Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211168
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211168.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcov: 1. I. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G. - D., 2. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G. - D. právne
zastúpení JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, Weberova 2, Prešov, proti žalovaným: 1. V. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G. - D., 2. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G. - D., právne zastúpení

JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, Prešov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 20C 159/2014 - 132 zo dňa 08.01.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení konania a vo výrokoch o povinnosti žalobcov v 1. a
2. rade nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch o výške priznanej náhrady trov konania žalovaných v 1. a 2. rade

a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcom v 1. a 2. rade uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške
901,79 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 901,79 Eur v

lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2014 domáhali, aby súd
určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2, druh zastavaná plocha
a parc. č. XXXX/X o výmere 112 m2, druh pozemku záhrada, nachádzajúce sa v katastrálnom území
G. - D., vytvorené geometrickým plánom číslo G - XXX/XXXX geodetom W.. V. Y. vypracovaným dňa
15.04.2014. Na pojednávaní konanom dňa 08.01.2016 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že po

porade s klientmi berie žalobu späť v celom rozsahu. Právna zástupkyňa žalovaných súhlasila so
späťvzatím žaloby a žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Následne súd prvej inštancie
citoval ust. § 96 ods. 1 - 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a uviedol, že konanie
zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 a uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalobcov, preto sú

povinní uhradiť žalovaným trovy konania. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade pozostávajú
z odmeny za 1 úkon právnej služby á 287,14 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia) a 3 úkony právnej
služby á 143,57 Eur (1. vyjadrenie zo dňa 22.07.2014, 2. účasť na pojednávaní dňa 09.11.2015, 3. účasť
na pojednávaní dňa 08.01.2016 v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z.z.) podľa § 10 a nasl. vyhl.
655/2004Z.z. azrežijnéhopaušáluvovýške33,56Eur(4×8,39Eur)podľa§16ods.3vyhl.č.655/2004

Z.z. Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade je platcom DPH, súd priznal v súlade
s ust. § 18 ods. 3. vyhl. č. 655/2004 Z.z. 20 % DPH v sume 150,28 Eur, celkom trovy právnehozastúpenia sú vo výške 901,79 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v 2. rade pozostávajú z
odmeny za 1 úkon právnej služby á 287,14 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia) a 3 úkony právnej
služby á 143,57 Eur (1. vyjadrenie zo dňa 22.07.2014, 2. účasť na pojednávaní dňa 09.11.2015, 3.

účasť na pojednávaní dňa 08.01.2016, v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) podľa § 10 a nasl.
vyhl. č. 655/2004 Z.z. a z režijného paušálu vo výške 33,56 Eur (4 × 8,39 Eur) podľa § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade je platcom DPH v súlade
s ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal 20 % DPH vo výške 150,28 Eur, celkom trovy
právneho zastúpenia žalovanej v 2. rade predstavujú spolu 901,79 Eur.

2. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalobcovia. Uviedli, že na poslednom
pojednávaní a to aj na základe predbežne vysloveného právneho posúdenia veci konajúceho sudcu sa
žalobcovia rozhodli žalobu vziať späť s tým, že by si vec prehodnotili a prípadne by podali ďalšiu inú
žalobu ohľadom sporných nehnuteľností. V odvolaní namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe existujúcich
skutočností dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a vec nesprávne právne
posúdil. Uviedli, že žalobcovia vzali žalobu späť až po tom, ako súd prvej inštancie vyslovil predbežný
názor o tom, že žalobu zamietne, pričom až doma si uvedomili, že neboli vykonané všetky dôkazy,

ktoré navrhli, najmä nebol pribratý do konania znalec, ktorý by sa vyjadril k priestorovému usporiadaniu
a zameraniu nehnuteľnosti. Navyše žalobcovia chceli vziať žalobu späť len ohľadne parc. č. XXXX/X,
pričom určenia vlastníctva k parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2 sa chceli stále domáhať. Rovnako sa
žalobcovia domnievali, že súd prvej inštancie nezvážil ani ich skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na
zmenu petitu. Z týchto dôvodov žalobcovia odvolali späťvzatie žaloby a žiadali, aby sa vo veci riadne

pojednávalo a aby sa zisťoval skutkový stav veci.
Zároveň žalobcovia namietali výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že nie je jasné, z akého
ohodnotenia ceny predmetu sporu súd vychádzal, keď určoval hodnotu jedného úkonu právnej služby,
lebo sporné pozemky neboli nijako hodnoverne a objektívne ohodnotené. Vzhľadom k tomu, že
predmetomkonaniabolourčenievlastníckehoprávakpozemkom,ktorýchhodnotanebolaurčená,podľa

názoru žalobcov na výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby malo byť použité ust. § 11 ods. 1
písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd prvej inštancie bol povinný uviesť z akej hodnoty sporu vychádzal
a ako ju určil, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné a neodôvodnené. Ďalej poukázali na to, že súd sa
nevysporiadal s tým, že išlo o zastupovanie dvoch subjektov na jednej strane, ako použil a či vôbec
použil ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Žalobcom nie je jané, z akého dôvodu nie je v záhlaví

napadnutého uznesenia uvedené označenie právnej zástupkyne žalovaných, či jej bola vypovedaná
plná moc alebo došlo k ukončeniu zastupovania. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorého

účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak
stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť a z tohto dôvodu nie je možné vo
veci ďalej konať a zisťovať skutkový stav veci. Z dôvodu, že žalobcovia vzali žalobu späť, súd nemal
povinnosť vykonávať navrhnuté dôkazy ani dôvod zvážiť skutkové tvrdenia uvedené v zmene petitu.
Žalovaní považovali výrok o náhrade trov konania za vecne správny, lebo súd vychádzal z hodnoty

nehnuteľnosti a rovnako bolo zohľadnené ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. upravujúce zníženie
náhrady o 50 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť a
priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovali.
Žalobcovia sa k doručenému vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadrili.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade sustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa článku 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné

vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového
poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1, 2, prvá veta Civilného sporového poriadku právne
účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak
Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie
je ustanovené inak (princíp okamžitej aplikability v spojení s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov).

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
Civilného sporového poriadku, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385

Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné sčasti.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2014 domáhali určenia
vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2 zastavaná plocha a nádvoria a par. č. XXXX/
X o výmere 112 m2 záhrada nachádzajúce sa v kat. úz. G. - D. vytvorené geometrickým plánom č.
G - XXX/XXXX geodetom W.. V. Y. dňa 15.04.2014 z titulu vydržania predmetných nehnuteľností. Na
pojednávaní konanom dňa 08.01.2016 vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť a navrhli konanie

zastaviť. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili.
Vo vzťahu k výroku o zastavení konania odvolací súd uvádza, že zo zvukového záznamu z pojednávania
zo dňa 08.01.2016 vyplýva, že súd pojednávanie prerušil na čas od 15.25 hod. do 15.35 hod. za účelom
oboznámenia žalobcov s doterajším priebehom konania ich právnou zástupkyňou a bol im poskytnutý
priestor na zváženie ďalšieho procesného návrhu. Následne došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu

žaloby v celom rozsahu, lebo nedošlo k prednesu späťvzatia iba sčasti tak, ako to uvádzajú v podanom
odvolaní žalobcovia tvrdiac, že vo vzťahu k parc. č. XXXX/X o výmere 23 m2 sa chceli domáhať určenia
vlastníckeho práva. Tvrdenie žalobcov nie je pravdivé, nakoľko je v rozpore s obsahom spisového
materiálu, ako aj so zvukovou nahrávkou z pojednávania.
Odvolací súd poukazuje na to, že späťvzatie žaloby je definitívne. Strana, ktorá vzala žalobu späť,

nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia žaloby, t.j. nemôže vziať späť späťvzatie. Pokiaľ tak urobí,
takýto úkon nevyvoláva žiadne právne následky. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo/372/2009 zo dňa 20.08. 2010 vyplýva, že: „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným
úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta,
t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý

procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok
prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo strana zamýšľala a tým, čo skutočne navonok prejavila,
nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Odvolací súd mal
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v danej veci došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu žaloby
v celom rozsahu. Vykonávanie ďalšieho dokazovania a zaoberanie sa ďalšími skutkovými okolnosťami

preto neprichádza do úvahy.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení konania ako vecne správne v
súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.7. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že o nároku žalovaných na
náhradu trov konania bolo v zmysle procesného zavinenia žalobcov na zastavení konania rozhodnuté
správne. „Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti

žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju
vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011).

Pokiaľ ide o uplatnenú námietku žalobcov týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie mal pri výpočte
náhrady trov právneho zastúpenia vychádzať z neoceniteľného predmetu sporu (§ 11 ods. 1 písm. a)
vyhl. č. 655/2004 Z.z.), odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil. V zmysle nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo dňa 16.05.2012 platí, že ak sú vec, právo alebo plnenie,
ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje
za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov dôsledne rozlišuje situácie
pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi
oceniteľný, a kedy nie (obdobne porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2013 zo dňa
11.12.2014). Postup súdu prvej inštancie bol správny, ak vychádzal pri určení tarifnej odmeny z hodnoty

predmetu sporu, ktorými boli nehnuteľnosti, určenia vlastníckeho práva ktorých sa žalobcovia žalobou
domáhali.
Rovnakoneboladôvodnáodvolacianámietkažalobcovohľadomnezohľadneniazastupovaniaviacerých
osôb advokátom podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., lebo ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia,
súd prvej inštancie za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vychádzal z celej tarifnej hodnoty sporu

(keďže v čase prevzatia zastúpenia právna zástupkyňa zastupovala iba jedného klienta) a za ostatné
úkony právnej služby bola priznaná tarifná odmena znížená o 50 %. Tvrdenie žalobcov o neaplikovaní
§ 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nemá oporu v odôvodnení uznesenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výrokoch o povinnosti žalobcov v 1. a 2. rade
nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania ako správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku. Z procesného hľadiska žalobcovia zavinili zastavenie konania, a preto sú povinní
nahradiť žalovaným trovy konania.

8. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali nepreskúmateľnosť uznesenia vo výroku o trovách konania,
lebo nie je zrejmé, z akej hodnoty sporu súd vychádzal. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací

súd za dôvodnú, lebo z obsahu napadnutého uznesenia skutočne nevyplýva, na základe akých kritérií
súd stanovil odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 287,14 Eur, resp. 143,57 Eur v prípade
zníženej odmeny. Právna zástupkyňa žalovaných pri výpočte náhrady trov konania vychádzala z tarifnej
odmeny 9 450 Eur, ktorú stanovila ako násobok výmery sporných nehnuteľností 135 m2 a sumou 70
Eur/m2. Dôkaz o hodnote nehnuteľností nepredložila. Súd prvej inštancie výpočet náhrady trov konania

preloženýžalovanými prevzal,pričomnezdôvodnil,zakéhodôvoduhopovažovalzasprávny.Odvolacia
námietka žalobcov ohľadom nejasnosti spôsobu ocenenia predmetu sporu bola dôvodná.
Odvolacísúdpretopostupompodľa§389ods.1písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadkuzrušil uznesenie
vo výroku o výške trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). O výške priznanej náhrady trov konania

rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to,
ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o výške priznanej náhrady trov konania žalovaných. Pri
rozhodovaní bude potrebné pri stanovení výšky náhrady trov konania vychádzať z hodnoty sporu
určenej pri začatí poskytovania právnej služby tak, aby táto bola odôvodnená a preukázateľná. Súd
prvej inštancie zohľadní všeobecnú hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v danej lokalite napr.
oboznámením sa s ponukou realitných kancelárií, nakoľko iný spôsob určenia nehnuteľností by bol v

tomto štádiu konania neúčelný.

9. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.