Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222338
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115222338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 04. 2016, č. k. 11C/351/2015-53 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 160 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02. 09. 2013 uvedená v bode 2 - administratívny
poplatok vo výške 94,75 Eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 418,78 Eur na účet
právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania uzavreli dňa 02. 09. 2013 formulárovú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 200 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 39,15 % ročne a
s administratívnym poplatkom vo výške 94,75 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na
160 Eur, ak žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť 360 Eur do 23. 06. 2014. V zmluve je uvedené RPMN
102,45 % a jeho priemerná hodnota 49,13 %. V zmluve nie je ani zmienka o uzavretí dohody o splátkach.

Tá je uzavretá na osobitnej listine podpísanej účastníkmi v ten istý deň ako úverová zmluva, t. j. 02.
09. 2013. Uvedenou dohodou bola zmenená úverová zmluva č. XXXXXXXXX tak, že žalobkyňa sa
zaviazala zaplatiť žalovanému sumu 360 Eur v 10-tich mesačných splátkach po 36 Eur počnúc dňom
23. 09. 2013. V tejto dohode je RPMN uvedené vo výške 307,27 %. Žalobkyňa platila v splátkach a
celkovo žalovanému zaplatila 360 Eur.

3. Úverovú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10. 06. 2013 do 30. 04. 2014). Zákonodarca v záujme
poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi
stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákone č. 129/2010 Z.
z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný
údaj chýba, keďže nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto je potrebné
považovať úver za beúročný a bez poplatkov. Už aj z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie

bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Žalobkyňa totiž mala žalovanému zaplatiť len sumu 200 Eur, ktorú
brala ako úver a keďže mu zaplatila až 360 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy
160 Eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený
zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve
rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia. Súd

v danom prípade skúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu jeho charakteru v intenciách
posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani
zo všeobecných obchodných podmienok pritom nevyplýva za čo vlastne sa tento poplatok platí, čím
absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je

dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby sa dohodnutými poplatkami platilo za
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.

5. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatkuodvíjaodvýškyúveru.Poplatok,ktorýmápokryťnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy

o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto
pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v
skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok.
Poplatok 94,75 Eur predstavuje o niečo viac ako 47 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá
o niečo menej ako jeden rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala cez 80 %

p. a., čoby takmer 8-násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže
podľa internetovej stránky Národnej banky Slovenska v septembri 2013 pri spotrebiteľskom úvere do
jedného roka činila priemerná úroková sadzba 11,75 % p. a.. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v
rozpore s dobrými mravmi, čoby spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez

stanovenie administratívneho poplatku.

6. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvňovania žalobkyňou).

7. Úspešnej žalobkyni súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania. Trovy konania
žalobkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia, spolu vo výške 418,78 Eur v zmysle § 10 ods. 1,
2, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) v spojení s ust. § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom
od 01. 07. 2013.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd
rozsudok nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba
nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a vedľajšieho účastníka, čím odňal žalovanému možnosť konať
pred súdom. V zmluve sa neuvádzajú splátky, pretože splátkový kalendár sa vystavuje na žiadosť

klienta. Veriteľ dopredu nemôže vedieť, koľko splátok, v akej výške a aký termín mu bude vyhovovať, a
preto stanovil tento postup, že priložil k zmluve o úvere ako možnosť, nie povinnosť pripojiť dohodu o
splátkach, ktorá sa stáva neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Postup, ktorý veriteľ
zvolil nie je nezákonný a zákon veriteľa nijako neobmedzuje pri voľbe jeho postupov pri poskytovaníúverov, pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť a kroky v súlade so zákonom, čo v tomto prípade
bolo jasne preukázané. Právny úkon je prejav slobodnej vôle smerujúci k vzniku, zmene, zániku práv
a povinností, a to na základe prejavu navonok, teda v tomto prípade podpisom zmluvy o úvere a

dohody o plnení v splátkach. V prípade porušenia dohody o splátkach sa dlh stáva splatným v zmysle
zmluvy o úvere, z čoho nevyvrátiteľne vyplýva, že spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Žalobca
napadá poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie a uzavretie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ak žalobca namieta výšku odplaty za
poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tom smere dôkazné bremeno a musí preukázať,

že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru
odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Je teda zrejmé,
že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj
výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je neprimerane vysoký vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské
náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento

v čase uzavretia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o
úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala.
Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo
nie. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného

poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri
sume poskytnutého úveru, čím dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite
pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470

ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:

12. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu dňa 02. 09. 2013 uzavreli formulárovú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 200 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 39,15 % ročne, čo činí 65,25 Eur
a s administratívnym poplatkom vo výške 94,75 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané skutočné plnenie. Preto
musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie
sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú podmienku v zmluve v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka.

13. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi
konania dňa 02. 09. 2013 neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch,
absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z.), ako aj obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, teda neplatné podmienky

v zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 5 a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Na potvrdenie správnosti
uvedeného záveru, keďže odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrené
v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobnej právnej veci samotného žalovaného, sp. zn.
20Co/99/2014, poznamenáva:14. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza
Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

15. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný
ibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy(rozsudokOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

16. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku

6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a
na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

17. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

18. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,

už citovaný, bod 34).“

19. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je

neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného

plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

20. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

21. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu, ani zo všeobecných obchodných
podmienok nevyplýva za čo vlastne žalobkyňa ako spotrebiteľka platí poplatok, čím absentuje

požiadavka jeho určitosti. Žalobkyňa ako spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke jej
vôbec nebolo dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami
sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.s.p. v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako
aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s
ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v
rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvnýchpodmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je
potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach
vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že

zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

23. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba

preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol
rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.

24. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto
ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať
za nekalé.“

25. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit:
„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej

povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

26. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku

4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a
zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

27. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o
RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,

tedanestačílenuvedeniejehovýšky.Jenepochybné,ževpredmetnejúverovejzmluvetentoúdajchýba,
nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej
inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnom

obohatení, keď zistil, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 200 Eur a žalovaný prijal úhrady titulom
splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru.

29. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom

vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jehomajetkudošlovrozporesprávomuznanýmidôvodmi.Dôvodoexistenciibezdôvodnéhoobohatenia
nastraneobohatenéhomusíponúknuťpostihnutý,ktorýžalobounasúdežiadaovydaniebezdôvodného
obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len

to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

30. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyni
titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 200 Eur, pričom žalobkyňa v prospech žalovaného poukázala
úhradu vo výške 360 Eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal

žalovaného k zaplateniu sumy 160 Eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia
bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.31. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešná žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, preto jej odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).