslušenstvom zamietnutá, čo predstavuje hrubý úspech
žalovanej vo výške 85 %. Z uvedeného vyplýva konečný čistý úspech žalovanej 70 % (85 - 15), čo v

konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
práve takýmto percentom. O náhrade trov konania žalovanej súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá
a druhá Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s
poukazom na § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď v konaní úspešnej žalovanej právo
na náhradu trov konania nepriznal (I. výrok) z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia nepovažoval

za účelne vynaložené. Žalovanej bola žaloba s prílohami a s výzvou na vyjadrenie doručené dňa
6.10.2014, na výzvu súdu ani neskôr sa žalovaná žiadnym spôsobom k veci nevyjadrila, v konaní
zostala pasívna, naďalej vykonávala čiastkové úhrady. Zároveň z vyjadrenia vedľajšieho účastníka
vypracovaného advokátom, ktoré jej bolo doručené v dostatočnom predstihu pred pojednávaním dňa
12.5.2015, jej muselo byť zrejmé, že jej práva v konaní sú dostatočne chránené, a nie je preto potrebné
vynakladať finančné prostriedky na právneho zástupcu. Nie je tiež možné nevšimnúť si (a súd práve

z toho odvodzuje účelovosť právneho zastúpenia žalovanej), že právne zastúpenie žalovanej prevzal
advokát, ktorý v iných konaniach zastupuje vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník sa v písomnom
vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu pritom k veci vyčerpávajúco vyjadril. Právny zástupca
žalovanej potom na pojednávaní na obranu žalovanej uvádzal rovnaké skutočnosti, ako uvádzal v
písomnom vyjadrení vedľajší účastník. Súd stranám neupiera právo dať sa v konaní zastúpiť právnym

zástupcom, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu má za to, že nie je možné dospieť k
inému záveru ako k tomu, že v prejednávanej veci došlo k zastúpeniu žalovanej iba účelovo (deň
pred pojednávaním), s cieľom dosiahnuť priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nielen v prospech
vedľajšieho účastníka, ale aj v prospech žalovanej. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že hoci právny
zástupca žalovanej žiadal na pojednávaní dňa 12.5.2015 žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v rozpore s

tým žalovaná priebežne vykonávala čiastkové úhrady v prospech žalobcu, z čoho vyplýva, že žalovaná
s právnym zástupcom nepostupovali počas konania v zhode, ktorá by sa očakávala. Náklady na právne
zastúpenie žalovanej považuje súd z vyššie uvedených dôvodov za neúčelne vynaložené (ak vôbec
boli - keďže žalovaná na pojednávaní uviedla, že na živobytie jej mesačne zostáva 70,- Eur). Podporne
k uvedenému súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/617/2014 zo dňa

17.12.2014 v obdobnom prípade, podľa ktorého „za situácie, kedy už na strane žalovanej vystupovalo
na ochranu jej práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si žalovaná sama zvolila advokáta,
teda využila kvalifikovanú právnu pomoc.

3. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4, § 146

ods. 2, § 142 ods. 2 v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď vedľajšiemu účastníkovi
priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 139,31 Eur, čo predstavuje
70 % z trov právneho zastúpenia vo výške 199,01 Eur. Súd ako účelne vynaložené uznal trovy právneho
zastúpenia v nasledovnej výške: odmena advokáta za 2 úkony právnej služby á 91,29 Eur (prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 19.3.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.; t.j.

182,58 Eur, režijné paušály pri úkonoch právnej služby: 1 x 8,04 Eur (s poukazom na 1SprV/654/2014
došlo k prevzatiu právneho zastúpenia v roku 2014), 1 x 8,39 Eur, podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z.; t.j. 16,43 Eur, celkom vo výške 199,01 Eur. Súd neuznal ako účelne vynaložené trovy odmenu
advokáta a režijný paušál pri úkone právnej služby „Vyjadrenie k vedľajšiemu účastníctvu a novele
Občianskehosúdnehoporiadku“zodňa10.6.2015,nakoľkovedľajšiehoúčastníkaktakémutovyjadreniu

nevyzval, keď zároveň uvedené vyjadrenie je len všeobecné a je tak použiteľné pre viaceré konania.
Súd považoval trovy právneho zastúpenia vo všeobecnosti vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne
vynaložené trovy, keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má
nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát,
a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené

osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4, § 24
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj ustanovenie § 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Zároveň išlo (v prípade
uznaných úkonov) o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce
k ochrane práv žalovanej, a síce prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a vyjadrenie vo
veci samej s argumentáciou vzťahujúcou sa na prejednávaný prípad.

4.Protitomutouzneseniu,výlučneibavovýrokuI.,ktorýmsažalovanejsaprávonanáhradutrovkonania
nepriznáva, podala prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalovaná, ktorým sa domáhala, aby
odvolacísúduznesenievžalovanounapadnutejčastizmeniltak,žežalobcajepovinnýzaplatiťžalovanejtrovy prvostupňového konania vo výške 668,08 Eur na účet jej právneho zástupcu a súčasne žiadala
odvolací súd zaviazať žalobcu nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanej vo výške 99,87 Eur na účet
jej právneho zástupcu (vyčíslené za odvolanie 91,29 Eur, 1 x režijný paušál 8,58 Eur). Argumentovala

tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, žalovanej nepriznal
náhradu trov konania, napriek tomu, že bola v konaní plne úspešná. Trovy právneho zastúpenia treba
považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy na riadne uplatňovanie resp. bránenie práva
na súde. Má za to, že pri trovách konania ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá dosahuje
ústavnoprávnu dimenziu, pričom poukázala na nález ÚS SR sp. zn. IV. 84/2014-31 zo dňa 23.5.2014

a zároveň uviedla, že Ústavný súd prisvedčuje názoru sťažovateľky, v zmysle ktorého zo žiadnych
ustanovení Ústavy ani Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi
konania, ktorý si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Ústavný
súd v uvedenej súvislosti zastáva názor, že interpretáciu a aplikáciu § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorá vedie k opačnému záveru, je potrebné vyhodnotiť ako ústavne nekonformnú. Ďalej
poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 zo dňa 15.10.2014 a uviedla,

že Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu konštatuje, že námietky
sťažovateľky považuje za plne opodstatnené a že závery vyvodené týmto súdom (ani okresným súdom)
nie sú vo vzťahu k sťažovateľke správe a spravodlivé a nie sú v súlade ani s relevantnou zákonnou
a ústavnou právnou úpravou. Je zároveň absurdné, že súd nepriznal účastníkovi trovy za úkon, za
nevykonaniektorého(t.j.absenciunapojednávaní)hrozítomutoúčastníkoviporiadkovápokuta.Napriek

tomu, že právny zástupca odporcu sa pojednávania riadne zúčastnil (a teda mal aj stratu času, použil
osobné motorové vozidlo, spotreboval pohonné hmoty), súd argumentoval nepriznanie trov za tento
úkon tým, že takýto úkon je neopodstatnený, resp. neúčelný. Súd prvej inštancie zrejme opomenul fakt,
že priznanie trov sa riadi predovšetkým zásadou úspešnosti v spore. Konanie bolo iniciované žalobcom,
ktorý využil svoje ústavné právo a dal sa zastúpiť advokátom, ktorému by v prípade jeho úspechu bola

bez akýchkoľvek pochýb priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu, výlučne iba voči II. výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 139,31 Eur, podal prostredníctvom
svojho advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v ním napadnutej časti

uznesenie zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok.
Argumentoval tým, že súd neoprávnene konal s daným subjektom, ktorý nie je zapísaný ani v zozname
združení vedenom Ministerstvom hospodárstva SR (podľa § 19, § 25 zákona č. 250/2007 Z. z.)
a ani nebolo preukázané, že ciele v zmysle § 25 ods. 1 citovaného zákona sú hlavnou náplňou

jeho činnosti. ktorému však žiadne postavenie vedľajšieho účastníka nevzniklo v zmysle ust. § 93
Občianskeho súdneho poriadku. Súd sa nezaoberal otázkou účelnosti uplatneného nároku na náhradu
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, teda napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
absenciuakýchkoľvekdôvodovprepostuppodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku.Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/958/2014 zo dňa 27.2.2015 a uznesenie Krajského

súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012 zo dňa 25.4.2012.

6. Vedľajší účastník odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril
a uviedol, že žalobca využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto
právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Táto úvaha je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Žalobca uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR.
Súd prihliada na neprijateľné podmienky alebo premlčanie ex offo. Posúdenie podmienky zmluvy
odporujúcim dobrým mravom je vecou úvahy a právneho názoru vedľajšieho účastníka, ale aj súdu,
preto aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne

hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Trovy
právneho zastúpenia si vedľajší účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi žalobcu ani žalovaného
a ich náhradu dosiahne len v prípade, že žalobca bude v konaní neúspešný. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn.7Co/34/2012 zo dňa 28.3.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 9.8.2012, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/539/2008 zo dňa

19.2.2009, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2012 zo dňa 25.4.2012,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/193/2012 zo dňa 30.7.2012, uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/204/2012 zo dňa 10.12.2012, uznesenie NS SR 7MCdo4/2010
zodňa14.9.2011.Napadnutérozhodnutienavrholpotvrdiťazaviazalžalobcunahradiťtrovyodvolaciehokonania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 89,91 Eur (vyjadrenie k odvolaniu á 81,33 Eur, 1 x režijný
paušál á 8,58 Eur).

7. Inštitút vedľajšieho účastníka bol upravený v § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
účinnom do 30.6.2016, ktorý bol nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinným od 1.7.2016, ktorý však už inštitút vedľajšieho účastníka vo svojich zákonných ustanoveniach
viac neupravuje. Avšak podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,

teda aj účinky podaného odvolania, preto odvolací súd na odvolanie žalobcu, ktorý napadol výrok
II. rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúci povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania, posudzoval vec aj v časti o náhrade trov vedľajšieho účastníka vo vzťahu k jeho úkonom resp.
k úkonom právnej služby jeho právneho zástupcu vykonaných do 30.6.2016.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1
v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP,
aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech bolo v dotknutých
častiach rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolania (žalobcu a vedľajšieho účastníka) majú zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§205ods.2písm.f/OSP,ktorémáekvivalentv§365ods.1písm.h/CSP),preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech a
odvolaniu žalovanej možno priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
zmenu napadnutého uznesenia zmysle § 388 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní bolo
posúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,akžalovanejnáhradutrovkonanianepriznalažalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 139,31 Eur v rozsahu
dvoch úkonov právnej pomoci.

10. Podľa § 142 ods. 1 OSP (akt. § 255 ods. 1 CSP), účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

11. Podľa § 142 ods. 2 OSP (akt. § 255 ods. 2 CSP), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

12. Citované ustanovenie § 142 OSP obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým
rozhodovacímprocesomotrováchkonania,ktorouje,žesúdpriználennáhradutrovkonaniapotrebných

(rozumej nevyhnutých) na účelné uplatňovania resp. bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno
považovať objektívne za vynaložené účelne.

13. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa ods. 2 vety prvej, ak niektorý z účastníkov zavinil,

že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon podľa vety druhej, ak sa pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

14. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP, predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania (strán) právo na náhradu jeho trov,

ak konanie neskončilo vydaním vecného meritórneho rozhodnutia o predmete sporu, ale došlo k
jeho zastaveniu. I takáto výnimka sa však neuplatňuje automaticky, keď sama predstavuje pravidlo, z
ktorého existujú ďalšie 2 výnimky umožňujúce za splnenia v zákone konkrétne vymedzených podmienok
uloženie povinnosti na náhradu trov konania niektorému z účastníkov (strán) konania. Uplatneniektorejkoľvek z takýchto výnimiek (majúcich pôvod v oboch vetách § 146 ods. 2 OSP) tak najmä
predpokladá vznik trov majúcich sa nahradiť aspoň na jednej strane sporu (v opačnom prípade niet
dôvodu pre použitie takejto výnimky), ale tiež procesnú situáciu, pri ktorej náhradu trov konania vôbec

možno uložiť či priznať (pri zastavení konania medzi existujúcimi účastníkmi pre späťvzatie žaloby ide
inak práve o taký prípad).

15. Prvá veta § 146 ods. 2 OSP (akt. § 256 ods. 1 CSP) so zavinením na zastavení konania pracuje
výlučne z procesného hľadiska a zásadne toto (zavinenie) pričíta iniciátorovi konania. Zavinenie na

zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou postupu
podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP je však 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby
a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje,
donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným
správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak
dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

16. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 8.8.2014 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 2.124,91 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne, úroku z omeškania
vo výške 4,775 % denne z čiastkových súm, ako aj úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 2.124,91 Eur od 29.3.2013 do zaplatenia. Uznesením č. k. 11C/448/2014-35 zo dňa 11.3.2015

súd prvej inštancie konanie v časti sumy 204,- Eur (vrátane príslušného úroku z omeškania) zastavil
(žalobca odôvodnil späťvzatie tým, že žalovaná plnila dňa 2.4.2014 sumu 20,- Eur, dňa 8.4.2014 sumu
20 Eur,-, dňa 15.5.2014 sumu 20,- Eur, dňa 18.6.2014 sumu 20,- Eur, dňa 18.7.2014 sumu 20,- Eur,
dňa 19.08.2014 sumu 20,- Eur, dňa 19.9.2014 sumu 20,- Eur, dňa 21.10.2014 sumu 32,- Eur, dňa
21.11.2014 sumu 32,- Eur). Rozsudkom č. k. 11C/44/2014-99 zo dňa 12.4.2016 súd prvej inštancie

konanie vo výroku I. v časti istiny vo výške 160,- Eur a v časti príslušného úroku z omeškania zastavil
(žalobca odôvodnil čiastočné späťvzatie tým, že eviduje zo strany žalovanej úhrady: dňa 22.12.2014 v
sume 32,- Eur, dňa 20.1.2015 v sume 32,- Eur, dňa 17.2.2015 v sume 32,- Eur, dňa 17.3.2015 v sume
32,- Eur, dňa 17.4.2015 v sume 32,- Eur), vo výroku II. pripustil zmenu petitu žaloby, ktorá spočívala v
požadovanívyššiehoúrokuzomeškania8,75%ročneoprotipredtýmpožadovanémuúrokuzomeškania

vo výške 8,05% ročne a zároveň vo vyčíslení kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 211,12 Eur
oproti predtým požadovanej sume 135,13 Eur. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie vo výroku III.
rozsudku, ktorým zaviazal žalovanú na plnenie istiny vo výške 57,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne s prihliadnutím na čiastkové plnenia, vo zvyšku súd žalobu vo výroku IV. zamietol, vo
výrokuV.sivyhradilrozhodnutieotrováchkonaniasamostatnémuuzneseniudo30dníodprávoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 12.5.2016).

17. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2
OSP (akt. § 255 CSP) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán
vo veci a od úspechu víťaznej strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške

rozdielu má strana právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom
uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak
je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.

Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím
k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol tá ktorá strana úspešná. Ak je na
čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu § 142 ods. 2 OSP (akt.
§ 255 CSP) dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné
zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania

náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie NS SR 6 M Cdo 19/2010).

18. Súd prvej inštancie sa riadil postupom uvedeným v odseku 17 a správne aplikoval na danú vec
§ 142 ods. 2 OSP (akt. § 255 ods. 1 CSP) spojení s § 146 ods. 2 OSP (akt. § 256 ods. 1 CSP),
teda zásadu úspechu a správne vyčíslil čiastočný úspech žalovanej v konaní v rozsahu 70 % (85 %

úspech /zavinené zastavenie konania žalobcom istina 100 Eur + zamietnutá žaloba istina 1.703,15
Eur/ mínus 15 % neúspech /priznaná istina 57,76 Eur + zavinené zastavenie konania istina 264,-
Eur žalovanej/), keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.124,91 Eur, pričom žalobca bol v konaní
úspešný 15 % čo predstavuje priznanú istinu 57,76 Eur (II. výrok rozsudku č. k. 11C/44/2014-99 zodňa 12.4.2016) a v časti istiny 264,- Eur, ktorá pozostáva z istiny 104,- Eur (zahrnutej v čiastočnom
zastavení konania v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 11C/44/2014-35 zo dňa 11.3.2015)
a z istiny 160,- Eur o zastavení, ktorej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11C/44/2014-99.

Zároveň v napadnutom uznesení správne uzavrel, že zastavenie konania v sume 264,- Eur zavinila
žalovaná, ktorá túto sumu plnila žalobcovi až po podaní žaloby po splatnosti (platby žalovanej dňa
19.8.2014 sumu 20,- Eur, dňa 19.9.2014 sumu 20,- Eur, dňa 21.10.2014 sumu 32,- Eur, dňa 21.11.2014
sumu 32,- Eur, dňa 22.12.2014 sumu 32,- Eur, dňa 20.1.2015 sumu 32,- Eur, dňa 17.2.2015 sumu
32,- Eur, dňa 17.3.2015 sumu 32,- Eur, dňa 17.4.2015 sumu 32,- Eur). a teda v tejto časti zavinila

zastavenie konania, a zároveň správne skonštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania v istine 100,-
Eur (platby žalovanej 5 x 20,- Eur dňa 2.4.2014, 08.4.2014, 15.5.2014, 18.06.2014, 18.07.2014), ktorú
zaplatila žalovaná ešte pred podaním žaloby, o zastavení ktorej bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie
uznesením č. k. 11C/44/2014-35. Žaloba bola vo zvyšnej časti istiny s príslušenstvom zamietnutá. V
zamietajúcej časti bol žalobca neúspešný, pričom úspech žalovanej súd prvej inštancie správne vyčíslil
vo výške 85 %, keď žalovaná bol úspešná v časti zavineného zastavenie konania žalobcom istina 100

Eur plus zamietnutej časti istiny 1.703,15 Eur, od ktorej súd odrátal neúspech žalovanej vo výške 15
% s poukazom na už vyššie skonštatované. Žalovanej ako aj aj vedľajšiemu účastníkovi (§ 93 ods. 4
OSP), ktorý vystupoval na jej strane, tak vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania, v rozsahu 70
% čistého úspechu (85% mínus 15%).

19. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou zásadne patria i trovy reprezentované odmenou
a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ich klientov (strán
súdnych sporov), keď nepochybne treba súhlasiť i s prípadným argumentom o neodňateľnom práve na
súdnu a inú právnu ochranu.

20. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
mala oprávnenie v konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa), a
to na základe špeciálnej zákonnej úpravy podľa § 93 ods. 2 OSP. Pričom v konaní mal rovnaké
práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, por. tiež § 93 ods. 4 vety prvej OSP), možno
z toho vyvodiť len jeden záver a to, že ako vedľajší účastník konania aj vedľajší účastník podľa

ustanovení OSP do 30.6.2016 mal právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné
právo (por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) so všetkými atribútmi - teda i práva na náhradu trov konania.
OSP v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval možnosť zastúpenia advokátom absenciou
(nedostatkom) odborných znalostí strany a teda ani nevylučoval, aby sa i strana odborne spôsobilá hájila
svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohla dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto

dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Vedľajšiemu
účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia,
samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane
ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia boli v
konaní účelne vynaložené, pričom posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci.

21. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa,
ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu
občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch aj v postavení vedľajšieho účastníka do
30.6.2016. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia

práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho
zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné
právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú
zodpovednosť účelnosť vynaložených trov konania najmä trov právneho zastúpenia. Priznať možno len
náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za

vynaložené účelne.

22. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol
udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie
dôsledky s tým spojené a to v podobe nepriznania náhrady za neúčelne vynaložené trovy právneho

zastúpenia. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo prihliada na všetky zákonné prekážky brániace
priznaniu žalobcovi plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v
pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na
právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združenímprostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi
spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 OSP (akt. čl. 1
a čl. 5 zásad CSP) je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických

alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania
nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy
právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za služby právneho zástupcu, ktorý musel vec posúdiť z
hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, nebola jeho služba poskytnutá účelne, lebo rovnaká
povinnosť už prislúchala súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so

zastupovaním vedľajšieho účastníka preto nemožno kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na
účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nemožno
prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane
spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so
zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva
už z názvu združenia).

23. V tejto súvislosti odvolací súd ešte dopĺňa s poukazom na obsah spisového materiálu, že vedľajší
účastník si uplatnil odmenu náhradu trov konania za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom (k prevzatiu právneho zastúpenia došlo v roku 2014 s odkazom na 1SprV/654/2014)
za úkon - písomné vyjadrenie k žalobe (zo dňa 19.3.2015, za úkon písomné podanie - vyjadrenie k

vedľajšiemu účastníctvu a novele OSP zo dňa 10.6.2015). Z obsahu spisu bolo zistené, že vyjadrenie
odvolateľa k žalobe zo dňa 19.3.2015 podal vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia. Jedná sa o 4-stranové vyjadrenie, z ktorých jedna strana je úvodná s označením veci, strán
a predmetu konania a záverečná strana z prevažnej časti obsahuje špecifikáciu uplatnenej náhrady trov
konania odvolateľa. Danej konkrétnej veci sa týka cca 10 riadkov na druhej strane a 5 riadkov na tretej

strane a 4 riadkov na štvrtej strane, v ktorých je uvedené akú finančnú čiastku žalobca poskytol, výška
zaplatenej čiastky žalovaným, bola vznesená námietka premlčania. Všetok ostatný text vyjadrenia je
všeobecný a paušalizovaný. Odvolací súd je toho názoru, že daný prípad nie je právne ani skutkovo
náročný, keďže išlo o posúdenie či je dôvodná vznesená námietka premlčania zo strany okrem iného aj
vedľajšieho účastníka. Pričom žaloba bola dôvodná v prisúdenej sume 57,76 Eur a súd prvej inštancie

vo zvyšnej časti žalobcu zamietol, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keď považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a teda
zisťoval, či zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona o
spotrebiteľských úveroch z úradnej povinnosti. Odvolací súd ešte dodáva, že aj v prípade, ak by mal súd
prvej inštancie za to, čo však nekonštatoval, že požiadavka žalobcu je premlčaná, bolo jeho povinnosť

aplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Odvolací súd je toho názoru, že nebolo nevyhnutné ani účelné,
aby sa vedľajší účastník dal v predmetnom konaní zastúpiť advokátom, naviac ak je nesporné, že
obdobnúargumentáciupoužilvmnožstveinýchsúdnychkonaní,kdevystupovalakovedľajšíúčastníkna
strane spotrebiteľa, čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Pomoc spotrebiteľovi
v poskytnutom rozsahu by nesporne muselo zvládnuť i samo združenie na ochranu spotrebiteľa, preto

jeho zastúpenie advokátom bolo neúčelné.

24. Súd prvej inštancie správne neuznal ako účelné vynaložené trovy odmenu advokáta a režijný paušál
pri úkone právnej služby „vyjadrenie k vedľajšiemu účastníctvu a novele OSP“ zo dňa 10.6.2015),
nakoľko k takémuto úkonu vedľajšieho účastníka nevyzval, zároveň uvedené vyjadrenie je len

všeobecné a je tak použiteľné pre viaceré konania. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie
odkázal v napadnutom uznesení na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/617/2014 zo
dňa 17.12.2014, nejednalo sa obdobnú situáciu, keď v spomínanom konaní vystupovali v konaní dvaja
vedľajší účastníci, zastúpení advokátom a žalovaná zastúpená tým istým advokátom ako vedľajší
účastník v prvom rade. Žiada sa dodať, že právo na zastúpenie advokátom a právo na náhradu trov

právneho zastúpenia, síce spolu úzko súvisia, nie sú ale nerozlučne spojené, pretože v zmysle § 142 a
nasl. OSP (akt. § 255 a nasl. CSP) súd môže priznať len tú náhradu trov konania, ktorá bola vynaložená
účelne.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vo veci 6MCdo 9/2013, v ktorom

Najvyšší súd SR (obdobne ako vo veci sp. zn. 6MCdo 5/2013) vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátov v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej
veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bráneniepráva na súde. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených
na právne zastúpenie a teda ich nepriznanie účastníkovi (strane), ktorý by inak na ich náhradu mal
právo.Vedľajšíúčastníkbysvojuúlohuspočívajúcuvpomocižalovanýmvpostaveníspotrebiteľa,mohol

efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a
právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým
by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v
postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných
veciach.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd je potom toho názoru, že v danom
prípade v skutkovo a právne jednoduchej veci nebolo účelným, aby sa vedľajší účastník vstúpivší
do konania na strane žalovaného, dal zastúpiť advokátom a teda trovy vynaložené na jeho právne
zastúpenie neboli vynaložené účelne a to v celom ich rozsahu, v dôsledku čoho náhradu týchto
trov nebolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na

uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v celom rozsahu, ktoré nebolo možné
priznať vôbec, preto odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu podľa § 388 CSP a zmenil II. výrok
napadnutého uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal.

27. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uvádza, že napadnuté uznesenie v časti rozhodnutia o
nepriznaní náhrady trov konania žalovanej je nesprávne, keď súd prvej inštancie v tomto smere
nesprávne právne posúdil. Avšak odvolací súd sa nestotožnil tvrdením odvolateľa, že žalovaná bola v
konaníplneúspešná,keďsúdprvejinštanciesprávnezistilčistýúspechžalovanejvkonaní70%,takako
to už odvolací súd skonštatoval v odseku 16. tohto rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva,

že žalovaná si v konaní uplatnila náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške 668,08 Eur za
úkony právnej služby: 1. príprava veci a právne zastúpenie zo dňa 11.5.2014 (správny dátum 11.5.2015),
2. účasť na pojednávaní dňa 12.5.2015, 3. písomné podanie - vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.5.2015,
4. písomné podanie - vyjadrenie k námietke vstupu zo dňa 15.6.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa
22.3.2016. Odvolací súd ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považoval v nasledovnej

výške: odmena advokáta za 4 úkony právnej služby á 91,29 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť
na pojednávaní dňa 12.5.2015, vyjadrenie zo dňa 15.6.2015, účasť na pojednávaní dňa 22.3.2016 podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. 365,16 Eur, režijné paušály pre úkonoch právnej služby: 4 x
á 8,39 Eur (tak ako boli vyčíslené) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. t. j. 33,56 Eur, náhrada
straty času za účasť na pojednávaní dňa 12.5.2015 cesta Bratislava - Trnava a späť za 4 polhodiny á

13,98 Eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 22.3.2016 cesta Bratislava - Trnava a späť
za 4 polhodiny á 13,98 Eur (v zmysle vyčíslenia) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. t. j. 111,84
Eur, cestovné za použitie motorového vozidla EČ PD276ET účasť na pojednávaní dňa 12.5.2015 cesta
Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 112 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 5,6l/100 km x 112 km
x 1,214 eur, za účasť na pojednávaní dňa 22.3.2016 cesta Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 112 km x

0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 5,6/100 km x 112 km x 1,011 Eur podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č.
655/2004 Z. z., zákona č. 283/2002 Z. z., Opatrenia MPSVaR č. 181/2008 Z. z. t.j. 54,95 Eur, celkom
vo výške 565,51 Eur.

28. Odvolací súd priznal žalovanej v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP náhradu trov

konania vo výške 395,86 Eur ako 70 % zo sumy 565,51 Eur, ktorú uložil žalobcovi podľa ustanovenia
§ 263 ods. 1 CSP zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Bohdanovi Jakubisovi. Súd nepriznal
žalovanej náhradu trov sporu za úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.5.2015 s tým, že
právny zástupca žalovanej sa zúčastnil pojednávania vo veci dňa 12.5.2015, nepožiadal o odročenie
pojednávania, vo veci sa na pojednávaní vyjadril, a až následne dňa 15.5.2015 vyhotovil vyjadrenie k

žalobe, ktoré však obsahuje identickú argumentáciu vo veci, ktorú už právny zástupca predniesol na
pojednávaní dňa 12.5.2015. Odvolací súd má za to, že predmetný úkon nebol hospodárny a účelný
a vedie iba k k zbytočnému navyšovaniu ďalších trov konania. Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty,
právny zástupca žalovanej nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 12.5.2015 a žiadal priznať cenu
1,343 Eur. Odvolací súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnených na T. /Štatistický úrad

SR/ za deň 12.5.2015 v sume 1,214 eur za liter /motorová nafta/, ktorú aj priznal. Pokiaľ ide o cenu
za pohonné hmoty, právny zástupca žalovanej nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 22.3.2016 a
žiadal priznať cenu 1,343 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnených na T. /
Štatistický úrad SR/ za deň 22.3.2016 v sume 1,011 Eur za liter /motorová nafta/, ktorú aj priznal.29. Argumentácia odvolacieho súdu sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia žalovanej,
avšak odvolací nepovažoval za dôvodné priznať celú požadovanú výšku náhrady trov konania, s

ohľadom na dôvody uvedené v odseku 25., preto vyhovel odvolaniu žalovanej čiastočne a zmenil
napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanej podľa § 388 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 395,98 Eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám jej
právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania voči združeniu odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní
plný úspech, keď predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola požiadavka žalobcu na nepriznanie
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 139,01 Eur. O nároku žalovanej na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní čistý pomerný úspech v rozsahu 18 % (úspech

59 % mínus neúspech 41 %). Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola požiadavka žalovanej na
priznanie náhrady trov konania vo výške 668,08 Eur, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v časti
395,86 Eur (t. j. 59 %) a neúspešná 272,22 Eur (t. j. 41 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).